Utorok, 11. júna 2013
Viem, čo jem alebo je odmietanie mäsa skutočným prejavom lásky k zvieratám?
Už pár rokov sa venujem tomu, čo jem. Niekedy viac intenzívne, inokedy menej. Najmä sa to týka mäsa, mliečnych výrobkov, cukru a podobne. Premýšľam o vnútorných pohnútkach, ktoré ma vedú k úvahám o božom dare. Vlastné zdravie, smrť zvierat, zničujúci vplyv na životné prostredie.Začínam tiež vnímať, že čím viac informácií sa ku mne o danej problematike dostane, tým viac si uvedomujem, že stále vlastne neviem. A asi to v blízkej dobe tak ľahko nerozlúsknem. Pre poriadok ešte dodávam, že nie som priateľ konzumácie mäsa.Zo zabíjačky (ako poetický názov) sa mi robí zle, však mäso jem (s poďakovaním a ospravedlnením zabitému zvieraťu). Aj napriek tomu, že mi na tanieri väčšinou príliš nevonia. Čo je dôležité? Čo je etické? Čo je ekologické?
Po zhliadnutí prednášky Garyho Yourofskyho mi hlavou opäť behá otázka, či mäso jesť, či nejesť. Je nepochybné, že priemyselná výroba mäsa je neprípustná, je neetická a v súčasnej forme by mala byť postavená mimo zákon. Potravinárska lobby si ale tento zdroj nenechá ujsť. Jedinou možnou a funkčné pákou je priemyselne vyrábané mäso nekupovať. Je to to najlepšie, čo môžem urobiť. To je ale odpoveď na otázku priemyselnej výroby mäsa. Je konzumácia mäsa naozaj tak škodlivá a nefér voči zvieratám? Keď si predstavím chalupu pri lese so svinkou v chlieviku alebo kravou na pastve a kŕdľom sliepok a kačíc na dvore, nemôžem na takomto obrázku nájsť nič problematického. Nepríde mi to ako niečo, čo by malo byť proti prírode. Čo je v konečnom dôsledku viac proti prírode? Takáto chalupa pri lese, ktorej majiteľ je plne sebestačný a cez zimu jevlastné mäso a výrobky z neho? Alebo vegetarián jediaci celoročne extravagantnú zeleninu a ovocie dovážané cez polku sveta?
Ide o to, že mäso dostávame na stôl vo veľmi úhľadnej a prijateľnej forme. Červený alebo ružový kúsok čohosi. Keby sme ale mali sami zviera zabiť, vypitvať a naporcovať, verím, že 90% populácie, by mäso jesť prestalo. Naša nevedomosť nám umožňuje žiť v relatívnom pohodlí, ale dôsledky tejto nevedomosťi sú katastrofálne. Nie som priateľ extrémov a vždy hľadám zlatú strednú cestu. Teda stále (s prestávkami) neprestávam jesť mäso a nenahrádza ho sójou. Sója, najväčší priateľ vegetariánov a vegánov ale nepriateľ dažďových pralesov a zvierat v nich žijúcich. Rozhodnem sa nejesť mäso ale mám potrebu ho niečím nahradiť (kvôli chýbajúcim bielkovinám) a tak začnem nakupovať výrobky zo sójy. Neviem už ale, že kvôli priemyselnej výrobe sóji miznú z povrchu našej planéty hektáre dažďových pralesov a umierajú voľne žijúce zvieratá, ktoré prichádzajú o svoj domov. Navyše sa sója k nám musí nejako dopraviť a napr z Argentíny to je už nutná porcia spáleného benzínu a nafty.
Viac o pestovaní sójy
Teda, aký som to milovník zvierat? Mäso nie ale sóju áno? Pokiaľ poznám všetky informácie tak by som bol veľmi povrchný bojovník za práva zvierat. Áno, síce veľká väčšina produkcie sóji končí ako krmivo jatočných zvierat ale napriek tomu určitá časť určená na výrobu tofu, tempehu, sójovej omáčky, sójového mlieka apod zostáva.
Ak by som si mal vybrať škatuľku konzumentov rôznych potravín, podľa stanovených podmienok, do ktorej by som sa chcel zaradiť, musel by som vytvoriť škatuľku novú.
Vegetarián – nejem mäso, inak všetko ostatné, nehľadiac na to, že to bolo vyrobené v Čile či kdekoľvek inde, tisíce kilometrov od môjho stola. Teda vegetariánom by som byť nemohol. Odmietam také ovocie, zeleninu, či iné potraviny konzumovať.
Vegan – nejem mäso, mlieko, syry, vajcia, med. Nič živočíšneho pôvodu. Ale mäso nahradzujem sójou viď. vyššie, teda s konzumáciou sóji vo väčšom množstve nesúhlasím a preto byť vegánom nemôžem.
Vitarián – konzumujem len surovú zeleninu a ovocie. Tento jedálenský štýl by mi bol najbližší, keby som žil na rovníku a všetko jedlo by som si celoročne dokázal vypestovať. Čo ale robí vitarián v zime? Cestuje do supermarketu a nakupuje pokiaľ možno čerstvé exotické kúsky páchnuce spáleným leteckým benzínom aprácou nelegálnych nájomných robotníkov.
Breatharián – konzumujem iba to, čo sa mi nejde nosovými dierkami do pľúc (nadsázka). To je zrejme jediná forma konzumácie „energie“ v prapôvodnej podobe, ktorá nie je proti ničomu. Je všade, nikto ju nikam nevozí, je zadarmo atp. Ale naučiť sa žiť len z prány, je pomerne náročné a nie je pre každého.
Lokarián – to je škatuľka, ktorú som si musel vymyslieť, aby som sa mohol niekam zaradiť (aby som sa cítil lepšie). Bohužiaľ je zatiaľ viac vhodná pre majiteľov domov s pozemkom vhodným na pestovanie alebo správania čohokoľvek, ale aj aktívny majitelia bytov v dnešnej dobe dokážu zohnať suroviny vypestované alebo chované v regióne max cca 30km od bydliska. To by mala byť priorita.
Problémom je zima, kedy je zháňanie miestnych potravín výrazne znížené a je podmienené známostou s dobrým, ekologickým farmárom (ktorých viac nebude, ak sa na nich nebudeme pýtať).
Priemyselná výroba mäsa je dlhodobo neudržateľná. Priemyselná výroba akejkoľvek inej potraviny je dlhodobo neudržateľná. Priemyselná výroba so sebou vždy nesie likvidáciu životného prostredia (v mnohých formách), ktoré by sme sa mali snažiť zabrániť. Jedinou možnosťou je nezúčastniť sa na odľudštenej (alebo naopak typicky ľudské?) Mašinérii priemyselnej produkcie potravín tým, že takéto potraviny prestaneme kupovať. To je naša najmocnejšia zbraň proti Spotrebný-priemyselnému molochovi.
A čo ďalej? Všetko je otázkou priorít. Je dobré si stanoviť priority aj v otázke stravovania. Čo je pre mňa najdôležitejšie? Aké vnútorné presvedčenie ma ženie k tomu, aby som chránil jatočné zvieratá ale tie žijúce/ umierajúci vo voľnej prírode ma až tak nezaujímajú.Nesúhlasím s konzumáciou mäsa alebo sa ohavným nakladaním so zvieratami? Čo je väčší problém: Chlieb s maslom a medom (pre vegána nočná mora) alebo lži, manipulácie a peňazostroj monopolných gigantov, ktoré ťaží z ľudskej ignorácia, hlúposti a nevedomosti?
Je dobré (ak nie nutné) premýšľať a informovať sa o tom, ako a za akých podmienok vznikajú výrobky, ktoré kupujeme. Kým to tak nebude, tak vždy výrobcovia potravín prídu s nejakou novou alternatívou výrobku, ktorý odmietneme. Takáto alternatíva sa však nijako výrazne nebude odlišovať od výrobku predchádzajúceho. Maximálne názvom, obalom a formou. Zložením či spôsobom výroby príliš nie.Hlavne keď to nesie, no nie?
A čo som tým všetkým chcel vlastne povedať? Asi hlavne to, že je dôležité nazbierať vždy čo najviac informácií z čo najviac zdrojov, ak chceme robiť nejaké rozhodnutia, pretože jeden zdroj, hoci sebepresvedčivejší, je málo. Minca má vždy dve strany a aj keď má potravina zaručený ekologický certifikát „Zaručene slovenskej bio“ neznamená to, že bola vyrobená / vypestovaná v súlade s ekologickými nárokmi bio certifikácie. Môže to byť len názov. Finta ako prilákať novú skupinu zákazníkov.
Máme možnosť voľby. Rozhodnúť sa, čo budeme podporovať. Rozhodnúť sa, aký náš svet bude. Toto je spôsob, ako môžeme zmeniť spoločnosť. Ako môžeme vyjadriť svoju nespokojnosť. Keď budeme mať všetky informácie. V dnešnej dobe už to nie je neprekonateľný problém. Stačí len trochu chcieť. Keď zmeníme seba, zmeníme svet okolo nás.
Lencher Falprea
Zverejnil Miroslav Rýznar
