Quetzalcoatl – „operený had“

Existuje nápadne opakujúca sa charakteristika starovekých božstiev. Úplne nezávisle na sebe v rôznych kútoch sveta, starovekej Mezopotámii, Egypte, Peru, mayskom i aztéckom impériu, dokonca aj na ďalekom východe, bol prisťahovalcom z “nebies”, teda iných planét a dimenzií, pripisovaný plazí atribút. Sumerské

pramene pojednávajú o reptiloidnom aspekte príslušníkov rodiny Anunnaki, prejavenom hlavne vo vnútri Enkiho línie, v egyptskej mytológii zase mnoho z Neteru nesie symbolicky hlavu, teda i atribúty plaza, napr. Sobek, ale i strážcovia brán v Duate, a všeobecne démonické bytosti tzv. pohlcovači boli spodobňovaní často ako krokodíly resp. plazy.

Aztécky Quetzalcoatl, hoci niesol podobne ako sumerskí alebo egyptskí bohovia i atribúty človeka bol taktiež zobrazovaný ako operený had, dnes vieme, že mnohí Neteru/Anunnaki pôsobili a budovali civilizáciu na viacerých miestach zároveň, preto sa podobá napr. tiež mayskému Kukulkánovi, či egyptskému Thovtovi, patrónovi múdrosti a mágie. Všetky staroveké a spirituálne založené kultúry sveta pripisujú bytostiam z nebies, resp. mnohým z nich, reptiloidné vlastnosti, pokiaľ priamo ako tieto entity neboli spodobňované. V súčasnosti sa o problematike plazích votrelcov medzi ľuďmi dnes a v minulosti vedie množstvo exopolitických a New Age teórií, úvah, ktoré často pripisujú reptiloidným entitám vyslovene negatívne atribúty, čo však pramení z istých pravdivých skutočností, hoci nie všeobecne platných. Poďme si však bližšie rozobrať aspekt uctievania plazích bohov a ich krížencov v staroveku.*

Z archeologických vykopávok, hoci len orientačne vieme, že v pravekej minulosti Zemi dominovali aj v zvieracej ríši plazie bytosti, dinosaury. O ich živote vieme len veľmi málo, každopádne nálezy ich kostier dokumentujú výraznú dominanciu a životaschopnosť plazieho druhu. Oveľa zaujímavejšie sú však zmienky o humanoidných plazích bytostiach, veľmi inteligentných a vyspelých, ktoré v minulosti voľne obývali Zem a časom sa podľa mnohých nezávislých mytológii utiahli na ukryté miesta, mimo dosahu ľudí, najmä hlboko v Zemi. V orientálnych, hlavne tibetských, ale i iných prameňoch nájdeme zmienky o Nágoch, ktorý strážia vstupy do podzemného sveta Agarthy. Naproti tomu na druhej strane, v náhorných plošinách Južnej Ameriky indiáni poznali bytosti Rakahaši, dvojnohých inteligentných plazov, nápadne pripomínajúcich moderné kontaktérske zobrazenia niektorých mimozemšťanov, pričom vraj v nedostupných miestach plošiny Kurupira strážia vchody do pozemného sveta. Teórii dutej Zeme, ktorej vážnosť podtrhujú nálezy ako gigantické jaskynné systéme vo Vietname, či naopak záhadne vybudované labyrinty ako Derinkuyu v Turecku, sa bližšie v tomto článku rozoberať nebudem, je však aj napríklad podľa ďalšej nezávislej mytológie – anasazijksej jasné, že starovekí a neskorší jednoduchí ľudia si tieto komplikované príbehy nemohli vymyslieť a plazie entity, i mimozemšťania vôbec, sú odjakživa nejakým spôsobom spojené s hlbinami Zeme. Takisto aj domorodci stredo a západoafrických kmeňov zmieňujú plazích ľudí, schopných meniť tvar a infiltrovať sa tak podľa svojej vôle do spoločnosti, čo sa prekvapivo zhoduje s nezávislou starogréckou mytológiou, kde napríklad boh Zeus, ale aj iní mohli na seba brať rôzne podoby v rámci ciest za svojimi milenkami, nehovoriac o tom, čo dokázali egyptskí Neteru, ktorí boli v závislosti od týchto schopností aj vyobrazovaní. Vieme, že i v jednoduchších zvieracích formách sú plazy často spájané s nápadným sfarbením, či schopnosťou jeho zmeny, čo poukazuje na vyvinutosť reptiloidného druhu už v jeho nižších stupňoch evolúcie. Pokiaľ sa bavíme o Neteru/Anunnaki, kde mnohí z príslušníkov mohli disponovať formou jemnohmotného, éterického tela, zo subtílnejšej plazmatickej substancie, zmena tvaru v spojitosti s mnohými mýtmi a plazím aspektom u Anunnaki, vôbec nie je vylúčená. Aj podľa novodobých kontaktérskych prameňov, ktoré hovoria o infiltrácii spoločenského systému zvrchu reptiloidmi, čo rezultuje z rodokmeňov potomkov Anunnaki, je zrejmé, že v istom, možno nie tak prehnanom meradle je tento fenomén aktuálny. Aké je vlastne teda prepojenie inteligentnej ľudskej a plazej rasy?

Model Rakahaši v porovnaní s dinosaurom

Starovekí bohovia Anunnaki, ale aj s nimi totožní egyptskí Neteru, či dokonca neskôr grécki a rímski príslušníci panteónu sú však v umení i mytológii spodobňovaní veľmi často ako ľudia. Kde je vlastne ich pravý pôvod a vzhľad? Bohovia sú v rôznych, napríklad aj slovanskej, alebo germánskej mytológii zobrazovaní ako nordickí, prípadne miešaní a exotickí kríženci. Za ich exotickým vzhľadom stojí práve dávne skríženie sa éterických humanoidov ezotericky tzv. “anjelského ľudstva” s reptiloidnou rasou, z čoho rezultoval vznik kríženej rasy Anunnaki, spomínanej v starovekých mytológiách, ktorá si zachovávala svoj anjelský, ľudský vzhľad s exotickými plazími prvkami, no zároveň jej príslušníci boli schopní využiť schopnosti reptiloidnej vetvy. Podľa moderných channelingov bol v impériách predpotopnej Atlantídy uctievaný ľuďmi atribút Hada i anjela, ako symbol, že každý človek vo svojej duši, energii, prirodzenosti i príslušnom vzhľade nesie reptiloidný, aj humanoidný atribút, ktoré znamenajú spojenie dvoch protikladov a výtvor dokonalosti. Vieme, že mnoho z týchto starovekých uctievačoch kultu Hada i anjela padlo do osídiel deštruktívnych okultných praktík, čím sa práve reptiloidný atribút stal vnímaný, minimálne vo folklóre, ako negatívny. Navyše mnohí z plazích a krížených kozmických prisťahovalcov, i príslušníkov rodiny Anunnaki sa dopustilo vrážd, zločinov a chýb, ktoré uvrhli tieň na reptiloidný atribút, ktorý sa dodnes prejavuje ako odsudzovanie plazích bytostí v modernej ezoterike, kvôli faktu, že niektorí z nich sú členmi padlých národov, ktoré ničili. Nepochopenie plazej prirodzenosti, ktorá tkvie v každom človeku zapríčinilo celkovú dezorientáciu v spirituálnej a historickej problematike. Prejav plazieho génu a ovplyvnenia na výzore väčšiny dnešných ľudí nie je priamo patrný, hoci niektorí príslušníci elity si na ňom naozaj dajú záležať. Existuje hypotéza o tzv. modrej krvi, pričom príslušníkom rodín, ktorí si krížením medzi sebou zachovali silnejší prejav reptiloidných génov, koluje v krvi namiesto čereného Hemoglobínu modrý Hemocyanín, čo rezultuje v mnohé zvláštne schopnosti samo o sebe a v spojitosti s ďalšími výhodami. Fenomén zachovávania reptiloidného génu vysvetľuje posadnutosť šľachty a príslušníkov majetných rodín zachovaním čistoty rodu, vo forme neustáleho kríženia sa medzi sebou, aj za cenu vzniknutých genetických porúch a chorôb. Reptiloidný gén, ani “anjelsky”, nordický však nie sú nejako nadradené a neposkytujú právo vládnuť, či organizovať samé o sebe, na to je potreba aj istého duchovného a vedomostného zušľachtenia, čo však príslušníci elitných vrstiev v priebehu vekov už opomenuli, hoci to stálo v učení ich a našich predkov.

Apollón – starovekí bohovia často niesli aj nordické, nielen reptiloidné, atribúty

Vidíme, že ľudská prítomnosť i minulosť, história, sú hlboko pretkané spojitosťou s krížencami plazích a anjelských “bohov”, teda mimozemských prisťahovalcov, ich dokonalými potomkami sa stali Anunnaki a hoci na svojej ceste mnohokrát pochybili, my dnes atribútom hada i anjela, v spirituálnom, okultnom i osobnom meradle musíme opäť priniesť dôležitosť a vážnosť, aby sme dokázali pochopiť našu podstatu, vlastnosti a poslanie. Otázka pôvodu človeka je ďaleko spletitejšia, zaujímavejšia a pradávnejšia, než všetky vedecké teórie a domnienky dokopy. V jej skúmaní je však potreba využiť metódy spirituálneho i exaktného bádania, v hmotných i nehmotných prameňoch, ktoré počas dlhej histórie vznikli….

 

*

Link na pripravovanú knihu autora nájdete TU