Vo svete šamanov a prírodných kultúr sa povedomie o paralelných svetoch zachovalo dodnes.
V New Age terminológii, novodobých ezoterických prameňoch i internetových channelingových článkoch sa často používa pojem dimenzií, paralelných priestorov, ktoré majú obývať vyššie sférické inteligencie. Často sú im podľa “rozmerov” prisudzované čísla a ľudstvo sa v tomto smere rozdeľuje názorovo doslova na tábory. Niektorí sú o existencii paralelného sveta skalopevne presvedčení, iní namietajú, že ide o absurdnú teóriu paranoikov a šarlatánov, ďalší sa odvolávajú na modernú kvantovú a časticovú fyziku, iní poukazujú ešte oveľa hlbšie do minulosti, na mystické a mytologické pramene. Skutočne, v dnešnej dobe na výskume pravdepodobnosti paralelných svetov pracuje množstvo renomovaných vedcov, pričom niektorí z nich však ešte stále opomínajú dávne spirituálne vedomosti kultúr ako sú juhoamerické indiánske, ale aj staroveké sumerská, či egyptská. Naši predkovia poznali pravdu o paralelných svetoch totiž už veľmi dávno.
Hmota, je len spomalenou energiou, hranice dimenzionálnych rozmerov sú teda nekonečné, v závislosti na frekvenciách.
V egyptskej mytológii, konkrétne aj zozbieraných spisoch Knihy Mŕtvych, sa totiž spomína, že pravlasťou bohov aj všetkého stvorenia je Duat, paralelný svet v kozme, vesmír Bezbrehej Žiary, Atum, ktorý je totožný s hindskou a hermetickou prapôvodnou Akášou. Je to jemnohmotná dimenzia sférických inteligencií s telami z najčistejšej substancie, éteru. Éter je však už neskorší, grécky pojem, ktorý spomínajú filozofovia Aristoteles i Platón, a potom ďalší čerpajúci z nich. Všetci klasickí starogrécki filozofovia totiž vychádzali z gréckych okultných, mytologických a následne i egyptských, aj orientálnych prameňov, ktoré sa o existencii paralelných svetov a jemnohmotných substancií zmieňovali, podobne ako Hermetizmus, vysoká spirituálna veda pochádzajúca priamo od Anunnaki a ich duchovných nástupcov. Čím je teda vlastne po fyzikálnej stránke éter? V súčasnosti tak nazývame štvrté skupenstvo, plazmu, ktorá má veľmi podobné vlastnosti ako filozofickými a okultnými prameňmi opisovaný éter, dokáže prestupovať ostatnou hmotou a meniť rýchlo svoj tvar i zhustenie, číže spomalenie vibrácie svojich najmenších častíc, čím sú v tomto prípade maximálne fyzikálne tzv. “kvarky”, ktoré tvoria atómové elementárne zložky, prípadne ešte subtílnejšie častice vlnovej povahy. Čistá éterická energia má však aj svoje opozitum, protikladnú silu, v podobe absolútnej prázdnoty medzi – priestoru kozmu. Podstatné však je, že oboje subtílne substancie, ktorých najmenšie elementy vibrujú na extrémnych opačných úrovniach stupnice medzi hmotou a energiou, čím sú nevnímateľné pre bežného človeka s netrénovanými jemnými, tzv. astrálnymi zmyslami. Napríklad však niektoré zvieratá, napr. mačky, či psy môžu vďaka svojim vyvinutejším zmyslom, schopným zaznamenať vyššie, či nižšie frekvencie, vidieť éterické prejavy života, pričom sú zriedka na tento účel i cielene využívané. Rovnako tak existujú prístroje pre meranie elektromagnetického vlnenia, ktoré dokážu zaznamenať “elektromagnetické anomálie”, ktoré sú potom väčšinou klasifikované ako prejavy výskytu éterickej energie, prípadne éterických inteligencií, ľudského či extra – terestriálneho pôvodu. Kde sa však vyskytujú celé svety éterického bytia, nielen ich pozemské prejavy?
Platón. Aj starogrécki filozofi pojednávali o éteri, jemnej substancii najvyšších frekvencií.
Výskumy súčasnej kvantovej fyziky poukazujú na tom, že celé paralelné priestore, plné stavebných častíc iných frekvencií môžu existovať zároveň, prekrývajúc sa, s materiálnou úrovňou, čo len potvrdzuje slová starých peruánskych indiánov, či amazonských šamanov, že štvrtý rozmer, svet Bohov, i podsvetie sú smerom dovnútra, čím sa v tomto prípade nemyslí dovnútra Zeme, ale vesmíru, jeho nižšej vrstvy. Podobne paralelne dimenzie, teda i posmrtný život popisujú pramene egyptskej mytológie. Hermetické a okultné vedy však poukazujú súvislosť dimenzií s planetárnymi telesami našej slnečnej sústavy i inými, čo len dokladuje existenciu éterického mimozemského života, ktorého jestvovanie bolo v staroveku, či rannom stredoveku všeobecne akceptovanou pravdou. Však i biblickí anjeli museli od niekadiaľ pricestovať a staroveké, pohanské, mytológie na tieto otázky poskytujú veľmi uspokojivú odpoveď, pričom dnešní vedci, hlavne fyzici, ale i historici spirituálne záznamy predkov môžu skôr potvrdzovať, než vyvracať, ako tomu bývalo zvykom. Taktiež prežívajúce prírodné kultúry, v nedostupných oblastiach Zeme, hlavne ich spirituálni praktici, šamani dodnes podnikajú cesty “do svojho vnútra”, teda i do iných dimenzionálnych, či planetárnych vrstiev Univerza, ako o tom pojednávajú i hermetické pramene. Používajú na to rôzne praktiky uvedenia sa do spirituálneho, komunikačného tranzu, pomocou prírodných látok ale i zložitých zvukových, či vizualizačných meditácii, hoci posledné menované je skôr sofistikovanejší a zložitejší, hermetický, spôsob. Vízie západných ľudí, ktorí v súčasnosti niektoré z pradávnych rituálov podnikli, len potvrdzujú pravdu a múdrosť šamanov v jednote so všetkými svetovými spirituálnymi učeniami, a kto pochybuje o podobných duchovných zážitkoch, nech sa vráti minimálne späť k exaktnému fyzikálnemu študovaniu paralelných svetov, ktoré je síce dôležité pre ich pochopenie, neposkytuje však zďaleka všetky zásadné odpovede na tradičné ľudské otázky. Ak však niekto pochopí celý fenomén Univerza a jeho navrstvených pevných, i éterických dimenzií, sám v sebe, spirituálne, v celej pokore pred týmto úžasným dielom, už nikdy nebude pochybovať, iba konať v prospech tvorby a evolúcie vedomia.
Hathor. Sférické éterické inteligencie sú často nám známymi náboženskými a mytologickými postavami.
Éterické dimenzie, aj sférické inteligencie s telami z jemnohmotných substancií, žijúce v nich, sú exaktným bádaním a materialistickou mysľou ako fenomén ťažko pochopiteľné. Kto však študuje mytológiu, pramene minulosti, či spirituálne a náboženské učenia, prípadne klasickú filozofiu, vzdať sa predstavy lineárneho vesmíru pre neho nebude ťažké. Väčšinou sa jej striktne pridŕžajú len konzervatívne jednajúci jedinci, odmietajúci akékoľvek spirituálne pravdy o svojej duši, i kozme, čo je však našťastie čoraz viac ustupujú presvedčenie. Ešte stále sa trochu bojíme pravdy o pochodoch Univerza, pretože je až príliš zložitá a zahŕňa človeka veľkou zodpovednosťou za svoje myslenie i konanie. O tom je však evolúcia vedomia a univerzálne civilizačný, aj osobný vzostup vôbec. Naozajstné pravdivé spirituálne a metafyzické učenie, zjednotené z prvkov minulej vedy, i kultúry ľudstva, rovnako tak aj súčasnej, nepredsúva žiadne dogmy, iba univerzálne platné princípy, ktorý každý môže využiť podľa svojho uváženia, svedomia a zodpovednosti. O následkoch jednania zase pojednáva karmický princíp, ale to už je iná kapitola filozofických a duchovných učení. V odkazoch predkov i niektorých novodobých prameňoch osvietených ľudí sa skrýva pravda o povahe vesmíru, života, nášho teologického Boha a všetkých ťažko zodpovedateľných spirituálnych, či povedzme filozofických otázok, ktoré si kedy ľudia kládli…
Link na článok o pripravovanej knihe autora TU
7 Responses to Paralelné priestory a éter
-
marta hovorí:
Môže mi, prosím, niekto vysvetliť túto vetu? Hlavne tie hranice dimenzionálnych rozmerov. Veď dimenzia je rozmer. Tak čo je to rozmerový rozmer? “Hmota, je len spomalenou energiou, hranice dimenzionálnych rozmerov sú teda nekonečné, v závislosti na frekvenciách.”
-
Peter Vyšehradský hovorí:Pani Marta, vysvetliť prítomnosť rôznych paralelných existencií spirituálne i exaktne vedecky zložitá záležitosť, trúfal by som si povedať, že je to v ľudskej reči pomaly nemožné. Čo sa týka Vašej otázky, dimenzia nemusí byť nutne chápaná ako rozmer, ja o živote v “inej dimenzii” uvažujem skôr zo všeobecného mystického hľadiska, čo v praxi znamená, že za taký považujem akýkoľvek život mimo pásma nám viditeľných frekvencií a vlnových dĺžok vlnenia energie, ktorá rôzne zhusťuje v podobe častíc hmotu. Uvažovať o paralelnom bytí ako o rozmere je možné, avšak je naozaj náročné definovať, kde sa tieto rozmery prelínajú a ktorý spirituálny prejav kam patrí. Možno som sa tiež vo vyššie uvedenom článku tiež v definíciach bytia na rôznych úrovniach vyjadril trochu nešťastne, tiež ako človek podstupujem určitý vedomostný progres, čo znamená, že nie všetky teórie a hypotézy, ktoré vytvorím sú na prvýkrát bezchybné, čo je ľudské a myslím pochopiteľné v akomkoľvek odbore. Principiálne som vám svoje tvrdenie však teraz dúfam vysvetlil.
-
Pán Peter, Váš článok ma zaujal aj napriek tomu, že niektorým pasážiam nerozumiem. Mohli by ste mi, prosím, dať nejaký tip, kde by som si viac prečítala o tom, čo je vlastne hmota? Nikdy som totiž neuvažovala nad hmotou ako nad spomalenou energiou.
Čo sa týka rozmerov – dimenzií. Skúsim Vám vysvetliť, ako ich chápem ja a dúfam, že mi na to odpíšete, aby som potom lepšie pochopila Váš článok.
Pán Peter, Váš článok ma zaujal aj napriek tomu, že niektorým pasážiam nerozumiem. Mohli by ste mi, prosím, daťnejaký tip, kde by som si viac prečítala o tom, čo je vlastne hmota? Nikdy som totiž neuvažovala nad hmotou ako nad
spomalenou energiou.
Čo sa týka rozmerov – dimenzií. Skúsim Vám vysvetliť, ako ich chápem ja a dúfam, že mi na to odpíšete, čím sa Vaševnímanie/chápanie rozmerov od toho môjho líši, aby som potom lepšie pochopila Váš článok.
V škole sme sa učili že náš svet má 4 rozmery – dimenzie. Týmito rozmermi sú šírka, hĺbka, dĺžka a čas. Tie prvé trivypovedajú o trojrozmernosti všetkých predmetov a teda o ich tvare. Na základe nich opisujem tvar predmetu v
priestore, ktorý vnímame, zjednodušene povedané – vidíme že svet nie je plochý. Veci aj ľudia v priestore zaberajú
miesto – objem – a môžu sa hýbyť rôznymi smermi, ktoré nie sú v jednej rovine. Tieto tri rozmery zároveň vypovedajú
o polohe v priestore. Na to, aby sme však presne určili polohu potrebujeme náš štvrtý rozmer – čas. Pretože ak
polohu vecí nášho sveta (tie, ktoré bežne vnímame a považujeme za reálne) určíme len za pomoci prvých troch
rozmerov, tak naše určenie môže byť presné v tú sekundu, kedy sme ju určili, ale v ďalšej sekunde, už ten predmet má
inú polohu inde, lebo sa hýbe. V nadväznosti na to je pohyb plynulou zmenou polohy v trojrozmernom priestore za
plynutia času. (Už keď to teraz po sebe čítam, mám problém sa pochopiť, takže dúfam, že ste na tom lepšie.)
A teraz sa napokon dostávam k ďalšj dimenzii. Povedzme, že všetko na svete, čo poznáme, má ešte ďalší rozmer, ktorý my nevnímame, ani nijako nemeriame z jednoduchého dôvodu: Väčšina vecí (hovorme im hmotné veci, čím nechcem spochybniť, že všetko ostatné, čo existuje, je abstraktné), ktoré nás obklopujú, majú tento rozmer (ktorý my nevieme merať, ale tvárme sa na chvíľu, že vieme) na bode nula. Ako keby sme žili na ploche, ako namaľovaní na papieri, a všetko, čo by nás tam obklopovalo, by postrádalo rozmer hĺbky. Všetky veci by tam boli iba široké a vysoké, ale ploché (takže by neexistovala kocka, ale iba štvorec). Vtedy by sme nechápali, že existuje kocka a čo to znamená, že je nie len široká a vysoká, ale že má aj hĺbku, a že okrem toho, čo vidíme na svojej ploche, existujú aj iné veci a bytosti. No a zostaňme chvíľu v tomto hypotetickom svete bez hĺbky, kde sa všetci dívajú len dopredu, dozadu a v podstate stále iba otáčajú zrak po rovine, a predstavme si, že nejaký človek sa prstane dívať okolo seba, ale zahľadí sa do seba a zistí, že jeho duša nie je len široká a vysoká, že to čo vníma na rovine je len akoby prierez jeho duše, uvidí, že duša presahuje túto rovinu, pretože má svoju hĺbku. A tento človek začne vnímať ďalšiu dimenziu sveta a začne vnímať svet mimo roviny. Duša a jej pochopenie je pre mňa kľúčom k otvoreniu vnímania ďalšej dimenzie.
Nedokážem si predstaviť, čo by mohlo byť ďalším rozmerom a ako s tým všetkým súvisí energia, elektormagnetické žiarenie, či jeho frekvencia, ale som si istá, že ďalší rozmer existuje. A dúfam, že mi odpíšete, aby som neustrnula v mojom rozmýšľaní, ale aby som sa poučila a vy víjala ďalej.-
Peter Vyšehradský hovorí:
Pani Marta som rád, že sa Vám môj článok páčil a inšpiroval Vás vo Vašich úvahách o bytí mimo našu realitu, ktoré sú naozaj hlboké. Dostávate sa v nich do miest kedy je ťažké našimi slovami opísať, čo vlastne chceme povedať, inštinktívne to však cítime. Myslím, že ľudská koncepcia o troch rozmeroch je len akousi pomôckou v inak veľmi komplexnom systéme na seba nadväzujúcich realít vesmíru. Podľa môjho názoru a tiež názoru niektorých moderných vedcov, čo som čítal, tak to tejto koncepcie absolútne nezapadá čas, resp. aj ja to tak inštinktívne chápem. Lepšia definícia ďalšieho rozmeru je akési “dovnútra” čohokoľvek, akási podstata esenca, vyššia substancia, ktorá tvorí tieto veci mimo našu realitu. A ňou by mohol byť práve menované éter, resp. je to starobylé pomenovanie pochádzajúce z antického Grécka a ako vedomosť z ešte dávnejších kultúr. Táto substancia sa vyskytuje vo všetkých veciach v rôznych množstvách a o variabilných vlastnostiach. To, či ju už vnímame alebo nie určujú frekvencie, vlnové dĺžky, miery vibrovania zhustenia najsubtílnejšej podstaty energie, ktorú teoretické fyzika niekedy volá aj superstruny, nemôžeme ani túto teórie pre relatívnosť celej problematiky brať úplne doslovne. To, že sa substancia vyššej povahy ako naša hmota vyskytuje všade okolo nás a v rámci stvorených bytostí a vecí korešponduje s názormi a skúsenosťami ľudí vnímajúcich paralelné reality, či jemnohmotné entity, že svety rôznych dimenzií sa ako keby prelínajú. Osobne by som nepokladal za dôležité menovať viac než štyri rozmery, hoci bytie najmä toho pre nás “nezachytiteľného” štvrtého sa môže manifestovať v naozaj rôznych podobách. Čo sa týka literatúry presne na túto tému, bohužiaľ Vám asi neporadím, pretože moje vedomosti sú syntézou vedomostí spirituálnych, historických, mystických a potom tradičných učebnicových vedeckých + samozrejme vlastné inštinktívne, vnútorné, poznanie. Videl som však napríklad na internete pár zaujímavých dokumentárnych filmov, či článkov na túto tému. Pokiaľ ste nimi už neprešli, určite Vás môžu obohatiť o nové názory a vedomosti, ktoré Vás posunú ďalej vo Vašom bádaní. Pokiaľ sa budete chcieť ešte čokoľvek spýtať, neváhajte napísať do komentárov, čo nech je výzvou aj pre ostatných čitateľov – nehanbite sa spýtať, pokiaľ niečomu nerozumiete, či naopak v niektorých bodoch nesúhlasíte. Diskusia je v rámci tvorby a vôbec všeobecného posunu veľmi dôležité pre všetkých zúčastnených….
-
Prosím Vás, čo to znamená, že do tejto koncepcie nezapadá čas? Že plynie v každej realite rovnako? Alebo v každej inak? Alebo sa prikláňate k názoru (ktorý mimochodom nechápem), že čas neexistuje?
A ten éter podľa Vás je vo všetkom čo vidíme a vnímame bežne a okrem toho ešte je súčasťou toho čo nevidíme?-
Peter Vyšehradský hovorí:
Ja čas vnímam ako veličinu, ktorá plynie v rámci premeny hmoty v našom priestore, myslím, že pre ostatné druhy reality však plynie absolútne inak, ak je to vôbec ako čas ešte pomenovateľné. Vieme predsa, že “nanebovzostúpení” proroci, či ľudia so zážitkami klinickej smrti alebo UFO-únosu z veľkej väčšiny popisujú významný časový skok, resp. nejakú nezrovnalosť, ktorá absolútne nezapadá do merania pozemského času. Taktiež už len v astrálnom svete viazanom na pozemský, v ktorom putujú žijúci praktici, snívajúci, či ešte na pozemské sféry inak viazané duše sa čas prejavuje inak, resp tú hrá rolu len v pohľade na pozemskú prítomnosť, napr. čas v spomínaných snoch ako každý isto vieme zo svojej skúsenosti plynie v rôznych skokoch, či zrýchleniach. Čas existuje reálne, neplynie však rovnako pre všetky úrovne vesmíru, tie najbližšie najvyššiemu univierzálnemu vedomie, teda prvotnej tvorivej sile, teologickému Bohu sa časovému konceptu vymykajú, pretože musia práve onen tok času a subjekty v ňom usmerňovať, to je predsa úlohou vyšších inteligencií v každej mytológii a mystickom učení. Nemôžem tento fakt, aspekt fungovania vesmíru, nijako opísať jazykom exaktnej vedy, jeho možné pochopiť len pomocou vlastného vnútorného vnímania, vlastnej spirituálnej a mentálnej stránky, pričom je dobré si pri tom pomôcť štúdiom viacerých oceňovaných literárnych prameňov v rôznych odvetviach mystiky a tzv. vyššej spirituálnej vedy, metyfyziky. Ešte čo sa týka éteru – túto esenciu a podstatu všetkého normálne vo svojej čistej forme vidieť nemôžme, ona tvorí však všetko, preto určité jej prejavy vidí každý. Ľudia s vyvinutejším a trénovaným astrálnym zrakom môžu vidieť manifestácie energie v jej frekvenciách, vln. dĺžkach a tým pádom zhusteniach mimo nám normálne dostupných hodnôt. Nikto nevidí však všetko, lebo by tak v podstate nemohol vidieť nič, obsiahol by tak všetko a vrátil by sa do stavu Jednoty, je to nedosiahnuteľný paradox. Určité hranice vnímania však u bytostí ľudského pozemského typu a aj iných foriem inkarnovaného inteligentného života ostať musia, pretože by im inak bol znemožnený ich skúsenostný postup v rôznych úrovniach Univerza, ich existencia by na týchto úrovniach v podstate stratila význam. Ale je ťažké vyjadrovať sa na túto tému, podstatu celého fenoménu, ako som už vyššie napísal, musíte v sebe obsiahnuť a pochopiť svojou skúsenosťou, hlavne tou vnútornou sama. Želám Vám teda pri tomto procese veľa šťastia a čo najviac zodpovedaných otázok, pretože rozprávať sa stále o svojich názoroch a skúsenostiach na túto tému s druhými je určite v rámci postupu všetkých dôležité. Každá jedna diskusia, rovnako ako každá jedna vypustená myšlienka metafyzického zamyslenia sa nad vlastným bytím je určitou formou duchovného postupu….
-
Ďakujem Vám vrelo za Vašu ochotu odpvedať. A cením si ju o to viac, že ste ma neodbili jednou vetou, ale poskytli ste mi úprimnú a primerane dlhú odpoveď.
Je pravda, že k tejto tematike nemám takmer nič naštudované, ale napriek tomu sa mi teraz zdá Váš článok zrozumiteľnejší. Dúfam, že sa ešte stretneme v ďalších diskusiách.
-
-
-
-
-
