Slovanský slovník

Vo význame používanom našimi Predkami je to vojna s nasledovným pokorením národov a podriadením  sa jednému vedeniu.

As, Asovia – vojenský názov Árijcov. Spomedzi nich sa mohli vyberať vojenskí velitelia a vojvodcovia. U mnohých národov sa stali známi ako potomkovia Nebeských Bohov žijúci na Midgard-Zemi, ktorí «dokážu všetko».

Prastará Dŕžava bielych ľudí nachádzajúca sa na ázijskej časti kontinentu. V prastarých zdrojoch sa nazýva aj Veľká Tartaria. Znamená krajina Asov (As i ja). V latinke sa používa prepis Asia. Jedine v Rusku a na Slovensku (spoločné dôsledky minulosti) kresťanskí ideológovia – aby vykorenili rodovú a genetickú pamäť – skreslili písanú formu aj výslovnosť. Takto mesto Asov, t.j. Asov grad, v ktorom žili Asovia na čele s Votanom (Odinom, od ruského prvý, jeden – «один»)pred svojim presídlením sa na sever do Pobaltia a Škandinávie premenovali na Azov.

Druhý, jemnohmotný obal živatmy. Je vytvorený zmyslami, želaniami a strasťami. So zmenou pocitov sa mení jeho farba a obrys. Prenos vedomia do astrálneho tela sa prejavuje rôznymi schopnosťami: videnia a prechádzanie cez hrubohmotne predmety, stretávanie sa s astrálnymi bytosťami, let a prieniky do iných astrálnych svetov. Ak dôjde k prerušeniu astrálnej šnúry, ktorá spája astrálne a fyzické telo, prichádza smrť človeka, pričom vedomie prechádza do astrálneho tela.

Vojaci, ktorí majú schopnosť vojsť do stavu prehmotnenia, premeny stavu, ktorý je podobný likantropii alebo amoku (u Malajcov). Z pohľadu pozorovateľa sa v čase tohto prehmotnenia človek stáva necitlivým voči bolesti a verí, že sa premenil na vlka alebo medveďa. Berserkov nazývali aj «vlčie kože», ale samotné slovo «berserk» (berserkr) znamená «medvedia koža» od «ber», t.j. v staroslovienčine medveď.

Takto naši Praščuri nazývali Tvorcu. Bo Og – Большой Огонь (Veľký Oheň) alebo Slnko, čiže tvár Bo.

Znamená v tebe (je) veľa Božského, t.j. «ty Božič». Človek, ktorý má možnosť prijať zmyslové potešenie. Nastáva splnením svojich predpísaných povinností a dodržiavania Zákona Obety.

Na Východe Slovenska stále používané aj vo forme «berloh». Miesto, kde žije Ber, t.j. medveď. Z tohto pochádza aj najstarší názov severovýchodu Ázie – Се беры, t.j. Sibíri.

Miera dôležitosti a významu nevyhnutných podmienok pre úspešný vývoj. Cennosti môžu byť duchovné, kultúrne a materiálne. Vo Védickej spoločnosti k duchovným cennostiam patrí nadobudnutie Lásky a kvalít Osoby; ku kultúrnym patrí uvedomenie si svojho «JA» a zmyslu života; k materiálnym zdravie a blahobyt. Démoni sa snažia nasmerovať životnú aktivitu ľudí na dosiahnutie iba materiálnych cenností tak, že sa usilujú skryť Pravdu o prvoradosti duchovných a kultúrnych cenností, t.j. o zmysle ľudského života a evolúcie.

Systém démonického dohľadu nad tlačou a prostriedkami masového šírenia informácií. Je vytváraná na ukrytie Pravdy.

Zdroj zdrojov, mužský počiatok (dôstojnosť).

Démonický spoločenský systém, ktorý nasmerováva ľudí na samovražedné správanie a ničenie prírody. Vnucuje ľuďom zámenu vývoja svojich vnútorných schopností za používanie technických «protéz». Je postavená proti kultúre.

Bytosť, ktorej činnosť je zameraná na ničenie Prírody, spoločnosti, sveta.

Deväť ráz ty. Povinnosť pred Rodom sa považovala za splnenú, ak Muž a Žena mali a vychovali nie menej ako deväť detí. Každý Slovan a Árijec má štyroch Rodičov, dvoch Zemských a dvoch Nebeských: Matka dáva dieťaťu telo, Otec dáva obraz Ducha a Krvi svojho Rodu. Nebeský Boh-Prarodič Rodu dáva Svedomie a Múdrosť, (Živatma – Živa), t.j. Deva Živa ako Bohorodička Dživa dáva Dušu. Z tohto pohľadu má manželský pár osem Rodičov, a každému sa má priniesť po jednom dieťati. Prvé dieťa sa nazýva Prvorodeným, a preto sa zasväcuje Rodu a má ich tak byť všetkých deväť. Všetci sa však snažili mať 16 detí podľa počtu Čertogov Svarožieho Kruhu. Viac je uvedené v Zákonoch RITA.

Najvyšší Žrec, Vládca Múdrosti, hlava Rady Žrecov.

Veľká Žrica.

Pomocní duchovia zo svetov Svetlej Navi (vodní, domoví, lesní, živelní a iní). Sú vytvorení Najvyšším pre zabezpečenie vývoja človeka a jeho zduchovnenia.

Domáci pomocný duch, bytosť sveta Svetlej Navi. Má veľkosť dvojročného dieťaťa, celý je pokrytý krátkou srsťou. V dnešných ruských rozprávkach to je čeburaška alebo murzilka.

Bezobrazný prejav Najvyššieho. Niečo nachádzajúce sa mimo času a mimo priestoru.

Pozri tu.

Učenie sa živatmy organizovať okolitý priestor, ktorým prechádza v minerálnej, rastlinnej, zvieracej aj ľudskej ríši. Konečným cieľom evolúcie živatmy v materiálnom tele je nadobudnutie kvalít Osoby. V Duchovnom svete evolúcia nemôže mať konca, lebo Duchovno je mimo času a priestoru.

V staroslovienčine, staroárijčine znamená «púť, cestu, pohyb», preto je «noga/noha» orgán realizujúci pohyb. Starý výraz «terigať» pôvodne tiež označoval dopravovať sa na ďalekej ceste.

Ga Ra – ísť k Slnku. V súčasnej podobe hora.

Úctivé oslovenie muža. V doslovnom význame je to plnohodnotný muž. V niektorých východoslovenských aj ukrajinských ľudových piesňach výraz prežil dodnes («naj še mi vystúpi šej hoj» – t.j. tento goj).

Víťaz, ktorý ovláda schopnosti chary.

Anatomické pupočné centrum človeka («cha/ha» rovnováha, centrum, základ; «ra» sila). Cha Ra môžeme preložiť aj ako úsmev Boha.

Slovanské Svety Slavi. Nebeské kráľovstvo Slovanov a Árijcov.

Prvopočiatočné Svetlo, ktoré sa oddelilo od Ramchu. Život plodiaca Sila Iň. Koncentruje sa zhromažďovaním skúseností živatiem, tvorí časticu Príčinnej hmoty.

Inglia je sumárna skúsenosť sebapoznávania a samozdokonaľovania sa všetkých živatiem. Z Inglie pochádza všetko, čo teraz existuje a tiež existovalo v minulom Vesmíre aj všetkorozmerné Svety.

Je to prvopočiatočná svetlonosná substancia, ľubovoľne vzájomne pôsobiaca, ktorou RA-M-CHA zrodil tento Vesmír.

Človek usilujúci sa o spojenie svojho vedomia s Najvyšším. Je to Goj (iba poradie písmen je opačné), ale na rozdiel od bežného goja je človekom duchovným, t.j. Volchv, Žrec…

Systém metód a spôsobov sebapoznávania, ktorý umožňuje človeku riadiť psychické a telesné činnosti svojho organizmu a prenášať svoje vedomie do Navného, Klubieho, Kolobieho a Divieho tela. Najvyšší cieľ jogy je dosiahnutie dokonalosti v ľubovoľných činoch, nadobudnutie kvalít Osoby prostredníctvom premenenia všetkých svojich tiel a obálok na Svetie telo, čo umožňuje nadobudnúť v plnej miere tri kvality: Večnosť, Poznanie a Blaženosť.

Živa, ktorá vie vytvoriť ľubovoľnú vec z ľubovoľného druhu matérie a pridať žiadanú formu. Je to základný predmet učenia sa alchýmie.

Slovanský chrám. Posvätné miesto vykonávania slovanských obradov, ctenia si Bohov a stretania Kopy, t.j. orgánu samosprávy Občiny. Zvyčajne sa zriaďovalo na tom najblahodarnejšom mieste – na kopci so svätohájom a posvätnými prameňmi.

Zákon príčinno-následkovej väzby, určujúci následky skutku, ktorý bol vykonaný v tomto, alebo predchádzajúcich životoch. Je to činnosť, ktorá prináša skúsenosť kladných emócií. Z hľadiska životného princípu ide o praktické žitie princípu NEROBTE NIKOMU TO, ČO NECHCETE ABY NIEKTO ROBIL VÁM.

Dvojník ľubovoľnej bytosti vypestovaný z jej bunky, ale ktorý nemá vlastnú Dušu a Svedomie.

Zjednocujúci Zemný a Nebeský Oheň (KoloDunia).

Magické metódy, ktorých cieľom je pôsobiť na Duchov Prírody alebo ľudí, vyliečiť ich, alebo im privodiť chorobu či strasti (názov od slova «kolo», t.j. kruh, ktorý sa obkresľoval okolo kvôli ochrane koldujúceho pred Duchmi, ktoré vyzýva).

Povesť, bylina, podanie o dedičstve Slovano-Árijcov.

Hoci sa u nás «zaviedol» názov kozák, v pôvodnom výraze sa píše – a v ruštine aj napriek písaniu «o» aj vyslovuje – KAZAK. Názov pochádza zo spojenia «k Az Ak», t.j. idúci k Az (začiatku začiatkov), Ak (biely, svetlý, svetlonosný) vojak, teda VOJAK SVETLA.

Je to bojovník vojensko-poľnohospodárskej občiny slobodných osadníkov ochraňujúcich hranice Ruska. Kozáci slúžili nielen ako pohraničníci, ale aj ako Víťazi, ktorí bojovali s tvarmi. Názov ruského vojska «kazaci» je spojení so Skýtmi – Sakmi , alebo Sachmi, ktorých grécki geografi nazývali Kos-sachi, alebo Bieli Sachovia (po skýtsky «kos» znamená biely). V Tanaidských, t.j. donských záznamoch z antického obdobia sa názov Kossakovia používa pre viac národov: Gasagos, Kasagos, Kasakos. Ako ukazujú archeologické nálezy, tento názov priniesli spoza Kaukazu skýtske kmene, ktorých dedičstvo je výrazne a zreteľne spojené s kozáctvom. Do oblasti Ilovly a Medvedice umiestnili arabskí geografi Sakalibov, Az-sachov, Kazakov a perzskí geografi Brodnikov; prvá skupina sú jednoznačne Predkovia Donských kazakov, a druhí sú všeobecne uznávaní Predkovia Záporožských kazakov.

Čarodejník, ktorý ovláda uzlíkovú obrazovú písmennosť, ktorá sa nazýva kudesá.

Nesmrteľné bytosti, alebo aj poslovia Bohov, ktorí ľuďom prinášali správy o vôli Svetlých Bohov. V škandinávskej Tradícii im zodpovedajú alvovia/ elfovia. Dnešné mená Oleg a Oľga majú prastarý pôvod a znamenajú poslovia Bohov. Výraz legálny má rovnaký koreň a taktiež znamená správny.

Nazývaný aj dedko Berendej («ber» -vo význame les, «en» – on, «dej» delajúci, konajúci). Duša lesa, ktorú tvoria myšlienky a zmysly všetkých živých bytostí daného lesa, ktorá je schopná sa vteliť do ktorejkoľvek z nich. Môže nadobudnúť ľubovoľnú formu, ale jeho najčastejšia forma je energetický víchor.

Telo umu a rozumu. Má tvar gule, ktorá sa nachádza v lebke človeka.

Človek majúci kvality Poznania.

Kvalita Poznania prejavená v živote.

Správne má byť «Niet Besa», t.j. miesto prebývania našich Bohov a Predkov, kde nemá miesto nečistá sila. Bes je zviera v Temnom Svete.

Svety, kde neprebývajú Svetlí Bohovia. Pochádza zo skratky «Niet Boha», t.j. Svetlého Boha.

Ľudia, patriaci k nášmu Rodu. Pochádza zo spojenia NÁš ROD.

Svätiace konanie, súhrn činov, ktoré konajú dvaja a viac ľudia. Pochádza zo staroslovienskeho základu “оба рядом”, t.j. obaja vedľa seba.

Pochádza z OR-DEŇ, «Or» – sila, «Deň» – svetlá časť dňa, t.j. Sila Svetla.

Pochádza zo slova Orden a znamená «Svetlé Sily». Ide o názov kozáckych vojsk. Pri poznaní skutočnej podstaty ľahko vidíme, ako tento názov zmenili na «horda» a použili na neexistujúcich «Mongolov», ktorí údajne prišli aj na Slovensko r. 1241. Bol to zásah armády Svetlých Síl s cieľom zastaviť jatky Západných Slovanov a nijaký fiktívny nájazd Mongolov.

Prarodič, Paramatma. Má schopnosť vedieť všetko, čo vie každá živatma, a teda má všetky tri duchovné kvality: Večnosť, Poznanie a Blaženosť. Živatma na konci svojej evolúcie nadobúda tieto kvality a stáva sa Paramatmou – Prarodičom.

Bytosti Svetov Pravi a Navi vytvorené Prarodičom kvôli zabezpečeniu evolúcie živatmy vo všetkých ríšach Prírody.

Pomocní Duchovia v Slovansko-Árijských národoch sú Domáci bôžikovia. Najstarší medzi Domovikmi je Správca Domový, ktorý riadi Senníkov, Baníkov (od baňa, t.j. v dnešnom ponímaní druh sauny), Ovinníkov, Humníkov, Hrnčiaríkov, Vtáčnikov, Klunnychov a Zrnníkov (ochraňujú zásoby zrna). Správcovi sa podriaďuje aj Sadovník so svojimi pomocníkmi: Jabloníkmi, Višňovíkmi, Slivovníkmi, Johodníkmi, Trávnikmi, Viašatmi, Viašakmi a Veškami (žijú v stenách domu). Správca riadi aj Záhradníka so svojou skupinou: Kapustníkmi, Hrachovníkmi, Uhorníkmi, Zemiakovníkmi, Kukuričníkmi, Dyňovníkmi, Melónovníkmi, Cibuľníkmi, Repovníkmi, Kôprovníkmi a podobných pomocných Duchov. Všetci Domovíkovia sú veselí bôžikovia, majú «duše dieťaťa». Zlo si nepamätajú a ak im aj človek spôsobí príkoria, tak sa dlho nehnevajú. Obzvlášť, ak dostali «stravu», t.j. obetu domácim bôžikom.

Najvyšší Boh, ten, ktorý stvoril všetko jestvujúce, Praotec všetkých bytostí vo Vesmíre.

Zmenenie svojho svetonázoru počas obdobia jedného života následkom nadobudnutia životnej skúsenosti. Svetonázor úspešne sa vyvíjajúceho človeka prechádza rýchlou evolúciou. Počas svojho života nemenia svoj svetonázor len veľkí mudrci, alebo úplní hlupáci.

Aj tibetský budhizmus má zodpovedajúcu formuláciu: učiť sa znamená meniť sa.

Ra aj! – Plná moc Boha.

Vojenský pochod, vojna. Ratník – účastník pochodu alebo vojny.

Oráč.

Vykonanie takej činnosti svätej aktivity jedným človekom, ktorá zodpovedá rytmom Vesmíru.

Schopnosť mentálneho tela spracovať informáciu získanú umom s pomocou zmyslov a vykonať zodpovedajúce uzávery.

Je to schopnosť človeka myslieť a konať činy. Podľa Viery Predkov je Um človeka, alebo jediný Um podmienene oddelenou časticou Vesmírneho Rozumu (Om, Oum – Общий ум). V staroslovienčine sa povie RAZUM, kde Raz je oddelená jednotka, t.j. jediný um = r(a)ozum.

Staroškandinávska povesť o živote a presťahovaní bielych národov (Sa Ga – bieli idú).

Osada, mesto. Je to medzirodová osada Veľkej rasy s Kapišťom, kde žijú spolu predstavitelia Rodov Slovanov aj Árijcov.

Slovania od pradávna vedeli o osudovom význame mena. Keď vediaci rodičia chceli mať dieťa s mimoriadnymi vlastnosťami, tak sa snažili, aby pritiahli do zhmotnenia živatmu so zodpovedajúcimi kvalitami a osudom. Toto sa dosahovalo nielen zvláštnymi obradmi, ale aj náležitým výberom mena dieťaťa. Zvuk každého mena obsahuje jedinečnú frekvenciu zvukovej vibrácie, preto sa v dieťati zhmotnila len taká živatma, ktorá mala podobnú vibráciu. Živatma, poznajúca svoju osudovú kvalitu vie, akým menom ju nazvú po zhmotnení. To znamená, že nie meno vplýva na osud človeka, ale s pomocou mena je pritiahnutá k zhmotneniu živatma so zodpovedajúcou osudovou kvalitou a vlastnosťami.

Naši Predkovia boli Slovania. Nenazývali tak seba len preto, že boli slávnym Rodom, ale viac kvôli tomu, že žili v súhlase so Zákonmi Prarodiča, ktorého nikdy nič neprosili, len slávili. Starosloviensky názov pre kresťana bol „кресть-ян-ин“, Slovan sa povedal „Слав-ян-ин“. My dnes síce povieme Slovan (výsledok „práce“ tvarov na našom jazyku), ale máme báseň SLÁVY DCÉRA – hoci význam výrazu nám uniká. Takže výraz „kresťan“ má korene „kríž“, „jan“ a „in“. Nedajte sa pomýliť, že dnešná ruština používa v podstate ten istý výraz vo význame „roľník“. Výraz Slovan má korene „Slav“, „jan“ a „in“. „Jan“ znamená pozitívnu stranu príťažlivosti Najvyššieho, t.j. duchovný život; „In“ je negatívna strana, t.j. svetský život, samoľúbosť, ktorej sa príde zrieknuť kvôli poznaniu dobra a zla, ak chceme nadobudnúť Múdrosť Trojjediného Boha (Svaroga, Dažboga a Perúna – t.j. Svedomia, Svetla a Vôle). Prosiť niečo od Prarodiča znamenalo podozrievať Ho z nedbanlivosti či lajdáckosti, či by vôbec niečo pre nás inak urobil. Pravdivo veriaci absolútne dôveruje svojmu Nebeskému Otcovi, lebo Najvyšší určite vie, čo človek potrebuje, čo mu práve On zosiela zo svojej bezhraničnej lásky. Slovania si vždy uvedomovali, že skutočná Viera nemôže navádzať na predstavu vtiahnutia Najvyššieho do rozmeru ľudských činností.

Na to, aby sme sa utvrdili v tom, že Slovania odvodili svoj názov od Slávy stačí pozrieť na niektoré slovanské mená, do základu ktorých vošiel koreň „Slav“ ako základný význam. Napríklad: Bohu-slav, Budi-slav, Bole-slav, Breti-slav, Vladi-slav, Vse-slav, Viače-slav, Hori-slav, Zde-slav, Ľubo-slav, Miro-slav, Rado-slav, Rasti-slav, Zby-slav, Sveto-slav, Jaro-slav a iné. V letopise Nestora je uvedených 130 slovanských mien, z ktorých 103 má tento istý koreň. Napríklad: Slavomír, Slaviata, Slavomil, Slaventa, Slavibor, Slavič, Slavnik, Slavín, Slavo, Slavoboj, Slavoľub a iné.

Tento koreň je aj v názvoch mnohých miest v slovanských krajoch, vrátane mesta Bratislava. Názov dostala podľa miesta, kde sa zhromaždil Kruh Rodov našich Predkov pod velením kniežaťa Sama a vyrazili na jednu z úspešných odvetných výprav proti Franskej ríši, ktorú vydrancovali. Ak ste o tom počuli niečo iné, nedivte sa.

V slovanských menách je uložený nie iba hlboký význam, ale aj charakteristika vzdelaného národa, jasne vyjadrujúceho svoju lásku k svetu a pokoju, čo dokazuje celý rad osobných mien, ktoré v sebe obsahujú hlboký svetonázorový význam, veľkosť, silu Ducha, ľubozvučný zvuk potešujúci Dušu. Uveďme si niekoľko príkladov.

Mená, ktoré svedčia o láske k svetu: Bohumír, Budimír, Dobromír, Drahomír, Ľubomír, Miroslava, Radomír, Ratmír, Tichomír, Jaromír a pod.

Duchovné kvality boli u Slovanov vysoko ctené, čo dokazujú mená: Vladduch, Vsemil, Dobrovlad, Dobrogor, Dobrožizň, Dobromil, Duchovlad, Duševlad, Radovlad, Radomyseľ a iné.

Mená, ktoré svedčia o pohostinnosti Slovanov: Budihosť, Hostevid, Dobrohosť, Ľubohosť, Radhosť.

Mená, ktoré svedčia o hrdinstve, bystrosti a umení vládnuť: Vlastimír, Vladimír, Vsevolod, Vlastislav, Čestmír, Hromoboj, Jaropolk.

Slovania dávali svojim ženám mená, ktoré hladili sluch, charakterizujúce ich ako zdroj radosti, ľúbosti, nežnosti, sveta, dobra a súladu: Bohumila, Božena, Beľana, Bratomila, Veselina, Vsemila, Vseneža, Dobrodeja, Ždana, Želana, Zabava, Krasomila, Ľubava, Ľubomila, Ľudmila, Milaša, Milena, Milolika, Miloslava, Miložena, Mirava, Miromira, Milovzora, Nežana, Prekrasa, Prelesta, Príroda, Rada, Radmila, Smejana, Slavomíra, Ulada, Uslada, Jasyňa.

Jedine Slovania majú mená Viery, Nádeje (Nadežda), Ľúbosti, Osmomyslia (mysliaceho za ôsmych, alebo majúceho na každé dielo osem myšlienok), Všemyslia (mysliaceho o všetkom), Premysla (premysliaceho všetko), Horeslava (Sláviaceho v hore).

Vo védickej slovanskej kultúre je meno človeka neodmysliteľne spojené s jeho osudom a úrovňou evolučného vývoja. Ak varna (éterické telo, t.j. úroveň evolučného vývoja človeka v spoločnosti; „var“: farba éterického tela) narodeného dieťaťa zodpovedá duchovnému, tak jeho meno má dva korene. Jeden z koreňov je zvyčajne „Slav“ – t.j. sláviaci, alebo „Ľubo“ – ľúbiaci. Napríklad: „Bohuslav“ – sláviaci Boha, „Dobroslav“ – sláviaci dobro, „Ľubomír“ – ľúbiaci mier, „Ľubomyseľ“ – obľubujúci myslenie a pod. meno z dvoch koreňov hovorí o tom, že človek je dvakrát rodený (t.j. rodený v tele aj v Duchu). Ak varna zodpovedá víťazovi, tak dieťa dostane dvojkoreňové meno, ktoré má korene „mir“, „vlad“ a pod. Príklad: „Branimír“ – bojujúci za mier, „Tvorimír“ – tvoriaci mier, „Vladimír“ – vládnuci mierom, ak varna zodpovedá vesovi, tak meno má iba jeden koreň, a ak smerdovi, tak jednoduchý názov alebo prezývka. Kresťania po uchvátení moci v slovanských zemiach najmä preto zakázali dávať slovanským deťom slovanské mená, aby ukryli skutočnú úroveň evolučného vývoja človeka. V dokumentoch oficiálnej kresťanskej cirkvi môžeme ešte dnes zistiť, že uvádza 150 „povolených“ mien, ale iba 14 z nich je slovanských. „Povolené“ mená boli: Boris, Vadim, Vladimír, Vladislav, Vsevolod, Viačeslav, Gleb, Rastislav, Viera, Zlaťa, Ľubov, Ľudmila, Nadežda, Svetlana. Ostatné mená sú najmä židovské, potom grécke, rímske a od iných národov. Takže väčšina používaných mien nie je dnes slovanských.

Keďže Slovania dávajú mená nielen v súvislosti so zodpovedajúcimi mravnými vlastnosťami človeka, ale aj so zodpovedajúcou varnou znamená to, že ľudia sa líšia skutočnou úrovňou evolučného vývoja na štyri varny: vedúni, víťazi, vesi a smerdi. Čo tieto kategórie znamenajú?

VEDÚNI – tí, ktorí poznajú Múdrosť, t.j. sú schopní udržiavať pod kontrolou um a zmysly, vyznačujú sa trpezlivosťou a prostotu, čistotou, poznaním, pravdivosťou, vierou vo védickú Múdrosť, odovzdanosťou Prarodičovi atď. Oni sú tí, ktorí odovzdávajú Védické poznanie, sú svätovysluhovačmi, vykonávajú obrady a rituály.

VÍŤAZI – tí, ktorí sa vyznačujú cnosťou, silou, Vierou vo Védickú Múdrosť, odvahou v boji, rozhodnosťou, šľachetnosťou a umením viesť iných. Hoci sa aj učia Védické spisy, nikdy nevystupujú v roli kazateľov a učiteľov. Ich povinnosť je bojovať za spravodlivosť.

VESI – tí, ktorí sa zaoberajú poľnohospodárstvom, trhovníctvom, pestovaním kráv. Krava sa považuje za jednu z matiek človeka, pretože ho kŕmi svojim mliekom. Preto je podľa slovanských zákonov zabíjanie týchto zvierat považované za zločin. Ako kráľ má povinnosť obraňovať svojich poddaných, tak vesi sú povinní brániť kravy. Keď zviera zomrie násilnou smrťou, tak jeho vývoj sa pozastavuje. Musí sa znova narodiť v takom istom tele a prežiť celý svoj život do úplného konca vrátane zážitku prirodzenej smrti, nadobudnúť plnú skúsenosť daného zhmotnenia. Okrem toho, vrah a jeho obeť sa na úrovni Prírody stávajú jedným organizmom, preto sú od seba neoddeliteľní. Dá sa to porovnať s rôznymi bytosťami vnútri ľudského tela. Napríklad ak lymfocit škodí červenej krvinke, tak prináša škodu celému organizmu, to znamená aj samému sebe. Ak sa spomaľuje vývoj obete, tak sa spomaľuje aj vývoj celej Prírody, čo znamená aj vývoj vraha. A podľa zákonov reťazca príčiny a účinku celá zodpovednosť za hriech za vykonané skutky leží na vrahovi, vytvára mu osud ako v tomto, tak aj v nasledujúcom živote.

Védická spoločnosť sa nezameriava na industrializáciu a urbanizmus. Slovania vždy vedeli, že žiť sa dá šťastne majúc zem a pestovať na nej zrno a kravy. Za vypestované dary si vymenia čo potrebujú a to im stačí. Preto bohatstvo vesov netvoria peniaze, ale kravy, zrno, mlieko a maslo. To neznamená, že nemôžu na sebe nosiť drahocennosti, krásne odevy a zlato, ktoré dostávajú výmenou za svoje poľnohospodárske produkty.

SMERDI – sú tí, ktorí slúžia trom ostatným varnám, lebo nemajú náklonnosť k mysliteľskej, vojenskej a trhovej činnosti, a následkom toho sú spokojní so svojim položením. Vedia ako sa správne stravovať, spať, brániť sa a rozmnožovať sa. Možno sa to zdá primitívne, ale kľúčové slovo je, že vedia ako to robiť správne. Hoci to napríklad nie sú profesionálni vojaci, vždy slúžia v domobrane, a teda vedia aj ako efektívne bojovať. Vždy sú to zodpovední a starostliví otcovia rodín, teda skutočne starostlivé hlavy rodín. V dnešnej dobe väčšina z nás nedosahuje ani do úrovne smerdov, hoci snahy či potenciál máme aj smerom k vyšším varnám. Je to daň Noci Svaroga.

Povinnosti všetkých štyroch várn sú: nespôsobovať škodu, pravdivosť, čistota a sebaovládanie. Príslušnosť k jednej z várn závisí od individuálnych prirodzených vlastností a náklonností človeka, presvedčivosti smerovania k tomu životnému cieľu, ktorý si pred sebou stanovil.

V súlade s príslušnosťou k varne sa dávajú mená. Ak človek patrí do varny svätoslúžiteľa, tak jeho meno musí pozostávať zo slov, ktoré označujú blaho, oslavu Najvyššieho, radosť, lásku, poznanie. Ak ide o varnu vojaka, tak meno musí obsahovať slová, ktoré označujú poriadok, vládu, obranu, boj, vojenskú silu. Mená remeselníkov a poľnohospodárov musia označovať bohatstvo, tvorivé budovanie, domácke založenie, druh činnosti; a u sluhov to je úslužnosť, črta charakteru, vonkajší znak. Poľahky zistíte, ktoré z dnes prosperujúcich povolaní nespadajú ani do jednej varny. Áno, je to tak. Zaniknú spolu s technokratickou civilizáciou, lebo paraziti nikdy neboli prirodzenou súčasťou slovanskej občiny.

Podobnejšie sa o súvislostiach týkajúcich sa zatrieďovania ľudí do várn, t.j. kást dočítate v našom článku DŔŽAVA.

V ďalšom uvádzame slovanské mená tak, ako ich používali a chápali naši Predkovia. Pre zachovanie väčšej autenticity nie sú prekladané do dnešnej slovenčiny.

Mužské mená: