3D fáza Galaktickej transformácie 2012, ktorá na našej planéte Zemi prebieha od roku 1972 podnes, sa pomaly blíži k svojmu záveru. Ľudstvo v jej priebehu prechádza dvoma samostatnými 20 ročnými cyklami (2×20=40), v ktorých sa pripravuje na fázu 5D, do ktorej vstúpime v roku 2012, čím opustíme hmotný fyzický 3D svet na Zemi.
Za 13 000 rokov našej civilizácie sme si, ako vždy predtým, na fyzický 3D svet zvykli a stali sa na ňom závislí. Je pre nás zdrojom istôt, naučili sme sa v ňom realizovať svoje zámery, prežívať svoje pozemské životy a intenzívne ho cítiť a vnímať pomocou našich piatich zmyslov. Skrátka je pre nás všetkým, čo poznáme a čo považujeme za svoju realitu a svoj domov. Nie je však našim skutočným domovom, ku skutočnému domovu sa priblížime práve vstupom do piatej dimenzie.
Spätosť s troj-dimenzionálnym (3D) svetom Zeme, je však za takú dlhú dobu veľmi silná. Vytvorili sme si celý rad závislostí a blokád, ktoré sa nám veľmi ťažko prekonávajú, a ktoré budeme tentokrát musieť prekonávať každý sám za seba. Môžeme ich rozdeliť do dvoch skupín:
– na závislosti a zvyky, ktoré vznikali zabudnutím a
– na imperatívne nástroje moci ako umelé a cielené blokácie.
V predchádzajúcich precesných cykloch sa závislosti a blokády nemuseli riešiť, lebo ich vždy razantným spôsobom vyriešil koniec sveta – civilizačný reset. Ľudský jedinec je vďaka zabudnutiu (upadnutím do hmoty) pevne spätý so svojimi fyzickými i nefyzickými výtvormi, imperatívom, majetkami, pôžitkami a vlastným spôsobom života v 3D realite. Nachádza v nich motiváciu, má k nim hlboký vzťah, čo je pre život v zabudnutí typické.
Aby sa nám hmotný 3D svet Zeme ľahšie opúšťal, bol spustený pomocný proces, nazvaný „Strata životného motívu“, ktorý vhodne pomáha a tvaruje záverečnú fázu prechodu do 5D, ako „Kvantového skoku“. Využíva sa k tomu disonantný efekt čísla 11. Takto použitá disonancia vytvára stav, pri ktorom sú zostávajúce zložky života na Zemi medzi sebou mierne rozladené. Vďaka čomu prestávajú tvoriť pevný, jasný a relatívne nemenný celok, ktorý bol a aj je ľudmi považovaný doposiaľ za nemenný. Rozladením vonkajšieho fyzického sveta sa tento 3D svet stáva pre ľudské vnímanie ťažšie, až ťažko čitateľný. Dochádza ku zväčšovaniu vzájomného odklonu, ktorý začal v roku 2008 a tým aj ku strate životného motívu, čo je veľmi dôležité. Pre posilnenie tohoto efektu je fyzický svet okrem rozladenia, tiež čiastočne odstavovaný (vypínaný). Je v ňom znižované množstvo života-tvornej éterickej energie, vďaka ktorej je živý a aktívny. Proces „Strata životného motívu“ bol spustený s nástupom roku 2011 s takmer nulovou intenzitou. V priebehu roku 2011 sa jeho vplyv pomerne plynule zvyšuje a dnes (11/2011) je už tento proces naplno aktívny.
 |
Obrázek znázorňuje vzájemné oddělování linie fyzického světa Země a životní linie lidského jedince po přechodu obratníku a posílení této změny disonančním efektem aktivací procesu „Ztráta životního motivu“.
V bežných ľudských životoch sa jeho pôsobenie prejaví naozajstnou stratou životného motívu a nástupom neistoty a prázdnoty. Ľuďom sa už pri obvyklých činnostiach nevracia s 3D sveta uspokojivý pocit dobre vykonanej práce, nebavia ich veci, ktoré ich predtým bavili a naplňovali, prestáva ich uspokojovať rodenie detí, ich výchova a život v rodine. Naviac rodenie detí je teraz regulované cielenou neplodnosťou veľkej časti ľudských jedincov potom, čo bol fyzický svet Zeme počas 3D fázy prudko preľudnený zvýšeným záujmom o inkarnáciu bytosťami z celého univerza. Postupne sa strácajú vonkajšie pevné body, realita je neustále v „pohybe“. Čo platilo včera, dnes už nemusí. O všetkom sa musíme neustále znovu a znovu presviedčať , silnie väzba na prítomný okamih, čo nás mimovoľne odvádza od imperatívnych (spoločnosťou prijatých paušálnych dohôd ako konať) zvyklostí. Ľudský jedinec sa ťažko sústreďuje na vykonávané úkony, najmä na logické riešenia a premýšľanie. Musí na ne vynakladať mnohonásobne viac úsilia, aby ich dobre ukončil. Zhoršuje sa vnímanie 3D sveta skrz zmysly, zhoršujú sa motorické funkcie (ruky robia niečo iné ako sme zamýšľali), zhoršuje sa pamäť a možnosti prežívania čohokoľvek. Skrátka, všetko, čo je spojené s vonkajším hmotným svetom mizne, stáva sa nečitateľným. Celkovo sa 3D svet stáva prázdnym a smutným miestom, ktoré nám nebude zaťažko vo vhodnú chvíľu príslušným spôsobom opustiť.
Pozornosť je potrebné obrátiť a sústrediť do vlastného vnútra a pomaly sa nasmerovať na 5D svet – nájsť vnútorný smer, ktorým všetko pokračuje ďalej. Tu opäť nájdete čitateľné a hmatateľné vodítka, ucítite a uvidíte samých seba a aj ľahký závan svojho skutočného domova. Ak budete schopní chápať odstavovanie vonkajšieho sveta a zhoršenú možnosť ho cítiť a vnímať ako pomoc, môže sa váš vývoj uberať vhodným smerom. Je dobré si opäť osvojiť niektoré dlhodobo zabudnuté, celkom prirodzené umenia, rozpomínať sa na ne a začať ich využívať k osobnému rozvoju a aj k rozvoju ostatných jedincov. Mám na mysli hlavne celkom prirodzené schopnosti, ktoré ľudského jedinca privedú k vytvoreniu INFORMAČNEJ AUTONOMII , k získaniu PRAVDY a k vytvoreniu skutočnej slobodnej vôle.
zdroj: Karel Kourek voľný preklad: Vagmar B.
