Ľudia chápu vlastné stvorenie metaforicky alebo materialisticky, málokedy však prakticky.
Boh stvoril človeka k obrazu svojmu. Tak to všetci poznáme z Biblie, ktorú si napriek dobovým úpravám v podobe cirkevných koncilov, mnohí dôvodne vážime ako dôležitú spirituálnu, či dokonca historickú zbierku blízkovýchodnej a kresťanskej mytológie, tzv. Knihu kníh. Práve preto, že mnohé biblické alegórie majú samozrejme ako spirituálne a dejinné pravdy vysokú výpovednú hodnotu o pôvode i povahe ľudstva, je potrebné len pochopiť ich metaforicko – archaický jazyk poškodený rôznymi editáciami počas storočí a hlavne študovať do hĺbky aj iné náboženské, či ďalšie dobové pramene. Je ťažké si proces kreácie vysvetliť, ak však pozorne skúmame Bibliu, ostatnú kresťanskú mytológiu teda apokryfy, Gnosticizmus a podobne, ale hlavne spomínané pramene konfrontujeme s ostatnými nemenej hodnotnými svetovými náboženskými prameňmi, či staršími mytológiami, zistíme, že proces stvorenia pozemského človeka musel byť ďaleko komplexnejším a nad ľuďmi bdie nielen onen najvyšší Boh ale i jeho anjelské légie Elohim, Seraphim a Nephilim, čo napríklad na rozdiel od v tomto smere skúpej kresťanskej náuky dôkladnejšie rozoberajú židovské, hlavne kabalistické prídavné texty, ktoré majú svoju obdobu aj v ostatných okultných svetových prameňoch. Kto sú tieto existencie, vyššie formy života? Vieme predsa, že aj staršia židovská mystika, či pradávne pohanské náboženstvá ako sumerské, staroegyptské, či neskoršie antické poznali bytosti vyhovujúce týmto nebeským charakteristikám. Nazývali ich svojimi “Bohmi”, až kým neprišli rôzne riadené formy monoteizmu, končiac rímskokatolíckym Kresťanstvom, ktoré ľudí primäli uctievať jedinú spirituálnu bytosť alebo skôr princíp. Narážam na tento fakt z dôvodu, že nie všetci, i dnešní nasledovníci monoteizmu uctievajú najvyššieho Boha ako ultimátny univerzálny princíp, ale istú tvorcami náboženstva vybranú vyššiu bytosť, či už o tom vedia alebo nie. Z toho v prípadoch niektorých vier vyplývajú veľmi negatívne dôsledky a sami na povahe konkrétnej cirkvi môžeme odhadnúť bez akýchkoľvek spirituálnych schopností, o ktoré náboženské organizácie sa jedná. Práve náboženstvo sa kedysi dávno za čias antického Ríma dostalo cirkevnými koncilmi a politickými nariadeniami pod kontrolu štátu, pričom postupná organizácia a získavanie majetku tento proces len utvrdili. Prestúpenie verejnej duchovnosti so špinavou politikou v celom svete pretrvalo dodnes. Ľudia nábožensko-politický chaos cítia, navyše sa nevedia rozhodnúť medzi podstrčenou záplavou zavádzajúcich spirituálnych a historických prameňov. Bohužiaľ vďaka tomu mnohí stagnujú vo svojom osobnom, intelektuálnom a charakterovom vývoji, ktorý je tak dôležitý pre kvalitu života i všeobecné blaho.
Veda však existenciu tzv. „paranormálnych javov“ nevyvracia, práve naopak, graf skupenstiev hmoty.
Mnohí dali prednosť novodobému postoju racionalistických filozofov a materialisticky založených ľudí 20. storočia – Ateizmu, prípadne jeho miernejšej forme agnosticizmu. Tieto postoje sú založené buď na popieraní, alebo aspoň na podotýkam, dočasnej, ignorácii spirituálnych otázok konkrétnou osobou kvôli špinavostiam a chaosu, ktorý so sebou cirkvi a rôzne ďalšie inštitúcie viery, či presvedčení priniesli, alebo dokonca len kvôli neistote vo vlastnom zodpovedaní si duchovných a životných otázok”, na ktoré odpovede nakoniec väčšinou so sebou aj tak prinesú životné skúsenosti. Argumentovať, že veda existenciu nejakého Boha, či spirituálnych bytostí vylučuje a čoraz viac popiera je nezmysel. Jedná sa o predsudok ľudí, ktorí vlastne modernej vede zrejme nevenujú veľkú pozornosť, pretože v dnešnej dobe sa technika všeobecne už využíva na skúmanie rôznych tzv. “paranormálnych” javov. Ide hlavne o oblasť výskumu elektromagnetického pôsobenia a rôznych ďalších jemných interakcií, fyziku plazmy, elektromagnetizmu, elementárnych častíc atď., ktoré oprašujú staré poznatky antických filozofov o vyšších skupenstvách hmoty ako éter, substancie nachádzajúcej sa hlavne v kozme v rôznych formách, ale i ako esencia, energia okolo nás a hlavne v nás, ktorá je zatiaľ v rámci exaktnej fyziky merateľná ako isté zvláštne elektromagnetické anomálie, ktoré sú často namerané na miestach s hlbokým spirituálnym významom ako staré svätyne, cintoríny, archeologické vykopávky, či dokonca novovzniknuté kruhy v obilí, teda tie z kategórii pravých. Alternatívnymi a zo spirituálnych, či mytologických prameňov vychádzajúcimi faktami sa dnes zaoberá i história a archeológia vo svojej najnekonvenčnejšej a pokrokovej forme. Vznikajú rozsiahle vedecké a dokumentárne práce rôznych historikov, archeológov, bádateľov, ktorí spolupracujú s rozsiahlymi skupinami ďalších odborníkov, aby vyniesli na svetlo fakty popierané ako lži v rozprávkach a legendách predkov, označené takto samozrejme neprávom. Celé spirituálno-historické bádanie sa točí hlavne okolo Archeoastronautiky, náuky zaoberajúcej sa vyššími mytologickými bytosťami rôznych kultúr ako predkami a stvoriteľmi ľudstvo, ktorá vôbec nepopiera princíp najvyššieho Boha, naopak sa snaží o syntézu duchovných a mýtických tradícii všetkých národov s exaktnými historickými a ďalšími oblasťami skúmania. Dôležitým priekopníkom tejto vedy bol Zecharia Sitchin, autor tzv. Kroník Zeme, spisov a prekladov sumerskej, blízkovýchodnej, biblickej a aj juhoamerickej mytológie, ktorý ako podklad použil hlavne vlastnoručné preklady sumerských tabuliek a aj keď urobil niekoľko chybných záverov, poukázal na pravdivý fakt, že čo sa týka týchto dávnych prameňov sa v drvivej väčšine jedná o metaforicky zapísané spirituálno-historické udalosti a skutočnosti, podobne ako je to u Biblie. Stvoriteľov človeka alebo aj biblických služobníkov Božích, anjelov, zjednocuje pod sumerský termín Anunnaki – “tí ktorí prišli z Nebies” a prisudzuje im spomínaný biblický akt v rajskej záhrade Edenu na základe znalosti genetiky a ďalších vyšších, i nám doteraz neznámych, vied. Laikovi to zrejme príde absurdné, my si však na niekoľkých nasledujúcich faktoch ukážeme, že tak často zatracovaný Sitchin bol ohľadne pôvodu človeka a povahy aktu jeho stvorenia viac než blízko pravde:
Sumerský „Strom Života“ ako symbol vysokej spirituálno-vedeckej, genetickej a medicínskej znalosti Anunnaki, podobne ako hermetický Caduceus.
1. Proces evolúcie je aj z hľadiska vedy absurditou. Náhle objavenie sa Homo Sapiens v geologických vrstvách datovaných na cca 450 000 rokov pr. n.l., ktorý následne vyhubí konkurenčný, primitívnejší druh Neandertálcov tento fakt popiera. Navyše keď tu máme množstvo starovekých mytologických prameňov, ktoré jasne rozprávajú o zásahu zvonka do vývoja na Zemi. Biblická Genesis (Kniha o Stvorení Zeme) je už príliš veľká metafora, jej pôvodná hebrejská verzia však nesie mnoho alegorických podobností so sumerskou Genesis, Enuma Eliš, čo tiež nemôže byť náhoda aj vzhľadom na fakt, že neskoršie monoteistické viery inak tzv. pohanské náboženstvá nerešpektovali. Evolúcia vývinu pozemského človeka ako inteligentnej životnej formy zahŕňa nielen za eóny vekov neuskutočniteľné skoky medzidruhového vývoja napr. z morských živočíchov na suchozemské, z plazov na cicavce atpd, ale aj komplikované procesy ako je endosymbióza mitochondrie. Mitochondria je bunková organela zodpovedná napr. za cyklus chemického dýchacieho reťazca, o ktorej sa predpokladá, že kedysi jestvovala v podobe samostatnej živej jednotky, baktérie. S bunkou splynula ako prirodzený parazit v symbióze, teda tak sa domnieva súčasná biológia, konkrétne cytológia. Kto reguloval tento proces? Najvyšší Boh ako zdroj všetkého tvorivého, alebo ho urýchlili aj jeho služobníci, genetiky znalí Anunnaki? A to, že o ľudskom genóme vedeli viac než dosť nezisťujeme len z ich prostého dosadenia za tvorcov ľudstva Sumermi a ich nasledovníkmi. Mitochondria obsahuje tzv. mitochondriálnu DNA, ktorá sa vždy dedí na potomka len po matke, nikdy po otcovi. Starovekí bohovia Anunnaki boli známi svojím krížením sa v rámci rodiny, ktoré sa zachovalo do šľachtických, feudálnych, čias. V sumerskej mytológii, rovnako aj blízkovýchodnej však bolo známe ešte jedno ich pravidlo, ktoré hovorilo o tom, že krížiť sa môžu vždy iba potomkovia rovnakého mužského predka, teda otca a nikdy nie ženského, ktorý nesie rovnakú mitochondriálnu DNA, ktorá by vyvolala konflikt pri postupnom krížení a následnom delení zygoty a vývoji plodu. Samozrejme do takej podrobnosti tento proces sumerské tabuľky neopisujú, nemôžeme však na základe vedomostí našich predkov nikdy viac popierať, že genetické znalosti stvoriteľov človeka boli nesmierne a maximálne dostačujúce pre zásah do pozemského vývoja, čiže mimozemská intervencia nie je ani z exaktného vedeckého hľadiska žiadnou absurditou a to nielen kvôli konkrétnemu menovanému, ale aj ďalším archeologickým, písomným a ďalším dôkazom.
Aký bol vlastne „obraz Boha“, ku ktorému stvoril človeka?
2. Z biblického príbehu o Stvorení vieme, že už keď vznikli Adam a Eva, existovali dávno mnohí služobníci najvyššieho Boha, anjeli ale i napríklad pokušiteľ – rozprávajúci Had, ktorý je niekedy stotožňovaný s Lilith. Podstatné je že nesie plazí atribút, tak častý pre mnohých starovekých bohov konštruktívnych i deštruktívnych charakteristík. V kresťanskej náuke hadom vďaka tejto podobe príbehu prischli negatívne vlastnosti, vieme však, že Mayovia alebo starí Číňania ale aj Sumeri, či Egypťania poznali mnoho pozitívnych, mierumilovných, božstiev, teda vyšších bytostí reptiloidného charakteru. Podstatné však je, že človeku predchádzali mnohé iné inteligentné formy života, nielen cicavčieho charakteru a je zrejmé, že samotný človek nie je druhovo klasifikovateľný len ako cicavec. Vieme, že predkovia z nebies, staroveké božstvá často niesli plazie atribúty, i výzor, ako sa to však prakticky prejavuje na Homo Sapiens Sapiens? Vieme, že plaz je tvor, ktorý ma k vode oveľa bližšie než človek, rovnako tak k extrémnym podmienkam. Zoberme si fakt, že ľudský novorodenec dokáže na rozdiel od opičieho, svojho tzv. “evolučného predka” okamžite po narodení plávať a táto schopnosť mu ostáva do krátkeho ranného veku. Opäť vidíme ďalšiu dieru v nepravdivej teórii evolúcie. Ľudský organizmus nesie ďalšie znaky, ktoré viac pripomínajú vodného živočícha – napr. rozloženie tuku po celom tele pre lepšiu izolácie v chladnom prostredí. Predkovia človeka a dávne národy boli odjakživa spájaní s vodou aj v mytológii spomeňme si na Poseidóna, vládcu bájnej Atlantídy ako sumerského Enkiho/Ea pána vody! Je zrejmé, že človek je ďaleko komplikovanejším stvorením než kedy exaktná a lekárska veda predpokladala. Nehovoriac o tom, že je inak schránkou pre éterickú dušu z vysoko-vibračnej, jemnej substancie, ktorá nesie znaky pamäti i atribútov konkrétneho človeka a jej existencie je preukázaná nielen v teoretickej rovine, ale aj mnohými zážitkami blízkej smrti. Tajomstvo nášho pôvodu a povahy je ďaleko záhadnejšie a vzácnejšie než si laik a neuvedomelý môžu myslieť, preto mu, teda i každý samému sebe, musíme venovať náležitú úctu a váženosť, často tak zdôrazňovanú v rôznych náboženských učeniach.
Genetika človeka je premysleným a upraveným systémom. Jej symbolom je aj Caduceus, Hermova palica, ktorá vystihuje tvar DNA.
3. Zecharia Sitchin vo svojich výkladoch sumerskej mytológie tvrdí, že Anunnaki mimo iné stvorili človeka aj pre ťažkú fyzickú prácu pri dolovaní zlata. Pre tak vyspelé bytosti to však zďaleka nemohol byť jediný dôvod, určite si museli uvedomovať celkovú duchovnú, karmickú, zodpovednosť za svoje konanie. Svojmu výtvoru však podľahli, keď sa harmonické spolužitie ako poznáme aj z Biblie, v impériách predpotopných príkladu Platónovej Atlantídy, služobníci Boha v hebrejskej Biblii tzv. Nephilim začali páriť s ľudskými ženami, čím vytvorili ďalší, nový druh ľudí a zároveň tak narušili rovnováhu vznikom mnohých degenerácii, či mutácii, ktoré sa zrodili z nerovného spojenia. Spolužitie viedlo k chaosu vo vedách i spoločenskom živote, vzniku zvrhlostí a ohavností, ktoré popisuje i Biblia ale aj grécka mytológia ako pozostatky dávnych časov typu Minotaura, či Kyklopov. Pre toto sa biblický rozhnevaný Hospodin rozhodol utopiť ľudstvo, teda v sumerskej verzii Anunnaki zatajili väčšine ľuďom prichádzajúcu katastrofu a prežili len vyvolení, napr. biblický Noe/ sumerský Utanapištim. Nový druh človeka sa stal vekovo obmedzeným, ľudia viac nežili jediný život v pozemskej schránke tak dlho ako napríklad predpotopný patriarcha Ezechiel – 627 rokov. Z lekárskej vedy je nám známe genetické obmedzenie, človeka, ktorého telo začne postupne na bunkovej úrovni degenerovať a čas toho procesu dovršuje maximálne cca 120 rokov s nejakými výkyvmi vzhľadom na životný štýl, či genetiku . Nechceli sa snáď predkovia a stvoritelia človeka vyhnúť ďalším problémom? A čo mužské hormóny, ktoré spôsobujú rýchlejšie starnutie a opotrebovanie telesných schránok mužov, testosterón redukujúci na toxický dihydrotestosterón alebo inak sa meniaci na pre muža škodlivý estradiol? Neboli tak tiež upravené pre potreby ťažkej práce, predpoklad schopnosti boja, náročného útrpného pozemského prežitia a zároveň pre krátku životnosť, ak by bol vývoj nepredpovedateľný ako pred biblickou Potopou? Čo vieme o fyziognómii predpotopného človeka okrem pár kostrových pozostatkov? Zamyslime sa však ako dokonale sú vesmír a príroda okolo nás vedecky nadizajnované. To nie je možné bez nijakého vyššieho vedomia, zdroja tvorenia inteligentného poriadku, bez Boha a jeho služobníkov, tých, ktorí prišli z hviezd….
*
Link na článok o pripravovanej knihe autora, ktorej projekt prebehne v budúcom roku rozsialou prestavbou: TU
