Všetko dovážame, ale nemáme prácu ? Šibe nám ? ??
Keď pôjdete do obchodu, skúste venovať chvíľku tomu, čo nakupujete. A
potom si položte dve otázky – prečo máme vysokú nezamestnanosť a prečo
si kupujeme pracovné miesta.
Zemiaky, kukurica, reďkovka, uhorky, jablká, hrušky, čerešne, slivky,
paradajky, paprika, mrkva, petržlen, hrach . a tak by sme mohli
pokračovať. Všetko z dovozu. Predražené, často nechutné – Slovensko má
bezmála tristotisíc bývalých poľnohospodárov, ktorí stratili prácu, a
dnes robia všetko možné – ale my dovážame predražené a často nezdravé
produkty zo zahraničia. Mnohým bývalým poľnohospodárom dokonca platíme
sociálne dávky. Prečo ?Je to výhodnejšie ? Pre nás určite nie, lebo
udržujeme zamestnanosť v iných krajinách.
Poďme ďalej – múka, cukor, soľ, rôzne druhy polotovarov, kurence,
husi, kačky, bravčové, hovädzie, .. opäť prevaha dovozu. Prečo, keď
máme množstvo ľudí, ktorí by vedeli dochovať a spracovať doma ?
A tak môžeme ísť výrobok za výrobkom. Zistíme, že živíme a udržiavame
zamestnanosť po celej Európe, a ešte platíme aj premrštené ceny.
Slovenský producent mlieka nemôže konkurovať výkupnou cenou dovozu,
hoci má nižšie náklady na prepravu i výrobu. Prečo ? Odpoveď je
jednoduchá – zahraničný výrobca je štedro dotovaný. Na slovenského
všetci kašlú, a neraz ho ešte šikanujú.
Európske normy ? Obyčajný právny paškvil, či skôr zvratok. Kúpite
chlieb v celku – nedá sa krájať. Kúpite krájaný – nedá sa natrieť. Ako
čierny chlieb sú predávané výrobky, ktoré sú len zafarbené. Rožky sú
ako huby prášivky – stlačíte, a rozpadnú sa na prach. Klobásy, párky,
salámy sú preplnené sójou a mletými kosťami. A desaťnásobne drahšie.
Chuť ? Svinstvo.
Jogurty, termixy, rôzne druhy syrov a nátierok – trh máme opäť
zaplavený dotovaným svinstvom (s extra veľkými kúskami ovocia), a naši
výrobcovia živoria, hoci produkujú kvalitu. Prepúšťajú ľudí, zmenšujú
prevádzky. Prečo ?
Pribúdajú nám deti s problémami, ktoré spôsobuje nekvalitná obuv
(najmä z čínskej produkcie), či odevy, vyrobené z treťotriedneho
odpadu. Máme okolo stotisíc bývalých šičiek a obuvníkov, ktorí
živoria, robia iné – nekvalifikované práce, alebo sú na sociálnych
dávkach . prečo ?
Máme stovky kilometrov rozbitých ciest, niektoré úplne nepoužiteľné.
Stovky opustených priemyselných areálov. Cesty plátame odpadom, a
platíme sociálne dávky tým, čo ich kedysi udržiavali. Namiesto
opustených priemyselných areálov ničíme úrodnú pôdu, aby „páni
investori“ mohli čo najrýchlejšie vyrábať. Čo budeme robiť v prípade
potravinovej krízy, ktorá je len otázkou času – budeme sa pásť na
betóne ?
_____________________________________________
Ak niekto tvrdí, že sme závislí na kupovaní pracovných miest,
nemusíme hľadať dôvody, prečo mu to vyhovuje – ťaží zo zámernej
devastácie hospodárstva a ekonomiky tejto krajiny, a možno aj niečo
horšie. Ak niekto tvrdí, že v tejto krajine nie je práca – klame.
Ak niekto tvrdí, že sme závislí na príspevkoch od únie (ktoré pochádzajú
zo ziskov, vytvorených devastáciou nášho priemyslu a
poľnohospodárstva) – klame.
Ak vieme vyprodukovať to, čo dnes dovážame – potom je práce dostatok.
Lenže závislosť krajiny na dovoze niekomu vyhovuje.
Najmä v oblasti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti štátu.
A každý, kto tento stav podporuje, je – zradca a zapredanec.
Vlastenec nikdy nedovolí, aby jeho krajina bola domovom – otrokov.
Naopak – chráni ju.
SLOVÁCI, ZOBUĎTE SA KONEČNE!!!
—
Lýdia 