/obři na Zemi /

II.díl 

Autor: Dušan Szabo – hl’adač informácií

Roztrúsené po piatich kontinentoch boli objavené archeologické pozostatky kostier, ktoré ukazujú, že gigantické tvory obývali Zem. Dokazujú to objavy ľudských pozostatkov mimoriadnych rozmerov v Indii, Tibete, Číne, Amerike, Afrike , Európe, Austrálii… A to nielen kosti, ale aj meče, sekery, kopije a iné nástroje! A tu je niekoľko príkladov:

• Atyueca v jaskyni neďaleko Mangliss (Kaukazská oblasť)  našli kostry mužov, ktorí mali medzi 2, 80 a 3 metre. Na rukách mali šesť prstov.
• V Chenini (Tunisko), boli  nájdené stopy hrobov obrích kostier, ktoré merali viac ako tri metre. Transvaal (Južná Afrika) je prípad podobný predchádzajúcemu.
• Ľudské fosílie kostry 5,18 m vysokej  boli objavené v roku 1956 v Gargayan (Filipíny).
• V severnej Amerike  (Pennsylvánia), boli  v roku 1880 nájdené v mohyle ľudské kostry, ktorých lebky mali rohy päť centimetrov nad obočie. Priemerná výška kostry bola približne 2,13 m. Ich vek sa odhaduje na cca 80.000 rokov. Niektoré z týchto kostí boli  zaslané na prešetrenie a ďalší výzkum do múzea vo Filadelfii, odkiaľ záhadne zmizli.
• V USA (Glen Rose, Texas) sa  rieka Paluxy stala hlavným miestom paleontologického objavu.
  Boli objavené obrovské stopy 54, 61 cm dlhé a 13.97 cm široké, ktoré patrili  hominidovi.
• Nemecký antropológ Larsan Khôl našiel  v roku 1936 v jazere v strednej Afrike  /Elgasi/, kosti patriace obrovským bytostiam.
• SAFITA (Sýria), archeológovia našli ručné sekery o váhe 3,8 kg. V Ain (východné Maroko) sa našli sekery s rozmermi 32x 22 cm, váha 4,2 kg  a dvojsečná sekera s váhou 8 kg. Takéto rozmery vyžadujú väčšiu výšku toho kto ich používa, aby  tieto nástroje/zbrane boli využívané efektívne.
• V Maroku tiež boli nájdené v jaskyni v oblasti Nador na severe pozostatky troch kostier detí patriacich do neznámej rasy obrov. To je oblasť, v blízkosti legendárnych Herculových stĺpov, ktorá  sa pokladá  za pravlasť biblického obra Goliáša.
• Lixus megalitické mesto (staroveká Líbya), tam boli nájdené ostatky kostry Homo Sapiens, vo veku medzi 10 a 12 rokov a staré cca 20.000 rokov. Kostra je asi 2,25 vysoká.
• V roku 1891 v Crittenden, Arizona  niektorí pracovníci pri kopaní základov nového objektu v hĺbke cca 2,5m narazili na obrovský kamenný sarkofág. Keď sa im podarilo otvoriť veko, vnútri našli pozostatky asi 2,8m  vysokého obra.
• V jaskyni neďaleko veľkého kaňonu Barranco de Cobre v severnom Mexiku v roku 1930 prieskumník Paxton Hayes narazil na 34 mumifikovaných mužov a žien. Všetci mali blond vlasy. Všetci merali medzi 2,2-2.6m. V mumifikovanom stave !
• V roku 1833 vojaci kopali jamu na Lompock Rancho v Kalifornii a objavili cca 3,6m vysokého obra s dvoma radami zubov, a to ako na hornej, tak aj na spodnej čeľusti. Obrie Lompock zuby boli neobvyklé, avšak nie ojedinelé. Ďalšie starobylé kostry sa  neskôr našli na ostrove Santa Rosa pri pobreží Kalifornie a prejavovali rovnaké zubné anomálie.
• V roku 1879 archeológovia vykopali zo starovekej mohyly v Brewersville /štát Indiana/ ľudskú kostru, ktorá merala bezmála 3m na výšku. Kosti boli neskôr zmetené a zničené povodňou v roku 1937.
• V roku 1903 na archeologickom nálezisku vo Fish Creek /štát Montana/, profesor S. Farr a jeho študenti z  Princetonskej univerzity narazili na niekoľko mohýľ. V  jednej z nich bola objavená kostra muža  asi 2,7m  vysoká. Vedľa nej boli kosti ženy, ktorá bola takmer rovnako vysoká.
• Americký časopis  Príroda 17 decembra 1891 uverejnil článok, kde  sa písalo, že v hĺbke štrnástich metrov pri veľkom kopci v Ohio, bagre ohalili kostru človeka v masívnom medenom  brnení. Mal na sebe čiapku z medi a lišty medi  obalovali aj  jeho čeľuste. Medené brnenie tiež chránilo ruky, hrudník a brucho. Po jeho boku ležala kostra ženy, zrejme jeho družka. Neďaleko od tohto náleziska odhalili ďaľších tridsať kostier, ktorí mali  výšku v rozpätí  2,1-2.5m.
• V prvých rokoch dvadsiateho storočia  pracovníci pri  manipulácii s netopierim trusom /guáno/ v jaskyni v  blízkosti Lovelock /Nevada/ objavili niekoľko obrích mŕtvol, ktoré merali cez  2,5m. Ich vlasy, ešte neporušené, boli dlhé a „červenej“ farby.

Všetky tieto príklady sú len malou ukážkou z mnohých nálezov roztrúsených  po celom svete.

Poďme sa na celú problematiku teraz pozrieť a j z hľadiska ľudských legiend a mytológií. Mytológie a legendy z mnohých rôznych kultúr hovoria o  monštrách ľudského vzhľadu, ale podivuhodnej veľkosti a sily.  „Obri“ je bežne používaný výraz pre takéto bytosti. Uveďme si  jeden z najznámejších príkladov: gigantes (γίγαντες) z gréckej mytológie  z Olympu.
Ďaľšie príklady by sme mohli vidieť v príbehoch, hinduistickej či napr.  severskej mytológie. V rôznych Indo- Európskych   eposoch, zvitkoch, knihách sú gigantické praveké bytosti  spájané s chaosom a divokou prírodou  a sú často v rozpore s bohmi.

Islam:
Prorok Mohamed vyhlásil, že Boh (Alah) pôvodne vytvoril Adama asi 30 metrov vysokého a od tej doby jeho „potomkovia“ sú stále kratší. (Hovoríme stále samozrejme o mýtoch a legendách. Moslimovia majú vo zvyku dosť kvetnato o veciach rozprávať a istým spôsobom veci a udalosti nadhodnocovať, avšak pointa a základ sú vždy rovnaké).
V Sahih al-Bukhara  Zväzok 8, kniha 74, číslo 246  sa píše:

“ Alah stvoril Adama v jeho kompletnej podobe a forme šesťdesiat lakťov (asi 30 m) na výšku. Keď ho stvoril, povedal (mu): Choď a pozdrav skupinu anjelov, ktorá  tam sedí  a počúvaj čo budú hovoriť. Adam (odišiel ) a hovorí ‚As-salám alaikum (Mier s tebou). Oni odpovedali ‚walaikum Salam (a na tebe je pokoj). Prorok ďalej hovorí: Takže kto vstúpi do raja, bude mať tvar a formu ako Adam. “

Ľudia odvtedy klesajú na výške, pretože sú Adamovi potomkovia. Tak hovorí korán.

Hinduizmus:
V hinduizme sú obri nazývaní Daityas. Daityas boli deti Kashyapa, ktoré bojovali proti bohom, alebo devas.  Hoci  Daityas bola silná rasa,  niekedy sa spájali s inými rasami, ktoré mali podobnú ideológiu.  Jednalo sa o rasy Danavas a Asuras. Daityas spolu s Danavas a Asuras sú niekedy nazývané Rakshasas, čo je všeobecný pojem pre „démonov“ v hinduistickej mytológii. Najznámejší Daityas sú Hiranyakashipu a Hiranyaksha. Hlavný protivník hinduistického eposu Ramayana/Ravana, bol Brahmin z otcovej strany a Daitya z matkinej strany. Jeho mladší brat Kumbhakarna bol ako on rovnako vysoký ako hora, a bol vcelku dobromyseľný.

Grécka mytológia:

V gréckej mytológii boli (podľa básnika Hesioda) deti Uranos (Ουρανός) a Gaea (Γαία) (Nebo a Zem). Oni boli zapojení do konfliktu s olympskými bohmi, ktorých volali Gigantomachy ( Γιγαντομαχία). Tento konflikt bol nakoniec ukončený, keď sa hrdina Heracles rozhodol pomáhať olympským bohom.
Herodotus v knihe 1, kapitola 68 opisuje ako Sparťania odkryli v Tegea telo Orestesa , ktorý bol vysoký asi  10 stôp /cca 3m/. Plutarcha vo svojej knihe opisuje, ako Aténania vystavovali  nekryté telo Theseusa , ktoré  bolo viac než bežnej veľkosti. Pausanius zase napísal: “   Ajaxove  kolená mali presne veľkosť disku z päťboja. “  Ajax mal teda koleno veľké asi dvanásť centimetrov v priemere, zatiaľ čo normálne dospelé koleno je okolo 5-6 centimetrov v priemere, čo naznačuje, že Ajax mohol byť vysoký okolo 14 stôp (cca 4,2 m).

Rímska mytológia:
Niekoľko Jupiterových obrovských stĺpov bolo nájdených na území zabranom Rimanmi. Tieto boli zavŕšené sochou Jupitera, obvykle na koni, ako zabíja, alebo šliape po obroch často zobrazovaných ako hadi. Takéto objekty môžeme vidieť hlavne v oblasti juho-západného Nemecka, západného Švajčiarska, a francúzskeho Alsaska.

Mytológia Škandinávska:
V škandinávskej mytológii  Jotun ( jötnar vo starej nórčine , príbuzný s Ettin) sú často protichodní k bohom. Niektorí z nich sú zobrazovaní ako obrovskí obri mrazu (hrímþursar), ohniví obri (eldjötnar), a horský velikáni (bergrisar). Obri sú pôvod väčšiny rôznych príšer v škandinávskej mytológii (napr. Fenrisulfr ), a v bitke Ragnarök obrov porazí vo vojne. Dokonca sami bohovia mali v súvislosti s obrami veľa manželstiev, z ktorých vznikli potomkovia ako sú napr. Ægir , Loki , Mímir a Skade.
Nórska mytológia tiež hovorí o tom, že celý svet mužov bol kedysi vytvorený z mäsa Ymir , obra kozmických rozmerov.  Predpokladá  sa, že mytológia Ymir zdieľa spoločné korene s obrom  Yama  Indo-Iránskej mytológie.
Stará islandská legenda hovorí, že dve noci sa dvaja obri, muž a žena, potulovali neďaleko ostrova Drangey s ich kravou, keď boli prekvapení jasnými lúčmi úsvitu. V dôsledku pôsobenia denného svetla sa premenili na kameň. Mytológia im priraďuje mená Karl (samec obor) a  Kerling (meno čo znamená „stará baba“).
Bergrisi ako horský obor,  sa často objavuje na logu Islandu .

Baltská mytológia:
Baltská legenda hovorí o hrajúcom sa obrovskom dievčati s názvom Neringa na pobreží Kurska.
(„Neri, nerge, neringia“ sa rozumie činnosť, alebo popis, ktorým je potápanie hore a dole ako plavec). Toto obrie dieťa sa tiež objavuje aj v ďalších mýtoch (v niektorých z nich je opisovaná  ako mladá silná žena, podobne ako ženská verzia gréckeho Heracla). „Neringa“ je aj názov moderného mesta v tejto oblasti.

Bulharská mytológia:
V Bulharskej mytológii sa obri volali  Ispolini a obývali Zem pred modernými ľuďmi. Žili v horách, jedli surové mäso a často bojovali proti drakom.

Baskická mytológia:
V Baskickej mytológii sú obri opisovaní ako ľudia zdráhajúci sa konvertovať ku kresťanstvu, ktorí sa rozhodnú držať starého spôsobu života a zvykov v lese. Držia sa tajomstviev dávnych techník a múdrosti neznámej kresťanom, rovnako ako v legende San Martin Txiki. Ich najvýznamnejší rys je ich sila. Z toho nám vyplýva, že v mnohých legendách obri z celého Baskického územia /nakoniec aj v iných regiónoch/, sú zodpovední za vytvorenie mnohých menhirov, formovaných kopcov a vekmi starých megalitických stavieb (napr. dolmeny) .

Mýty a legendy iných národov:
Ukazuje sa nám tu, že obri mali rôzne varianty a formy, často sú odvolávaní ako na jentilak a mairuak , zatiaľ čo ako jednotlivci môžu byť reprezentovaní formou ako Basajaun (‚pán lesov‘), Sanson (rozvoj biblického Samsona ), Errolan ( na základe Frankskej armády kde Roland padol  v bitke pri RONCEVAUX Pass ), či dokonca Tartalo (jednooký obor blízky gréckym  Cyclopom).
Kráľ Artuš tiež čelil v bitke obrovi /na rytine Waltera Cranea/ .
Vo folklóre  celej Európy  zostávajú po  obroch pozostatky. Saxo grammaticus  napríklad tvrdí, že obri museli existovať, pretože nič iné nevysvetľuje  silné veľké múry, kamenné pomníky, sochy a stavby.
Keltskí obri, snáď ako odraz škandinávskej a slovanskej mytológie, prišli  na  lodiach a ďalej sa šíria do hrdinských príbehov ako napr. o Torquato Tasso či Ludovico Ariosto.

Príkladom,okrem iných, by mohol byť slovanský obor Rübezahl , ktorý žil v Krkonošiach (na súčasnej Česko – Poľskej hranici).
V Kalevala /Fínsko/ , bol obrí šaman Antero Vipunen, ktorý ovládal mocné kúzla stvorenia. Epický hrdina Väinämöinen si dal za cieľ naučiť sa tieto kúzla od neho. Vipunen však spal v podzemí, a keď ho Väinämöinen kopol, Vipunen ho nechtiac prehltol. Väinämöinen sa potom dostal von tým, že nútil Vipunena kričať a spievať bitím do jeho vnútorností.
William Cody /alias Buffalo Bill/, vo svojej autobiografii odkazuje na legendu indiánov z kmeňa Pawnee: „Keď sme boli v Sandhills pri rieke Niobrara, indiáni priniesli do tábora niektoré veľmi veľké kosti. Jeden člen  expedície-chirurg  vyhlásil, že je to stehenná kosť  ľudskej bytosti. Indiáni povedali, že kosti sú pozostatky rasy ľudí, ktorí už dávno žili v tejto krajine. Hovorili, že títo ľudia boli trikrát väčší  ako človek dnešnej doby, a že boli tak rýchli a silní, že mohli  bežať po boku byvola, pričom mohli zviera držať  jednou rukou  a druhou  mohli odtrhnúť nohu a v behu ju jesť“.
Tritóni: To bola rasa obrích bohov, ktorá vznikla spojením  Poseidona so smrteľnou  ženou, ktorá sa volala Cleito. V niektorých verziách príbehu sú Tritóni polo ľudia-polo ryby /vieme prečo že/. Niektoré z nich údajne unikli katastrofe, ktorá zničila Atlantis.
Cuculainn: Je nazývaný aj írskym Herculesom a prišiel do Írska na lodi, keď bola jeho vlasť zničená povodňou. Zaujímavé je, že tento príbeh sa podobá na príbeh príchodu bieleho boha Kukulcána /EN-KI/ do Južnej Ameriky.
Votan: Toto je ďalší vysoký biely boh Južnej Ameriky. Opäť vidíme podivné okolnosti, že jeho meno znie presne ako to zo severnej Európy boh Wotan.
Ari: Jednalo sa o rasu Sumeriánskych zbožňovaných kráľov. „Ari“ je kráľovský titul a znamená „Žiariaci“. Početné Sumeriánske texty ich líčia ako gigantické postavy.
Tuatha de Danaan: Rasa keltských obrov a synov bohov. Traduje sa, že rovnako ako Canaites a ďalší obri, prebývali v podzemných kráľovstvách, alebo vnútri dutej hory. Jedným z hlavných božstiev bol Lugus  meno, ktoré v preklade znamená „žiariaci“, odhaľujúc úžasné spojenie so zbožňovanými Sumerskými  obrími kráľmi.
Albion: To bol jeden z obrov Titánov splodených Poseidonom /genetické manipulácie???/. On prišiel na ostrovy po potope a bol na mnoho rokov na nich v pozícii boha. Od tých čias sa vraj Britské ostrovy na jeho počesť začali nazývať Albion.
Iberius: Titán a brat Albiona.  Platí pre neho v podstate to isté ako v prípade Albiona, ibaže v španielskej verzii.
Kráľ Artuš: Kráľ Henrich II inšpirovaný príbehmi, ktoré hovorili o tom, že Artuš bol pochovaný v Glastonbury vyslal tím kopať v  tej oblasti. V hĺbke deväť stôp /cca 2,7m/ našli kríž so slovami: „Tu leží telo kráľa Artuša.“ Šestnásť stôp  nižšie /cca 5m/ našli sarkofág obsahujúci kosti človeka cca 2,8m vysokého. Skeptici navrhli argument, že kríž mohol byť zfalšovaný miestnym opátom, ktorý chcel upozorniť na ich opátstvo a získať dary. Tento argument však neriešil skutočný nález kostry. Neskôr okolo roku 1500, veľká rakva bola znovu vyhrabaná a presnejšími meraniami sa zistilo, že obsahuje skelet dlhý osem stôp a tri palce /cca 2,5m/. Histórii sa nepodarilo zaznamenať, čo sa neskôr stalo s týmito kosťami.
Kyklopi: Kyklopi boli obrami v gréckej mytológii. Traduje sa, že z masívnych blokov vážiacich nezriedka mnoho ton postavili mesto Mykény.
Cabiri: Cabiri bola rasa obrích kováčov, ktorí žili  pri sopkách. Mali na čele tetovanie -veľký slnečný disk-, čo viedlo k špekulatívnemu mýtu a bájam o jednookých Kyklopoch.
Cimbri: Títo obri žili v keltskej Galii. Mali dlhé hrivy blond vlasov a divoké, bojovné správanie. Boli tiež známi ako „Cimmerians“, čo tak isto značne pripomína Sumeriánske korene.

pokračování příště….

/obři na Zemi /

III.díl

Autor: Dušan Szabo – hl’adač informácií

Ako vidíte legiend, mýtov, rozprávok a iných príbehov o obroch je po celom svete nespočetné množstvo.
Sú to však všetko len mýty a legendy ??? Pozrime sa na fakty. Fakty podložené nálezmi, vykopávkami, listinami a ďaľšími dôkazmi, či už od profesionálnych  archeológov, výzkumníkov, učencov, alebo amatérskych nadšencov.
Keďže celý proces vzniku Homo sapiens a Nephilim začal s najväčšou pravdepodobnosťou v oblasti Blízkeho východu, začneme naše putovanie po dôkazoch v tejto časti sveta.
Aby sme však mali predstavu  o kom to vlastne celú dobu hovoríme, prikladám následovnú tabuľku:
/jedna stopa je v priemere cca 30 cm/

Blízky a Stredný východ:

Hebrejská Biblia v Starom zákone, Talmud  a Midrash nám rozprávajú o tom, že medzi rasami sveta v predchádzajúcom veku boli aj rasy obrov. „Muži značnej veľkosti, obrovskej sily a dravosti,“ ktorí boli ničení  inými rasami , ale bojovali aj medzi sebou, čím prispievali k svojmu zániku.
Keď Izraelčania opustili Egypt, poslal Mojžiš niekoľko mužov, aby preskúmali územie /dnešnej/  Palestíny. Tí oznámili, že ľud tejto krajiny bol všeobecne vysokej postavy, a že okrem  nich… „tam sme videli obrov, gigantov a my sme boli v našich vlastných očiach ako kobylky…”
Asi najznámejší obri pochádzajúci z územia Blízkeho východu v dejinách ľudstva boli Goliath/Goliáš a sumersko-babylónsky Gilgameš.
Príbeh Goliáša a Dávida poznáme dá sa povedať všetci, takže je v podstate zbytočné sa tu viac rozpisovať.

Golanské výšiny:
Ďalší z radu obrích kráľov bol Og Bázane/Bashan . Bashan územie zahŕňalo Golanské výšiny. Na Golanských výšinách je izraelská verzia Stonehenge. Volajú ju  Gilgala Refaim  /Kruh Refaim/. Toto miesto sa skladá z piatich sústredných kruhov, ktorých krása môže byť ocenená až pohľadom zhora. Skutočnosťou zostáva, že izraelskí archeológovia sú úplne zmätení z Gilgala Refaim . Žiadny iný komplex postavený na Blízkom východe sa mu nepodobá  a je starší od pyramíd o viac ako 500 rokov. Podľa Biblie, jediné  žijúce bytosti  na Golanských výšinách v tých časoch boli obri.

Kirjat Arba:
Kirjat Arba bolo hlavné mesto a domov predkov Anakim, ktorí pomenovali mesto po ich slávnom predkovi obrovi Arba. Dvanásť špiónov poslal Mojžiš  a desať cítilo veľkú hrôzu, keď sa dívali na ohromujúce postavy Anakim. Po dobytí Kanaánu Židmi bolo toto „najväčšie mesto v Palestíne“, premenované na Hebron.
Lahm:
Lahm, ktorý bol obrovský ako Goliáš a nosil kopije, bol zabitý Elchanan, synom Jaira, na bojovom poli v Gob.
Ferezeja:
Keď Izrael napadol severný Kanaán, Ferezejci obsadili „lesnú krajinu“  v blízkosti Šechemu. Niektorí učenci ju identifikovali s obrou horou. Len na sever od Ferezeja ležalo značné územie, ktoré patrilo obrom Refaim. Kmene Efraim a Manassah bojovali s týmito obrami a nakoniec zabrali  ich krajiny.
Rafa:
Niektorí učenci identifikovali  Rafu, ako otca  Goliáša  a ďalších  obrov, ktorí sú uvedení v písmach, ako sa ich báli Filištínski bojovníci. ……Goliath, Ishbi-benob, Lahm, Sippai boli mená Rafových detí.
Údolie Refaim:
Toto územie  obrov bolo umiestnené juhozápadne od Jeruzalema, začiatok doliny Hinnom a pokračovalo tri míle na ceste do Betlehému. Údolie dostalo  svoje meno po jednom z prvých obrovských obyvateľov, ktorý sa volal Refaim.
Shaveh Kirjataim:
Hrozní ėmimo obri žili na Shaveh Kirjataim, ktorých porazil kráľ Chedorlaomer Elam v devätnástom storočí p.n.l.  Niektorí učenci tvrdia, že starobylé mesto sa nachádzalo desať kilometrov severne od Arnon a asi 15 kilometrov na východ od Mŕtveho mora. Ėmimo, opísal ako „veľkých  a veľmi vysokých“. Chedorlaomer sa vraj z týchto bojov nikdy úplne nezotavil. Krajina  Émimo bola neskôr prevzatá Moabitami.
Tolmai:
V Hebrone žil aj obor Tolmai a jeho obrovskí bratia Sesame a Achimana  a tí vládli trom  kmeňom Anakim. Generácie hebrejcov s nimi bojovali, aby ich nakoniec porazili a zobrali všetky ich pozemky. Na stene hrobky Oimenepthah je kresba predstavujúca obra Anak. Je zobrazený ako veľmi vysoký s bledou pleťou.
Zamzummin:
Obrovskí  Zamzummim  („murmurer“ alebo „stammerer,“ tj, ten, ktorý hovorí barbarským jazykom), žili na východ od rieky Jordán, v oblasti ktorú si neskôr  podmanili potomkovia Ammon. Mojžiš opísal tieto giganty ako „ľudí  veľkých, početných a vysokých rovnako ako Anakim“.

Saudská Arábia:

Nedávno boli nájdené náleziská zemného plynu v púšti juhovýchodného regiónu Saudskej Arábie. Túto púštnu oblasť volajú  Prázdna štvrtina, čo znamená v arabčine “ RAB – UL-KHAALEE „. Pri výkopových prácach našiel priezkumný  Aramco tím telo, alebo skelet. To dokazuje, čo Alah povedal v Koráne o národe, alebo rase  AAD. Oni boli tak vysokí, širokí a veľmi mocní, že sa im podarilo vytiahnuť veľký strom len s jednou rukou. Archelóg a výzkumník Ulema Kira zo Saudskej Arábie sa domnieva, že tento skelet patril príslušníkovi  národa AAD.
Saudská armáda  prevzala celú túto oblasť a nikto nemal právo ísť do tejto oblasti s výnimkou Aramco personálu. Saudská vláda držala tento nález veľmi dlho utajený, ale niektoré vojenské helikoptéry ho fotili zo vzduchu a tak prišlo k úniku informácií.
(Dĺžka hlavy je asi 5 stôp /cca 150cm/. Výška celého skeletu sa odhaduje na asi 25-30 stôp /cca 7,5-9m). Je to jeden z prvých oficiálnych novodobých dôkazov tak veľkého skeletu. Samozrejme v oficiálnych vedeckých kruhoch to vyvolalo značnú paniku a tak rozpútali pochybovačnú protikampaň. Najali si zopár jednotlivcov a po internete sa začínajú množiť informácie o údajnom podvrhu. Operujú s informáciami, že na tomto nálezisku boli pôvodne nájdené kosti mamuta a v grafickom programe photoshop boli obrázky upravené do súčasnej podoby.
(mamut…. v Saudskej Arábii… no, nech si čitateľ urobí svoj vlastný názor). Arabský názov pre obrov je  عمالقة

Európa:

Nech sa pozrieme v rámci Európy do akejkoľvek krajiny, v každej nájdeme určité stopy po obroch.
Námatkovo si vyberme pár príkladov:
Alli
U riečky Alli v roku 387 p.n.l  dali obri Senone hrdej rímskej armáde ponižujúcu  príučku. Po vypočutí správy o porážke, prakticky všetko obyvateľstvo Ríma  v panike utieklo z mesta. Krátko nato pomstychtiví obri vypálili Rím.
Angers
Kostra nájdená v roku 1692 v hrobe u Angers, Francúzsko, merala sedemnásť stop štyri palce /cca 5,2m/.
Antimenidas
Strabo spomína v svojom diele kráľovského bojovníka  gigantickej postavy, ktorý bol zabitý vo „veľkom boji“ vojakom Antimenidas  z Mitylene v Lesbos, ktorý bol brat  známeho gréckeho básnika Alcaeusa. Ænotherus
V análoch Bavorska Aventine sa píše, že obor Ænotherus, ktorý celé prápory „kosil“ ako  trávu, bojoval na strane cisára Karola Veľkého. Obrovský bojovník pochádzal z Turgan, v blízkosti Bodamského jazera.
Aqua Sextiae
Dva dni po bitke pri Aqua Sextiae, veľký rímsky generál Gaius Marius preľstil cez sto tisíc obrovských Teutones a Ambrones. Fingoval  ústup jazdy do kopca čo roztrhalo armádu obrov, ktorí sa vydali na prenasledovanie. V hornej časti  sa jazda náhle otočila. Legionári zahájili masaker Teutones a Ambrones a do boja sa zapojili aj zálohy, ktoré mal  Marius poschovávané v blízkych lesoch. Z veľkej keltskej armády zostali sotva  tri tisícky obrov, ktorí unikli.
Aymon
Aymon, člen telesnej stráže arcivojvodu Ferdinanda  údajne meral jedenásť stôp /cca 3,3m/. Po mnoho rokov vyrezávané drevené podoby tohto obra boli zachované v zámku Ambras v Tirolských Alpách.
Bordeaux
V diele De Gigantibus  Joh. Cassanio napísal, že v Bordeaux, Francúzsko (1494-1547) videl obra takej výšky, že ho okamžite zapísali ako jedného z jeho strážcov. Hovorí sa, že obor, ktorý sa neskôr stal lukostrelec, bol taký vysoký, že človek bežnej veľkosti mu mohol chodiť medzi nohami.
Brennus
V roku 387 p.n.l  keltský náčelník Brennus viedol tristo tisíc Senone obrov cez Apeniny. Vyrojili sa do severného Talianska a začali pustošiť Etruské mestá. Táto invázia čoskoro viedla k vojne medzi obrami a Rímom. Bol to Brennus, ktorý neskôr Rimanov  ponížil urážkou. Kým vážili bušel zlata ako výkupné, Rimania začali argumentovať nepresnými váhami. Potom  Brennus hodil na váhu jeho veľký meč  so slovami: „Beda porazeným!“ (A tak zaplatili ešte viac).
Kalábria
Vo vestníku Litteraire z Abbé správ Nazari nájdeme informáciu o tom, že exhumovali kostru obrovského obra v Kalábrii /Taliansko/, ktorá  merala osemnásť stôp  /cca 5,4m/.
Repton
V roku 1687 pri skúmaní kopca  v Repton,  grófstvo Derby, Thomas Walker narazil na priestor, ktorý obsahoval kamennú rakvu s kostrou asi 2,7m dlhou. O storočie neskôr, z dôvodu obnoveného záujmu, bol „staroveký“ hrob znovu otvorený … a našli sa kostry gigantických rozmerov spolu s niektorými pozostatkami  bojových  nástrojov.“
Španielsko a Portugalsko:
Megalitické pamiatky boli postavené, (podľa folklóru),  gigantickými stvoreniami noci. V Portugalsku, sú ešte dolmeny tzv. Antas (hrob postavený gigantom, alebo obrom), pomenované možno na počesť obra Antaeus. V Euskera sú megalitické pamiatky nazývané Mair Baratza (záhrada, alebo sad obrích pohanov). Preto univerzálna tradícia označuje dolmeny ako hroby obrov, ktoré  by mohli predstavovať viac než legendy.
V roku 1917  boli objavené, okrem iného, kusy stehennej kosti 70 až 92 cm dlhé.
V GAROS (Pyreneje) rekonštruovali kostol.  Pastor M. Jaqquet našiel pozostatky troch obrích nôh a lebku v ktorej bol zabodnutý klinec. Pri rekonštrukcii kostola v Urbasa (pohorie medzi Alva a Navarra) boli nájdené  „cyclopsky“ veľké ľudské ostatky.
Tiež sa objavili ľudské kostry  gigantických rozmerov v Kastílii, v blízkosti Medinaceli našli lebku a niekoľko kostí, tak isto v Cantabria, Girona (Besalú). …etc.
A teraz krásne Kanárske ostrovy. Emiliano Béthencourt slávny objaviteľ pyramídy Güímar si všimol nezvyčajného archeologického náleziska, ktoré oživilo mýtus gigantov Guanches . Našli dôkazy starovekých obyvateľov ostrovov. Dôkazy sa nachádzajú v púšti mučenky….sú to dve veľké postavy, a ako on vysvetlil z ústnej tradície, obrov Guanches vytesané do skaly. Vonkajšie rozmery sú 2.94 m muž  a 2,67m žena.
Malta:
Tri malé ostrovy Malta , Gozo a Comino sa vznášajú  vo vlnách Stredozemného mora, južne od Sicílie a na východ od Tuniského pobrežia. Malta je najväčší z troch ostrovov: meria 40 km na dĺžku a je 20 km široký. Východná časť ostrova je bohatá na megalitické pamiatky Tarxien, Hagar Qim a Mnajdra. Najsevernejší je Tarxien.
Malý ostrov Gozo má tiež megalitickýchrám: Gantija. Názov je odvodený z miestneho folklóru, ktorý hovorí, že len obri (Gigantes) boli schopní postaviť takýto komplex.

Škandinávia:

V škandinávskom  svete boli obri nazývaní Jotun, alebo Iotun.  Existuje niekoľko rôznych druhov obrov.  Mraziví obri boli najpočetnejší z obrov, žili v Jotunheim. Žili tam obri  Mrazu ako Utgard-Loki, alebo Utgardaloki.  Jotunheim  často spisovatelia volali proste domov obrov, alebo Giantland.

Všetko čo vieme je, že Giantland  bol východne od Midgard, oddelený riekami a lesom známym ako Jarnvid (Iron Wood).  Existuje mnoho miest v rámci Jotunheim ako napr. Utgard.  Obri Hrungnir  žili pri hranici Giantland  a Griotunagardar.  Obri  Thiassi  žili na hore zvanej Thrymheim.  Ostatní obri boli obri ohňa, ktorí žili v Muspelheim . Tam vládol obor , ktorý sa volal Surt.
Všimnime si, že niektorí z obrov sa stali zbožňovaní, pretože mali veľmi úzke vzťahy s Nórskymi bohmi  / napr. Jordi/. Títo obri  sa stali Asyniur/Aesir, alebo bohovia.  Mnohí z Aesir tiež mali aspoň jedného z rodičov, ktorý  bol obor, alebo obryňa.  Napríklad  Odin, Thor, Tyr a Heimdalla.  Snáď najvýznamnejší z nich bol obor/boh Loki.  Obaja rodičia Loki pochádzali z rasy obrov, ale on bol považovaný za viac ako boha Aesir.  Loki sa stal vodcom obrov mrazu v dobe Ragnarök.

Gruzínsko:
V Charakaulskej rezervácii u Boržomi v Gruzínsku  archeológovia objavili kosti obrovského človeka a dokonca aj pozostatky obydlia, v ktorom žil. Ako oznámila gruzínská TV, nájdená lebka je 3 krát väčšia ako u normálneho člověka. Patrili teda bytosti vysokej asi 3 metre. Pokiaľ  je informácia pravdivá  tak v tom prípade  mali miestne legendy pravdu. Hovorí sa v nich, že v horách Boržomského priesmyku před 25 tisíc rokmi žili giganti.

Austrália:

V roku 1970 sa našli vo vnútrozemí Austrálie skamenené stopy veľké viac ako tridsať centimetrov, ktoré našiel Dr. Rex Gilroy, riaditeľ Mount York Natural History Museum v Mount Victoria. Za pár rokov zhromaždil dostatok dôkazov o tom, že sa tam kedysi vyskytovala rasa obrov. V blízkosti Bathurst, Dr Gilroy objavil kamenné náradie, ručné sekery, teslice, nože a ďalšie nástroje tak obrovské, že len obri s extra veľkými rukami a silou ich mohli používať. Girloy v článku popisoval  svoje  archeologické nálezy takto: „že obri čo sa kedysi túlali týmto kontinentom boli od 12-20 stôp /3,6-6m/  vysokí.“

Afrika:

Čad:
V roku 1936 dvaja francúzski archeológovia, Lebeuf a Griaule, viedli výpravu do Čadu v severnej strednej Afrike. Zatiaľ čo sa prechádzali cez pláne, videli niektoré územia s malými kopcami. Našli veľké množstvo týchto kopcov v okolí Fort Lamy a Goulfeil. Rozhodli sa, že preskúmajú niekoľko kopcov. Vykopali niekoľko vajcovitých pohrebných nádob, ktoré obsahovali pozostatky gigantickej rasy, spolu s kúskami šperkov a iných umeleckých diel. Títo obri, v súlade s domorodou tradíciou, boli nazývaní Saos.

Maroko:
V Agadir v Maroku, francúzsky kapitán Lafanechere objavil kompletný arzenál loveckých zbraní, vrátane päťsto kusov dvojsečnej sekery, ktoré boli  dvadsaťkrát ťažšie ako by bolo výhodné pre moderného človeka. Na základe týchto údajov vypočítal, že jednotlivec nosiaci takúto sekeru  by musel mať ruky veľkosťou  zodpovedajúce obrovi s postavou vysokou najmenej 13 stôp /cca 4m/.

Severná Amerika:
Len málo Američanov dnešnej doby si je vedomých, že skutoční obri sa potulovali po tejto krajine – obrí hrdzaví ľudia. Väčšina Američanov verí, že natívni američania /Indiáni/ boli prví, kto obývali severo-americký kontinent. Pravdou však je, že  tam boli aj iní – oveľa staršia  rasa, ktorá chodila po kopcoch a údoliach, pláňach a púšťach predkolumbovskej Ameriky. Dôkazy o obrích ľudoch  7-12 stôp /2,1-3,6m/ vysokých – existujú vo fosílnych záznamoch, nástrojoch a iných artefaktoch získaných z archeologických vykopávok.
Niektoré dnešné indiánske kmene ešte hovoria legendy o obroch a ako ich predkovia bojovali vo vojnách proti nim, keď prišli do Severnej Ameriky zhruba pred 15.000 rokmi. Aztékovia  a Mayovia tiež zaznamenávali stretnutia s rasou obrov pri svojich expanziách na sever.
Valy, (niektoré z nich sú sploštené pyramidiálne štruktúry), sú ceremoniálne a náboženské pamiatky. Väčšina mohýľ pripomína  malé, sploštené kopce. Valy sú rozptýlené po celom Stredozápade od ďalekého juhu, až po severnú Tennessee, Wisconsin, na západ do Oklahomy a na východ do Západnej Virgínie. Prieskum väčšiny kopcov odhalil mnoho artefaktov a kostrových pozostatkov obsahujúcich obrov. . . ….obrov s červenými vlasmi.

Nie je viac známych faktov v súvislosti s touto rasou obrov v Severnej Amerike s výnimkou jedného ďalšieho nesporne zaujímavého faktu. Asi pred dvadsiatimi rokmi v severnej Číne univerzitní archeológovia pri  archeologických vykopávkach narazili na pohrebisko 22 divných, gigantických mužov. Každý obor vraj meral cez desať metrov a každý mal na sebe podivné kožené brnenie a okolo ich lebky viseli dlhé pramene vlasov. . . červených vlasov.
Je takmer isté, že niektoré kmene domorodých američanov nielen koexistovali s obrami, ale s nimi aj  opakovane prichádzali do kontaktu. Takéto epizódy sú zaznamenané v kronikách Ameriga Vespucciho , Magellana , Coronada , De Sota , a sira  Francisa Draka  a to ako v Severnej tak aj Južnej Amerike.

Južná Amerika:
Lebky boli odfotografované Robertom Connollym na jeho ceste okolo sveta, počas ktorej zhromažďoval materiály o starovekých civilizáciách. Údaje o lebkách posudzovali ich vek, súvislosti s ďalšími hominidmi, rovnako ako umiestnenie a ich pôvod. Niektoré z lebiek sú veľmi odlišné, ako keby patrili úplne odlišným druhom, vzdialene podobným rodu Homo Sapiens. Prvá vec, ktorá priťahuje pozornosť, je veľkosť a tvar lebky.
Predná časť lebky ako by sa mohlo zdať, patrí k jednotlivým pred-neandertálskym  rysom, ale spodná čeľusť je silnejšia  ako má súčasný typ človeka…. má moderný tvar a vlastnosti. Tvar lebky však nemá porovnania s Homo Erectus, neandertálskym typom, ani Homo Sapiens.

Takže asi toľko k tématike Nephilim/obri. Samozrejme dôkazov je po celom svete podstatne viac, /a to nehovorím o veľkom množstve dôkazov, ktoré zničili „kvázi“ vedci a náboženskí fanatici/.
Myslím si, že informácie obsiahnuté v tomto dokumente na základnú informovanosť a pohľad  do tejto problematiky pre nášho čitateľa/poslucháča sú postačujúce.
Väčšina nálezísk po celom svete však zostáva v utajení, z obavy pred zničením spomínaných artefaktov senzáciechtivými hľadačmi. Našou snahou bolo ukázať čitateľom/poslucháčom, že teórie o postupnej druhovej evolúcii a v rámci nej aj fakt zrodu človeka, je číry nezmysel. Tieto fakty nám boli aroganciou moci velmi dlho zatajované. Samotní archeológovia mali často pri vykopávkach, prípadne pri uverejnovaní svojich vedeckých a bádatelských prác nesmierne problémy.
Samozrejme nájdu sa aj notorickí skeptici, prípadne oportunisti, ktorí budú poukazovať na špekulatívnu rovinu, ovplyvňovanie svedkov, prípadne manipuláciu /akéhokoľvek druhu/ s dôkazmi.  Dovolím si takýmto ľudom odkázať, že je príliš veľký počet dôkazov po celom svete, ktoré aj medzi sebou naväzujú, na to, aby tu vznikol priestor vhodný pre akékoľvek „konšpiračné“ teórie. Skor naopak. Tvrdím, že arogancia moci bude robiť /a robí/ všetko pre to, aby postup informovanosti a osobnej ľudskej evolúcie spomaľovala.

Týmto by som chcel zároveň verejne  vyjadriť úctu a poďakovanie aj veľkému množstvu nadšencov, tzv. „amatérskych“ archeológov, ktorých úsilie výraznou mierou prispelo k našej dnešnej informovanosti.

S pozdravom

Dušan-hľadač informacii

Autor: Dušan Szabó