Anunnaki, sumerskí, ale aj egyptskí starovekí bohovia, ako sme si ukázali v úvodnom článku, boli stvoriteľmi pozemských, moderných, Homo Sapiens Sapiens, čo sa podľa Sitchinovho datovania zhoduje aj s archeologickými nálezmi v geologicky datovaných vrstvách. Náhle objavenie pozostatkov vyspelého človeka cca 450 000 pr. n. l. a zánik vetiev ostatných primitívnych ľudoopov, s ktorým si vedci tak dlho lámali hlavu, je vysvetliteľný práve pomocou genetickej modifikácie, ktorú Anunnaki previedli.

Samozrejme, keď poprvýkrát kolonizovali po Nebeskej Bitke Marduka a Tiamat, zo sumerského Eposu o Stvorení, pod vedením Enkiho a Enlila Zem, nenarazili na neobývanú planétu. Mnohé orientálne, tibetské a z nich vychádzajúce prastaré pramene uvádzajú už pred moderným človekom iné rasy, ktoré obývali predpotopné impéria, pričom sa viac podobali na éterické bytosti vyšších úrovní, než na ľudí inkarnovaných do pevnej hrubohmotnej schránky.

Podobné zmienky sa vyskytujú napríklad v celom teosofickom učení H. Blavatskej, ktorá, ako je známe, čerpala práve z orientálnych prameňov. Blavatsky spomína rasu neurčitých a éterických bytostí Chaya a potom aj komplexnejšie sa prejavujúcich a určitejších obyvateľov Lemurie, či Atlantídy, ktorý tiež neboli zrodení dôsledkom modifikácie prisťahovalcov. Ľudia menej hustých inkarnačných schránok však boli skôr duchovným predobrazom nás, pretože pri konečnom vytvorení Homo Sapiens Enkim a Ninchursag, bol využitý aj primitívny opočlovek, ako vhodný nositeľ genetických znakov pre telesnú schránku schopnú hrubohmotnej práce, ale hlavne pradávna DNA Anunnaki, ktorá sa na Zem dostala z hlbín vesmíru a niesla viaceré zvláštne znaky, o ktoré si rozoberieme možno inokedy. Duše, sa do týchto hrubohmotných tiel inkarnovali, naďalej však uchovávali svoju energiu a potreby viazanú na hmotu, pretože vznikli nové typy hrubohmotných schránok pre inkarnáciu. Preto sa často v okultných prameňoch v súvislosti so Genesis hovorí, že Stvoritelia boli šialení a duše bolestivo pripútali k hmote. Skôr sa však dá uvažovať o urýchlení evolúcie, a nie šialenosti stvoriteľov, ktorí hoci tak jednali aj zo sebeckého dôvodu. Kozmická evolúcia, ako však spomína i H. Blavatsky vo svojom diele, vyžadovala, pre naplnenie svojich cyklov, nové hrubohmotné schránky pre inkarnáciu neprejavených duši. Anunnaki zase potrebovali pracovníkov na dolovanie zlata, aj iných surovín, na Zemi, táto vysoká civilizácia, ktorej najvyšší príslušníci boli titulovaní ako pradávne vzostúpené inkarnácie, Archóni a Majstri, skôr naplnila svoje tvorivé poslanie vo vesmíre, hoci Zemi mnohokrát v spolupráci so svojím výtvorom ublížila. Aj Biblia hovorí, že Elohim stvorili človeka podľa obrazu svojho a preniesli na neho svoju múdrosť, schopnosti, ale aj ťažko zvládnuteľné vášne. História sa opakuje v cykloch a mnohé udalosti sa navzájom, hoci s veľkým časovým odstupom, podobajú. Poďme sa teda pozrieť bližšie, kým vlastne naši stvoritelia i učitelia boli a ako ešte Zem v minulosti vlastne ovplyvnili…

H. Petrovna Blavatsky

Vzhľadom na opätovné inkarnovanie vzostúpených duší medzi vyspelými civilizáciami ako Anunnaki, ktoré je dokumentované príbehom Thovta, Herma Trismegista, zaznamenaný v Smaragdových doskách, alebo aj Osirida, ktorý vzostúpil po ceste, opisovanej Egyptskou Knihou Mŕtvych a stal sa archetypom zomrelého pre náuku o sférach, i patrónom duší putujúcich do iných svetov, je predstava nejakého ich rodokmeňa irelevantná. Vieme však, že nielen starovekí Gréci vo svojich legendách bohov vsádzali do vzťahov Olympskej rodiny tých, ktorí sa starali o pozemské dianie, ale aj vysoko vedomí Egypťania, či Sumeri rasu svojich stvoriteľov situovali do manželských zväzkov, či rodinných vzťahov. A samozrejme, aj odolné a z nášho pohľadu až večné, telesné schránky Anunnaki sa museli nejako reprodukovať, v rámci čoho vznikli rodinné vzťahy, známe z rôznych svetových kultúr. Najlepšie je vychádzať zo sumerských a egyptských prameňov, pričom je výborné pre lepšiu predstavu a dôkaznosť ich príležitostne zjednocovať so skutočnosťami napríklad z gréckej, juhoamerickej, alebo aj germánskej, či orientálnej mytológie, či okultných učení. V egyptskej mytológii totiž reálni Anunnaki dostávali často symbolických partnerov, ktorí záviseli od ich archetypov, nehovoriac o gréckej mytológii, kde boli rodinné i milostné vzťahy absolútne popletené, vyjadrujúce kozmológiu, či iné, niekedy aj nereálne, skutočnosti. Základná rodina vetvy Anu – Enki, Enlil a Ninchursag sa ďalej delila v ich potomkoch, ktoré mali hlavne Enki a Enlil s rôznymi partnerkami, podobne ako ich otec, Anu. V rámci najvyššieho spoločenstva bohov, lebo je zrejmé, že vysoko postavení Anunnaki mávali množstvo potomkov, mal Enki synov Marduka/Ra, boha vojny, ale aj mágie a vlády, Ningizziddu/Thovta, pána Stromu života a najvyššieho zasvätenca aj majstra duchovných i technologických učení a nakoniec Dumuziho/Osirida, spomínaného neskoršieho patróna mŕtvych.*

Spojitosti medzi egyptskými a sumerskými menami, teda aj atribútmi božstiev tu rozoberať bližšie nebudem, robím tak napríklad vo svojej pripravovanej knihe, každopádne je zo všetkých, minimálne indoeurópskych mytológií markantné, že práve tieto bytosti v minulosti výrazne ovplyvnili Zem, pričom nielen ju, ale ako si ukážeme, celý blízky kozmos a ako patróni archetypov, Archóni, aj iné dimenzie, v ktorých sa duša môže vyskytnúť. Na druhej strane jestvovala druhá vetva Anunnaki, ktorej vyššia vrstva v Egypte nebola uctievaná, pretože išlo o často znepriatelený rod Enlilov. Predpotopný vládca pozemského impéria mal významných synov Ninurtu/Nimroda, rohatého pána deštruktívnych síl spravodlivosti totožného s božstvom blesku Iškur/Adad/Adar, a nakoniec, mesačného vládcu Nannara/Chonsu. Druhý menovaný bol otcom ďalších dvoch významných božstiev, ktoré sa všeobecne zaradili medzi najvyššiu vrstvu planetárnych božstiev, boli im priradené aj celé telesá solárneho systému. Tieto dvojičky sa volali Utu a Inanna, alebo aj Artemis a Apollón, pričom Inanna si svojou neskoršou aktivitou získala od Ninchursag i patronát nad aspektmi lásky a vzťahov ako starogrécka Afrodita. Vidíme, že grécke názvoslovie môže byť, bez kontextu so sumerským, skutočne mätúce.

Hermes/Thovt, vzostúpený majster, patrón mágie a vedy

Ako som už naznačil, v astrológii, okultných vedách aj mágií, ako náuke o energiách kozmu a ich využití, najvyšší členovia Anunnaki reprezentovali i atribúty telies nášho solárneho systému. Toto rozdelenie sa zachovalo do súčasnosti, pretože z neho čerpá latinské názvoslovie planét, ktoré ich pomenúva podľa rímskych bohov. Rímsky panteón je samozrejme totožný s gréckym a vychádza teda tiež zo sumerského. Anunnaki reprezentujúci mocné kozmické energia a archetypy, ako manifestácie určitých aspektov kozmu, svojimi energiami a posolstvom dodnes zasahujú do mnohých vied i umení, nielen ezoterického typu ako astrológia, či magická evokácia. Planetárne rozdelenie najvyšších Anunnaki zároveň odkazuje na fakt, že nielen v rámci Zeme sa prisťahovalci v minulosti pokúsili o kolonizáciu, či prieskum. Priraďovanie jednotlivých planét členom rodiny Dingir vyjadruje rozdelenie ich polí pôsobnosti v rámci slnečnej sústavy. Podobné rozdelenie bytostí, avšak éterických pozná i hermetická mágia a ďalšie evokačné okultné systémy pracujúce s planetárnymi sférami. V inkarnačnom postupe vesmírom sa určite aj bytosti z rodu Anunnaki začlenili do predtým priradených planetárnych priestorov, ako vyššie sférické inteligencie, čo je známe i z tradičného systému pretrvávajúcej babylonskej mardukitskej mágie, ktorá je pozostatkom pôvodnej sumerskej. O mágii a Anunnaki však už niekedy inokedy, týmto konštatovaním som chcel len poukázať na fakt, že staroveké božstvá reprezentovali mnohé vysoké aspekty Univerza, a neboli len obyčajnými astronautmi vysoko technicky vyspelej civilizácie na prieskume za hľadaním surovín. Hoci v rámci ich cesty inkarnáciami prevádzali aj dolovanie rúd a metalurgiu, ako správne napríklad Zecharia Sitchin spomína, celková rola Anunnaki na Zemi i vo vesmíre má oveľa vyššiu podstatu. Staroveké božstvá boli bytosťami a inkarnovanými dušami, rovnako ako my, ibaže v úplne inej fáze spirituálneho a civilizačného postupu, oddelené od prvotnej tvorivej energie oveľa dávnejšie v inom mieste Univerza. Nesú s nami ako naši stvoritelia i mnoho podobností, pozitívnych, aj negatívnych, z ktorých by sme si mali za pomoci spirituálnych a historických učení brať poučenie, varovanie, či príklad….**

Planéty slnečnej sústavy dodnes nesú mená starovekých bohov

*

Link na článok o pripravovanej knihe autora: TU