Anu a synovia

Anunnaki, po sumersky “tí, ktorí prišli z nebies”. I bez znalosti spletitej sumerskej mytológie musí byť každému jasné, že ide o staroveké božstvá uctievané ako stvoritelia a učitelia vyspelých pradávnych národov. My predsa už dnes vieme, vďaka revolučným bádateľom typu Erich Von Dänikena, či Zechariu Sitchina, že naši predkovia si so zaznamenávaním mytologických skutočností nedávali márnu prácu a ich, často až rozprávkové príbehy, sú symbolickými fragmentmi pradávnej histórie, ktorá zostala dlho materialistickým prístupom nepochopená. Bytosti, ktoré dávnych Sumerov, či Egypťanov navštevovali a učili boli reálne a oni tomu neskonale verili, pričom lepšie dokázali pochopiť spojitosť medzi diaľkami kozmu, či inými dimenziami a matériou. Keď akceptujeme existenciu starovekých božstiev, vývoj histórie a rozvoj vied či umení počas nej, dáva oveľa väčší zmysel a rovnako tak zmysluplnejšie sa ukazuje i smerovanie spomínaných okruhov ľudskej činnosti. Prečo teda neurobiť históriu skutočnou učiteľkou ľudstva a nájsť pravdy o jeho mystickom pôvode.

V Sumeri boli mimozemšťania ako tvorcovia ľudstva a učitelia nazývaní aj Anunnaki, Dingir, a tí, ktorí sa Zeme nikdy nedotkli aj Igigi. Sumeri chápali úzku spojitosť sfér a cestovania kozmom, čo poukazuje na spirituálnu a metafyzickú zložku učenia a odkazu Anunnaki. Sitchinovi Anunnaki sú rýdzo technologickí, ako si však názorne na rôznych príkladoch ukážeme, boli im vlastné aj učenie vedomej manipulácie s energiou tzv. mágie a teoretickej metafyziky. Podobne ako vo všetkých svetových mytológiách, spoločenstvo Zem ovplyvňujúcich bohov sa sústredilo vo svojej Elite, najvyššej rade a spoločenskej triede, ktorej vládcom bol počas doby kolonizácie Zeme Anu. Mal troch významných potomkov – boha vody, vied a mágie, Enkiho, boha Zeme, Enlila vládcu a patróna kozmických presunov, teda i vzduchu a nakoniec Ninmah/Ninchursag, matku, stvoriteľku a patrónku lásky, ktorá spolu s Enkim vytvorila podľa sumerských mýtov, Homo Sapiens, z čoho vyplýva aj príbeh o biblickom stvorení Adama i Evy. Sumer je biblickou Zemou Šineár a spolu s Edenom jednou z prvých kolónií Anunnaki na Zemi. Odkiaľ presne však Anunnaki na Zem prišli? Významný orientalista Zecharia Sitchin umiestňuje domov starovekých božstiev na križujúcu planétu Nibiru, ktorá má mať podobne ako planétka Sedna a iné telesá z okraja slnečnej sústavy, či Oortovho oblaku, obrovskú predĺženú obežnú dráhu, cca 3600 pozemských rokov, teda 1 sumerský Sar. Ostatné svetové mytologické a okultné pramene však nasvedčujú faktu, že Nibiru bola len jednou z kolónii krížencov Anunnaki, predobrazov dnešných ľudí.

Ptah/Enki

 Práve napríklad spojitosti prameniace z egyptskej mytológie svedčia o dávnejšej kozmickej migrácii, nielen z Nibiru na Zem, ale väčšej hĺbky kozmu. Egyptské božstvá sa nazývajú všeobecne aj Neteru, tzv. “Strážcovia”, čo poukazuje na ich éterický pôvod a bdenie nad dodržiavaním chodu zákonov univerza v dimenziách, ako úrovniach priestoru. Mnohí z Anunnaki neboli len mimozemšťanmi a prevádzateľmi genetických experimentov, ale tiež mocnými dušami, archónmi a strážcami vesmírnych archetypov, ako uvádza egyptská mytológia v mnohých prípadoch, v čom Sitchinovým Anunnaki pridáva na dôstojnosti, dôležitosti a hlavne pravom význame i pôvode. Pramene z povodia Nílu totiž lepšie vysvetľujú vzťah medzi jemnohmotnými svetmi neprejaveného a matériou. V egyptskom panteóne sú jednoznačne favorizované božstvá z Enkiho/Ptahovej vetvy, ktorý je v Egypte vnímaný ako stvoriteľ, na čo už poukazuje aj Sitchin, keďže práve Afrika spadala pod patronát boha vody. Jestvuje tu však druhá zaujímavá skutočnosť – Ptahova manželka Sachmet, ale aj Isis a ďalšie entity sú spájané so systémom Síria, ktorý aj podľa novodobých kontaktérskych prameňov má byť práve jedným z ohnísk expanzie mimozemskej kolonizácie. Keďže egyptské a sumerské božstvá sa jasne kryjú, vidíme, že lokalizácia všeobecného pôvodu Anunnaki na Nibiru je s určitosťou mylná. Zhody ich atribútov však potvrdzujú celosvetové pôsobenie mimozemských civilizácii na Zemi v minulosti ako stvoriteľov, a nie sú v rámci svetových mytológii zďaleka jediné. Aj grécka dvanástka olympských bohov sa už podľa tvrdení gréckych filozofov, ktorí navštívili Egypt zhodovala s členmi miestneho panteónu, o čo viac – spojenie vášnivých ľudských vlastnosti Olympanov s dôstojnosťou a strohosťou Neteru vytvára obraz o bytostiach neskôr nazývaných aj ako anjelských, z ktorých mnohé podľahli svojim vášňam, iné zachovali svoju životnú rolu a česť. Tak vyspelé bytie zahŕňa viac zodpovednosti než si vieme predstaviť, na základe čoho však Anunnaki môžem nazvať biblickými a mytologickými stvoriteľmi?

Anunnaki a DNA, Strom Života

 Sumerská verzia Eposu o stvorení človeka ako robotníkoch pre Anunnaki výborne dopĺňa oklieštenú biblickú verziu, kde Boh Adama s Evou umiestni už do vopred pripravenej záhrady a bytosti ako “had – pokušiteľ”, či Lilith jestvujú dávno stvorené. Ostatne Biblia nehovorí nič o stave ostatného bytia na Zemi okrem nám podobného človeka. Neskoršie Vyhnanie z raja zase hovorí o udalostiach pred biblickou potopou, kolapse spolužitia ľudí a Anunnaki, pre aj z Biblie známe morálne problémy, ktoré nakoniec spôsobilo i pád celých impérií. Raj symbolizoval život, v ktorom sa o blahobyt starali bohovia, pokým ich výtvor nemusel začať pre nich pracovať. Samozrejme postupne Anunnaki, ako vieme z eposov o milenkách bohov v gréckej mytológii a ich hrdinských synoch, začali spolužiť s človekom ako so seberovným, čo viedlo hoci k spomínanej katastrofe, každopádne ku zisku rovnoprávneho postavenia a “Vyhnanie z raja” sa zachovalo len ako biblický pamätník narušenia spolužitia kozmických stvoriteľov a ich diela, mnohými katastrofami. Pokiaľ by niekto chcel uviesť ďalšie dôkazy o spojitosti vytvorenia Homo Sapiens a Anunnaki, tak sú nimi napríklad prekrížené hady ako symbol DNA v Hermovom/Thovtovom Caduceu, plurálna hodnota podstatného mena stvoriteľov “Elohim” v biblickom origináli, obrovské archeologické náleziská v Mezopotámií, známej v Biblii ako Zemi Šineár, ktorých uctievaní bohovia práve odkrývajú identitu biblických Elohim a množstvo ďalších mytologických a kultúrnych príbehov o stvorení človeka, ktoré navzájom korešpondujú. V tomto svetle náboženské pravdy všetkých vyznaní vyvstávajú v úplne novom, zjednotenom svetle, ale to je úplne iná kapitola. Ľudstvo však musí poznať pravdu o svojom pôvode, o fakte, že pred rokom 10 000 pr. n. l. tu neexistovali len primitívne kmene lovcov a zberačov, ale rozvinutá spoločnosť vekov nazývaných aj ako “Doba zázrakov”, či snov, na ktorej vytvorení a fungovaní sa podieľali práve, tí ktorí prišli z vesmíru, Anunnaki. Sumer bol po potope znovu obnovenou kolóniou, rovnako ako Egypt, preto sú tieto civilizácie skutočným odkazom a dedičstvom bez viditeľného vývoja od začiatku. Dedičným hriechom človeka nie je poznanie, ale jeho nevyužitie, neobzeranie sa do minulosti za chybami padlých, preto je pravdivé vedenie o ľudskom pôvode tak skrývané do úzadia. Byť transformáciou opice neprináša so sebou veľa duchovnej zodpovednosti, za to byť potomkov a sluhom vyspelých entít, strážcov a stvoriteľov, zároveň byť dušou inkarnovanou do tejto schránky, stavia človeka v jeho pozemskom živote do úplne iného svetla. Odvážime sa prijať pravdu a analyzujeme svoj pôvod, jeho korene a pramene spojené s ním hlbšie?

Link na článok o pripravovanej knihe autora: TU

Anunnaki, sumerskí, ale aj egyptskí starovekí bohovia, ako sme si ukázali v úvodnom článku, boli stvoriteľmi pozemských, moderných, Homo Sapiens Sapiens, čo sa podľa Sitchinovho datovania zhoduje aj s archeologickými nálezmi v geologicky datovaných vrstvách. Náhle objavenie pozostatkov vyspelého človeka cca 450 000 pr. n. l. a zánik vetiev ostatných primitívnych ľudoopov, s ktorým si vedci tak dlho lámali hlavu, je vysvetliteľný práve pomocou genetickej modifikácie, ktorú Anunnaki previedli. Samozrejme, keď poprvýkrát kolonizovali po Nebeskej Bitke Marduka a Tiamat, zo sumerského Eposu o Stvorení, pod vedením Enkiho a Enlila Zem, nenarazili na neobývanú planétu. Mnohé orientálne, tibetské a z nich vychádzajúce prastaré pramene uvádzajú už pred moderným človekom iné rasy, ktoré obývali predpotopné impéria, pričom sa viac podobali na éterické bytosti vyšších úrovní, než na ľudí inkarnovaných do pevnej hrubohmotnej schránky. Podobné zmienky sa vyskytujú napríklad v celom teosofickom učení H. Blavatskej, ktorá, ako je známe, čerpala práve z orientálnych prameňov. Blavatsky spomína rasu neurčitých a éterických bytostí Chaya a potom aj komplexnejšie sa prejavujúcich a určitejších obyvateľov Lemurie, či Atlantídy, ktorý tiež neboli zrodení dôsledkom modifikácie prisťahovalcov. Ľudia menej hustých inkarnačných schránok však boli skôr duchovným predobrazom nás, pretože pri konečnom vytvorení Homo Sapiens Enkim a Ninchursag, bol využitý aj primitívny opočlovek, ako vhodný nositeľ genetických znakov pre telesnú schránku schopnú hrubohmotnej práce, ale hlavne pradávna DNA Anunnaki, ktorá sa na Zem dostala z hlbín vesmíru a niesla viaceré zvláštne znaky, o ktoré si rozoberieme možno inokedy. Duše, sa do týchto hrubohmotných tiel inkarnovali, naďalej však uchovávali svoju energiu a potreby viazanú na hmotu, pretože vznikli nové typy hrubohmotných schránok pre inkarnáciu. Preto sa často v okultných prameňoch v súvislosti so Genesis hovorí, že Stvoritelia boli šialení a duše bolestivo pripútali k hmote. Skôr sa však dá uvažovať o urýchlení evolúcie, a nie šialenosti stvoriteľov, ktorí hoci tak jednali aj zo sebeckého dôvodu. Kozmická evolúcia, ako však spomína i H. Blavatsky vo svojom diele, vyžadovala, pre naplnenie svojich cyklov, nové hrubohmotné schránky pre inkarnáciu neprejavených duši. Anunnaki zase potrebovali pracovníkov na dolovanie zlata, aj iných surovín, na Zemi, táto vysoká civilizácia, ktorej najvyšší príslušníci boli titulovaní ako pradávne vzostúpené inkarnácie, Archóni a Majstri, skôr naplnila svoje tvorivé poslanie vo vesmíre, hoci Zemi mnohokrát v spolupráci so svojím výtvorom ublížila. Aj Biblia hovorí, že Elohim stvorili človeka podľa obrazu svojho a preniesli na neho svoju múdrosť, schopnosti, ale aj ťažko zvládnuteľné vášne. História sa opakuje v cykloch a mnohé udalosti sa navzájom, hoci s veľkým časovým odstupom, podobajú. Poďme sa teda pozrieť bližšie, kým vlastne naši stvoritelia i učitelia boli a ako ešte Zem v minulosti vlastne ovplyvnili…

H. Petrovna Blavatsky

Vzhľadom na opätovné inkarnovanie vzostúpených duší medzi vyspelými civilizáciami ako Anunnaki, ktoré je dokumentované príbehom Thovta, Herma Trismegista, zaznamenaný v Smaragdových doskách, alebo aj Osirida, ktorý vzostúpil po ceste, opisovanej Egyptskou Knihou Mŕtvych a stal sa archetypom zomrelého pre náuku o sférach, i patrónom duší putujúcich do iných svetov, je predstava nejakého ich rodokmeňa irelevantná. Vieme však, že nielen starovekí Gréci vo svojich legendách bohov vsádzali do vzťahov Olympskej rodiny tých, ktorí sa starali o pozemské dianie, ale aj vysoko vedomí Egypťania, či Sumeri rasu svojich stvoriteľov situovali do manželských zväzkov, či rodinných vzťahov. A samozrejme, aj odolné a z nášho pohľadu až večné, telesné schránky Anunnaki sa museli nejako reprodukovať, v rámci čoho vznikli rodinné vzťahy, známe z rôznych svetových kultúr. Najlepšie je vychádzať zo sumerských a egyptských prameňov, pričom je výborné pre lepšiu predstavu a dôkaznosť ich príležitostne zjednocovať so skutočnosťami napríklad z gréckej, juhoamerickej, alebo aj germánskej, či orientálnej mytológie, či okultných učení. V egyptskej mytológii totiž reálni Anunnaki dostávali často symbolických partnerov, ktorí záviseli od ich archetypov, nehovoriac o gréckej mytológii, kde boli rodinné i milostné vzťahy absolútne popletené, vyjadrujúce kozmológiu, či iné, niekedy aj nereálne, skutočnosti. Základná rodina vetvy Anu – Enki, Enlil a Ninchursag sa ďalej delila v ich potomkoch, ktoré mali hlavne Enki a Enlil s rôznymi partnerkami, podobne ako ich otec, Anu. V rámci najvyššieho spoločenstva bohov, lebo je zrejmé, že vysoko postavení Anunnaki mávali množstvo potomkov, mal Enki synov Marduka/Ra, boha vojny, ale aj mágie a vlády, Ningizziddu/Thovta, pána Stromu života a najvyššieho zasvätenca aj majstra duchovných i technologických učení a nakoniec Dumuziho/Osirida, spomínaného neskoršieho patróna mŕtvych.*

Spojitosti medzi egyptskými a sumerskými menami, teda aj atribútmi božstiev tu rozoberať bližšie nebudem, robím tak napríklad vo svojej pripravovanej knihe, každopádne je zo všetkých, minimálne indoeurópskych mytológií markantné, že práve tieto bytosti v minulosti výrazne ovplyvnili Zem, pričom nielen ju, ale ako si ukážeme, celý blízky kozmos a ako patróni archetypov, Archóni, aj iné dimenzie, v ktorých sa duša môže vyskytnúť. Na druhej strane jestvovala druhá vetva Anunnaki, ktorej vyššia vrstva v Egypte nebola uctievaná, pretože išlo o často znepriatelený rod Enlilov. Predpotopný vládca pozemského impéria mal významných synov Ninurtu/Nimroda, rohatého pána deštruktívnych síl spravodlivosti totožného s božstvom blesku Iškur/Adad/Adar, a nakoniec, mesačného vládcu Nannara/Chonsu. Druhý menovaný bol otcom ďalších dvoch významných božstiev, ktoré sa všeobecne zaradili medzi najvyššiu vrstvu planetárnych božstiev, boli im priradené aj celé telesá solárneho systému. Tieto dvojičky sa volali Utu a Inanna, alebo aj Artemis a Apollón, pričom Inanna si svojou neskoršou aktivitou získala od Ninchursag i patronát nad aspektmi lásky a vzťahov ako starogrécka Afrodita. Vidíme, že grécke názvoslovie môže byť, bez kontextu so sumerským, skutočne mätúce.

Hermes/Thovt, vzostúpený majster, patrón mágie a vedy

Ako som už naznačil, v astrológii, okultných vedách aj mágií, ako náuke o energiách kozmu a ich využití, najvyšší členovia Anunnaki reprezentovali i atribúty telies nášho solárneho systému. Toto rozdelenie sa zachovalo do súčasnosti, pretože z neho čerpá latinské názvoslovie planét, ktoré ich pomenúva podľa rímskych bohov. Rímsky panteón je samozrejme totožný s gréckym a vychádza teda tiež zo sumerského. Anunnaki reprezentujúci mocné kozmické energia a archetypy, ako manifestácie určitých aspektov kozmu, svojimi energiami a posolstvom dodnes zasahujú do mnohých vied i umení, nielen ezoterického typu ako astrológia, či magická evokácia. Planetárne rozdelenie najvyšších Anunnaki zároveň odkazuje na fakt, že nielen v rámci Zeme sa prisťahovalci v minulosti pokúsili o kolonizáciu, či prieskum. Priraďovanie jednotlivých planét členom rodiny Dingir vyjadruje rozdelenie ich polí pôsobnosti v rámci slnečnej sústavy. Podobné rozdelenie bytostí, avšak éterických pozná i hermetická mágia a ďalšie evokačné okultné systémy pracujúce s planetárnymi sférami. V inkarnačnom postupe vesmírom sa určite aj bytosti z rodu Anunnaki začlenili do predtým priradených planetárnych priestorov, ako vyššie sférické inteligencie, čo je známe i z tradičného systému pretrvávajúcej babylonskej mardukitskej mágie, ktorá je pozostatkom pôvodnej sumerskej. O mágii a Anunnaki však už niekedy inokedy, týmto konštatovaním som chcel len poukázať na fakt, že staroveké božstvá reprezentovali mnohé vysoké aspekty Univerza, a neboli len obyčajnými astronautmi vysoko technicky vyspelej civilizácie na prieskume za hľadaním surovín. Hoci v rámci ich cesty inkarnáciami prevádzali aj dolovanie rúd a metalurgiu, ako správne napríklad Zecharia Sitchin spomína, celková rola Anunnaki na Zemi i vo vesmíre má oveľa vyššiu podstatu. Staroveké božstvá boli bytosťami a inkarnovanými dušami, rovnako ako my, ibaže v úplne inej fáze spirituálneho a civilizačného postupu, oddelené od prvotnej tvorivej energie oveľa dávnejšie v inom mieste Univerza. Nesú s nami ako naši stvoritelia i mnoho podobností, pozitívnych, aj negatívnych, z ktorých by sme si mali za pomoci spirituálnych a historických učení brať poučenie, varovanie, či príklad….

Quetzalcoatl – „operený had“

Existuje nápadne opakujúca sa charakteristika starovekých božstiev. Úplne nezávisle na sebe v rôznych kútoch sveta, starovekej Mezopotámii, Egypte, Peru, mayskom i aztéckom impériu, dokonca aj na ďalekom východe, bol prisťahovalcom z “nebies”, teda iných planét a dimenzií, pripisovaný plazí atribút. Sumerské pramene pojednávajú o reptiloidnom aspekte príslušníkov rodiny Anunnaki, prejavenom hlavne vo vnútri Enkiho línie, v egyptskej mytológii zase mnoho z Neteru nesie symbolicky hlavu, teda i atribúty plaza, napr. Sobek, ale i strážcovia brán v Duate, a všeobecne démonické bytosti tzv. pohlcovači boli spodobňovaní často ako krokodíly resp. plazy. Aztécky Quetzalcoatl, hoci niesol podobne ako sumerskí alebo egyptskí bohovia i atribúty človeka bol taktiež zobrazovaný ako operený had, dnes vieme, že mnohí Neteru/Anunnaki pôsobili a budovali civilizáciu na viacerých miestach zároveň, preto sa podobá napr. tiež mayskému Kukulkánovi, či egyptskému Thovtovi, patrónovi múdrosti a mágie. Všetky staroveké a spirituálne založené kultúry sveta pripisujú bytostiam z nebies, resp. mnohým z nich, reptiloidné vlastnosti, pokiaľ priamo ako tieto entity neboli spodobňované. V súčasnosti sa o problematike plazích votrelcov medzi ľuďmi dnes a v minulosti vedie množstvo exopolitických a New Age teórií, úvah, ktoré často pripisujú reptiloidným entitám vyslovene negatívne atribúty, čo však pramení z istých pravdivých skutočností, hoci nie všeobecne platných. Poďme si však bližšie rozobrať aspekt uctievania plazích bohov a ich krížencov v staroveku.

*

Z archeologických vykopávok, hoci len orientačne vieme, že v pravekej minulosti Zemi dominovali aj v zvieracej ríši plazie bytosti, dinosaury. O ich živote vieme len veľmi málo, každopádne nálezy ich kostier dokumentujú výraznú dominanciu a životaschopnosť plazieho druhu. Oveľa zaujímavejšie sú však zmienky o humanoidných plazích bytostiach, veľmi inteligentných a vyspelých, ktoré v minulosti voľne obývali Zem a časom sa podľa mnohých nezávislých mytológii utiahli na ukryté miesta, mimo dosahu ľudí, najmä hlboko v Zemi. V orientálnych, hlavne tibetských, ale i iných prameňoch nájdeme zmienky o Nágoch, ktorý strážia vstupy do podzemného sveta Agarthy. Naproti tomu na druhej strane, v náhorných plošinách Južnej Ameriky indiáni poznali bytosti Rakahaši, dvojnohých inteligentných plazov, nápadne pripomínajúcich moderné kontaktérske zobrazenia niektorých mimozemšťanov, pričom vraj v nedostupných miestach plošiny Kurupira strážia vchody do pozemného sveta. Teórii dutej Zeme, ktorej vážnosť podtrhujú nálezy ako gigantické jaskynné systéme vo Vietname, či naopak záhadne vybudované labyrinty ako Derinkuyu v Turecku, sa bližšie v tomto článku rozoberať nebudem, je však aj napríklad podľa ďalšej nezávislej mytológie – anasazijksej jasné, že starovekí a neskorší jednoduchí ľudia si tieto komplikované príbehy nemohli vymyslieť a plazie entity, i mimozemšťania vôbec, sú odjakživa nejakým spôsobom spojené s hlbinami Zeme. Takisto aj domorodci stredo a západoafrických kmeňov zmieňujú plazích ľudí, schopných meniť tvar a infiltrovať sa tak podľa svojej vôle do spoločnosti, čo sa prekvapivo zhoduje s nezávislou starogréckou mytológiou, kde napríklad boh Zeus, ale aj iní mohli na seba brať rôzne podoby v rámci ciest za svojimi milenkami, nehovoriac o tom, čo dokázali egyptskí Neteru, ktorí boli v závislosti od týchto schopností aj vyobrazovaní. Vieme, že i v jednoduchších zvieracích formách sú plazy často spájané s nápadným sfarbením, či schopnosťou jeho zmeny, čo poukazuje na vyvinutosť reptiloidného druhu už v jeho nižších stupňoch evolúcie. Pokiaľ sa bavíme o Neteru/Anunnaki, kde mnohí z príslušníkov mohli disponovať formou jemnohmotného, éterického tela, zo subtílnejšej plazmatickej substancie, zmena tvaru v spojitosti s mnohými mýtmi a plazím aspektom u Anunnaki, vôbec nie je vylúčená. Aj podľa novodobých kontaktérskych prameňov, ktoré hovoria o infiltrácii spoločenského systému zvrchu reptiloidmi, čo rezultuje z rodokmeňov potomkov Anunnaki, je zrejmé, že v istom, možno nie tak prehnanom meradle je tento fenomén aktuálny. Aké je vlastne teda prepojenie inteligentnej ľudskej a plazej rasy?

Model Rakahaši v porovnaní s dinosaurom

Starovekí bohovia Anunnaki, ale aj s nimi totožní egyptskí Neteru, či dokonca neskôr grécki a rímski príslušníci panteónu sú však v umení i mytológii spodobňovaní veľmi často ako ľudia. Kde je vlastne ich pravý pôvod a vzhľad? Bohovia sú v rôznych, napríklad aj slovanskej, alebo germánskej mytológii zobrazovaní ako nordickí, prípadne miešaní a exotickí kríženci. Za ich exotickým vzhľadom stojí práve dávne skríženie sa éterických humanoidov ezotericky tzv. “anjelského ľudstva” s reptiloidnou rasou, z čoho rezultoval vznik kríženej rasy Anunnaki, spomínanej v starovekých mytológiách, ktorá si zachovávala svoj anjelský, ľudský vzhľad s exotickými plazími prvkami, no zároveň jej príslušníci boli schopní využiť schopnosti reptiloidnej vetvy. Podľa moderných channelingov bol v impériách predpotopnej Atlantídy uctievaný ľuďmi atribút Hada i anjela, ako symbol, že každý človek vo svojej duši, energii, prirodzenosti i príslušnom vzhľade nesie reptiloidný, aj humanoidný atribút, ktoré znamenajú spojenie dvoch protikladov a výtvor dokonalosti. Vieme, že mnoho z týchto starovekých uctievačoch kultu Hada i anjela padlo do osídiel deštruktívnych okultných praktík, čím sa práve reptiloidný atribút stal vnímaný, minimálne vo folklóre, ako negatívny. Navyše mnohí z plazích a krížených kozmických prisťahovalcov, i príslušníkov rodiny Anunnaki sa dopustilo vrážd, zločinov a chýb, ktoré uvrhli tieň na reptiloidný atribút, ktorý sa dodnes prejavuje ako odsudzovanie plazích bytostí v modernej ezoterike, kvôli faktu, že niektorí z nich sú členmi padlých národov, ktoré ničili. Nepochopenie plazej prirodzenosti, ktorá tkvie v každom človeku zapríčinilo celkovú dezorientáciu v spirituálnej a historickej problematike. Prejav plazieho génu a ovplyvnenia na výzore väčšiny dnešných ľudí nie je priamo patrný, hoci niektorí príslušníci elity si na ňom naozaj dajú záležať. Existuje hypotéza o tzv. modrej krvi, pričom príslušníkom rodín, ktorí si krížením medzi sebou zachovali silnejší prejav reptiloidných génov, koluje v krvi namiesto čereného Hemoglobínu modrý Hemocyanín, čo rezultuje v mnohé zvláštne schopnosti samo o sebe a v spojitosti s ďalšími výhodami. Fenomén zachovávania reptiloidného génu vysvetľuje posadnutosť šľachty a príslušníkov majetných rodín zachovaním čistoty rodu, vo forme neustáleho kríženia sa medzi sebou, aj za cenu vzniknutých genetických porúch a chorôb. Reptiloidný gén, ani “anjelsky”, nordický však nie sú nejako nadradené a neposkytujú právo vládnuť, či organizovať samé o sebe, na to je potreba aj istého duchovného a vedomostného zušľachtenia, čo však príslušníci elitných vrstiev v priebehu vekov už opomenuli, hoci to stálo v učení ich a našich predkov.

Apollón – starovekí bohovia často niesli aj nordické, nielen reptiloidné, atribúty

Vidíme, že ľudská prítomnosť i minulosť, história, sú hlboko pretkané spojitosťou s krížencami plazích a anjelských “bohov”, teda mimozemských prisťahovalcov, ich dokonalými potomkami sa stali Anunnaki a hoci na svojej ceste mnohokrát pochybili, my dnes atribútom hada i anjela, v spirituálnom, okultnom i osobnom meradle musíme opäť priniesť dôležitosť a vážnosť, aby sme dokázali pochopiť našu podstatu, vlastnosti a poslanie. Otázka pôvodu človeka je ďaleko spletitejšia, zaujímavejšia a pradávnejšia, než všetky vedecké teórie a domnienky dokopy. V jej skúmaní je však potreba využiť metódy spirituálneho i exaktného bádania, v hmotných i nehmotných prameňoch, ktoré počas dlhej histórie vznikli…*

Link na pripravovanú knihu autora nájdete TU