Jirkovou optikou (Nové dělení světa: západ znovu táhne na Rusko, cestou ale musí nejprve srazit Čechy a Slováky)

Ten obrázek asi znáte. Rusko chce válku! Podívejte, jak blízko si ti drzouni položili svoji zemi k našim základnám!

 

Pokud se podíváte na mapu, Evropa je rozebraná a kromě velmocí typu Německa, stále ještě pod americkým protektorátem, přes Francii, či Británii, jsou v ní i desítky menších zemí, které se bez velkých problémů zařadily na tu „správnou“ stranu a tak přežijí. Zatím.

Je zde však ještě jedna souvislá plocha souvislé barvy. O to lépe/hůře, že je doslova narvaná surovinami. Ano, tou plochou je Rusko. A o to hůře/lépe, že ji vede zřejmě vůbec nejúspěšnější vladař tohoto území v historii. Vladimír Vladimírovič Putin.

A podle všeho se zdá, že západ již několik let (znovu) táhne na Rusko. Šturmuje k útoku a inscenuje jednu provokaci za druhou. Však vzpomeňme spolu: Po svržení ukrajinské vlády a násilném převratu, Majdanu, který se nyní stal termínusem pro zasahování do vnitřní politiky cizích zemí zvenčí, zejména formou neziskových organizací, po sestřelení malajského letadla, velmi okatém, pravděpodobně ukrajinskou stíhačkou (pilot před několika týdny za podivných okolností „spáchal sebevraždu“, takže už nikdy nepromluví o tom, co bylo a nebylo, mrtví přece nemluví!), nyní přišel velmi okatý a očím celého světa hojně a až moc předhazovaný  případ Skripal a novičok. Podle mediálního humbuku jejich masových médií poznáte je! A tohle byli oni, o tom přece nejspíš už nepochybuje dneska nikdo! Prostě britské a americké tajné služby jen zrecyklovaly starý případ Litviněnko.

Rusové ve Velké Británii jsou ve skutečnosti „rukojmími“ západních špionážních agentur, tvrdí otec Alexandra Litviněnka, defektora, který byl v Londýně otráven radioaktivním poloniem.

Podle všeho je vše jen předvečerem velkého konfliktu, a už poměrně nahlas slyšitelným bubnováním válečných bubnů.

Rusko nedávalo ostatně spát evropských totalitním vladařům nikdy. Připomeňme za všechny třeba Napoleona, nebo Adolfa Hitlera, nezapomeňme však ani na zvláštní a až do dnešních dnů mediálně a školsky cenzurovanou roli Vladimíra Uljanova, tedy Iljiče Lenina, ponejspíš vycvičeného a vyslaného bavorskými ilumináty k jednomu z největších sociálních experimentů všech dob. (Pokud by se vám zdálo, že v této chvíli někdo podniká sociální experimenty s Čechy, tak přihořívá…) Také Británie a zejména později USA do války proti Hitlerovi nijak nespěchaly, nepočítaly s ní, kalkulovaly s tím, že Hitler potáhne zejména na východ a že se mu podaří dobýt či výrazným způsobem poničit vojenskou a ekonomickou moc tehdejšího Sovětského svazu, ideologického nepřítele obou mocností. Jenže se v sázce na svého koně, na Hitlera, přepočítali, a jejich chyba či politická podlost stála svět milióny životů.

Když došlo k prvním teroristickým pošťuchům v dosud mírové Evropě na teritoriu Jugoslávie, nevěřili jsme svým očím a uším, ale tenkrát ještě plní čerstvě nabyté pseudosvobody uvěřili západní propagandě o tom, jak zlí Srbové či Chorvaté napadli své muslimské bratry, a pozabíjeli je. Slovo terorista vzniklo až později. Tenkrát jsme ještě nic nevěděli o obrovské nenávisti jistých kruhů vůči pokojným Slovanům, kteří jediní jim nakonec začali stát v cestě k nastolení jejich hrozivé, nové světovlády, Novém Světovém Pořádku, New World Order.

NATO tenkrát v 99. využilo čerstvých košťat v podobě Československa, Maďarska a Polska a bez velkého přemlouvání a připravování rovnou své nové kolegy ve zbrani zatáhli a protáhli rituálem krve jejich dosavadních bratrů. „Zabij, nebo budeš zabit!“ Na Bělehrad, posvátné pradávné město Světla, vzápětí dopadly první rakety NATO a zabíjely první civilisty. Češi ještě tenkrát mlčeli. Někteří v šoku, jiní v důvěře v nové, tradiční, západní struktury, které přece vědí, co dělají zajišťujíce přece tak dlouhou dobu mír a rovnováhu celého světa.

Až krátce, další dva roky poté, 11. září 2001 a zejména následný dlouho připravovaný a realizovaný plán Amerika pro nové tisíciletípostupný útok Spojených států na vytipované země na Blízkém a Dálném Východě se zcela banálními či dokonce vylhanými důvody přinesly vystřízlivění další velké části světové a zejména české a slovenské veřejnosti. Dalším mezníkem byl útok po Iráku již i na africkou Libyii, kteréžto způsobilo svržení a zavraždění jednoho z nejschopnějších vůdců nejenom Afriky, ale zřejmě celého světa, Kadáfího, což možná záměrně, možná jako „vedlejší efekt“ nakonec vedlo k velké migrační vlně  utečenců z Afriky, právě přes Libyi. Ještě podivnější byly různé arabské partyzánské skupiny nejspíš vybudované americkými zpravodajskými službami, od Al Kajdy až k ISIS se snahou dobýt Sýrii.

Ukazuje se, že i kdyby to nakrásně ochránci demokracie mysleli s ostatními sebelépe, nemají právo instalovat nikde jinde demokratické či pseudemokratické režimy, neboť lidé na to stále nejsou připraveni, a ještě mnoho desítek let nebudou, stejně, jako na to nebyli v 89. roce připraveni Čechoslováci a nechali se převálcovat následnými událostmi, které je válcují dodnes.

Kdo nestačil otevřít oči do té doby, dostal jednu z posledních možností při zinscenovaném převzetí moci na Ukrajině, poté, co jednodenní válka Gruzie proti Rusku (2008) nezabrala. Náhradní varianta, tedy Ukrajina již ano, ale tam už naštěstí přestal pasivně přihlížet také sám Putin, rychlou akcí ubránil Krym a později se dokonce vydal do Sýrie zničit americké žoldáky pod vlajskou ISIS do Sýrie. Mezitím stihl otočit chystané rozdmýchávané nepřátelství Turecka proti Rusku a následné zinscenování převratu tím, že včas varoval Erdogana. Jako dobrý judista využil energie soupeře a otočil Erdogana proti Státům, ať si již o tvrdých a nelítostných krocích Erdogana (třeba proti Kurdům) myslíme cokoliv.

I tak zůstala v České republice ještě téměř polovina občanů, která se za posledních 19 let nestačila v rychle se vyvíjející politické situace a změně ve světě zorientovat. Ale pokud to otočíme, ta polovina se zorientovat stačila. A právě z této poloviny, posílené vztekem či strachem dýchajícím z Bruselu či Berlína, vzešli následní voliči Babiše, Okamury, či dokonce Zemanovi.

 

Nyní se tedy bojuje o těch pár dalších procent, aby se z přelévající se poloviny stala polovina stálá a pevná. Stávající režim bojuje tak, jako vždy, tedy ideologickou masírkou občánků, tedy možná dle jejich mínění spíš ovčánků od masových médií, ale i tak, řekněme si to na rovinu, nahlas a pěkně zvesela: veřejnoprávní propaganda, která zdárně sekunduje médiím amerického agenta II. třídy, Zdeňka Bakaly, najednou stále více přestává fungovat. Proto Bakala zadal v zoufalství už těžko dříve představitelný a odůvodnitelný krok, kdy jeho firmy Centrum.cz a Centrum.skprovozující freemaily začaly cenzurovat maily obsahující odkazy na desítky nestandardních či alternativních webů a blogů. Těch, které již více jak 2 roky honí celá ganz neu Národní fronta v ČR: Sorošovy neziskovky v čele s bruselosvazákem Jakubem Jandou, bývalí vládní představitelé ČSSD, tajné služby, novináři. Ti všichni křičí jako jeden muž jeden přes druhého, že nás financuje Putin, neboť jaksi nechápou, že někdo může mít na politiku jiný názor, než oni, kteří tady ale zřejmě posledních 19 let vlastně ani nebyli..

Další mezník nastal nyní pokusem o vraždu bývalého dvojího agenta Británie a Ruska Skripala. Zabil ho prý Putin. Ano, těsně před volbami v Rusku, aby se sám skandalizoval. Poté, co ho měl po dlouhou dobu v Rusku při ruce, ve vězení, si ho konečně našel v britském parku. Naučili jsme se již naštěstí ptát Komu slouží?!  Zatímco Rusko by z této akce nezískalo okamžitě, nebo později, vůbec nic, západní propaganda znovu namydlila schody a snaží se přesvědčit veřejnost, že „Putin, protože může za všechno!“ Veřejnost však již stojí proti svým vůdcům. Stále více vidí jejich manipulaci a cenzuru. A k obrovské zlosti USA využívá proti západu jejich vlastní systémy, tedy zejména Facebook. A tak stále více pospíchají, neboť každý další den nyní pracuje proti západním vůdcům, přestože je stále zřejmější, že nás chtějí dovést k otevřené konfrontace s Ruskem. Pokud se nerozpakovali zavraždit tenkrát toho 11. zářítéměř 3 tisíce nic netušících zaměstnanců a návštěvníků ve WTC, vražda jednoho vysloužilého agenta a jeho dcery je pro ně to nejmenší.

Ukazuje se však, že ruské geny přežijí všechno, včetně útoku smrtelně jedovatým novičokem. Ukazuje se rovněž, že na celou akci britské tajné služby zřejmě důsledně dozíraly (pokud ji tedy rovnou ruku v ruce s americkými kolegy nesestrojily), když zaklepali na dveře všech vyfocených „účastníků akce“, včetně dětí v parku (jak dojemné!), aby je varovali – samozřejmě ex post – před fatálními zdravotními následky. Viz ústřižek (Blesk.cz).

Spin doctoři vrtící veřejným míněním, tedy psem u nás nakonec pochopili, že ty, kteří umějí číst mezi řádky, kteří zažili totalitu socialismu, zřejmě neporazí. A tak obrátili veškerou svoji pozornost vůči mladým lidem a dětem, které lze dosud ještě poměrně snadno zmanipulovat.

 

Během první a druhé světové války Čechoslováci hojně přebíhali na stranu nepřítele. A dokonce tam zformovali rozsáhlá armádní uskupení. Ukazuje se, že pokud se západu podaří vyvolat proti Rusku i třetí světovou válku, s účastí Čechů a Slováků na straně agresora nelze příliš počítat. Není to díky údajným fake-news Aeronetu, AC24 a dalších proruských či Ruskem placených blogů. Je to díky tomu, že Češi a Slováci stále více chápou, kdo táhne těmi figurkami na šachovém poli, a proč. Sice jim to zpravidla chvilku trvá, ale blbí nejsou, a tak nakonec vždycky pochopí… a otočí své vidle správným směrem

Tereza Spencerová: Skripal? Do hajan, děti, zítra vám řekneme jinou pohádku. Jde to do otřesného konce. Jak asi dopadne ten odvážný britský vědec? Mezitím Rusko koná, jedná a věci se hýbou

05.04.2018 8:55

OKNO DO SVĚTA TEREZY SPENCEROVÉ „A teď už, děti, hezky do hajan, musíte se pořádně vyspat. Zítra vám odvyprávíme zase jinou pravdivou pohádku o tom, jak to celé ve skutečnosti bylo,“ komentuje editorka Literárních novin a analytička Tereza Spencerová neustále se „posouvající“ kauzu otravy bývalého plukovníka GRU Sergeje Skripala. Ve vážnějším a konkrétnějším duchu přibližuje Spencerová čtenářům ParlamentníchListů.cz společné kroky Ruska, Turecka a Íránu a mapuje vztahy Ruska a Číny.

 

Pojďme si nějak probrat tu podivuhodnou úterní zprávu od britských vědců. Nejsou prý schopni určit, odkud materiál identifikovaný jako Novičok vzešel. Deník Independent informoval, že britská vláda má stejně jasno, protože si doplnila další indicie – že prý má důkazy o ruském, státem sponzorovaném programu na likvidaci lidí typu Skripal v Británii. A to jim stačí. Stačí to vám? A jinak, někdejší velvyslanec Petr Kolář říká, že Britové jsou zdrženliví a rozvážní lidé, žádní jižané… A tudíž jistě vědí, co dělají, a přesné důkazy zveřejnit nemohou… A aby toho nebylo málo, tak Boris Johnson se 20. března nechal slyšet, že mu britští vládní vědci jasně řekli, že jsou si jisti ruskou odpovědností za otravu Skripala…

hlasovalo: 3451 lidí

Už nejméně tři týdny si tady pravidelně ukazujeme „díry“ v britském výkladu celého skandálu, přičemž jsem taky říkala, že mě to „už nebaví“, a to přinejmenším do té doby, než britská policie ukončí vyšetřování, na které si vyžádala několik měsíců. A ono se to mezitím bortí samo od sebe ještě víc, než by si člověk troufl představit. Mimochodem, onen šéf britských vojenských chemiků, který prohlásil, že nejsou s to určit, odkud Novičok vlastně pochází, si zaslouží uznání. Za odvahu. Bude zajímavé sledovat jeho další osudy, protože jen málokterá moc beztrestně „skousne“, že ji nějaký její podřízený nepodrží ani v tak triviální věci, jakým je případné rozpoutání jaderné války… A někteří britští vojenští experti, kteří kdysi poukazovali na to, že Londýn ví, že Saddám žádné zbraně hromadného ničení nemá, ale přesto jde do války, skončili dost špatně. Vlastně nejhůř jak mohli.

Ale jinak si myslím, že ani po „ztrátě ruské stopy“ žádná změna v dohledné době nenastane. Britská vláda začne různě ohýbat a překrucovat svá dosavadní tvrzení, aby alespoň naoko zastřela realitu, tedy fakt, že nemá žádné důkazy. A následovat ji bude houf západních politiků a médií a „mluvících hlav“, kterým je taky úplně jedno, že lžou. Pardon, šíří dezinformace, jak se dnes módně říká. Bude to přímo hodokvas kreativity. Hodně smutný hodokvas, mimochodem. Nemá valného smyslu zabývat se jakýmkoli názorem, který se už k tématu objevil nebo se ještě objeví, protože budeme zahlceni tunami „informací“, z nichž většina bude určena jen k tomu, aby situaci jen znepřehlednila a lháři nebyli tak na očích…

Ale vedle toho se ještě „ti mocní“ pokusí odvádět pozornost novými obviněními. Jako když nyní například Británie, USA, Francie a Německo vyhrožují Sýrii, že Bašár Asad bude zodpovídat za chemické útoky… Když si to shrneme, lhali o bývalé Jugoslávii, lhali o iráckých zbraních hromadného ničení, lhali o úmyslu budovat v Libyi demokracii a svobodu, lhali o Skripalovi a mají pocit, že jim někdo ještě bude věřit něco o Asadovi, a to jen proto, že ho už sedmým rokem „jako jeden muž/žena“ označují za zlo na zemi; a když se něco opakuje sedm let, tak už to přece musí být pravda, že? Ale pár dní se s tím „překlepat“ jistě dá.

Ty západní hodnoty! Ty evropské hodnoty! Fakt už jsou jak lochneska – všichni o nich mluví, ale když je budete chtít najít, tak zjistíte, že je už dávno nikdo nezažil. Jinými slovy, pohled na politické elity Západu, které neváhají stavět svou politiku na lži – a navíc na lži odfláknuté, ale zato potenciálně mířící k válce – je hodně smutný. Umíte si představit ty „volní a charakterové“ vlastnosti evropských politiků, podle nichž bylo nutné Rusko za Novičok „solidárně“ ztrestat, i když věděli totéž, co dnes víme i my? Vlastně se tím vysvětluje, proč skoro polovina států Unie žádné ruské diplomaty nevypověděla, proč zbytek až na pár výjimek vypověděl „ze slušnosti“ jen jednoho diplomata, i když i to je podivně nevysvětlitelné. Ale vůbec nijak to nevysvětluje, proč zrovna Česká republika musela vypovědět hned tři… Svět se tím, samozřejmě, neboří, ale zajímavá otázka to je. Vyměnili jsme to alespoň za uchování pracovních povolení pro Čechy v Británii, ať z toho vzejde alespoň něco dobrého?

Nicméně, obecně, Nevím, kdy celý systém zerodoval do takového otřesného konce. A ani nevím, jak z toho přesně ven…

Situace poprvé během jeho působení „vylákala“ k uspořádání tiskové konference ruského velvyslance u nás, pana Zmejevského. Informoval mimo jiné, že Rusko vyvolalo v Organizaci pro zákaz chemických zbraní jednání s Británií, protože Británie přímo s Ruskem nechce spolupracovat. A i teď před tímto mezinárodním orgánem pronesla, že ruská účast na vyšetřování je perverzní a je to diverzní taktika. Bude dané mezinárodní vyšetřování k něčemu? 

Nevím, ale nejspíš to nebude k ničemu, protože dokud Britové nechtějí, tak se skutečné vyšetřování nikam nepohne. Ale na druhou stranu, úplně stejně – tedy více méně do ztracena – skončilo třebas i „mezinárodní vyšetřování“ tragédie malajsijského boeingu nad Ukrajinou. Ruská média dnes připomínají, že Washington na Moskvu coby na pachatele útoku ukázal, zatímco bylo letadlo ještě ve vzduchu a v pořádku, ale od té doby vlastně panuje jen ticho po pěšině. Západ si vystačil s proklamacemi typu „Víme, kdo je pachatel!“ a „Rusko, fuj!“, ale žádné důkazy taky nikdy nepředložil. A když už nějaká ta vyšetřovací zpráva nakonec vyšla, vždy ji experti rozcupovali a část pověřených vyšetřovatelů se od ní distancovala.

Zkrátka, Skripal s dcerou se bůhvíproč otrávili neuvěřitelně smrtící bojovou látkou už doma, pak několik hodin zasaženi tou neuvěřitelně smrtící látkou chodili po městě a nakonec to na ně přišlo až v parku, ale tvrdá ruská nátura Skripalovic dcery nakonec smrtící hrozbu překonala, protože najednou je zase už vcelku OK, i když proti té látce není protijed, ale hnedka v parku se kdosi se správným protijedem zjevil, i když už měli být pár hodin mrtví…

A teď už, děti, hezky do hajan, musíte se pořádně vyspat. Zítra vám odvyprávíme zase jinou pravdivou pohádku o tom, jak to celé ve skutečnosti bylo…

Velvyslanec také na tiskové konferenci promítl jakýsi výtisk českých novin, kde se před mnoha lety, když ještě Skripala nikdo neznal, psalo o zdatnosti české protichemické jednotky. Co tím chtěl ambasador říci a co to dokazuje? Mimochodem, objevil se názor, že jsme třeba daný Novičok „za bolševika“ měli, ale jeho platnost už expirovala a teď už ho jistě nemáme. Na druhou stranu, ti naši armádní odborníci s těmi jedy a plyny neumí pracovat jen proto, že si to našprtali z učebnice. Vrcholem všeho bylo, že mezi dokumenty, které byly Rusy na tiskovce rozdány, byly i chemické vzorce. V žertu můžeme říci, že MacGyver by si možná mohl Novičok vyrobit sám, nicméně český armádní expert ujišťuje, že je to tak těžké, že to zvládne jedině státní aktér.

Už jsem na to upozorňovala předminule – pokud máme armádní chemiky světové třídy, tak na něčem trénovat prostě musejí. A už i sami čeští experti připouštějí, že Česká republika kapacitu na výrobu této látky má, a dokonce ji i vyráběla. Ale to přece není nic proti ničemu, a mám dojem, že Rusové ani netvrdili, že by Novičok v Salisbury – tedy, pokud tam opravdu nějaký Novičok použit vůbec byl – pocházel od nás. „Jen“ nás jmenovali mezi státy, které jej umí vyrobit. Nicméně, naše „demokratická opozice“ to okamžitě překroutila, „urazila se“, že nás Rusko viní snad z válečného zločinu, a pak na základě tohoto překroucení reality ještě stihla Zemana obvinit z velezrady. To je fakt na hlavu, nemyslíte? Děti na pískovišti už by se po něčem takovém řezali kyblíčkem a lopatičkou po hlavách, ale u nás je to vrcholná politika…

Dále tu máme kauzu „Nikulin“ a „shitstorm“, který na sebe spustili lidé od prezidenta Zemana s našimi prozápadními nadšenci. Jedni tvrdí, že Nikulin bude zneužit v boji proti Donaldu J. Trumpovi, kterému se neustále mlátí o hlavu spojení s ruskými hackery. Mimochodem, Ohio State University tvrdí, že Hillary přišla o 4 procenta Obamových voličů kvůli „dezinformacím“. No a i právě proto se ti naši „prozápadní“ naopak těší, že Nikulin začne „zpívat“ a řekne, jak Rusové ty volby ovlivnili. Naše „údolí mezi dvěma kopci“, jak někdo nazval Českou republiku, je tedy v centru dění. Ale kde je pravda?

Kdybychom znali pravdu, tak už si spolu asi takhle volně nepovídáme. Vážně, netuším, co ten Nikulin provedl, a netuším ani, k čemu bude komu dobrý. Nevěřím totiž, že by jeden hacker opravdu mohl ovlivnit volby, natož pak tím, že v letech 2012 až 13, tedy dávno před Trumpem, hacknul Linkedln a další dvě americké sociální sítě. A nezdá se mi, že by jednotlivec volby ovlivnil třeba víc než celý Facebook, jak se provalilo nedávno. Možná je o něj zájem hlavně pro jeho „pirátské“ schopnosti, možná při hackování narazil na něco opravdu „zajímavého“, co chtějí všichni, možná jsou Rusové tak naštvaní, že ho dostaly zrovna USA, tedy jejich úhlavní soupeř, a lze to tedy vnímat i jako jakousi odvetu a možnost výměny za Edwarda Snowdena, možná… Co já vím? A jestli bude Nikulin v USA „zpívat“? Zatím se prý ve vazbě vzpírá, rve se se strážnými a „pokusil se o útěk“, bůh suď, čemu se tak v amerických věznicích říká. A pokud má co „zazpívat“, tak možná nejspíš i zazpívá, vždyť v USA je mučení legální.

A co se týče toho, že jsme Nikulina vydali do USA, a ne zpátky do Ruska? Probůh, vy neznáte subordinaci? Vy si nepamatujete pedofilního, ale zato dolary naditého katarského prince?

A mezitím, co si tady navzájem různé skupinky dělají rétorická cvičení, se scházejí Rusové, Turci a Íránci, aby naplánovali budoucnost Sýrie. Úplně bez USA! Co mohou naplánovat? 

Nevím, na čem se dohodli. Summit se konal teprve včera a ještě pár dní potrvá, než se „ven“ dostanou nějaké detaily nebo rozsáhlejší prohlášení, z nichž by se dalo něco vyčíst. V každém případě platí, že se prý „dohodli na společném postupu v Sýrii“ i na uchování „jednotné Sýrie“ z hlediska území i správy. Jistě, Turecko aktuálně obsazuje stále širší – a především – kurdské oblasti na severu Sýrie, a tak se zmíněná „územní celistvost“ zdá být hodně mimo realitu, ale na druhou stranu platí, že „vše je v běhu“, válka zatím končí jen v hlavních oblastech Sýrie, a co bude za rok za dva za tři, se teprve uvidí.

A že se tak děje bez USA? No, za situace, kdy Západ neustále tlačí Rusko a koneckonců i Turecko a Írán kamsi do kouta, není divu, že se tyto státy sbližují a nepotřebují, aby jim k tomu někdo od nás „svítil“. Obecně se obracejí k Východu, k Číně. Když před pár dny čínský ministr zahraničí zrušil návštěvu Moskvy, tak jsem hned zahlédla komentáře, podle nichž to dokazuje rostoucí rozpory mezi Pekingem a Moskvou. Ona to sice žádná idylka opravdu asi nebude, ale vzápětí se vyjasnilo, že měl přijet zrovna v den, kdy Putin a další „nejvyšší“ kladli věnce v Kemerovu a Rusko mělo smutek. A tak byla cesta zrušena z piety. Není bez zajímavosti, že právě týž den Západ na smutek po tragédii v Kemerovu nehleděl a kvůli britské lži napilno vypovídal ruské diplomaty. Tím jsme u běžných Rusů, po nichž chceme „změnu režimu“ a „lásku k západním hodnotám“, asi moc nezabodovali. Taky by se asi vůbec nic nestalo, kdybychom s tím dva tři dny počkali, ne?

No, a když teď do Moskvy přijel čínský ministr obrany, tak prohlásil: „Jsem tu, aby USA věděly, že jsme s Ruskem velmi blízcí spojenci.“ A hned za ním se v Moskvě zjevil ministr obrany Íránu… Proč to všechno připomínám? Protože je na čase si zvykat, že čím dál větší části světa se budou ubírat vlastní cestou a bez nás, tedy bez Západu. My se zajímáme tak nějak mezi sebou navzájem, ujišťujeme se o vlastní důležitosti a vystačíme si s tím. Značná část světa ale kráčí už jinam.

DJT ostatně řekl, že by nejradši ze Sýrie americká vojska stáhl, pěkně tím rozladil své pobočníky. Jak tento signál vnímat? Mnohokrát jsme zde mluvili o tom, že Blízký východ zažije menší americkou mocenskou přítomnost. Kdyby se Rusové, Turci a Íránci dohodli, co Američanům zbude? Podporovat v Sýrii nějaké skupinky, které plány tří mocností zhatí? Zapojit zase Saúdy a Katar? „Vlítnout“ do toho osobně?

Faktem je, že Trump o odchodu ze Sýrie mluvil už během své předvolební kampaně, takže jeho nynější avíza více méně mají na co navazovat. Otázkou ale samozřejmě je, do jaké míry je prezident USA schopen prosadit své vlastní plány, tím spíš v obklíčení jestřábů, kteří kolem něj utvářejí rovnou „válečný kabinet“. Na druhé straně by odsun amerických jednotek logiku dával, protože by se tím Spojené státy vyhnuly eskalaci krize s Tureckem, která kvůli kurdským územím hrozí vojenským střetem. A ten pro změnu hrozí totální krizí uvnitř NATO. Přihlásila se hbitě Francie, že by jako Američany při „obraně“ Kurdů vystřídala, a tak je možné, že Trump ten horký brambor rozkladu NATO může přehodit na Paříž a sám si umýt ruce. Je mimochodem vtipné, že se Macron žene do válčení v Sýrii, zatímco jeho země vstupuje do tříměsíční vlny stávek. Asi potřebuje taky trochu „odvést pozornost“…

A na třetí straně je tu skutečnost, že zradou Afrínu a dalších kurdských oblastí USA přicházejí přinejmenším o část pozemních sil, které jim tvořili právě Kurdové. A bez pozemních sil není udržení území reálné. Tím spíš, že z východu Sýrie už přicházejí zatím nepotvrzené zprávy o množících se útocích na americké jednotky; za uplynulý týden už jim za oběť padlo nejméně patnáct amerických vojáků a nějací „kontraktoři/žoldáci“, zatímco v Rakká prý propuká něco jako ozbrojené arabské „povstání“ proti Kurdům, kteří pro Američany město drží a místním se to z mnoha důvodů vůbec nelíbí. A to ani nemluvím o nějakých soustředěných a otevřených akcích Ruska, Turecka, Íránu a samozřejmě Sýrie. Chci říci, že Trump a jeho jestřábi mnoho dobrých možností ve skutečnosti nemají…

Současně podle všeho ale žije i varianta, podle níž americké oddíly v Sýrii zůstanou, pokud si to prý Saúdové zaplatí. Nicméně, to mi připadá hodně divné: Americká armáda v žoldu tmářských Saúdů? Americká armáda k pronajmutí? A co kdyby Čína Saúdy přeplatila? Nebo dokonce Rusové!? A co víc, budoucí saúdský vladař Muhammad bin Salmán teď prohlásil, že by bylo fajn, aby Američané v Sýrii zůstali co nejdéle, ale že Bašár Asad v čele země prostě už setrvá. Jako by tím hodil flintu do žita a vzdal svou politiku „změny režimu“ v Sýrii.

Jo, a vámi zmíněný Katar od krize se Saúdy posiluje ekonomické vazby s Íránem, vojenské s Tureckem a Ruskem. Na ten už z amerického pohledu spoleh asi moc nebude, a to jen proto, že Washington nedokázal udržet „svého“ saúdského vladaře na uzdě a dopustil, aby ve snaze o totální nadvládu nad regionem rozbil letité rozložení sil.

Zkrátka, uvidíme, co bude. Trump naposledy prohlásil, že odejdou, ale bude to „o chvíli později“, protože ještě musejí porazit Islámský stát… který už všichni zúčastnění oficiálně „porazili“ dohromady snad desetkrát, naposledy předevčírem Putin s Erdoganem v Istanbulu.

Co bychom v příštích dnech měli sledovat?

No samozřejmě další díl pohádky o tom, jak pejsek a kočička vařili Novičok. To zas bude informačního smogu…

 

Prosím šírte a zdieľajte! Občania, vlastenci predsa im krajinu nevydáme!
SLOVENSKO SI NEDÁME – NECHCEME ŠTÁTNY PREVRAT!
Zhromaždenie občanov 21.3.2018 Hodžovo námestie Bratislava, 17:00-19:00.
Usporiadateľ : Poslanec NR SR Peter Marček, PhDr. Mgr. Rastislav Blaško, MUDr. Peter Lipták, Ing. Iveta Michalíková, Dáša Tonková
Občania Slovenska!
Pridajte sa k nám a žiadajme spolu dodržiavanie našej demokratickej ústavy rovnako všetkými politickými silami. Ústava je najvyšší zákon nášho štátu a výsledky parlamentných volieb nie je možné nerešpektovať. Odmietnime, aby sa moc v našej krajine dostala do rúk tých, ktorí chcú ovládnuť naše územie, len preto, aby z neho mohli viesť vojnu.
1. Odmietnime prípravy na vojnu z EÚ proti Rusku, my chceme celosvetový MIER! Povedzme spolu N I E základniam NATO na Slovensku.
2. Vyjadrime spolu NESÚHLAS s donucovaním k prijímaniu migrantov podľa Dublinského dohovoru 4,
3. Odmietnime ponižujúce označenie mužov a žien za jedno z dvadsiatich pohlaví a ohrozenie rodín násilným odoberaním detí rodičom tak, ako nám to chcú vnútiť Istanbulským dohovorom!
4. Kiska s mimovládnymi politickými organizáciami, ktoré sú financované zo zahraničia a takmer celá opozícia (OĽaNO, SME Rodina, SAS, Progresívne Slovensko…) rozvracajú bezpečnostné, ekonomické aj ľudské (rodinné, rodové, sociálne) prvky našej krajiny.
5. Odmietame prevrat, žiadame odstúpenie prezidenta Kisku a vyvodenie zodpovednosti voči všetkým vinníkom dnešnej krajinu ohrozujúcej situácie.
My radoví občania chceme občiansku spoločnosť rešpektujúcu naše záujmy!

 

Poslanec SMERu Ľuboš Blaha sa tvrdo pustil do prezidenta Kisku po tom, čo odmietol vymenovať novú vládu Petra Pellegriniho. Podľa Blahu na to prezident nemá právo a svojim rozhodnutím úmyselne porušil Ústavu Slovenskej republiky. Taktiež popiera vôľu väčšiny a parlamentnú demokraciu, keď si uzurpuje moc, ktorú nemá. Blaha tvrdí, že v politológii sa to nazýva štátny prevrat a vlastizrada.

“Slovensko je parlamentnou demokraciou. Ešte raz a po hláskach: p-a-r-l-a-m-e-n-t-n-o-u. Vo voľbách získali väčšinu koaličné strany, ktoré dnes garantujú väčšinu v parlamente na zostavenie novej vlády. Ústava je v tomto prípade jednoznačná: prezident musí rešpektovať vôľu väčšiny poslancov. Ak niekto spochybňuje jasne vyjadrenú vôľu väčšiny v parlamente, koná proti základným princípom parlamentnej demokracie, úmyselne porušuje ústavu a koná proti mandátu väčšiny obyvateľstva. Pošliapava ústavu, demokraciu a uzurpuje si moc, ktorú nemá. V politológii sa tomu hovorí “štátny prevrat”. A ústava v tejto súvislosti spomína “vlastizradu”,” napísal Blaha na úvod.

Poslanec SMERu tvrdí, že tu teraz nejde o to, komu kto fandí, ale ide o záchranu parlamentnej demkoracie na Slovensku:

“Nie sme prezidentskou republikou ani diktatúrou. Na Slovensku vládne ten, kto má v parlamente väčšinu. Prezident svojím bezprecedentným krokom bez akejkoľvek opory v zákone zbavil moci parlament, čo je najčiernejší deň našich novodobých demokratických dejín. Keď toto isté urobil kráľ vo Veľkej Británii, bola z toho občianska vojna, ktorú vyhral parlament a demokracia. Našťastie. O čosi podobné sa pokúsil aj Pinochet v Čile a ďalší šialení diktátori po celom svete. Iba tam, kde nakoniec zvíťazil parlament, sa k moci vrátila demokracia. Sme dnes v podobnej situácii: na Slovensku ide o záchranu demokracie. Ide o zastavenie štátneho prevratu. Ide o záchranu republiky pred pučistami z Prezidentského paláca.”

“Dnes sa musí každý, kto verí v ústavu a demokraciu, postaviť nebezpečným politikom, ktorí tak uverili v seba, že už si myslia, že stoja nad zákonom, nad ústavou, nad parlamentom. A chcú si za každú cenu uzurpovať moc. Toto nemôže ostať bez následkov. Kiska prekročil Rubikon. Opäť mal možnosť upokojiť situáciu a opäť namiesto toho prilial olej do ohňa. Ženie Slovensko do katastrofy a ja mám vážne obavy, kto stojí za týmito jeho škandalóznymi rozhodnutiami. Je jedno, ako budú zľahčovať tento pokus o štátny prevrat liberálne médiá a mimovládky.”

Podľa Blahu musí Kiska po tom, čo urobil, skončiť na smetisku politických dejín: “Po tomto kroku prezident jednoducho nemôže ostať ďalej vo svojom úrade. Jednoducho skončil. Odíde na smetisko dejín ako neúspešný pučista. A ja verím, že to bude čím skôr. Ak sa má na Slovensku zachrániť demokracia, Kiska musí skončiť.”

Samuel Gdovin

 

 

Online: Protestné zhromaždenia, ktoré žiadali demisiu Fica a Kaliňáka, dnes pokračujú. Povedú k anarchii?

0

Bratislava/Košice 16. marca 2018 (HSP/Foto: IL) AKTUALIZUJEME

 

Protestné zhromaždenia vo viacerých mestách, ktoré nesú marketingový názov “Za slušné Slovensko”, pokračujú aj na výzvy opozície aj dnes

Začiatok protestu v Bratislave vyzerá takto

Prinášame vám prehľad situácie v Bratislave a Košiciach počas demonštrácie “Za slušné Slovensko”. Protesty pokračujú aj po odstúpení ministra vnútra Roberta Kaliňáka a premiéra Roberta Fica, po čom volali protesty doteraz. Po odstúpení týchto vládnych činiteľov však organizátori volajú tentokrát po predčasných voľbách, ktorých možnosť spočiatku žiadal prezident Kiska, a ktoré následne pripustil aj Most-Híd.

Ako si všíma politický analytik Ján Baránek, “organizátori, zrejme pod vplyvom „nekonečného zrkadla“ (keď dáte oproti sebe dve kolmo stojace zrkadlá, uvidíte „nekonečno“) prišli s ďalšou požiadavkou – predčasné voľby.”

Podľa Baránka ich požiadavka stojí proti parlamentnej demokracii a nastoľuje anarchiu:

Po prvé, “Predstavme si, že by organizátori svoju požiadavku presadili. Je po predčasných voľbách a ich výsledok by bol taký, že by vznikla taká istá koalícia, ako je dnes. Toto sa v teoretickej rovine nedá vylúčiť. Opäť pôjdu do ulíc s požiadavkou na ďalšie predčasné voľby? Keby sa tento prípad zopakoval, koľko predčasných volieb by bolo potrebných, aby sa im vyhovelo? Z toho pramení ďalší nezmysel –

2. V takomto prípade by organizátori mali dať verejnosti na vedomie, aký má byť výsledok predčasných volieb, aby boli spokojní a prestali organizovať demonštrácie za ďalšie predčasné voľby.

3. Potom by ale nastúpili iní demonštranti, ktorí zasa chcú iný výsledok predčasných volieb. Atď., atď., donekonečna… Toto teda nie sú systémové požiadavky z hľadiska organizácie obsahu demonštrácií. Tie sú totiž len a len také, ktorých riešenia sú v rámci ústavy, sú síce jednoznačné, ale(!) – bez hrozby zacyklenia sa. To, čo navrhujú organizátori, ako som ukázal vyššie, smeruje jednoznačne k tomu, že takýto systém sa zacyklí a následne a zákonite – skolabuje.

4. Ako vidíme, toto potom už nie je parlamentná demokracia, ale číra anarchia.

5. Naša ústava jasne hovorí, ako a za akých podmienok môžu byť v tejto krajine predčasné voľby.

6. Zaregistroval som analógie s r. 1989. Vraj aj vtedy sme mali požiadavku na voľby. Áno, ale je tu jeden systémový rozdiel. Vtedy sme mali požiadavku na SLOBODNÉ voľby. Tie dnes máme.Vláda oligarchie na Slovensku neskončí ani výmenou osôb, ani výmenou vlád. Toto pochopenie reality je podstatné na to, aby sme si uvedomili nie len naliehavosť problému, ale aj jeho riešenia. Oligarchovia tu boli v pozadí každej(sic!) vlády, takže nepodliehajme mylným predstavám o zlých a dobrých politikoch. “, uviedol Baránek.

Za džihád slušnosti na Slovensku!

434

Bratislava 16. marca 2018 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

 

Tak sa po týždni opäť dnes vydajú na námestia na celom Slovensku zástupy dobrých a statočných ľudí (bez irónie), aby protestovali proti zlým politikom. A majú úplnú pravdu, politici kradnú, klamú, zavádzajú. Chcieť aby zlí politici odišli, to je nesporne dobrý nápad.

Matketingovým heslom protestných pochodov je “slušnosť”

Teda bol by. Keby tu nebol jeden problém. A síce, že na ich miesto prídu… zase len politici. Lebo netreba mať absolvovanú fakultu politológie, aby človek pochopil, že keď žiadame, aby jedni politici odišli, v podstate to znamená, že chceme, aby ďalší politici prišli. A ako už bolo povedané vyššie, politici kradnú, klamú, zavádzajú.

Tak sa pozrime, koho si ulica pýta. Kto prichádza na slovenskej politickej scéne do úvahy ako reálna alternatíva, aby nahradil doterajšiu garnitúru? A keby títo ľudia prišli, bolo by to pre Slovensko lepšie či horšie?

Okrem neznámych drobných strán a strán dnešnej vládnej koalície, ktorú chce ulica odvolať za to, že, ako je písané vyššie, kradne, klame, zavádza, tu máme len týchto zopár konkrétnych alternatív:

OľaNO/NOVA – strana, ktorú najhlasnejšie počuť, že chce ísť k moci. Strana, ktorá by sa mohla volať Úsmev. Lebo jej líder toho narozprával už toľko, že v podstate je možné buď sa nad tým len pousmiať, alebo tomu všetkému veriť. Ale s tými, čo tomu veria, sa radšej nehádať, lepšie je sa usmiať.

Sloboda a solidarita – strana, ktorá sa pasuje do roly experta na ekonomiku. Ako nekompromisní liberáli hovoria o zlepšení podnikateľského prostredia, čím myslia na minimum zredukovať príjmy do štátneho rozpočtu. Žiadne gastrolístky, žiadne minimálne mzdy, žiadne bariéry na predaj poľnohospodárskej pôdy, žiadny zákaz predaja potravín po záručnej dobe, atď. Štát s ešte nižšími prostriedkami na všetko, čo je vo verejnom záujme: školstvo, sociálnu sféru, infraštruktúru, údržbu, zdravotníctvo… Ak v krajine, kde domáce obyvateľstvo je len chudobným podnájomníkom, sa ľuďom z toho mála ešte viac uberie, tak to bude naozaj celkom slušná katastrofa. Posledný zhasne.

Sme rodina – Boris Kollár. Hnutie, ktorého líder sa stal politikom, lebo sa už nemohol nečinne dívať na to, ako iní politici kradnú, klamú a zavádzajú. Vzbudzuje dojem, akoby si toho popri svojich desiatich deťoch nestihol o fungovaní štátu príliš veľa naštudovať. Výsledkom je nudný amatérsky politický gýč.

KDH. Možno by to nemuselo byť najhoršie. Ale s Hlinov v čele, ktorý bol už v niekoľkých stranách aj jednu založil? Je nečitateľný a jeho kresťanstvo sa zdá byť také proforma.

SMK. Strana, ktorá bola vždy úzko zameraná na svoje lokálne pôsobenie, a ktorá by možno mohla byť dobrou matkou svojej menšine, ale vždy bude len macochou väčšinovému národu.

(Vo výpočte alternatív som vynechal Kotlebovu ĽSNS, to pre taký naozaj veľmi neurčitý pocit, že tí ľudia, ktorí dnes prídu na majdan, nie sú tí, ktorí by si želali ako alternatívu práve stranu ĽSNS.)

Kto z nich? Vybrali ste si? Ja, žiaľ, nie. Prosím, to čo píšem, je samozrejme subjektívne. Viem že je veľmi kontroverzné, takto jednou vetou paušálne vybaviť strany a hnutia, kde v každej je veľa talentovaných ľudí, odborníkov a často aj vlastencov. Ide mi ale o to, aby sme posudzovali veci z nadhľadu, realisticky, ako celok. Vládnutie Roberta Fica mnohí hodnotia ako obdobie, keď sa veľa kradlo, klamalo, zavádzalo, málo sa urobilo a pozícia obyčajného človeka sa v skutočnosti skôr zhoršovala (tak ako všade v okolitých krajinách). Bolo to však obdobie stability. Akej-takej. Prosím, nie som Ficov priaznivec, ale toto nikto nemôže spochybniť.

Politici kradnú, klamú, zavádzajú. Ak sa vymenia, to isté budú robiť aj tí noví – o tom, žiaľ, niet pochýb. Či viac alebo menej ako títo dnešní, to je otázka. Ale zatiaľ nič z toho, čo sa rysuje ako alternatíva, nevzbudzuje väčší pocit šance na dlhodobú stabilitu a prosperitu ľudí žijúcich na Slovensku.

Čo dnes povie ulica na udalosti ostatných dní? Je daždivé počasie, koľkí statoční sa premôžu a v dobrej viere prídu? Aj ten, kto s nimi nesúhlasí, nemal by spochybňovať ich konanie, pretože je úprimné a pramení z pocitu zodpovednosti (to sa samozrejme netýka tých, ktorí sú za to platení).

Situácia je predsa len iná ako pred týždňom: vtedy boli na väčšine transparentov výzvy, aby Fico a Kaliňák odstúpili. To sa už stalo, takže čo bude na transparentoch dnes? Bude tam napríklad nápis „Slušné Slovensko nemôže mať na čele úžerníka Kisku“? Prezident totiž novú situáciu schválil, takže je od tejto chvíle za ňu spoluzodpovedný. Proti komu sa teda džihád za slušné Slovensko obráti tentoraz?

Ivan Lehotský

 

V noci horela žilinská centrála Smeru. Nebola to náhoda. Čin bol politický motivovaný

54

Žilina 16. marca 2018 (HSP/Foto:TASR-Lukáš Grinaj)

 

Podľa informácii TV Markíza sa dnes v noci niekto pokúsil podpáliť krajskú kanceláriu Smeru-SD v Žiline. Podľa predbežných informácii požiar nevznikol náhodne.

Spravodajstvo Markízy informovalo, že počas noci zo štvrtka na piatok v Žiline horela budova krajskej kancelárie vládneho Smeru, v ktorej sa nachádzajú kancelárie Igora Chomu a podpredsedu strany Juraja Blanára. K zapáleniu časti budovy vraj malo dôjsť hodením horiacej pneumatiky na strechu objektu.

Indície, že ide o politicky motivovaný čin potvrdzuje aj nápis “Zlodeji” nasprejovaný na stenu budovy neznámym páchateľom. Vytváranie napätia zo strany opozície proti vládnemu Smeru má už teda aj praktické vyjadrenie v násilí. Oplácanie tohto násilia zo strany priaznivcov Smeru by mohlo eskalovať do celoštátneho napätia.

Žilinskí hasiči požiar strechy zlikvidovali rýchlo, plamene našťastie neprenikli do interiéru. Rozsah škody a ďalšie podrobnosti skúma polícia.

Prečo doteraz nebola protidemonštrácia?

303

Bratislava 16. marca 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

 

„Ako je možné, že Smer vyhral vysoko voľby, sústavne vysoko vedie v prieskumoch verejnej mienky, ale doteraz nebol schopný zvolať svojich prívržencov na akúsi protidemonštráciu?“ pýta sa oprávnene Ján Čarnogurský a s ním aj mnohí občania.

Naozaj, prečo? A nielen Smer-SD, ale vlastne žiadne z tých niekoľkých hnutí či strán, ktoré v modernej slovenskej histórii tvorili vždy vo svojom období reálnu opozíciu politickému hegemonovi, v geopolitickej sfére vplyvu ktorého sme, od tzv. Nežnej revolúcie, neboli nikdy schopné zorganizovať poriadny míting, aj napriek tomu, že mali silný dôvod, aj podporu milióna voličov.

 

Čím to je?

Je za tým fenomén mesto verzus vidiek? Do určitej miery áno: vieme ako volila napríklad Praha v nedávnych prezidentských voľbách v Česku výrazne odlišne od vidieka. Podobné trendy sa dajú vidieť aj vo Viedni, Moskve či inde vo svete: obyvateľstvo miest má tendenciu voliť kozmopolitne, kým vidiečania sú skôr národne, konzervatívne orientovaní.

„Demonštrácie sa opäť prejavili ako korunný princ politiky. Kráľom sú voľby,“ hovorí Ján Čarnogurský. „Kto ovláda námestia, má bližšie k volebnému víťazstvu. Kombinácia demonštrácií na námestiach so zdrvujúcou mediálnou podporou vedie ešte bližšie k volebnému víťazstvu.“

No dobre, ale ako je potom možné, že napríklad Smer-SD dokáže vyhrať voľby, a to aj bez demonštrácií a masmédií na svojej strane? Mainstreamové médiá, ktoré sú spravidla na strane kozmopolitných síl, teda tiež nebudú kompletným vysvetlením problematiky, i keď na celkovom výsledku majú iste obrovskú zásluhu. Médiá robia tú hrubú prácu, veľkú časť spoločnosti naformátujú tak, aby ani nerozmýšľala nad… vlastne aby nerozmýšľala vôbec nad ničím a prevzala hotový názor na to, čo je dobré a čo zlé, čo je slušné a čo nedemokratické, kedy je treba ísť na námestia a kedy sa to nepatrí.

Goebbelsovská psychologická manipulácia, to je to, čo sa tu používa. Stokrát opakovaná lož je pravdou. Človek začne pochybovať: keď médiá prinášajú také senzačné odhalenia, ktovie, či na nich nie je niečo pravdy. Kto by za takých okolností išiel špiniť svoju česť na námestie a obhajovať zlodejov, ba možno aj vrahov? O to ohavnejší je prípad, ak tieto obvinenia sú falošné. Ale s tým sa ráta: veď kto vie ako to všetko naozaj je, kto z nás má v ruke rukolapné faktické dôkazy o tom, ako sa veci majú? V skutočnosti je názor každého z nás postavený len na tom, čomu kto verí a chce veriť. A tak tisíce a milióny dobrých a čestných ľudí z odlišných táborov sa na seba krivo pozerajú a nenávidia sa len preto, že veria v iný príbeh.

Je to práve o tom príbehu. Do tretice dajme slovo Jánovi Čarnogurskému: „Na vyvolanie demonštrácií je potrebné vyvolať určitý pátos. Napríklad prívrženci Putina sú schopní vyvolať vo verejnosti pátos, najmä pátos vlastenectva. Aký pátos môžu vyvolať prívrženci Fica? Pátos obrany krajiny pred migrantami, pred zásahmi Bruselu?“

Aký príbeh, aký pátos by mohol dostať do ulíc ľudí z antiglobalistického brehu? Žiaľ, vedomie o tom, že tá druhá strana vedome zavádza a zneužíva situáciu nestačí. Príbeh treba profesionálne pripraviť, a to amatéri proste nemôžu vedieť. Naopak, profesionálom netreba veľa: zoberú ľubovoľný trápny figový list, napríklad slovo nežnosť, slušnosť či hoci oranžovosť a srdcervúci príbeh vyrobia.

No dobre, a prečo sa to tí naši doteraz nenaučili? Dôvodom je, že u nás chýba kontinuita. To, čo sa v Amerike nazýva deep state, „hlboký štát“ čiže nositeľ knowhow dlhodobého prežitia kontinuálnej moci. Ten je skutočnou esenciou západného politického systému, hoci sa to otvorene nepatrí hovoriť. Nemožno ho odvolať ani prehlasovať, vznikol dlhodobým prírodným výberom tak, že pištoľníci, podvodníci a mafiáni sa postupne pretransformovali v ctihodných občanov. Inak to nemôže prebehnúť ani u nás, je to proces, ktorý si žiada len čas a pokoj: až keď pomrú tí, ktorí si pamätajú ako dotyční začínali, ich potomkovia sa začnú stávať váženou demokratickou elitou.

U nás, keď nejakí nadšenci na čele s talentovaným rečníkom založia stranu a podarí sa im dostať do parlamentu, rýchlo zistia, že na štáte sa dá zarobiť, a tak veselo a naivne tunelujú a papalášia. Alebo to aspoň o nich hovoria v televízii. A potom sa to na nich zrúti, po nich prídu iní… a tak stále dokola. Čas a pokoj na to, aby u nás mohol prebehnúť proces vykvasenia rafinovanej mocenskej elity z hrubého substrátu nám história nikdy nedopriala. Náš štát stále ostáva príliš plytký, a teda amatérsky, naivný, bezbranný voči stáročiami prevereným machiavellistickým technológiám ovládania davu.

A tak máme u nás mlčiacu väčšinu, ktorá síce cíti svoju pravdu, ale nemá spôsob, ako ju nahlas vykričať. Na námestiach namiesto nich kričia, ani vlastne nevedia čo, vedomí i nevedomí vykonávatelia cudzej vôle, ktorí majú za chrbtom profesionálneho režiséra.

Ivan Lehotský

Sčítanie hlupákov na Slovensku

 

I

Tradične sa to robí v parlamentných voľbách. Aby mali šmrnc, kapitalizmus k nim priskrutkoval, ako ku všetkému, výborné reklamné heslá: slobodné a demokratické. Celé generácie, vychované na bludoch virtuálnych i skutočných ani netušia, že pred viac ako sto rokmi istý Lenin o tom napísal veľmi prosto: občan si v takýchto voľbách slobodne vyberá, kto ho bude v ďalšom období ohlupovať a okrádať.

Ak by jeho výrok nebol pravdivý, naše pokiskované ulice a námestia by boli prázdne, nie? Zároveň, pokriky, heslá a nápisy len dokumentovali naivitu a hlúposť prítomných. Voľné pokračovanie novembra 89? Hlupáci nepochopili, že stoja už v celkom inej rieke. A že ani tá rieka, ani jej symbolické dno, im už nepatrí.

Lumpeninteligencia dala do pohybu masy naivných a hlupáčikov, vrátane detí, zneužijúc tragédiu akou vražda vždycky je. Bolo by to úprimné, ak by takto bojovala aj za desiatky každoročne (!) zamrznutých a zahynuvších bezdomovcov a žobrákov. Kde boli, keď v Trenčíne, vo výrobe na následky vykorisťovania a neľudských pracovných podmienok zomrela mladá žena? All for Anna?

Opozícia mentálna i parlamentne usadená vie, že na takejto chudobe a biede sa rekonštrukcia vlády – a tak návrat k moci – postaviť nedá. Koho, prezidentom-lyžiarom počínajúc, zaujímajú bezdomovci bez mena? A v tzv. vyspelom svete takýchto nešťastí majú denne na tisíce. Len v USA zahynie cez 300 ľudí; každý boží deň. Vraždy mafiánske a iné, drogy a samovraždy takmer pravidelne dopĺňa streľba na školách. Číslo 17 je konečné? Koľko prezidentov, či ministrov, podľa takejto metodiky, by v slávnej Amerike museli vymeniť len za jeden mesiac?

Frajerina ponovembrovej hry na demokraciu je v tom, že ak nevyhrali naši, výsledok neplatí. Treba ho spochybniť, či zosmiešniť. Byť v opozícii je jeden veľký, a pritom dobre platený flám. Všetko sa môže a jediná starosť je čo si obliecť, vypiť či zjesť. Nevýhodou je, že sa nedá bohatnúť na štátnych objednávkach, na prideľovaní eurofondov, na darebáctvach a zločinoch kapitalizmu. Lebo figuranti, lepšie povedané fakturanti, ktorí o tom rozhodujú, sú z dielne vládnucich strán. Takto funguje kapitalizmus teraz i v minulosti, národne i nadnárodne. Ak to trvá dlho, a nie je šanca na zmenu, treba niečo urobiť. Ako v hokeji. Vojny a štátne prevraty, vraždy, embargá, kurzové špekulácie a iné, sú súčasťou technológie moci, ako to nazvali tam, na Západe.

A kto chce psa byť, palicu si nájde. Vedeli už naši predkovia. Ak by premiér nemachroval birmovkou, a lepšie si spomenul na svoje zväzácke začiatky, bol by vedel, že slušné dievča sa dostane do neba, ale zlé všade. Aj na Úrad vlády. Aj tu je dôkaz, že nie každý socialistický poznatok treba odmietnuť. Tento je priam teologický, lebo je starý ako desať božích.

Pád berlínskeho múra načal etapu neodvratného pádu kapitalizmu. Čím viac kriku o páde socializmu vytvárali, tým len sofistikovanejšie zakrývali vývojové tendencie neľudského, zločineckého a vykorisťovateľského režimu. Všeobecnú krízu si načas odvrátili pohltením a zničením našich trhov, našej práce. Naše zdroje, vrátane ľudských a demografických, im poslúžili na odvrátenie konca. A tak to ide ďalej, len sa menia spôsoby a nástroje. Konečná stanica, pre nás všetkých – bez ohľadu koho sme volili – je totálny chaos a vojna. S Ruskom by bola najlepšia, lebo ak by sa vydarila, k dispozícii by boli zdroje nekonečné. Len má to háčik, respektíve niekoľko. Jadrový je len jeden z nich. Tie menšie, ako napríklad fungujúca V4, nie sú zanedbateľné. Hádaj kto príde na večeru. Alebo aspoň do Kuchyne.

Naivným a hlupáčikom vložili softvér, že ak si vymenia predsedu vlády, ministra vnútra – zabudli na ministra zdravotníctva, lebo tu sa skutočne zabíja, denne a nemilosrdne – a nejakých policajtov, že všetko bude dobré. Čo sa zmení? Nič. Len sa vymenia papierové hlavy a hlavičky, tí vymenia fakturantov a vekslácka hra na demokraciu a slobodu bude pokračovať ďalej. Nové dresy, či nové dievčatá na Úrade vlády nič nezmenia na fungovaní kapitálu; len kradnúť a ohlupovať už budú iní.

Možno lepšie, možno amatérskejšie. Dokolečka dokolola, ako si to vyštrngali. Už len obraz Havla do každej spálne, a do každej vyluxovanej sakristie. Nestačí takmer 30 ročná skúsenosť? Hlupákom nie. Len ich treba udržiavať pri živote a v primeranej intelektuálnej kondícii. Ukazovať jachty na Floride, sem tam Titanic, ale Auroru ukrývať a špiniť.

Ako skončí tento slovenský variant, keď ukrajinský nevyšiel? Zdá sa, že po prvej bitke je to na remízu. Brutální zásah na Národní tříde sa nekonal, čomu na poslednú chvíľu zabránilo vynútené, ale nie náhodné trojstretnutie. Bude sa predlžovať. Autori inscenácie vedia, že k dispozícii sú, aj budú, ešte samostatné nájazdy. Len víťazom nemusí byť ten, kto strelí gól. Pri politickom besnení nič nie je isté. Novembrová mládež, ktorá nám dnes vládne, len získa novú skúsenosť: aké to je, ak sa lož a demagógia mieša s pravdou. Ako to robili aj oni, v novembri 89.

Možno predpokladať, že teraz sa schádzajú realizačné tímy na oboch stranách barikády. Na rozdiel od športu nie oddelene, ale za jedným stolom. Kapitalizmus nehrá ruletu. Ak hazarduje, tak len s našimi životmi, nie s našimi peniazmi či svojim univerzálnym kapitálom.

Určite sa dohodnú. Divadlo, ktoré nám predvedú, nebude podstatné. Hra na slobodu a demokraciu, na chudobu, biedu, minimálne mzdy a dôchodky, drahú a nekvalitnú zdravotnú starostlivosť, úpadkové školstvo s kúpenými rektorátmi, s pokračujúcim morálnym úpadkom, s hrozbou vojen a pretláčaním migrantov, bude pokračovať ďalej. Lebo darebácky a zločinecký je režim, nie len jeho fakturanti. Vec samotná sa nezmení tým, že zmeníme jej názov; Fridrich Engels.

Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.

kapitalizmusnaivitaprotestySlovenskovoľby19:1612.03.20180

Globálno-politické aspekty „kauzy Kuciak“. Ďalšie analýzy čitateľov na tému snahy o majdanizáciu SK/CZ

9.3.2018

Globálno-politické aspekty „kauzy Kuciak“

 

„…Vyšetrovanie údajne ukázalo, že obete vraha poznali a pozvali ho na kávu. Tým padá celá Nicholsonova udička o mafii, ktorou sa chcel vyzúriť na Smere. Ale nielen to. Ono to obracia pozornosť na tých, ktorí obete osobne poznali, čo je v prípade redaktora novín predovšetkým novinárska komunita, vrátane Nicholsona a ďalších, ktorých by obete pozvali domov na kávu. Akosi sa o tom v médiách nepíše (čím to bude?), ale dajako sa to celé obracia proti tým, čo doposiaľ lynčovali iných. Ešte raz – novinár Kuciak si zjavne na kávu nepozval domov talianskych mafiánov, ale niekoho zo svojho okruhu známych, ktorý tvoria predovšetkým novinári – ako to, že toto nikto z novinárov nerieši? Ide predsa o kľúčovú informáciu dňa...“ 

Luboš Blaha, 1. marca 2018

 

Udalosti a vášne posledného týždňa, točiace sa okolo vraždy novinára J. Kuciaka s priateľkou M. Kušnírovou, sú momentálne v epicentre tak slovenského, ako aj európskeho a globálneho infopoľa. Dosvedčuje to široká rezonancia a medializácia prípadu vo viacerých globalistických médiách, počnúc NY Times a Reuters, končiac Sueddeutsche Zeitung, nátlak na Fica zo strany EK vo veci eurofondov, rakúskeho zväzu novinárov a Reportérov bez hraníc. Celosvetovo sa organizujú pochody na počesť mladého slovenského novinára. Nepochybne si to zaslúži, ale nie je snáď divné, že takéto pochody sa neodohrávali na počesť ukrajinského Olega Buzinu, zatknutého poľského predsedu hnutia „Zmiana“, ruských novinárov Vološina, Korneľjuka a Kleina, zabitých na Ukrajine či viac než stovky ľudí, upálených a ubitých v horiacom Dome odborov v Odesse? Nie je to snáď na pozadí neférovosti voči ruským športovcom zo strany WADA a MOV opätovné „prehnane patetické“ vyjadrovanie sústrasti od našich západných patrónov, ktorí tým znovu ukazujú príklad dvojitých štandardov a jednostranný, politizovaný a účelový výklad spravodlivosti? Nie sú snáď farizejské litánie o „slobode slova“, zaznievajúce z úst pravicovo-liberálnych propagandistov, pokrytecké na pozadí širokospektrálnych politicko-mediálnych procesov, ktoré majú kriminalizovať a umlčať alternatívu? Nie je snáď rovnako očividné, že podobné masové vystúpenia na troch kontinentoch na počesť pre nich absolútne neznámeho slovenského novinára sú globálno-politicky koordinované a riadené na vytváranie zodpovedajúceho infopoľa pre západné publikum, kde im už a priori vštepujú, aký sme zlý a mafiánsky štát a konkrétne Fico zloduch. Ako vždy, spoluprácu pri dolapení páchateľov ochotne ponúkli Veľká Británia a USA. Je očividné, že tak ako aj v prípade s vraždou manželky košického šéfa NAKY, aj tu máme do činenia s problémom, ktorý presahuje naše hranice. Povedané inak – udalosti na Slovensku sa dajú zasadiť do širšieho globálno-politického kontextu, predovšetkým v rámci celkového vývoja vo V4, EÚ, USA a Rusku a v kontexte súboja neokonov a globalistov worldwide. Spolu so zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v Donbase, veľkoplošnou haváriou (diverziou?) na civilnej infraštruktúre v Charkove 22. februára, prípravou na ruské prezidentské voľby, situáciuou v Moldavsku, Rumunsku, Kosove a na Balkáne, nemeckými koaličnými rokovaniami a do nemožnosti vyhrotenou situáciou v USA sa dá povedať, že na Slovensku sa teraz odohráva lokálna epizóda všeobecnej „ukrainizácie“ Európy, dá sa tu doslova merať pulz svetového diania. Práve od toho, či Slovensko odolá tomuto Majdanu, bude závisieť, či krajina „…prežije v komplikovaných medzinárodných podmienkach“ (Fico). Už teraz sa však dá stanoviť, že ide o vopred plánovaný a koordinovaný útok kolektívneho Západu proti Slovensku, ktoré je síce vo V4, ale na rozdiel od ostatných „vyšehradčanov“ je členom eurozóny, čo ho robí aj potenciálne zraniteľnejším a vydierateľnejším. Je to začiatok toho, ako nás Západ chce trestať a zraziť na kolená. Majdan je tu, buďte pripravení. Boli spustené aktívne revolučno-preformátovávacie politické procesy, istý „mimoriadny stav“ politickej komponenty sociálneho supersystému. A ako už na tunajších stránkach nejedenkrát zaznelo – jedná sa o patrioticko-liberálny Majdan. Presne podľa ukrajinskej príručky. Pretože do zomknutých radov apokalyptických liberálnych propagandistov, počnúc SME a Matovičom končiac, sa pripojili a aktívne proti „mocným tohto štátu“ (zo slov Š. Harabina – https://zemavek.sk/stefan-harabin-vyrazne-oslabenie-bezpecnostnej-situacie-v-state/) broja tradične „patriotické kádre“. Obzvlášť využívajúc skutočnosť, že NAKA vykonala – aká súhra náhod – obhliadku u T.E. Rostasa v rovnaký deň, ako boli medializované prvé správy o vražde J. Kuciaka – ráno v pondelok 26. februára. Táto synchrónnosť je zarážajúca a ešte sa jej budeme venovať nižšie. Bolo treba istú dobu počkať na vyjadrenie Danka, avšak v svetle protivládnej zameranosti SNS sa nedalo očakávať, že by sa v podstate líšilo od defétistického, pre štát neprijateľného a jeho bezpečnosť (ako aj stabilitu koalície) podrývajúceho návrhu B. Bugára, aby Kaliňák rezignoval. Danko sa automaticky stavia do „defenzívnej“ pozície, ochotný „…konať, ak sa u niekoho v jeho okolí čosi zistí.“ T.j. politizuje, uvažuje o možných koaličných rokovaniach, ústupkoch a ziskoch na úkor SMERU, namiesto toho, aby sa spolu s Bugárom sústredili na podstatu problému – vypátrať páchateľov a objednávateľov vraždy, čo sa dá len pri plnej a efektívnej funkčnosti štátneho mechanizmu. MOST naopak požaduje dekapitáciu Ministerstva vnútra a ohrozuje koaličnú stabilitu. Čo si tá Žitňanská dovoľuje je neslýchané. Na margo bývalého člena BR štátu Jasaňa Most ešte skoršie vyhlásila, že je neprípustné, aby „…človek s väzbou na mafiu bol v Bezpečnostnej rade štátu“. Vyhlasuje to ministerka spravodlivosti na základe nepotvrdených mediálnych špekulácií, to čo je za úroveň, to čo je za prístup k spravodlivosti? Bez ohľadu na možné hypotetické prepojenia, obklopujúce pána Jasaňa a zaznievajúce z nevyčerpateľného mediálneho „rohu hojnosti“, mi však stačí tvrdenie R. Fica, ktorý povedal, že p. Jasaň má previerku najvyššieho stupňa, kompatibilnú s normami NATO, a varovanie tým, ktorých slovné fantazírovanie môže uškodiť nevinným ľuďom. A čo sa týka inkriminovaných prepojení SMERU na taliansku mafiu skrz reťaz Trošková – Jasaň – Vadala a Taliani (…), stačí mi konštatovanie T. Gašpara, že predmetní Taliani už boli v zornom poli NAKA. Rovnako, ako bola v zornom poli SIS firma Prodest a zrejme aj sám p. Jasaň osobne. SIS všeobecne zohráva nanajvýš zlovestnú úlohu v mnohovrstvovej podstate celého prípadu, naviac sa z pohľadu obecného chodu vecí aj na základe informácií z otvorených zdrojov dá stanoviť, že SIS plní v najnovšom slovenskom Majdane dôležitú koordinačnú funkciu. Celá záležitosť okolo vraždy J. Kuciaka je mnohoúrovňová, predstavuje zjednotenie a vyvrcholenie hneď niekoľkých vektorov cieľov, od lokálno-osobnostných a klanovo-korporatívnych po globálne. Mimoriadne dôležité je v tomto kontexte analyzovať načasovanie predmetných udalostí. Nateraz je možné stanoviť niekoľko podstatných vecí…

Po-prvé, v tomto osudovom boji o slovenskú suverenitu stoja na opačných stranách barikád – Fico, Kaliňák, Gašpar a NAKA na jednej strane, a SIS, Generálna prokuratúra, médiá, liberáli a patrioti na strane druhej. V podaní médií, naopak, vidíme tragikomédiu podľa najlepších zákonov žánru. Všetko, ako má byť. Štát v úlohe domnelého komplica mafie, údajne zapletenej vo vražde novinára, vyšetrujúceho podozrivé konexie. Štát v úlohe gestapa a NAKA, ktorá robí domovú raziu u Rostasa a v redakcii „Zem a Vek“. Štát, štát, mafia, štát, Fico, Gašpar, Kaliňák, Bašternák, Taliani, mafia, štát, štát, mafia, Fico, Kaliňák, Bašternák. Gašpar odstúp. Za všetko dobré proti všetkému zlému vpred k svetlým zajtrajškom! Kuciak je prvou obeťou tejto plazivej občianskej vojny, ktorú by chceli naši liberáli a sčasti aj „patrioti“ rozfúkať z plamienka doteraz pomaly sa ťahajúceho plazivého štátneho prevratu. Tak, ako boli na Majdane rukami samotných „reformátorov“ a gruzínskych snajperov obetovaní ľudia z „Nebeskej stotiny“, aj tu zrejme v prípade J. Kuciaka ide do značnej miery o sakrálnu obeť. Ktorú, ako je známe, odpravujú svoji. V duchu cynického a obludného – „Živý bol užitočný, mŕtvy bude užitočnejší oveľa viac.“ Posledné Blahove vyjadrenia, uvedené na začiatku, tomu výrazne nasvedčujú. Vrahom bol človek, ktorého Kuciak poznal, pričom zrejme dobre.

 

Pri analýze posledných udalostí v duchu KSB a prístupu „ad fontes“ treba vyzdvihnúť nasledovné smerodajné aspekty globálno-politického pozadia „kauzy Kuciak“:

 

- 42. konferencia UEFA 26.2. v bratislavskej Inchebe a globálno-politický kontext Ficovho prejavu

- vyhlásenie Fica k Istanbulskému dohovoru z 22.2.;

- vyhlásenie Fica o jeho budúcich politických ambíciách v „Sobotných dialógoch“, o tom, že nepomýšľa na európsku ani súdnu kariéru a chce zostať doma, na Slovensku, aby priviedol SMER k víťazstvu v ďalších parlamentných voľbách.

- načasovanie vraždy, problémy Google-u s vyhľadávaním, rozmedzie troch dní (22.-25.2);

- náboje na mieste činu „á la mafia deväťdesiatych“ a požiar Daňového úradu v KE;

- razia u Rostasa, jej motívy a pozadie;

- stretnutie Fica s riaditeľom SIS Šafárikom (obed 26.2)

- stretnutie Fica s Ringier Axel Springerom (poobedie 26.2)

- stretnutie Fica s Reportérmi bez hraníc 27.2

 

 

I. 42. konferencia UEFA 26.2. v bratislavskej Inchebe a globálno-politický kontext Ficovho prejavu, čechoslovakizmus.

 

V pondelok 26. februára sa v Bratislave konala 42. konferencia UEFA, ktorá snáď práve kvôli medializácii informácií okolo Kuciakovej vraždy zostala mainstreamom akoby nepovšimnutá. Pritom je UEFA jedným zo šiestich pilierov FIFA, dôležitým politickým operátorom „globalistov“, ich pákou v systéme nadnárodného riadenia. Popri všeobecných zdvorilostných frázach však Fico urobil niekoľko mimoriadne významných vyhlásení. Skúsme pri analyzovaní doleuvedených vyjadrení vychádzať z podstaty futbalu ako jedného z hlavných nástrojov globálneho riadenia, vnímať konferenciu UEFA ako tribúnu, z ktorej Fico anonsuje svoje videnie globálnej politiky. Napríklad:

„…Urobili ste dobre, keď ste sa rozhodli usporiadať 42. konferenciu UEFA na Slovensku…Pokiaľ sa futbalu darí, darí sa aj Slovensku. Slováci sú emocionálny národ, zatiaľ čo futbal je v našej spoločnosti významným športovým fenoménom. Futbal a Slovensko spájajú predovšetkým hodnoty športovej družby, komunitnej solidarity a tímový (viď – kolektívny) duch…“

 

Ďalej sa Fico v istom zmysle prihlásil k tradícii československého športu ako jedného z vyjadrení našej legitímnej prednovembrovej štátnosti, keď uvádzal mená slovenských futbalistov z čsl. reprezentácie, ktorá vyhrávala, pričom viackrát, celoeurópske poháre. Tým svojim spôsobom legalizoval československú tradíciu na Slovensku, kde bola doteraz vystavená všemožným útokom – predovšetkým z radov národniarov a „patriotov“. Fico, na rozdiel od patriotov, vie pred globálnym obecenstvom z prednovembrovej minulosti čeprať aj oprávnenú hrdosť, a nie len a výlučne komplexy.
„...Futbal nie je len minulosť, ale aj súčasní Hamšík a Škriniar, tréner Weiss, ktorí ukazujú, že sme schopní dať dohromady schopný tím a postupovať do osemfinále európskeho pohára v tvrdej medzinárodnej konkurencii (preložte to do jazyka globálneho riadenia a je vymaľované – pozn.)… SFZ každoročne akumuluje tisícky návštevníkov. Medzi SFZ a Vládou SR panuje klíma vynikajúcej spolupráce, funguje niekoľko spoločných projektov. V krajine sa rozvíja športová infraštruktúra v regiónoch. Už piaty rok má za sebou prelomový investičný projekt prestavby 21 ligových štadiónov, pričom Žilina, Dunajská Streda a Trnava spĺňajú kritériá UEFA…“ (My si z toho dovolíme vyvodiť, že tieto tri horeuvedené mestá sú strediskami koncentrácie riadenia globálneho významu – pozn.) „…V Poprade a Ružomberku sa realizuje rekonštrukcia a zvýšenie kapacity štadiónov. Vláda SR taktiež prispieva na stavbu Národného futbalového štadiónu. V prípade malých miest a obcí bolo počas vlády SMER-u uvedených do prevádzky 800 futbalových ihrísk. V roku 2018 bolo na podporu futbalu vyhradených 125 mln EUR, pričom sa špekuluje o globálnej lige, podobnej európskej lige národov…“ 

 

A ďalej, nadôležitejší moment – v závere svojho prejavu poprial Fico prítomným delegátom konferencie „…múdre rozhodovanie, aby politici nemuseli písať protestné listy, reagujúc na nespravodlivý kľúč v rozhodovaní UEFA, ktoré vyvoláva vo fanúšikoch negatívne emocie…“

Je známe, že Fico už skoršie adresoval list prezidentovi UEFA kvôli neférovosti rozhodovacieho postupu a nešportovému chovaniu súperov slovenskej reprezentácie na posledných majstrovstvách Európy. Toto domáhanie sa rovnoprávneho statusu zo strany Fica ako lídra Slovenska v rámci futbalu je zrkadlový obraz jeho globálno-politických iniciatív. Na vodaksb.eu už viackrát zaznelo, že v životnom záujme Slovenska je nateraz ťahať pluh s „kontinentálmi“ v mene obrany proti neokonskej deštrukčnej politike v Európe, a v budúcnosti plnohodnotne zrealizovať náš nenahraditeľný potenciál ako mediátora ideologického zbližovania, konvergencie medzi európskym a euroázijským integračným projektom, s víziou vytvorenia jednotného hospodárskeho a humanitárneho priestoru od Lisabonu po Vladivostok. Emancipácia zdravých národno-politických síl vo vnútropolitickom zápase vo Francúzsku a Nemecku, suverenizácia týchto krajín je momentálne aj v našom záujme. Vo Ficovom ponímaní je však táto naša dostredivá „pro-jadro“ politika jasne terminologicky vymedzená aj podmienená, a to predovšetkým uplatňovaním spravodlivosti v rozhodovacích procesoch v Európe. Je to svojská podmienka, ktorú vyslovil Fico euroelitám, ak posledné chcú, aby bolo Slovensko „solidárne“. Oni nás potrebujú nemenej, ako my ich. Slovensko môže byť – v závislosti od svojej vnútropolitickej situácie – tak mediátorom konvergenčných, ako aj generátorom deštrukčných procesov v regióne i na kontinente všeobecne.

 

Zároveň vieme, že tento rok prebehnú v Rusku svetové majstrovstvá vo futbale (FIFA World Championship 2018), ktoré, ako je známe, by Anglosasi a neokoni radi zatrhli podobným spôsobom, ako znemožnili účasť ruského olympijského tímu v Pchjongčangu. Slovensko má v obidvoch prípadoch – i geopolitickom zbližovaní EÚ s EAÚ, i v prípade športu – nezastúpiteľnú úlohu v rusko-európskych vzťahoch. Spomeňme si len na iniciatívu slovenských poslancov, keď podpísali kolektívny protestný list MOV s odsúdením nespravodlivého postupu voči Rusom. Na úrovni HNR o tom svedčí „fenomén Kuzminová“. To však tiež znamená, že znemožnením imidžu Slovenska v deň konania konferencie v kontexte vraždy novinára sa automaticky znižuje význam aj dosah bratislavskej konferencie UEFA. Akoby tým nadnárodní iniciátori vraždy chceli naznačiť „kontinentálom“, usídleným v UEFA, že darmo tu budete sedieť a počúvať reči nejakého slovenského vlastenca o spravodlivom svetovom poriadku a potrebe jeho krajiny pre Vás, keď sa tu odstreľujú novinári. Nech už by to bolo, ako chce – súbežnosť smrti J. Kuciaka a 42. konferencie UEFA je len sotva nahodilá. A už len tento fakt znamená, že sa jedná o nadregionálnu kriminálnu záležitosť.

 

V duchu Ficom nadhodeného Cui bono by to mohlo byť považované za prospešné pre atlantistov a neokonov, konkrétne pre ich politické bábky Matoviča a SAS, rozfúkavajúcich na báze Kuciakovej smrti nevídanú hystériu a otvorene deklarujúc svoje protištátne, protiústavné zámery uskutočniť prevrat (Nicholsonová). Už Ficova tlačovka o SAS ako hrozbe pre demokraciu mohla v niektorých zapnúť poplašný signál, že sa niečo chystá. Avšak otázka, kto je v konečnom dôsledku za vraždou J. Kuciaka – či neokoni a ich slovenská periféria v podobe klanovo-oligarchického kriminálno-liberálneho konglomerátu, alebo predsa len globalisti – zatiaľ zostáva otvorená. Môže dokonca ísť o prípad, kedy GP rukami neokonskej periférie na Slovensku čiastočne dosahuje svoje ciele (zúženie okna možností pre Fica), a pritom využíva potenciál neokonov k ich sebazničeniu tým, že sa „vysvietia“ a zdiskreditujú. Neomalené Nicholsonovej slová o štátnom prevrate sú len toho potvrdením. S prepáčením, ale normálnym ľuďom sa z toho hyenistického prístupu, akým na Kuciakovej smrti špekuluje Matovič a OĽANO, obracia žalúdok. Všeobecná hypotéza v svetle KSB o globálno-politických aspektoch „kauzy Kuciak“, ako aj odpoveď na otázku, či sú za Kuciakovou vraždou neokoni, alebo globalisti, je uvedená na konci článku. Zatiaľ sa sústreďme na jednotlivé aspekty.

 

Súvislosť UEFA – Slovensko – Rusko, resp. Európa – Slovensko – Rusko je viditeľná, okrem tohtoročných majstrovstiev sveta, aj na tom, že „kauza Kuciak“, ktorá môže v prípade worst case scenario vyústiť do serióznej bezpečnostno-politickej krízy v Strednej Európe v beztak napätej dobe, bola u nás spustená v predvečer ruských prezidentských volieb. Ktoré sami osebe narobia oveľa viac hluku. Keď k tomu pridáme situáciu na Donbase, kolaps ukrajinskej štátnosti (infraštruktúrne havárie v Charkove 22. februára), politickú krízu v Rumunsku, Moldavsku a na Balkáne, vidíme, že v kalkuláciách nadnárodných stratégov, uzurpovavších si právo rozhodovať o našich osudoch, sa zrejme počíta s konečným deštrukčným efektom rezonancie, ktorý má zrútiť celý ten ich východoeurópsky, na neokonoch (resp. ich agentoch v establishmentoch krajín) závislý bordel do vzájomnej krvavej jatky pod náporom mnohých „vnútro-politických“ kríz súčasne. Doslova tlačia situáciu na hranu a používajú veľmi podobný rukopis. Spomeňte si len, ako nedávno zastrelili lídra srbskej komunity v Prištine. Typická provokácia.

Prečo však majú liberál-patrioti a ich nadnárodní patróni tak naponáhlo?

Pretože v uplynulých dňoch Fico v princípe predložil svoju víziu budúcnosti, ktorá vydesila globalistov i neokonov natoľko, že to nemohlo neovplyvniť nasledujúce udalosti. Hovoríme o premiérových vyhláseniach o Istanbulskom dohovore a vlastných politických ambíciách do budúcnosti.

 

 

II. Vyhlásenie Fica k Istanbulskému dohovoru z 22.2.

 

Robert Fico nedá súhlas na to, aby vláda predložila Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor) na ratifikáciu, pokiaľ budú existovať legitímne a zjavné rozpory medzi obsahom Istanbulského dohovoru a ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy. Fico to vyhlásil vo štvrtok s tým, že ide o spoločné stanovisko všetkých troch strán vládnej koalície. „Pokiaľ budem predsedom vlády a nebudú odstránené pochybnosti pri výklade kontroverzných ustanovení Istanbulského dohovoru, pokiaľ nebude zabezpečený úplný súlad ustanovení Istanbulského dohovoru, predovšetkým s definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy, nikdy nedám súhlas na to, aby vláda predložila tento dohovor na ratifikáciu. Opakujem nikdy.“

 

Auvajs, to muselo globalistov, stále snívajúcich o „neue Europaer“ a la Coudenhove-Calergi, veľmi bolieť. Buďte si istí, že tí chlapíci od globalistov si to všímajú. Asi ako keď Fico minulý rok pred odletom na summit EÚ v Ríme pod predsedníctvom pápeža schválne položil vence k pamiatke obetí židovských transportov v Poprade (http://www.teraz.sk/slovensko/premier-robert-fico-si-uctil-pamiatku-o/250827-clanok.html). Mimoriadne symbolické, ak uvážime vtedajšie Ficove slová a skutočnosť, že prvý transport s 999 (bez komentára, však? – pozn.) dievčatami odišiel z tamojšej stanice 25. marca 1942 o 20:20 večer. Neskôr si v Ríme pápež František doprial s Ficom osobný rozhovor, bezpochyby aj preto, lebo pochopil, že Fico chápe.

Do rovnakej kategórie s Istanbulským dohovorom treba zaradiť aj Ficovo vyjadrenie na margo navýšeného európskeho rozpočtu a možností čerpania eurofondov v Bruseli v kontexte rokovania Európskej Rady v Bruseli 22.2, v ten istý deň. Fico povedal, že Slovensko síce súhlasí s navyšovaním eurorozpočtu, avšak požaduje väčšiu flexibilitu v čerpaní eurofondov, predovšetkým v zmysle splnomocnenia národných autorít, aby rozhodovali o týchto otázkach… Ako aj pri Istanbulskom dohovore, Fico diplomaticky navrhuje, aby sme nanajvýš implementovali do národnej legislatívy tie jeho ustanovenia, ktoré sú dobré a prospešné, a tých kritických, zradných a rizikových sa vyvarovali.

 

 

 

III. Vyhlásenie Fica o jeho budúcich politických ambíciách v „Sobotných dialógoch“

 

Pri posudzovaní prepojenia novinárovej vraždy s celoslovenskými a nadregionálnymi procesmi je dôležité poukázať na interview R. Fica v „Sobotných dialógoch“ 24.2. v RTVS, kde hovoril o svojich budúcich politických ambíciách. Práve tieto jeho slová a deklarácia zámerov do najbližšej budúcnosti boli v mnohom spúšťačom tej vlny protivládnej hystérie, ktorá tu sťaby mávnutím čarovného prútika (v skutočnosti zrejme na príkaz tých istých nadnárodných kruhov, ktoré stoja za vraždou samotnou; o to cynickejší je obraz, ak predpokladáme, že takí neznabohovia ako Matovič a Sulík to vedia – pozn.) zavládla prakticky hneď od momentu medializácie prvých správ o novinárovej smrti. Zatiaľ čo Ficove slová zo „Sobotných dialógov“ mohli 24.2 pre pravicu a neokonov poslúžiť ako dôvod, novinárova smrť mohla byť „naprogramovaná“ ako casus belli, mediálna rozbuška pre odštartovanie dlhodobejšie pripravovaných revolučných procesov.

 

Mnohí si určite všimli, ako sa v priebehu posledných dvoch týždňov množili rôzne mediálne správy, fámy a špekulácie ohľadne politickej budúcnosti R. Fica. Vlnu tohto brainstormingu odštartoval Beblavý, ktorý tvrdil, že vraj má zo „spoľahlivých zdrojov“ overenú informáciu, že Fico do roka skončí v politike. Tomuto vyhláseniu by som pripisoval význam len potiaľ, pokiaľ ho vnímame ako istú pozvánku k rokovaciemu stolu, spojenú s výstrahou od tých liberálno-mafiánskych skupín, ktoré tvoria klanovo-oligarchické pozadie Beblavého a jemu podobných. Neskôr prilial maslo do ohňa sám minister hospodárstva P. Žiga slovami o tom, že si vie Fica predstaviť aj ako sudcu Ústavného súdu či vo významnej celoeurópskej funkcii. Džin bol vypustený. O čo išlo? Išlo o pokus Západu dohodnúť sa s Ficom ohľadne najbližšej budúcnosti. Fico sa – bez ohľadu na to, čo o tom tvrdia trollovia a naše „mienkotvorné médiá“ – v očiach západnej elity, predovšetkým globalistov, dlhodobo preukazuje ako mimoriadne schopný líder so stabilnou voličskou podporou, agilný krízový manažér, človek, ktorého slovo platí. Pri všetkej úcte nevidím nijakého európskeho politika spoza Šumavy a Českého Lesa, Dunaja a Odry, ktorý by sa Ficovi čo i len približoval. To za Ficom letecky defilujú do Bratislavy po radu hlavný vyjednávač EU pre Brexit M. Barnier, šéf OBSE a mnohí iní. Nuž, týmto brainstormingom o politickej budúcnosti chceli globalisti Ficovi predložiť jednoduchú ponuku. Vyjadrené po-lopate: „Robo, my vieme, že si skvelý a seriózny chlapík. Potrebujeme takých, ako si ty. Veľmi Ťa potrebujeme, aby si pre nás vyriešil problémy EÚ, urobil čiernu prácu, a my Ťa podporíme, naše médiá Ti budú spievať fanfáry, po skončení funkcie si kúpiš nejaký vidiecky zámok pri Charleroi, a budeš prednášať študentom o svojich „politických skúsenostiach“ ako Honorabilis Doctor. Zatiaľ však prenechaj Slovensko druhým, ktorých my určíme, lebo – pri všetkej úcte – sa síce chováš disciplinovane a solidárne, pomáhaš a menežuješ, udržuješ vyrovnaný rozpočet a pod., ale odmietaš globalistickú (čítaj sionisticko-anglosasko-nacistickú – pozn.) podstatu európskeho projektu a miesto Slovenska v ňom. Ba čo viac, hovoríš o akejsi suverenite, odmietaš kvóty, chceš, aby Slovensko zohrávalo rovnocennú úlohu v otázkach viery, konkuruješ našej idey globalizácie. To my nepotrebujeme. My potrebujeme poslušné a disciplinované stádo, ktoré verí svojim farárom. Pretože v skutočnosti ste len do frakov prezlečení synovia sedliakov a pastierov, za akých Vás doteraz aj považujeme. Nie sme predsa sprostí, aby sme Vám delegovali nejaké euroinštitúcie. Sám chápeš, Robo, že sú to len pekné reči… Keby si nechápal, nebavili by sme sa s Tebou…“ Zrejme tak nejak bola formulovaná „ponuka, ktorá sa neodmieta“ Ficovi zo strany účastníkov pracovnej večere, podávanej 22.februára v sídle belgického kráľa vo Val Duchesse, Auderghem, Belgicko.

 

Na tento brainstorming odpovedal Fico v „Sobotných dialógoch“ 24. februára u B. Dobšinského. Povedal, že „všetci by ma najradšej odpratali niekam inam…“. Avšak Fica kariéra v EÚ nezaujíma ani nikdy nezaujímala. Chce zostať doma, na Slovensku. Nechce riešiť cudzie problémy a prenechať Slovensko na roztrhanie neokonom a patriotom. Chce riešiť slovenské problémy, pretože len silné a bezpečné Slovensko je základňa pre realizáciu Ficovej globálnej politiky. On nechce byť kolieskom v západnom stroji globalizácie, on chce túto globalizáciu určovať. A to môže najlepšie robiť práve zo Slovenska, ktoré už samotným svojim jestvovaním predstavuje fleet in being. A s postupujúcou mierou duchovno-ideologickej emancipácie a politickej suverenizácie sa Slovensko spolu s Českom menia na fleet is being. 

Okrem toho, menšia psychologická drobnosť. Na rozdiel od našich liberálnych a opozičných looserov, ktorí vynikajú akurát tak v kapacite škodiť vlastnej krajine, je pre Fica, ako aj pre väčšinu silných a vôľových ľudí charakteristické, že reálne dosahuje výsledky vďaka svojej inteligencii a pracovitosti. Má psychológiu bojovníka a víťaza, nie predajného šmejda či psychotrockistu. V prípade premiérových vyhlásení v „Sobotných dialógoch“ to znamená, že pod jeho vedením má SMER reálnu šancu vyhrať, pričom presvedčivo, budúce parlamentné voľby a zostaviť vládu. Ak sa do toho raz zapriahne premiér, plus aktivizácia konceptuálnej alternatívy a kolektívneho slovenského egregoru, potom môže budúcnosť pre pravicu vyzerať dosť „červeno“. Dúfajme, že len v obraznom zmysle slova.

 

 

IV. Problematické dátumy

 

Predovšetkým, je pozoruhodné, že T. Gašpar označil za predpokladanú dobu úmrtia 22.-25. februára. Ako pri mnohých iných vyjadreniach našich vlastencov vo vrcholovej politike (doslova a bez úvodzoviek – pozn.), aj tu ide zrejme o pokus delegovať riadiaco-informačné posolstvo „chápajúcim“ na úrovni druhej významovej rady. V konkrétnom prípade, že polícia 26.2 ráno ešte nevedela, či je za útokom GP (22. február ako možná odpoveď na Ficovo stanovisko k Istanbulskému dohovoru, navýšenému eurorozpočtu a eurofondom), alebo skôr atlantisti (25. február ako možná odpoveď na Ficove vyhlásenia v „Sobotných dialógoch“ z 24.2). Že je tomu tak, som náchylný myslieť si preto, lebo aj ako laik chápem, že rozmedzie troch dní ako predpokladaná doba, kedy sa mohla vražda odohrať, je – mierne povedané – prehnaná. Tieto slová zazneli ráno 26. februára, po celej noci vyšetrovateľskej práce NAKA na mieste vo Veľkej Mači, okres Galanta. Hoci ešte nie je známe, či prebehla súdna pitva, predsa len mi príde zvláštne, že polícia doteraz neupresnila tento krajne divný interval 22.-25. februára. To by potom znamenalo, že investigatívny novinár, mladý človek s facebookom a gadgetmi spolu s priateľkou celé tri dni absentovali v éteri, z toho Ján Kuciak aj piatok v robote v Aktuality.sk. A nik o nich nič netušil celé tri dni, kým Martinina mama z obáv neskontaktovala políciu. Ako je možné, že Ringier Axel Springer a Aktuality.sk nekontaktovali nebohého Kuciaka celé tri dni? Čo ak niečo vedeli, ale nič nekonali a nechali sa jednoducho prekvapiť?

 

Z toho istého dôvodu boli zaznamenané „chyby“ vo vyhľadávači Google, ktorého dátumy ohľadom smrti Kuciaka nekorešpondovali s oficiálnymi verziami toho, kedy sa skutok udial. Akoby Google chcel vytvoriť dojem, že Topky.sk, Aktuality.sk a SME.sk ešte pred pondelkom 26.2 vedeli, že bol Kuciak zavraždený. Inkriminované články sú teraz – aká náhoda – nedostupné.

 

 

V. Náboje na mieste činu a požiar Daňového úradu v Košiciach.

 

V celom aranžmá vraždy a jej sprievodných okolností razí niečo umelé, akoby sa hybná zlá sila v pozadí celej udalosti vytrvalo snažila napasovať jej parametre podľa vopred danej šablóny. Treba povedať, že „zlí chlapci“ na pozadí vraždy pracujú veľmi neprofesionálne. Ich hlavná chyba je v tom, že opovrhujú vyšetrovateľmi a našou inteligenciou. Tá story o prepojení vlády s talianskou mafiou bola zrejme už vopred pripravená, preto sa do nej všetci tak pohotovo obuli. Všetci kričia, že to bola mafiánska vražda. Omyl, bola to politická vražda. To len jej iniciátori by veľmi chceli, aby sme si mysleli, že to je inak. Ako to častokrát pri podobných mimoriadnych situáciách býva, hlavná pozornosť verejnosti je nasmerovaná zavádzajúcim smerom, a v informačnom „hluku“ sa rozplynú skutočne dôležité informácie. Napríklad, že na palube MH 17, ktorý sa zrútil na Donbasse v júli 2014, cestovala na konferenciu do Singapuru početná delegácia špičkových svetových mikrobiológov, epidemiológov, biochemikov a genetikov – všetko odborníkov na ebolu. V našich podmienkach samotný „informačný hluk v kauze Kuciak“ vykazuje veľa slabín.

 

If something looks too good to be true, then it is not true.

 

Vie sa totiž, že na mieste vraždy boli nájdené náboje. Z toho naši mainstreamoví propagandisti usúdili, že je to „mafiánsky“ podpis z deväťdesiatych rokov, resp. napodobenie fenoménu „Uno per tutti“ talianskej N’Dranghety. Po tom, ako boli v priebehu pondelka 26.2 postupne uvoľňované informácie o prípade, na ktorom Kuciak pracoval, rozprávajúce o tunelovaní eurofondov firmami vo vlastníctve talianskej mafie s prepojením na politickú garnitúru na Východe, akoby na schvalnáša vzbĺkla v utorok ráno strecha a podkrovie košického Daňového úradu. Prvá myšlienka, čo napadla väčšinu ľudí pri prečítaní tejto správy, bola – Kriste, na tých Kuciakových informáciách o talianskej mafii na Slovensku niečo je! Reku, košickí aparátčici zametajú stopy. No a čo, že sú natoľko neokrôchaní, že podpália len strechu, zatiaľ čo informácie Daňového úradu sú uschovávané na pevných nosičoch v suteréne… Alebo je to skôr tak, že niekto vytrvalo chce, aby sme si to mysleli, a preto teatrálne podpaľuje košický úrad a predhadzuje policajtom náboje na mieste činu? Neokoni všeobecne zle pracujú, vymaľovávajúc nám to, čo si želajú, za to, čo je skutočné. Spoliehajúc na všemocnosť ich médií. Konieckoncov, proti verzii o „mafiánskych nábojoch á la deväťdesiate“ sa vyjadrili samotné Aktuality.sk, že je to nezmysel. Vedia snáď spolu s Ringier Axel Springerom o celej záležitosti viac, než tvrdia? Veď v princípe celá „mainstreamová“ verzia o mafiánskej vražde a „talianskej stope“ priamo súvisela, sťaby živným „dôkazovým“ pojítkom, s inkriminovanými „nábojmi“. Čiže už v momente, keď Aktuality.sk vystúpili so spochybnením „mafiánskej interpretácie“ pôvodu nábojov, sa dalo usúdiť, že celá „talianska stopa“, majúca nás presvedčiť v tom, že Kuciak bol zavraždený pre články o mafii, prepojenej na vládu, bola postavená na krehkých dôkazových základoch. Ničmenej však naďalej treba mať na pamäti, že „…novinár bol zavraždený kvôli svojej profesionálnej práci“. 

Ako teda interpretovať tento opakovaný fakt, prizvukovaný T. Gašparom?

Kto mohol zavraždiť Kuciaka, ak to neboli „pomstychtiví Taliani“ a s nimi kolaborujúci mafiánsky štát, vydesený z apokalyptických odhalení nebojácneho novinára? Veď na Fica sa celé roky vylieva veľmi veľa negatívnych informácií, ale zväčša to pre objektívne nezodpovedanie inkriminovaných „negatív“ s reálnou skutočnosťou, s tým, čo Fico robí a hovorí, čoskoro zanikne v „informačnom hluku“. Veď Slovensko je skutočne v zmysle slobody médií podľa anglosaských štandardov v prvej dvadsiatke, mainstream má všade dvere otvorené.

Dôvodom Kuciakovej vraždy nebolo „zamazanie stôp“ či výstraha novinárom „a la deväťdesiate“, ale revolúcia. Mala vyvolať maximálne možný verejný a politický ohlas na základe prakticky v prvých dňoch inkriminovaných a nepotvrdených prepojení medzi vládou a mafiou. Práve preto si jej autori vybrali novinára, ktorý o tom písal. Ktorý sa mal čoskoro ženiť. Mladého, pravicového, šikovného, ktorý v podstate bol takým vŕtavým pracantom, vhodným pre „nádenníckú rutinu“ v protivládnej pravicovej investigatíve. A nech by to znelo akokoľvek divne, pri snahe vypátrať pozadie vraždy netreba taktiež ignorovať fakt, že Kuciak bol vybraný sa sakrálnu obeť aj preto, lebo skončil Gymnázium v Bytči (rodisko J. Tisa), a má priezvisko, veľmi blízke dvojici Kosík-Kiska. Veľmi dômyselná a prefíkaná politicko-informačno-psychologická operácia.

 

 

 

VI. Razia u Rostasa, jej motívy a pozadie

 

Pondeľňajšia razia NAKA u Rostasa a v redakcii „Zem&Vek“ je jeden z najdôležitejších záchytných bodov, ktoré poukazujú na globálno-politické pozadie Kuciakovej vraždy. Predovšetkým je zarážajúca synchrónnosť v medializácií prvých správ o novinárovej vražde a zásahu NAKA u T.E. Rostasa v pondelok ráno.

Teoreticky sú možné dve intepretácie v závislosti na tom, kto dal rozkaz NAKA vykonať raziu. Je totiž možné, že v NAKA, rovnako ako v ruskej FSB (spomeňte si na defilé absolventov školy FSB v tereňákoch po Moskve – pozn.), sú zahniezdení aj agenti liberálov a neokonov, ktorí schválne iniciovali túto raziu, aby prilákali na stranu protivládneho liberálneho ťaženia aj patriotov a čitateľov alternatívy, ktorých bezpochyby pohoršila takáto akcia, ba ešte v takýto deň. A skutočne,

túto okolnosť, totiž že NAKA u Rostasa zasiahla „akoby náhodou“ súbežne s Kuciakovou vraždou, teraz aktívne využívajú „patrioti“, snažiaci sa nás presvedčiť, že „štátna mafia“ (ó, slová, akú máte silu…) využila informačné vákuum okolo „Zem a Vek“ na pozadí Kuciakovej vraždy na to, aby práve teraz vyhovela akémusi prezidentovmu poradcovi Sibylovi. Snažia sa nás presvedčiť, že NAKA je nástrojom liberálov, ktorý ide po tých, čo im nevyhovujú. Snažia sa nás presvedčiť, že skutočným dôvodom na prehliadku u T.E. Rostasa a v redakcii „Zem a Vek“ bolo obvinenie z trestnej veci extrémizmu a šírenia extrémistických materiálov kvôli minuloročnému článku „Klin Židov medzi Slovákmi“. Konieckoncov, v odôvodnení svojho zásahu to hovorí aj polícia. Avšak môže to byť aj inak.

Predovšetkým, NAKA je obyčajná čeka, t.j. „mimoriadna komisia“, inštrument mimoriadnej akcie. Je pravda, že bola vytvorená z iniciatívy Žitňanskej, ktorá si tak nádennícky odmakávala príkazy svojich patrónov, aby spolu s Kiskom a ostatnými maximálne fašizovala krajinu. Avšak tento proces bol podchytený Ficom a Gašparom, ktorým dnes NAKA osobne podlieha. Keďže nie je účelom článku rozoberať pro-a-kontra inkriminovaného článku, povieme len, že na pozadí vyjadrení straníckeho Ficovho kolegu L. Blahu o tom, že je smiešne, ak sa kritika očividných prešľapov izraelského štátu (v politike ktorého významne dominuje sionizmus – pozn.) považuje za antisemitizmus, značne klesá pravdepodobnosť toho, že by zlý Fico a Gašpar nariadili NAKE vyšetrovať problematický článok v „Zem a Vek“ pre jeho „extrémistickosť“, pričom práve v deň, kedy Slovenskom otriasla vražda novinára.

Ak teda razia NAKA nebola dielom protislovenských živlov, ale T. Gašpara a R. Fica, ktorým je NAKA osobne podriadená, je odôvodnené predpokladať, že razia u Rostasa a v „Zem a Vek“ súvisí s niečim iným, než s „problematickým“ článkom. Minuloročné obvinenie z extrémizmu bolo zámienkou, nie však dôvodom razie NAKA. Dôvod razie môže bezprostredne súvisieť s vyšetrovaním vraždy J. Kuciaka. 

 

Je pozoruhodné, že navodzujúce informácie „druhej významovej rady“, ktoré u bedlivého analytika už vopred osvetľovali možné prepojenie medzi raziou NAKA v „Zem a Vek“ a vraždou Kuciaka, sú obsiahnuté v samotnom policajnom hlásení. PZ SR uviedol, že „…príslušníci NAKA vykonávajú domové prehliadky v okrese Galanta a Bratislava v trestnej veci obvineného T. E. R., ktorý je stíhaný za zločin rozširovania extrémistických materiálov…“ Kde bol zavraždený J. Kuciak s priateľkou? V obci Veľká Mača, ktorá spadá tiež do okresu Galanta. Okrem priamej časovej súvislosti medzi prvými správami o Kuciakovej vražde a zásahom NAKA u T.E. Rostasa teda dostávame aj nikým nepovšimnutú súvislosť geografickú. Galanta v podstate znamená to isté, čo Galata. V kontexte „sakrálnosti“ vraždy J. Kuciaka môže Galanta odkazovať na známu pasáž z „Nového Zákona“ o Galaťanoch, kde o nich apoštol Pavol hovorí:

„Ó, nerozumní Galaťania, kto vás tak omámil, aby ste neboli poslušní pravde, ktorým bol Ježiš Kristus prv napísaný pred očami jako medzi vami ukrižovaný?“ (Ep. sv. Pavla Galaťanom, 3)

Celá záležitosť tým dodatočne dostáva nádych inšpirácie z biblického projektu. Na predmetnú biblickú pasáž o Galaťanoch ešte nadviažeme nižšie.

 

NAKA vyšetrovala na mieste vraždy celú noc z 25-26.2. U T.E. Rostasa zasiahla ráno o 6:25. Ciferný súčet tohto časového údaju nám dáva číslo 13, čo môže evokovať piatok trinásteho, kedy roku 1304 Filip IV. Pekný nariadil vykonať po celom Francúzsku razie na templárov, podliehajúcich globálnemu riadeniu oveľa viac, než francúzskemu poriadku. Templári boli politickí operátori GP vo Francúzsku. Isteže, táto okolnosť, vyplývajúca z doby, kedy NAKA zazvonila na dvere u Rostasa, môže byť nahodilá, avšak potom by aj NAKA zazvonila Rostasovi úplne náhodou za päť pol šiestej ráno, a nie trebárs o 6:14, či 6:15, či 6:23.

 

Zákonite vyvstáva otázka – čo sa chceli policajti u Rostasa dozvedieť v súvislosti s Kuciakovou vraždou? Isté je to, že keď krátko nato ráno 26.2 T. Gašpar dával svoju prvú tlačovku, ani on, ani Fico, ani Kaliňák ešte nevedeli, kto je za vraždou. Z tohto dôvodu Gašpar udal čudný dátum smrti 22-25.2. Policajti ráno už vedeli, že sa jedná o rituálnu vraždu, sakrálnu obeť z radov liberálov, za noc si Kuciaka bezpochyby preverili. Vedeli, že akonáhle budú zverejnené informácie o jeho smrti, spustia sa vopred naplánované revolučno-majdanistické procesy v spoločnosti v gescii liberálnej pravice. Gašpar, Fico a Kaliňák však potrebovali vedieť, či je do tejto nadregionálnej záležitosti, ovplyvňujúcej stredoeurópsku bezpečnosť, zatiahnutý GP, alebo či je to výlučne dielom neokonov. Potrebovali si vyjasniť túto najpodstatnejšiu, arci-dôležitú otázku preto, aby vedeli zvoliť správnú stratégiu ďalšieho konania. A to ešte pred stretnutím so Šafárikom ako zástupcom globalistov na poludnie 26.2. To práve v nadväznosti na Kuciakovu vraždu mohla NAKA zasahovať u Rostasa. Treba vedieť čítať medzi riadkami.

 

 

VII. Stretnutie Fica s riaditeľom SIS Šafárikom, Ringier Axel Springerom a Reportérmi bez hraníc.

 

V ten istý deň sa pre vraždu novinára Jána Kuciaka napoludnie mimoriadne zišli na Generálnej prokuratúre SR premiér R. Fico, šéf prokuratúry Jaromír Čižnár, minister vnútra Robert Kaliňák, policajný prezident Tibor Gašpar a riaditeľ Slovenskej informačnej služby Anton Šafárik.

Ako o väčšine skutočne dôležitých (z informačno-riadiaceho hľadiska) stretnutí je aj o tomto dostupné len minimum informácií. Oficiálne sa tvrdí, že dôvodom stretnutia bolo vyšetrovanie vraždy J. Kuciaka s priateľkou a koordinácia ďalšej činnosti. V svetle KSB sa však toto stretnutie javí ako „porada bojujúcich strán“ po vypuknutí aktívnych bojových akcií. Išlo o stanovenie „statusu quo“, prvé meranie síl medzi tými, kto vedel o pôvodcoch vraždy (očividne – A. Šafárik), a tými, kto o nich vedel, že vedeli (Fico).

Schôdza najvyšších ústavných a bezpečnostných činiteľov sa totiž odohrala napoludnie, t.j. viac než 5 hodín od razie NAKA u T.E. Rostasa. To je dosť času na to, aby NAKA zistila niečo, s čím zrejme veľmi nepríjemne ohúril Šafárika Fico na poludňajšej schôdzi na Generálnej Prokuratúre. Obzvlášť, ak predpokladáme, že na pozadí minimálne dvoch projektov z tzv. „Aliancie nezávislých médií“ – „Hlavné správy“ a „Slobodný vysielač – figurujú čiastočne aj štruktúry SIS a „patriotov“. Inak sa totiž nedá vysvetliť fenomén agentov-provokatérov a la Bavolár, ktorí dlhodobo zásobujú verejnosť množstvom na pohľad kompromitujúcich informácií protivládneho zamerania. „Tajní“ málokedy bývajú „bývalí“. Nehovoriac už o perfektnom webe, fungovaní, kádrovej aj informačnej logistike „Slobodného vysielača“, ktorý by sotva mohol tak dokonale frčať bez štruktúrnych väzieb na politickú a bezpečnostnú komunitu v krajine. Ide o už mnohokrát popísaný fenomén, totiž že kryptoštruktúry slovenskej elity, fungujúce na tak nepolapiteľnej úrovni riadenia ako je spustenie kauzy „Gorila“, súc si vedomí všeobecného nezastaviteľného procesu informačnej revolúcie, v predstihu „osedlali“ tento proces tak, že kontrolujú „alternatívne médiá“, ktoré fungujú prinajlepšom na princípe 90 percent pravdy, 10 percent lži. O ich protisocialistickej, protificovskej zameranosti, nekritickosti voči protislovanskej politike Vatikánu a kolektívneho Západu na vyšších prioritách, ako aj mŕtvolnom strachu z konca davo-elitarizmu ani nehovoriac. Tobôž o veľkej mediálnej opatere, ktorú tieto informačné štruktúry prejavujú Kotlebovcom – projektu nepochybne globalistov. Naviac, v osobe Šafárika sa dá hovoriť o tom, že štruktúrne riadenie týchto našich globalistických (nie neokonských) elít a ich mediálnych formácií prevzala Vatikánu blízka nomenklatúra. Skutočnosť, že v tomto kolektívnom, liberálno-patriotickom Majdane Slovenská Informačná Služba zohráva koordinujúcu úlohu, už nevyznieva tak paradoxne, ak si položíme otázku, kto poskytuje aj poskytoval liberálnym Matovičovcom, Kollárovcom a iným stranám o šiestich členoch (deti ani dospelé deti nepočítajúc) neustále „exkluzívne“ informácie kompilačno-defamačného, kompromitačno-protivládneho charakteru? Prečo SIS aktívne nebojuje proti celospoločenskej mediálnej hystérii a fašizácii v réžii neokonov? Je snáď náhoda, že do „spomienkového kolotoču“ na počesť Kuciaka a Kušnírovej sa zapája Nitrianska a Ružomberská Univerzita, obidve štruktúrne previazané s Vatikánom, zatiaľ čo Zvolenský a Forgáč sa ohľadne „politickej krízy“ vyjadrujú v defétistickom a protivládnom duchu, žiadajúc „dôstojný odchod zodpovedných“? Je snáď náhoda, že nebohý J. Kuciak absolvoval gymnázium v Bytči, rodisku J. Tisa? Je snáď náhoda, že v ten istý deň, t.j. 26.2 prebiehal súd s M. Mazurekom? Je snáď náhoda, že pôvodne boli celoslovenské protesty naplánované na 13. marca, čo zodpovedá globálno-historicky významnému „antickému“ obdobiu „starorímskych sviatkov Jari“, resp. „Marcovým Ídam“, približne 13-16 marec? Počas „Marcových Íd“ bol zavraždený Cézar. Mimochodom, podľa „Novej Chronológie“ je v historiografii Cézara prítomný značný plast udalostí a personálnych linkov na Ježiša Krista. To by potom znamenalo, že „marcové ídy“ sú „staro“-rímskym synonymom evanjelskej Paschy. A odkazujú na Kristovu smrť. Žeby dejá vu s Galantou a Galaťanmi, „…ktorým bol Ježiš Kristus prv napísaný pred očami jako medzi vami ukrižovaný“? Ak už nič iné, je to super dátum pre globalistov.

 

Poďme ďalej. Na tomto a ďalších podobných stretnutiach Fica s Ringier Axel Springerom a Reportérmi bez hraníc je najmarkantnejšie, že na záver neboli podané žiadne tlačové vyhlásenia. Dalo by sa očakávať, že predstavitelia „profesionálne angažovaných“ Reportérov či Ringieru by rozhodne nechceli premeškať takú príležitosť na medializáciu, obzvlášť, keď minimálne Reportéri bez hraníc navštívili Fica ako súčasť nadnárodnej nátlakovej akcie neokonských štruktúr, ktorí si málokedy nechajú ujsť príležitosť, aby nepoučovali, nementorovali či nevyvaľkali v bahne predstaviteľa nejakých východoeurópskych vlastencov. Z rovnakého súdku sú volania Klusa a iných po tom, aby sme prenechali kompetenciu vo vyšetrovaní ne-slovenským silám, políciám EÚ a USA. To je úplné vzdanie sa štátnej suverenity nad vyšetrovacím procesom. Každopádne, uvažujúc západnú mentalitu, je možné sa domnievať, že Reportéri a Ringier mali pripravené vlastné prejavy a vystúpenia, ktorými by znižovali mieru našej suverenity a Ficovu autoritu, avšak po stretnutí s premiérom nečakane a prekvapivo odmietli podať akékoľvek tlačové vyhlásenie. Zrejme preto, lebo ich Fico konfrontoval s istou informáciou, ktorá značne preškrtávala a narúšala ich pripravené prejavy na margo „znepokojenia Západu ohľadne mafiánskych praktík proti slobode slova na Slovensku“. Jednoducho, namiesto pompéznych prejavov premiérove proťajšky 3x za sebou odmietajú podať tlačové vyhlásenia, pričom na vlastnú žiadosť so súhlasom premiéra. Veľmi elegantné. Navyše, Aktuality.sk prišli neskôr s informáciou, dementujúcou verziu o „mafiánskych guľkách“ a je možné sa domnievať, že v budúcnosti ešte poskytnú nejakú tú pikošku, čím konieckoncov pracujú vo vektore cieľov Fica, Gašpara a Kaliňáka. Okrem toho, Ringier Axel Springer vyplatil pozostalým Kuciaka a Kušnírovej po 20 tis. Eur, čo je zrejme súhrnný poldruharočný plat reportéra Kuciakovho rangu. Aké veľkodušné odškodné. A taktiež symbolické, majúc na zreteli, že Ringier Axel Springer vyplatil dohromady 2 x 20 tis. EUR, čo v cifernom súčte dáva „globalistickú 22-ku“. Je veľmi možné, že tieto počiny Aktuality.sk a Ringier vykonali ako dôsledok rozhovoru s Ficom, ako reflektovanie nového statu quo medzi ním a globalistami.

 

 

 

Všeobecná hypotéza o pozadí „kauzy Kuciak“.

 

Globalistické plánovanie, neokonská realizácia pod dohľadom globalistov. Malý overstag, cieľ – maximálne zúžiť okno možností Fica, resp. prinútiť ho pracovať vo vektore cieľov kontinentálov viac, než pre suverenizáciu Slovenska. Odpis atlantistov a Fica v prospech kontinentálov. Zvrat. Fico preberá iniciatívu.

 

S ohľadom na situáciu je namieste vysloviť v tomto bode všeobecnú hypotézu, pričom je na čitateľoch, aby si overili jej hodnovernosť na rozbore ostatných, na začiatku uvedených globálno-politických aspektov „kauzy Kuciak“. Že sa jedná o reálny liberálno-“patriotický“ Majdan, je v súčasnosti pre každého normálneho politológa nepochybné. Nie je prvý, ale už tretí v poradí za obdobie súčasnej vlády. Prvýkrát vystrájal Matovič a liberáli kvôli Bonaparte. Aktivizácia revolučného davu ako vyšitá. Komparz, nič viac. Druhýkrát aktivizovali „patriotov“ zo SNS, ktorí vyprovokovali augustovú koaličnú krízu. Tentokrát sa do toho liberáli a „patrioti“ obuli spoločne. Ich najdôležitejšou koordinujúcou silou musela byť SIS, pretože nik iný nemôže štruktúrne koordinovať spoločnú činnosť pravice a „patriotov“ na povalenie vlády. A nik nie je očividnejšie prepojený na GP (konkrétne Vatikán), ako práve SIS s riaditeľom Šafárikom, bývalým spolupracovníkom metropolitu Zvolenského v Trnavskom arcibiskupstve. Z vyjadrení Zvolenského na omši, venovanej Kuciakovi, bolo jasné, že v celom prípade zaujíma protivládnu pozíciu. Taktiež aj cirkevník Forgáč sa vyjadril, že tí, ktorí nesú v štáte politickú zodpovednosť, by mali udalosť prijať s pokorou a odstúpiť. Veď takýto postup predsa značne oslabí schopnosť štátnych bezpečnostných orgánov vypátrať vraha, obvzlášť, keď sa jedná o nadregionálnu kriminálnu záležitosť a SR bude zrejme musieť v mene vydania páchateľov spolupracovať s cudzokrajnými štruktúrami, voči ktorým treba vystupovať nanajvýš konsolidovane. O akej konsolidovanej pozícii voči zahraničiu môžeme hovoriť, ak budeme štiepiť vládu a živiť vládnu krízu? Čiže vidíme, že Zvolenský ani vatikánska SIS, ani koaličný MOST nemajú záujem vypátrať páchateľov vraždy. Nuž, od cirkevníkov, zvyknutých furt kecať do politiky, od dvojice, čo bez škrupulí odstavila Bezáka, sa dá čakať hocičo. Navyše, výbor Europarlamentu, vytvorený pod vplyvom medializácie Kuciakovej vraždy za účelom prekontrolovať systém čerpania eurofondov na Slovensku, vedie nik iný, ako kádehák I. Štefanec. Fakt najvhodnejší kandidát, ak uvážime, že Štefanec k „slobode slova“ prispel tým, že v EP nominoval na cenu donášača Benčíka, ktorý intrigoval proti alternatíve, a taktiež N. Savčenkovú, nacistku, ktorá koordinovala streľbu na novinársky štáb verejnoprávnej ruskej televízie. Je namieste minimálne pochybovať o jeho „kompetentnosti“, resp. o objektivite prístupu EP, ktorý, podobne ako SIS, nemá záujem vypátrať vraha, ale len politizovať na jeho smrti s cieľom vyvolať na Slovensku Majdan. Všetko sa to deje sa to na pozadí napätej situácie na poli európskej bezpečnosti.

 

Vidíme, že doterajší nadnárodní protektori slovenských liberálov, t.j. neokonské elity v USA a „atlantisti“ v elitách západoeurópskych, tlačia v USA aj v Európe situáciu na hranu občianskej vojny, čo z veľkej časti vyúsťuje z ich zúrivej bezmocnosti, keďže sú v mnohých arci-dôležitých otázkach globálneho riadenia veľmi šikovne vymanévrovaní z bojiska tandemom Trump-Putin. Hegemónia USA, ktorá tvorila základ pre parazitickú existenciu tohto klanu, je viditeľne na konci. Avšak zdochýnajúci kôň (pripomínam, anglosaský kôň) najviac kope. Naviac kedy je možné sa preukázať záslužnejším a potrebnejším pre svojho pána, ak nie v časoch, keď má problémy? Okrem toho si v svetle Ficových vyjadrení u B. Dobšinského 24.2 uvedomujú, že ak nezvrhnú Fica teraz, tak po voľbách 2020 už tobôž nie. Čas sa kráti, ich pán potrebuje ešte v tomto roku nechať vybuchnúť Ukrajinu, exportovať tamojšiu nestabilitu, maximálne delegitimizovať ruské prezidentské voľby, sabotovať futbalový šampionát a pripraviť pôdu pre občiansku vojnu v Rusku. Slovensko, ako vidno z konotácií roku 1998, je dobrou skúšobno-štartovacou plochou pre realizáciu prudkých globálno-politických riadiacich manévrov vo Východnej Európe. Pre našich podpindosníkov je to hra va banque, teraz alebo nikdy. Navyše, bedlivému oku bádateľa nemôže uniknúť isté egregoriálno-významové prepojeniami medzi kauzami Kiska – Kosík – Kuciak. Nielen že sú všetky priezviská alternáciou jednej spoluhláskovej kostry, ale kauzy ich nositeľov bezprostredne spolu súvisia. Je prípustné predpokladať, že neokonská periféria na Slovensku odpravila Kuciaka v súvislosti so širším kontextom – očakávaním vydania svedka roku 1998 Kosíka na Slovensko a nejasných politických perspektív ich hlavnej modly – A. Kisku. Budúcnosť posledného a liberálov všeobecne by mohla byť v prípade výpovede Kosíka značne ohrozená. Tak bodaj by sa nesnažili, keď im to zrejme naviac prikázal ich pán z „washingtonského výboru strany“ po tom, ako v svetle Ficových slov v „Sobotných dialógov“ začalo byť jasné, že mieni zostať na Slovensku a nepripustiť liberálov k hre o našu budúcnosť.

 

Osobne nemám pochybnosti, že za vraždou stoja práve neokoni, avšak zrejme s vedomím a tichým súhlasom globalistov. V princípe sa už v pondelok-utorok dali stanoviť všetky pre túto dedukciu nevyhnutné globálno-politické parametre, ako aj vyvodiť závery o značnej „falošnosti“, resp. iluzórnosti tzv. „talianskej stopy“. Tá je dôležitá v tom, že má „navodzovaciu“ funkciu, ale vonkoncom nepredstavuje samoúčelovú dôkazovú hodnotu, ako sa to snažia maľovať médiá. Je totiž známe, že talianska mafia bola v poslednej dobe predmetom častých zásahov, sú zatýkaní šéfovia rodín a klanov. Zároveň nedávno do talianskych médií presiakla informácia, že R. Prodi je namočený v korupčnom škandále, keď za peniaze zavádzal a klamal o Ukrajine. To všetko je známy rukopis globalistov, ktorí potrebujú vyčistiť cestu Berlusconimu a zbaviť sa neokonského vplyvu v celej Európe. Prodi je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov neokonov, ktorí sú navyše v Taliansku značne prepojení s tamojšou mafiou. Svedčí o tom ešte „Krstný otec“, kde sa píše, že Mussolini proti mafii zasahoval a vo veľkom ich strkal do basy, avšak keď Taliansko obsadili Američania, vyšli väzni na slobodu a mnohí mafiáni, využívajúc aureólu „politického väzňa Mussoliniho režimu“, sa dostali do významných funkcií, obnovili podsvetie na Juhu, v mnohom za pomoci Američanov.

 

Každopádne, všetci potrebujú Slovensko; neokoni – aby tu vyvolali vojnu, kontinentáli – ako strategický a logistický uzol, viď napríklad znovunaštartovanie rokovaní medzi S. Kurzom a V. Putinom o vybudovaní širokorozchodnej železnice Košice-Viedeň pre transeuroázijské dopravné toky (http://kremlin.ru/events/president/news/56952). Je to akútna globálno-politická potreba, a Slovensko bude môcť z projektu veľmi veľa vyťažiť, ale na to potrebujeme obstáť a obhájiť svoju štátnosť, suverenitu a územnú celistvosť. Neokonská periféria nemá v budúcom Slovensku podľa Ficových predstáv miesto, budú postupne vytlačovaní na krajnicu dejín ako ľudia, ktorí nikdy v ničom inom neexcelovali, okrem ničenia vlastnej krajiny. Už teraz vidíme, ako je mainstream v automatickom režime odpisovaný plným prúdom. Keď sa pravica a globalisti presvedčili, že Fico nebude hrať podľa cudzích pravidiel a mieni realizovať vlastnú koncepciu globalizácie, spolupracujúc s existujúcimi globálno-politickými štruktúrami len ad hoc, mohli sa rozhodnúť spustiť na Slovensku „kauzu Kuciak“. Obrazne povedané, keď sa im nepodarilo Fica kúpiť, vyhlásili mu vojnu. Neokoni – totálnu, globalisti – zástupnú a limitovanú.

 

Autor štúdie nemálo premýšľal nad opodstatnenosťou tvrdenia, že najnovší slovenský Majdan nie je výlučne dielom liberálov a neokonov, ale že je tam badateľná stopa globalistov. Po konzultáciách s kolegami z leva-netu by som rád dodal, že cieľom globalistov, na rozdiel od neokonov, nie je porážka a odstavenie Fica, ale zrejme len zúženie jeho okna možností, aby bol „zhovorčivejší“ s globalistami v niektorých pre nich citlivých záležitostiach. Nič to však nemení na tom, že GP Fica potrebuje, že začína spolu s Ficom „potápať“ liberálov, a že možnosť postupného „vyprchania“, resp. útlmu bola od začiatku zakomponovaná do scenára terajšieho Majdanu. Keďže však nič nie je dopredu dané, je odôvodnené sa domnievať, že toto postupné priklonenie sa globalistov na stranu Fica vo veci tlmenia slovenského Majdanu bolo podmienené tým, že Fico prebral iniciatívu a odhalil spojenectvo slovenských štruktúr GP (SIS) s tunajšou neokonskou perifériou. A aby nediskreditoval spolu s neokonmi aj GP, je posledný nútený vmestnať sa do Ficovho vektora cieľov. Už teraz sa dá povedať, že ak nedôjde k nejakému „force majeure“ (obzvlášť na demonštráciách 9.3), potom celá záležitosť postupne vyprchá. Skutočnosť, že Slovensko obstojí proti neokonom, bolo potvrdené rozsudkom Európskeho súdneho dvora v spore Slovenska s holandskou poisťovacou spoločnosťou Achmea. Holandsko je totiž exkláva britskej ríše na európskom kontinente.

 

To však neznamená, že GP sdieľa Ficove predstavy o „ľudskom“ koncepte globalizácie a nevyhnutnosti suverenizácie Slovenska. Preto je odôvodnené predpokladať, že rovnako ako voči Putinovi, tak aj vo vzťahu k Ficovi je to pre globalistov „spolupráca z núdze“, pričom nikdy nepohrdnú príležitosťou, aby pristrihli premiérovi krídla. Isteže GP potrebuje Fica, ale oveľa lepšie by mu vyhovovali “patrioti”, resp. ich vyvažovanie Ficovej moci, pretože sú, na rozdiel od premiéra, za zachovanie davo-elitarizmu. Globalisti a Vatikán sa nikdy nevzdajú svojej apriórnej protislovanskej zameranosti. Viď napríklad poslednú pápežovu iniciatívu - https://www.ta3.com/clanok/1123362/odmietla-rusa-a-zaplatila-zivotom-vyhlasia-ju-za-blahoslavenu.html

Dožijeme sa niekedy dňa, kedy Vatikán blahoslaví aj obete Veľkého Kališťa, Grúňa a Kľaku? A čo ruské a sovietske ženy, ktoré Nemci a ich európski poskokovia zabíjali, znásilňovali, v miliónoch odvážali na nútené práce do Nemecka? Čo zločiny SS na civilnom obyvateľstve Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, Juhoslávie atď? Dočkáme sa niekedy odsúdenia týchto zverov, nie snáď, aby ich ospevovali v nových celoeurópskych koprodukčných filmoch, napr. – „Their honor was loyalty“ z r. 2016? Sotva, veď je to predsa nekompatibilné s globalistickou stratégiou podpory nacizmu a ľudáctva. Toľko o Vatikáne a ním štruktúrne ovládanej SIS, ktorá bezpochyby vie o „kauze Kuciak“ viac, než sa doteraz podarilo policajtom vyšetriť. Generálna prokuratúra, ďalší politický operátor globalistov, mohla vydať zákaz o uverejňovaní Políciou materiálov o vyštrovaní práve pod vplyvom obáv, že polícia začne v otvorenom režime vypočúvať „ich kádre“. Zatajovanie dôležitých informácií pred verejnosťou nikdy nevedie k ničomu dobrému. Navyše, T. Gašpar nie je malé dieťa, aby ako dlhodobý policajný hovorca nechápal, čo môže a čo nemôže povedať. Práve preto je oprávnené tvrdiť, že v tomto Majdane proti sebe stoja Fico, Gašpar, Kaliňák a NAKA na jednej strane, a SIS, GP, médiá, liberáli a čiastočne „patrioti“ na strane druhej.

 

Ešte o predpokladanej angažovanosti globalistov v celej kauze.V terminológii KSB zrejme ide o zahájenie tzv. „overstagu“, kedy GP prostredníctvom aktivizácie (vedel, no nechal jednať – pozn.) neokonskej periférie iniciuje preformatovávacie (inak povedané revolučné) procesy v supersystéme s vyhliadkou na neskoršie „osedlanie“ tohto procesu.

Požiaru Daňového úradu ukrazuje, že GP tak amatérsky nepracuje. Sedí to skôr na neokonov. Globalisti však mohli vedieť o chystanom zámere, a nechali neokonov konať. Oslabenie pozícií Fica im vyhovuje, lebo to znižuje jeho váhu v rokovaniach so Západom. Ak nechali neokonov riadiť a plávať v tej kaši, sľubujú si možno od celého procesu, že naštartuje a UVIAZNE (čo sa vlastne aj deje, ak sledujete rétoriku mainstreamu a obzvlášť slovenskej “alternatívy”, ktorá čoraz viac hovorí o tom, že „kauza Kuciak“ sa ponáša na Majdan), že neokoni sa diskreditujú (Nicholsonová o želanom prevrate), a že víťazne z toho celého na úkor Fica a neokonov vyjdú “patrioti” a rovnako poslušní lobbysti “kontinentálnych” záujmov, ako boli naši liberáli lobbystami záujmov neokonov. Viď aktivizácia Harabina, Kotlebovcov, Ružomberskej, Trnavskej aj Nitrianskej Univerzity (všade Vatikán). Ako na schvalnáša ešte aj chalan Kuciak absolvoval gymnázium v Bytči, Tisovom rodisku. Určite ho nejaký globálno-politicky podkutý zloduch dlho vyberal zo zoznamu pretendetov… Veď sú to majdanistické technológie všetko. A za majdanom bol kolektívny Západ, GP. Tentokrát sa však hrubo prerátali. Fico sa poučil z kauzy Bašternák a z augustovej koaličnej krízy.

Na Ukrajine im vietor z plachiet vyfúkal Putin skrz Krym.

Na Slovensku zrejme podobný význam zohralo prevzatie riadenia spustených procesov Ficom a Gašparom v dôsledku informácie, ktorú NAKA pravdepodobne získala u Rostasa. Je treba dodať, že sám Rostas je zrejme oprávnene pohoršený zásahom polície, a vcelku odôvodnene môže nechápať, prečo by mal byť spájaný s „kauzou Kuciak“. Zrejme je doteraz presvedčený, že NAKA u neho zasahovala kvôli minuloročnému článku.

 

Každý mierou svojho chápania pracuje pre seba, a mierou svojho ne-chápania pre toho, kto chápe viac.

 

Rostas zrejme nechápe, že je na ňom uplatňovaná schéma manipulácie lídrom, že je objektom neštruktúrneho riadenia na vyšších prioritách tých síl, ktoré koordinujú slovenských „patriotov“, nevynímajúc SIS. Tých síl, ktoré plnia koordinujúcu funkciu v liberálno-patriotickom slovenskom Majdane.

 

Podobne však, ako v prípade s Ukrajinou, i tu zrejme došlo k menšej „krymskej viktórii“, kedy sa Ficovi, ako Stalinovi r. 1937, podarilo osedlať psychotrockistami spustený proces čistiek a politickej anarchie. Či tento revolučný impulz Fico využije na „revolučné ozdravenie“ kádrov v politike, obzvlášť v liberálnom tábore, je viac otázka jeho reálnych možností, než osobných schopností. Neokoni s vedomím GP odštartovali liberálno-patriotický Majdan. GP sa snaží „osedlať“ tento proces v nádeji, že „pristrihne krídla“ Ficovi a posilní „patriotov“. Fico však preberá iniciatívu a získava informáciu, ktorá je zrejme natoľko účinná a presvedčivá, že núti GP a „patriotov“ pracovať proti neokonom viac, než proti vláde. Núti ich zverejňovať materiály o tom, že sú tu využívané majdanistické technológie, obzvlášť v „alternatívnych médiách“. V závere podotkneme ešte jednu pozoruhodnú skutočnosť. Najnebezpečnejšie manévre na politickej úrovni totiž nepredstavujú slovné hnačky Matovičovcov či Nicholsonovej, ale reálne kroky MOSTU-Híd smerujúce k destabilizácii vlády. Bugárov prudký riadiaci manéver proti koalícii prišiel v dobe, keď začalo byť viac-menej jasné, že Fico, Kaliňák a Gašpar informačne ustoja proti mediálnemu útoku, ba čo viac, že preberajú iniciatívu v celom politicko-informačnom procese. Preto zapojili ťažšie kalibre, t.j. priamych ideových a záujmových spojencov liberálnej pravice vo vláde, MOST-Híd. Teraz zrejme Fico presviedča „politicky legálnych patriotov“ zo SNS, aby konsolidovane čelili v koalícii tlaku MOSTU. Ostáva dúfať, že sa to podarí.
Každopádne, spravodlivé vyšetrenie vraždy J. Kuciaka je možné len pri zachovaní zdrojovej a politickej stability krajiny, funkčnosti vlády a bezpečnostno-policajného aparátu. Už teraz však sa dá povedať, že poletí veľa hláv a oveľa viac to zasiahne liberálny tábor, než vládny SMER. Podpora nelegitímneho štátneho prevratu nemá ďaleko od vlastizrady. Liberáli a „patrioti“ urobili jednu zo svojich najväčších chýb – odštartovali procesy, ktorých výstupy nie sú schopní ukontrolovať. Preto sa opierajú o pomoc GP. Fico a PZ SR toto „spojenectvo“ demaskovali, a sami budú jednať s GP vo veci stanovenia podmienok vyšetrenia prípadu, stíhania zločincov (ktorí sú už bezpochyby v zahraničí) ako aj budúceho osudu tých liberálnych aj „patriotických“ síl na Slovensku, ktoré sú v tom namočené. Ficovo stretnutie s veľvyslancami krajín EÚ a USA, ako aj skutočnosť, že tlačové vyhlásenie znovu urobí len Fico, je toho potvrdením. Je vhodné na záver odkázať iniciátorom a cudzopasníkom týchto procesov, a obzvlášť SIS, aby si v tej svojej elitárskej namyslenosti nemysleli, že môžu všetko. Napríklad, zabíjať ľudí a vodiť ich za nos. Fico ani uvedomelá občianska spoločnosť sa bez boja nevzdajú. „Bad guys“ sú spravidla šikovní podvraťáci, zbehlí v plánovaní zákerností, ale keď ide do tuhého a treba sa biť s odhodlaným a informačne kompetentným protivníkom, obzvlášť v situácii, keď sú odhalení, a keď protivník disponuje silnejšou informáciou, častokrát to končí ako v prípade boja tucta ruských specnazovcov s tromi stovkami džihádistov, či ako s Reportérmi bez hraníc, ktorí sa po stretnutí s Ficom zmenili na Reportérov bez komentárov.

Verím, že naša spoločnosť ustojí toto turbulentné obdobie. Treba pamätať, že len pri Zemanovi a Ficovi máme garantovaný život bez migrantov, síce vystavenú útokom neokonov, ale predsa len funkčnú informačnú alternatívu. Nepochybujem, že ak by nastúpila pravica, obzvlášť liberálna, tak bez milosti pôjde s fašistickým zápalom po informačnej alternatíve rovnako surovo, ako bol pred poldruha týždňom surovo likvidovaný ich vlastný oddaný novinár. V duchu hesla – „Bi svojich, aby sa cudzí báli“.

Ale neprejde im to. No pasarán! 

 

P.S: Dovolím si taktiež tlmočiť Taurusov odkaz tým, ktorí snáď zamýšľajú vyjsť do ulíc, aby radšej zostali doma. Na každom Majdane tohto druhu sa zvyčajne vyskytujú ostreľovači, ktorí majú priliať olej do ohňa štátneho prevratu a občianskej vojny tým, že strieľajú do svojich aj cudzích.

 

Doplnění Popolvár:

Rakúsky premiér S. Kurz je kádrom globalistov a to veľmi perspektívnym. Myslím si, že Kurz vedel od začiatku, čo sa chystá na Slovensku. Preto jeho cesta do Ruska a ponuka byť mostom medzi Ruskom a Západom. Takisto dnešná správa v Rakúskych tv správach – v tomto roku vstupuje v platnosť návrh zákona, že končí vyplácanie Rodinných prídavkov pre zahraničných, ak ich deti nežijú v Rakúsku. T.j., Rakúsko Slovákom zaplatí len toľko ako naša vláda. To ale pre mnohých opatrovateľov znamená mesačný výpadok na jedno dieťa v sume 130 až 25O €. A to je dosť. V tomto prípade, a zvlášť u mladých je už na zvážení, či sa im neoplatí robiť radšej doma, aj keď za menej, ale sú s rodinou. A Fico permanentne zvyšuje mzdu. Rakúšakom bude chýbať lacná kvalifikovaná sila. Preto aj im vyhovuje Ficov pád, resp. jeho potrestanie. Aj toto ma utvrdzuje, že globalisti tomu dali požehnanie. Aj toto podporuje pohľad vyššie. S. Kurz vedel dopredu, ako naša SIS-ka.

Update: Dnes som cestoval vlakom z Viedne do Bratislavy. Skoro ma „vystrelo“ keď som vstúpil do vagóna. Tento medzinárodný rýchlik má asi 5 vozňov rakúskych a jeden slovenský. Ja vždy nastupujem do slovenského vozňa. Interiéry vozňov sú modré. A dnes všade žlté nálepky a plagáty, plus po podlahe vozňa prerušovaná žltá čiara ako biela na vozovke. Čistá ukrajinská vlajka. Na plagátoch stálo niečo v zmysle o kultúrnej spolupráci 11 slovenských a 11 rakúskych umelcoch /tvorba nejakej ilustrovanej knižky/. Teraz ľutujem, že som nevenoval väčšiu pozornosť textu, plus aj ten počet umelcov som si nie 100% istý…
V rakúskych vozňoch tá žltá prerušovaná čiara na podlahe nebola a aj žltej „výzdoby bolo pomenej“.
Takisto bol rozdiel vo vonkajšej výzdobe. Rakúske vozne boli zvonku olepené na bielo, slovenský na čierno.
Takisto dnes rýchlik neprečesali po prekročení hranice slovenskí policajti. Vždy ho prejdú. Dnes tam neboli.

 

Doplnění Taurus:

Neokoni měli 2 scénáře – 1. koketovali se spuštěním války s Ruskem. Změnili vojenskou doktrínu s možnosti preventivního jaderného úderu, vyhlásili o rozmístění 400 antiraket systému PRO v Evropě a posilnění vojenského kontingentu. Současně připravovali svrhnutí patriotických vlád v zemích V4 a Rusku. S tím, že buď změna vlády v Rusku projde a pak se může nanést preventivní jaderný úder s tím, že odvetu zachytí antirakety v Evropě. Anebo neprojde a USA budou čelit možnému spojení Německa a s ním i celého EU s Ruskem. To „spojení“ mám na mysli ekonomické v perspektivě vybudování společné bezpečnosti. Proto, aby se tak nestalo, neokoni potřebovali rozvrtat země východní Evropy tak, aby zde mezi Německem a Ruskem vznikl pas nestability, třeba občanská válka. To byl 2.scénář.
Po projevu Putina ve Federálním shromáždění s ukázkou technologické převahy Ruska ve zbraních, přišel na řadu scénář č.2 (pas nestability), který GP nechal (neokony) rozběhnout, protože k odpisu neokonovských struktur, potřebuje odepsat nejdříve podpindosnické struktury, na které se neokoni opírají. Takže, neokoni s podpindosniky proces majdanizace Slovenska rozjeli, ale skončí to pro ně špatně.
Procesy v Čechách a na Slovensku jsou provázané. Dnes Zeman vyhlásil mobilizací a útok. Na místě Kisky bych zpozorněl, protože Zeman je globální hráč, který má podporu GP. Jestli v Čechách GP ústy Zemana vyhlašuje válku podpindosníkům, co se bude dít na Slovensku? To samé – jejich odpis. Přes jejich diskreditací, tj přes procesy, které sami zinscenovali.
Proces je řízený nejen neokony, ale i GP a jinými účastníky. Přičemž slovenský je vložen do globálního. Co v nejbližších dnech Slovensko zažije a nakolik ten proces bude bolestný, záleží na vyspělosti Slováků, jako národa.

 

Sugar:
Ještě bych dodal pár drobností ze včerejších debat…

1. V roce 2011 byl Bakala sponzorem stran TOP09, ODS, VV. Možná i proto jejich zástupci odešli ze sálu.

2. Boj o ČT již masivně graduje kauzami u Soukupa, sledovanost byla min. 700 000 lidí. Do boje proti neoconům v ČT zde jde již ANO, SPD, Zeman, část KSČM, část ČSSD.

3. Soukup evidentně ozvučuje informace, které se dotýkají programu SPD, tam má i větší informační průnik než se Zemanem. Tedy dochází k posilování národních zájmů.

4. Barrandov je jasně projekt globalistů. Např. CEFC tam měla i podíl, než to opět vrátili Soukupovi. Teď koluje informace, že CEFC má zájem o Novu.

5. V zásadě ve včerejší diskuzi jasně zaznělo, že celá šaráda kolem Ondráčka je namířena proti demokratickým volbám a iniciována blokem kolem TOP09. Tím ubrali neoconům vítr z plachet.

6. Bloku kolem TOP09 zasadili ránu, když Okamura řekl, že STAN na něj plánuje další akci na jeho svržení.

Více zde: http://m.leva-net.webnode.cz/products/globalno-politicke-aspekty-kauzy-kuciak-dalsie-analyzy-citatelov-na-temu-snahy-o-majdanizaciu-sk-cz/T

‭Diagnóza-bratislavská revolúcia?

Víťazný marec 2018?

Otázka na každého Slováka, bez ohľadu na politické sympatie, presvedčenie a mieru znechutenia nespravodlivosťou a žumpou systému, je: Dovolíme, aby sa zopakovala história, ktorá sa prepíše ako „Víťazný marec 2018“?! Pretože teraz sa láme chlieb. Poistka na granáte (vražda) je odistená. Čaká sa len na „vojakov“ – ulicu. Opäť má rozhodovať revolúcia, námestia, tretí sektor a tlak médií.

Ilustračné foto

Globálne médiá, ktoré určujú svetové trendy majú napojenie na G.Sorosa a ten má rozvetvenú chobotnicu mimovládnych úderiek v 127 štátoch sveta. Tie prenikli vplyvom, systémom aj finančným napojením do vlády aj rezortov. Kľúčovým  sa stalo zmocnenie sa výchovy, vzdelávania a mimoškolských činností študentov tretím sektorom. Ten sa usadil nielen na stredných školách, ale priamo aj na univerzitách, cez ktoré im nastoľuje  témy (inklúzia, globalizácia, migrácia…), poskytuje granty a infiltruje svojich aktivistov, ktorým následne zaangažovaní novinári dajú priestor ako „expertom“ na ovplyvnenie verejnej mienky. Nie je náhoda, že na deň protestu (9.marca) udelili viaceré vysoké školy rektorské voľno, aby sa ulice čo najviac naplnili študentmi.

Rovnako nie je náhoda, že nesystémový olej do ohňa napätia a burcovania nespokojnosti davu namiesto upokojovania situácie v spoločnosti prilieva práve prezident Andrej Kiska. Ten Kiska, ktorý mal problém mesiac odpovedať na interpeláciu (zákon 211 o slobodnom prístupe k informáciám) nezávislému poslancovi Petrovi Marčekovi, prečo mal utajovanú schôdzku v New Yorku s finančným špekulantom Georgeom Sorosom? Zrejme nie je náhoda, že prezidentov syn má za ženu dcéru Rudolfa Chmela, Irmu. Toho istého Chmela, ktorý bol v rokoch 1993-2000 prezidentom sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti. Tam pôsobí aj dnes v Rade starších, spolu s ďalším prepojeným vláknom – poradcom hlavy štátu  Martinom Bútorom. Je tam aj Eugen Jurzyca , súčasný poslanec SaS a bývalý minister vo vláde Ivety Radičovej, ktorá podobne ako Chmel (pôsobil ako vicepremiér v jej vláde) šéfovala sorosovej nadácii.

 

Pouličné revolúcie

Metodiku pouličných nátlakových akcií detailne prepracoval a aj realizoval Saul Alinsky. Jeho kniha Rule for radikals (Pravidlá pre radikálov) využíva tretí sektor a jeho metódu „name and shame (označ, zhaň… a zlikviduj) angažované médiá… Pavol Demeš, v knihe Kolektívny portrét s podtitulom „Podiel USA na rozvoji občianskej spoločnosti na Slovensku“ priznáva ovplyvňovanie diania na Slovensku Spojenými štátmi (1994-98) cez  prepojenie na organizácie tretieho sektora. Šedá vplyvná eminencia cudzích záujmov na Slovensku píše, že kampaň mimovládnych organizácií pred voľbami 1998 v spolupráci s americkou organizáciu Pew Charitable Trust „mala rozhodujúci vplyv na ‘druhú nežnú revolúciu’ na Slovensku, v ktorej bol porazený… režim Vladimíra Mečiara“. V roku 1996 prišla túto kampaň tretieho sektora na Slovensko posilniť prvá dáma USA Hillary Clintonová, ktorá sa v Redute diskutovala s kľúčovými aktivistami  o „úlohe občianskej spoločnosti“. Asi neprekvapí, že francúzsky týždenník Le Nouvel Observateur v šokujúcom článku o organizovaných prevratoch „za americké peniaze“ označil P. Demša ako najskúsenejšieho „proamerického Che Guevaru“ farebných revolúcií… Tá slovenská revolúcia sa nesie pod mantrou „slušnosť“.  PR agentúry vybrali túto kľúčovú mantru už v 90. rokoch preto, lebo oveľa viac ako korupcia zaberá na Slovákov. Preto pojem „slušnosť“ neskôr prevzal aj Daniel Lipšic, ktorý sa snažil zvrhnúť prvú vládu R. Fica. Dokonca napísal knihu „Slušné Slovensko potrebuje lídra“, na ktorej obálke sa vyníma jeho narcistická fotka. Organizátori „komunitného organizovania“ zmien to skúšajú do tretice s projektom série nátlakových pochodov, aj s oprášeným kľúčovým slovom „Postavme sa za SLUŠNÉ Slovensko“. Dokonca neúspešný líder slušného Slovenska, tentoraz nie ako publicista, ani politik, ale advokát bude zastupovať rodiny zavraždených…

 

Prepojenia Nadácie otvorenej spoločnosti

Pozrime sa niekoľko prepojení či napojení Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti. Začnime vláknom na Nadáciu Pontis, ktorá má hlavné heslo „zmena“. Pontis disponuje 5,414 miliónovým (eur) ročným rozpočtom, aj vďaka slovenskej dcére nemeckej spoločnosti Deutsche Telecom. Nemci majú prepojenie aj na kádehácku organizáciu Kolégium A. Neuwirtha. V jej Správnej rade pôsobí aj L. Zimenová – absolventka Sorosovej Stredoeurópskej univerzity v Budapešti (CEU). Kolégium má prepojenie nielen na nemecké nadácie. Napojenie KDH na Nemecko je zjavné od roku 1990, kedy ich prišli školiť v politickej marketingovej komunikácii experti z bavorskej CSU a nájdeme aj toky z Nemcami sprivatizovaných monopolov na podporu „aktivizmu“. Preto neprekvapí, ak medzi štvoricou organizátorov protestných pochodov po zatiaľ neobjasnenej vražde Jána Kuciaka sa objavuje nové meno – Juraj ŠELIGA. Ide o bývalého asistenta poslanca NR SR za KDH a jej vplyvného člena Pavla Abrhana, ktorý pôsobil vo Výbore na kontrolu činnosti SIS. Mladý právnik má rovnako prepojenia na Via iuris. Organizácia pravidelne čerpá finančné zdroje od Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS-OSF). tiež od Nadácie Pontis (pôvodný názov Nadácia pre občiansku spoločnosť).  S Via iuris našiel spoločnú reč aj A. Kiska, ktorý tri roky sabotoval vymenovanie nových sudcov na ÚS SR. Aj Via iuris mala pôvodne iný názov. Založili ju (1993! ako Centrum pre podporu miestneho aktivizmu (CEPA). Na webovom sídle podrobne radí ako napr. zorganizovať a zvolať  zhromaždenie.

Prečo došlo k výmene organizátorov. Pretože meno Michala Karlubíka, jedného z pôvodnej štvorice minuloročných študentských protestov sa totiž spájalo s Igorom Matovičom. OĽaNO má blízko k Nadácii otvorenej spoločnosti cez otca ich poslanca, spisovateľa Lajosa Grendela, ktorého na stránke nadácie zaradili medzi „spolupracovníkov“.  Matovičov poslanec Gábor Grendel sa zviditeľnil v kauze ovplyvňovania šéfa spravodajstva RTVS Lukáša Dika, ktorý tam dodnes pôsobí. V RTVS vehementne istá redaktorka vo svojich šotoch vyvracia „fámy“ o sorosovom pozadí a záujme destabilizovať Slovensko… Práve Matovičovi tečie najviac do topánok, pretože dal verejný sľub, že ak nebude v najbližšej vláde, odchádza z politiky.

Novými menami sú tak Peter NAGYa jeho manželka Katarína NAGY-PÁZMÁNY. Oboch spájajú aktivity v Živici, ktorá spravuje dva inštitúty – Sokratov a Komenského. Práve nad týmto má „záštitu“ prezident Andrej Kiska a na jeho činnosť prispieva aj Veľvyslanectvo USA na Slovensku. K obom neziskovkám vedie vlákno Nadácie Pontis (napr. projekt Generácia 3.0), ale aj Nadácie Eset. Milionári z počítačovej firmy založili Denník N a tiež sú v pozadí novej strany Progresívne Slovensko. Zdá sa, že konečným užívateľom výhod z vplyvu je v tejto línii Nadácia otvorenej spoločnosti. Výkonnou riaditeľkou Nadácie Pontis je Lenka Surotchak a Jan Surotchak zas pôsobí od 2003 vo vplyvnom americkom think tanku Freedom House (Bratislava) ako člen expertnej komisie pre Trust Program Nadácie otvorenej spoločnosti. Juraj Hipš, zakladateľ a riaditeľ Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica, ktorá spravuje Komenského, aj Sokratov inštitút a aj informačný portál Čierna labuť sedí v správnej rade Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS-OSF). Zhodou okolností sa vo februári nachádzal v USA a cestoval po „inšpiratívnych školách“.

Na portáli Čierna labuť je aktuálne najčítanejším Hipšov článok „Moja práca pre Sorosa“. Tiež tam nájdeme rozhovor s hosťkou a aj absolventkou vzdelávacieho programu Sokratovho inštitútu a „Bielou vranou“ Zuzanou Hlávkovou o tom ako začala učiť na gymnáziu, hoci nemá pedagogické vzdelanie a priznáva, že sa učí za pochodu a mladých ľuďom vysvetľuje „globálne súvislosti“…  Webportál dáva priestor aj samozvanému lovcovi konšpirácií a cenzorovi webov Jurajovi Smatanovi. Čierna labuť má aktuálne headline kampane „All for Jan“ s oknom rozhovoru jednej z organizátoriek Katarínou Nagy Pázmány, ktorá spolu s manželom odštartovala organizáciu podujatia. Živý pár za mŕtvy pár – aj tak by sa mohla nazvať logistika ich symbolickej „párovej“ účasti v štvorici organizátorov na bičovanie emócií davu.

Jej manžel a spoluorganizátor, Peter NAGY, je novinár, manažér natívnej inzercie v portfóliu denníka SME (SME Creative) a manažér natívnej reklamy vo vydavateľstve tohto denníka Petit Press. Obaja pod aktivitami Živice realizujú druhú (v rámci Slovenska však najdôležitejšiu, prvú líniu – vzdelávanie a ovplyvňovanie vzdelávacieho procesu na školách, mládeže a študentov vo focuse Nadácie otvorenej spoločnosti.  Všeobecne ide o ďalšie debatné formáty a názorové platformy „kritického myslenia“, tentoraz s putovným projektom oslovujúcim študentov „Ako rozvíjať kritické myslenie na školách”. O aktivitách EDUpoint pravidelne informuje Denník N, v ktorom pôsobí predpojatá novinárka Monika Tódová. Práve táto zúrivá novinárka okamžite (v pondelok 26. februára) v deň zverejnenia vraždy napísala, že „všetci vedeli, o čom Ján Kuciak písal“… a pretláčala verziu talianskej mafie…

 

Debaty a diskusie ako platforma na manipulovanie mládeže aj verejnosti

Posledná známa tvár už zo študentských protestov z roku 2017 je  Karolína FARSKÁ. Jej základné napojenie sa odvíja od Slovenskej debatnej asociácie (SDA), spolu s prvými organizátormi študentských pochodov (apríl 2017). Je to mimovládna organizácia, ktorá organizuje a školí študentov v debatách ako nových budúcich politických lídrov. SDA je zakladajúcim členom IDEA, ktorú financujú Sorosove mimovládne organizácie (Open society foundation (OSF) a je napojená na svetovú debatnú platformu GPD. Z výročných správ SDA dokonca vyplýva, že SDA na Slovensku zakladala priamo Sorosova otvorená spoločnosť. SDA nadviazala na debatný program NOS (Debate Mattrers) fungujúci od roku 1994 a  je evidentne jeho ideovým dieťaťom a pod jeho ideologickým vplyvom. Pôsobí na celom území Slovenska cez sieť 35 stredoškolských a dvoch VŠ debatných klubov.  Riaditeľom SDA a aj „rozhodcom“ bol poslanec Martin Poliačik (SaS, teraz Progresívne Slovensko). SDA nepôsobí už len na VŠ a SŠ, ale zameriava sa dokonca už na základné školy. Spúšťa debatnú súťaž pre žiakov základných škôl a stredoškolákov, ktorí sa ešte nezapojili do debatného programu. IDEA je medzinárodná debatná vzdelávacia asociácia, priamo napojená na sorosov OSI v New Yorku. Systém poprepájaných pavučín nastražených na mládežnícke aktivity tvoria GDP, IDEA, ISSA – Step by step Association,  Transparency International School on Integrity… až po slovenskú SDA, Stredoškolský parlament, Školu dokorán (Wide Open School) či Centrum pre vzdelávaciu politiku…

Jeden príklad systematickej (pre)výchovy študentov mimovládnymi organizáciami napojenými na sorosove miliardy a záujmy. Medzi oficiálnymi partnermi Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského nájdeme viaceré politicky aktívne mimovládne think-tankové organizácie napojené na americké vplyvové toky a poprepájané so sorosovými inštitúciami – Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), Inštitút pre verejné otázky (IVO), Nadáciu Milana Šimečku, Slovenskú atlantickú komisiu a dokonca aj priamo veliteľský koráb zmien – Nadáciu otvorenej spoločnosti! … Sorosove impérium tretieho sektora funguje ako chobotnica či poprepájaná sieť.

 

Triumvirát sorosovej moci: Tretí sektor – médiá – politika

Miliardár George Soros (27. najbohatší človek sveta) a jeho organizácia Open Society Fund (18 miliárd dolárov)  majú prepojenie nielen na tretí sektor a v ňom kľúčovú rolu zohrávajúcu mládež a študentov, ale aj na médiá a na politiku.

Známa postavička démonizujúca minulosť aj prítomnosť Slovenska Martin Šimečka prišiel v roku 2016 do Denníka N, ktorý sponzorujú ľudia napojení na politickú mimoparlamentnú stranu Progresívne Slovensko, s ktorou sa spája alternatívna kariéra istého Andreja Kisku v prípade, že by pod tlakom dôkazov sa rozhodol nekandidovať. To sa však môže zmeniť novými pochodmi, zrejme preto sa hlava štátu podobne ako Matovič nezodpovedne hlava-nehlava angažuje na štátnokrízovom variante rozvratu. V každom prípade sa v tejto novej strane progresívne angažuje syn Milana Šimečku Michal… Jeho otec sa na priamu otázku verejne priznal, že „je priateľom Georga Sorosa“.

S projektmi, ktoré sú spojené, podporované alebo napojené na Georga Sorosa a jeho aktivity, môžeme vymenovať Ivetu Radičovú, Rudolfa Chmela, Ivana Mikloša, Magdu Vášaryovú, Eduarda Kukana, Františka Šebeja, Eugena Jurzycu, Pavla Demeša, Martina Bútoru a ďalšie vplyvné osobnosti. Ján Orlovský, súčasný riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti, je tiež členom správnej rady SFPA abývalým členom správnej rady Nadácie Pontis a tiež bývalým hovorcom strany Sieť…

Zosieťovanie, poprepájanie, sieť – to je kľúčové slovo organizácií, ktorých úlohou je šíriť, presadzovať a vnucovať sorosovskú ideológiu otvorenej spoločnosti, ktorej mocenské zmeny sa skrývajú za „občiansku spoločnosť“ a formálne za občiansky aktivizmus mimovládnych organizácií. Mienkotvorné a záujmové osoby sú vo všetkých kľúčových sférach verejného života pripravené prevziať moc a realizovať Sorosov program „otvorenej spoločnosti. Ako každá revolúcia, potrebujú volavky, šokujúcu príčinu, ktorá pohne davy, do ktorých čela sa postavia tí správni „slušní“ lídri. Či sa im to dovolí a podarí, záleží len a len na skutočných nositeľoch moci – vyše päť miliónoch Slovákov, ktorí sú zatiaľ mlčiacou väčšinou.

 

Závery

Ukazuje sa, že George Soros nemá vplyv len na tretí sektor, politiku, vzdelávací systém, že nemá len „aktivistov“, politikov, ale že už má aj oddaných „sorošovských novinárov“.

Cez Open Society Fund a dcérske organizácie s mnohými napojeniami a prepojeniami G. Soros vytvoril

1. sieť think-tankov a mimovládnych organizácií, vrátane nátlakových
2. sieť politických prepojení až na najvyššie miesta v štáte až k prezidentskej kancelárii
3. sieť novinárov z rôznych médií a redakcií, ktorí angažovane alebo progresívne presadzujú zmeny, podporujú aktivity a ideológiu otvorenej spoločnosti.

Soros zrejme dokázal transformovať tretí sektor na tri v jednom, na moderný a efektívny triumvirát moci (bez priamej verejnej kontroly a zodpovednosti) – spojením (zosieťovaním) alebo zapojením tretieho (mimovládneho) sektora s politikou a s médiami. Takejto síce neformálnej moci je ťažko odolávať, ale ak sa tieto prepojenia preseknú a v národe, bude vôľa urobiť poriadok a vyčistiť vzťahy nielen v polícii, súdnictve, politickej scéne, ale aj v treťom sektore a v médiách, ak sa zavedie zákon o lobizme a cudzích agentoch, jedine v takejto čistej spoločnosti po veľkom upratovaní vo všetkých miestnostiach (politická moc: strany, polícia, súdnictvo, prokuratúra, verejná správa – tretí sektor a sektor médií) budeme môcť v čistom prostredí začať budovať sen, ktorý sme začali snívať v novembri 1989 a ďalší sen, ktorý sa nám sníval 1. januára 1993. Špinavé záujmy so žoldniermi a naivnými na ulici nemôžu vybudovať čisté vzťahy a čisté, biele Slovensko.

Taktikou aktivizmu zmien je preniesť politický alebo názorový či iný konflikt na ulicu a medzi skupiny ľudí. Najhorším možným dopadom môžu byť nie občianske nepokoje, ale občianska vojna dvoch alebo viacerých táborov. Pri takejto provokácii ba za kratší koniec, bez ohľadu na možný výsledok stretu, ťahali tí, ktorí sú aktuáne pri moci, pretože vinníkmi by nemli podnecovači nepokojov (napr.opozícia, médiá, prezident), ale tí, ktorí nezabránili takýmto stretom.

Rafael Rafaj, analytik, INŠTITÚT NÁRODNEJ POLITKY

 

Je hrozné sa pozerať ako sa napĺňa už toľkokrát osvedčený „dúhový“ scenár. 

Chystajú nám Ukrajinu

 

Volil som Kisku. Veril som, že bude múdrou alternatívou vlády. A som zhrozený! Zvolil som zombie! Volil som bábku, ktorá koná podľa dávno známeho scenára.

Aký program dostane od inštruktorov, taký plní. Kto nemyslí, nemá zábrany.

A je hrozné sa pozerať ako sa napĺňa už toľkokrát osvedčený „dúhový“ scenár.

Prečo sme na rade? Táto vláda a tento premiér nie sú na špagáte globálnej kliky.

Sú preto otravní svojou logickou argumentáciou. Postavili sa zákerne zorganizovanej migrantskej invázii. Naučili sa pravidlá EÚ a demokraticky argumentujú. Nie sú slabí (čo sa týka voličov), nie sú lacní alkoholici (ako obľúbenec Západu Jeľcin), nie sú kompromitovateľní (ako Merkelová), neprovokujú nezmyselne Rusov (ako miláčik Západu Saakašvili, vyhnaný preto z vlastnej krajiny), nemajú maslo na hlave (viď o podnikaní Kisku nižšie) a neboja sa preto vecne argumentovať.

Vďaka Róbertovi Ficovi Európa o Slovensku vie a berie ho vážne, počúva nás a naše námietky. S týmto premiérom sme dosiahli prosperitu bez kompromisov. Ochránil nás pred inváziou, ktorá by sa niekomu hodila na oslabenie, či likvidáciu Európy. Postavil sa za pracujúcich proti globálnym monopolom.

Neodpustiteľné!

Tak teda konajú:
Kradnú vám demokraciu pod zámienkou importu demokracie.
Kradnú vám slobodu rozhodovaní ilúziou (nimi kontrolovanej) voľby.
Kradnú vám slobodu slova hlušinou lží hlavných médií.

Už toľkokrát zvrhli legálne zvolené vlády (Čile, Honduras a iné) kvôli ich globálnym kšeftom.

A stále sa im nedarí povaliť našu vládu v prospech nastrčených pajácov. Sú zúriví a pôjdu ďalej. V Kirgizsku mi hovorili miestni, ako ich „revolúciu“ odštartovalo to, že „ktosi“ (profi-snajper) počas demonštrácií zastrelil pani, čo išla z obchodu. Ešte mala plné ruky nákupu, keď to dostala bezpečne do hrude.

Od roku 1989 vedia, že uspejú len, keď bude krv. Naši eštebáci to vedeli tiež a boli tak chytrí, že ju v Novembri 1989 len predstierali. Aj to zabralo.

Lenže táto klika na ľudské životy nehľadí a ide tvrdo za svojimi plánmi (podľa knihy „Války USA – kronika agresívního národa“ statočných autoriek Nicole Schleyovej a Sabine Busseovej, vyd. Brána, 2003) – od Vietnamu, cez Irán, Čile, Honduras, Guatemalu, Tchajwan, Libanon, Kongo, Dominikánsku republiku, Irak, Afganistan, Grenadu, Nikaraguu, Panamu, Somálsko, Bosnu a Hercegovinu, Kosovo, Haiti, Sýriu, Líbyu… Do roku 2003 to autorky odhadli na 7 a pol milióna zväčša civilných obetí. Oproti tomu jeden Slovák hore-dolu, to je nič.

Krátko po revolúcii mi na jednej recepcii na oslavu slobody povedal Janko Budaj, že sa mu prihovoril akýsi nemecký podnikateľ a povedal: „Musíte si predstaviť tieto oslobodené krajiny ako Stenu hojnosti, kde my potrebuje zavŕtať pípu, aby to bohatstvo tieklo k nám. Na Slovensku stále nevieme nájsť ten správny vrt, pomôžete?“ Janko povedal, že nie. A čoskoro ho pod absurdnou zámienkou odstavili za pomoci jemu najbližších!

Už zasa nevedia nájsť ten správny vrt. Minuli sa Dzurinda, Mikloš, Haščák… Prišli po nich noví a sebavedomí politici na čele s Róbertom Ficom. Tak ich treba nahradiť bábkami a karikatúrami politikov z opozície.

Inštruktori zo Západu (prišli na VPN takmer hneď a aj z CIA) nás mali naučiť demokracii. A keď sme sa ju naučili, teraz nám skúšajú pripomenúť staré rímske porekadlo: „Čo je dovolené Bohovi, nie je dovolené volovi“. A my sme tie voly. Oni tí Bohovia.

Krátko po Novembrovej revolúcii som na ulici stretol Leopolda Podstupku. Bývalého šéfredaktora týždenníka Nové slovo, kde som ako dopisovateľ začínal. Bol to komunista a správny chlap aj medzi nimi. Myslel som si, že mi ako bývalý komunista už nebude mať, čo zaujímavé povedať. Ale pozrel mi do očí a povedal: „Toto nie je nič nové. Už sme to zažili a preto sme sa stali komunistami, aby sme tomu zabránili. Zoberú nám teraz demokraticky základné zdroje života – elektriku, plyn, vodu… Naučia nás jesť ich odpad a ešte predražený…“

Neveril som mu. Dzurinda s Miklošom ma vrátili do reality.

Róbert Fico a strana Smer sa tomu postavili. Vrátili nám (napriek bubu-bu-bu svetovládcov) Gabčíkovo, zabránili, aby nám ukradli vodu, nechcú predať vzduch, čo dýchame a jesť ich predražené odpadky. To sa neodpúšťa. Lebo biznis je biznis a ekonomika voľného rozkrádania nepozná kompromisy.

Takže tu máme už importovaného emisára Majdanu. Keď v Kyjeve začal, vtedajší vládcovia Ukrajiny boli takí hlupáci, že sa nechali osočovať viceprezidentom USA Bidenom z „brutality“ a nakázali policajtom, aby bránili prieniku násilníkov k vládnym budovám holými rukami. Dodnes tie zábery existujú. POLICAJTI sa chúlia jeden k druhému a „demokratickí demonštranti“ do nich beztrestne kopú a mlátia ich čím len im pod ruku príde. V tej istej dobe v USA protesty „rieši“ Národná garda streľbou zo samopalov a guľometov z obrnených vozov.

O tom sa ale nehovorí. Aj tak tí násilníci neprerazili. Tak po mesiacoch váhania (a piatich miliardách dolárov „investovaných“ na demokraciu na Ukrajine), zaplatili odstreľovačov zo zahraničia (podozrenie estónskeho ministra potvrdené viacerými zúčastnenými) a vymazali presne mierenou streľbou naivné pokusy Nemecka, Francúzska a Ruska pliesť sa im do kšeftov.

Biden, ale aj známy ultra-jastrab Mc Cain (napodobenina zúrivca McCarthyho z 50. rokov aj rétorikou podobnou bľabotu) tomu osobne asistovali a neštítili sa ani faktu, že Majdan ovládli fašisti a banderovci. Už aj západné médiá priznávajú, že tam títo americkí republikánski „jastrabi“ zaviedli vládu kleptokracie, čo urobila z Ukrajiny najskorumpovanejšiu krajinu Európy. Dnes majú Ukrajinci (predvídateľnú) občiansku vojnu a keď sa zhrození teraz pokúšajú v Kyjeve znovu protestovať, už ich riešia „po americky“. Tvrdo, nekompromisne, krvavo. Ale u nás o tom v hlavných médiách ani slychu. Veď ani v „normalizovanom“ svete. A,mimochodom, Mc Cain si prišiel obzrieť Slovensko len nedávno…

Obávam sa, že tento scenár sa už spustil. Veď sa chytajú masové protesty nevedomých.

A už toľkokrát osvedčení žoldnieri „protestu“ (dovezení zo zahraničia?) budú útočiť, ničiť, provokovať.

Ak Polícia zasiahne, naši opozičníci budú jačať, že zasiahla.

Ak Polícia nezasiahne, naši opozičníci budú jačať, že nezasiahla.

Pozor na to, tieto provokácie sú súčasťou rutinného, globálneho scenára. Prosím vás všetkých, čo v týchto dňoch vyjdete do ulíc, najmä mladých. Dobre sa obzerajte.

Ste na muške…

Gustáv Murín

P.S. Poslala mi čitateľka, ktorú osobne poznám:

Dostali sa mi do rúk vymáhacie  listy  firmy Consumer Finance Holding (CFH), založenej  Kiskovcami.  Andrej Kiska bol  členom predstavenstva takmer až do volieb a jeho brat predsedom predstavenstva až do jej likvidácie – 01.01.2018. Firmu niekedy 2006 predali VÚB, ale spôsoby  a osoby, ktoré ich praktizovali  zostali.

Ak Kiska hovorí  zdieraniu, na ktoré nemá žiadny normálny človek  žalúdok,  podnikanie a prezentuje to ako úspešný príbeh a štát, v ktorom sa verejnosť dozvie o jeho podvodoch mafiánsky,  tak  čím je  zneužívanie nesvojprávnych a vymáhanie  dlžôb súdnou cestou?

Mám vymáhačské listy CFH od svojprávnosti pozbavenej, následné vymáhanie  od jej opatrovníčky,  a to aj napriek tomu, že firma CFH dostala rozhodnutie súdu o jej  pozbavení spôsobilosti na právne úkony.

S touto osobou, ktorej postih je na prvý pohľad evidentný, uzavrela firma Quatro až tri zmluvy, hoci v občianskom preukaze je na druhej strane uvedená formulka o zbavení spôsobilosti na právne úkony. Preukaz  je platný od roku 2010. Zmluvy boli uzavreté na základe tohto OP  dňa 11.01.2013, 18.04.2013 a 24.01.2014. Teda nie nedopatrenie, ku ktorému prišlo jeden krát, ale v priebehu roka trikrát.  Pobočky predajcov cez Quatro nemali problém s nesvojprávnou osobou, s príjmom  len mierne nad hranicou životného minima (cez 250,-€)  uzatvoriť tri zmluvy a teraz sa táto už neexistujúca firma s adresou P.O.BOX 87 Poprad pokúša preniesť zodpovednosť na opatrovníčku. Aj nesvojprávni, aj opatrovníci môžu mať majetok, ale čo je podstatné, mnohí nevedia, ako sa brániť, nevedia zosmoliť súvislú vetu a na týchto hendikepoch  staval svoje podnikanie „Dobrý anjel“.  To čo robili jeho firmy je zdieranie a týmto bezbranným pomáhajú iní.

 

Byzantský katolický patriarchát 6. 3. 2018

Vážený Pavol Trúsik, dozorca Považského seniorátu,
vážení dozorcovia Ján Brozman a Vladimír Daniš,
vážená farárka Zuzana a ostatí podpísaní farári,

• Byzantský katolícky patriarchát si dovoľuje odpovedať naváš verejný list, ktorý je pre masmédiá ako voda na mlyn. Chceli by sme zdôrazniť, že vražda bola skutočne brutálna a účelová. Neziskovky, masmédiá a niektorí

• nečestní politici spolu s vami nepriamo poukazujú na to, že vraždu má na svedomí premiér a jeho vláda.

• V liste to naznačujete: „Tragédiu zároveň považujeme za dôsledok zlého fungovania štátu…“ Ďalej pokračujete: „…dovoľujeme si vysloviť nekompromisnú požiadavku vyšetriť a potrestať všetky osoby zodpovedné za tento ohavný čin…“ Teda zodpovednosť prisudzujete zlému fungovaniu štátu. A čo z toho vyvodzujete?
  Citujeme vás: „Vyzývame členov našej cirkvi, kresťanov a v&scaron ;etk&yac ute;ch ľudí dobrej vôle, aby sa pripojili k verejnému tlaku občianskej spoločnosti s požiadavkou vykonať kroky…“ 

• Teda v danej situácii v dôsledku vyzývate k zvrhnutiu vlády, ku krvavému alebo nekrvavému majdanu. Dá sa to snáď pochopiť inak?
  V pokryteckom geste pokánia píšete: „Aj my sme sa vzdialili od svojich ideálov a Boha, v ktorého veríme…“ Pripúšťame, že ste sa v minulosti Bohu vzdialili, ale realitou je, že svojou pokryteckou výzvou sa k Nemu určite nepribližujete, ale konáte judá š sky krok k samovražde cirkvi a národa.

• Prezrádzate, že dobre viete, že tu ide o vraždu, ktorá bola naplánovaná s cieľom obviniť vládu a následne ju zvrhnúť. Vy tento skrytý zmysel vyjadrujete slovami: „Nezmyselná smrť môže mať len vtedy aspoň nejaký zmysel, keď prinesie spravodlivosť a uzdravovanie celej spoločnosti…“

• Vy vidíte zmysel tejto vraždy, keď „prinesie… uzdravovanie celej spoločnosti…. a povzbudí k širokej náprave vecí verejných a k novému začiatku.“ Teda naozaj zmysel vidíte, lenže tá „náprava vecí verejných“ a „nový začiatok“ nezačne skrze zvrhnutie zákonnej vlády, ani skrze majdan.

• 
  

• Zvrhnutím vlády nastane pravý opak toho, čo ľuďom lživo predkladáte.

• Skrze najväčšie krutosti spojené s masovým kradnutím detí juvenilnou justíciou a skrze

• masovú islamizáciu potečie krv alebo nastane genocída kresťanstva.

• Len v Nórsku ročne 100 zukradnutých detí spácha zo zúfalstva samovraždu, nehovoriac už o mnohých zúfalých matkách.

• 
  Vážení cirkevní predstavitelia, váš politický prejav je demagogický, judášsky a zločinný.

• Vy ste zamlčali podstatu a zneužili cirkevnú autoritu na zničenie kresťanstva i národa.

• Vy ste zamlčali, že sa premiér i so svojou vládou napriek všetkým chybám a nedostatkom radikálne postavil proti migračným kvótam a islamizácii Slovenska. 

• Zamlčali ste, že sa radikálne postavil aj proti Istanbulskému dohovoru, ktorý presadzuje masovú demoralizáciu, likvidáciu rodiny ako tzv. stereotypu a masové kradnutie detí.

• Zamlčujete, že práve dnes islamizácia a gender demoralizácia sú dvoma hlavnými prostriedkami autogenocídy národov.
  Vy dobre viete, že vláda nemá s vraždou nič spoločné. 

• Vy viete, že vražda má poslúžiť tým, ktorí neurobia „nápravu vecí verejných“, ale presadia islamizáciu a morálnu i fyzickú genocídu národa.

• 
  Vážení cirkevní predstavitelia evanjelickej cirkvi a.v., váš zločin podnecovania štátneho prevratu, ktorý má za cieľ nie „nový začiatok“, ale tragický koniec, je možné kvalifikovať ako premyslený zločin s masovým dopadom, teda zločin proti ľudskosti.

• Žiadate spravodlivé potrestanie vraždy. S tým plne súhlasíme. Ale je potrebné spravodlivo potrestať aj váš zločin, ktorým pripravujete masové utrpenie a smrť nesčíselného počtu ľudí. Kiež by ste si priznali svoje pokrytectvo a urobili aspoň jeden krok k spravodlivosti a uzdraveniu najprv vašej duše a potom duší vašich veriacich, ktoré zrejme týmto antievanjeliom a t&yacu te;mto d uchom lži a smrti permanentne otravujete a vediete do pekla.

• + Timotej OSBMr + Metod OSBMr
  Biskupi sekretári Byzantského katolíckeho patriarchátu

   

  Žádná mafie! S vraždou Kuciaka to bylo úplně jinak. Kiska to přehání a Fico ujel, překvapuje expert ze Slovenska

  8. 3. 2018 12:55

  Slovenský novinář Milan Žitný v rozhovoru pro server Seznam Zprávy obsáhle promluvil k vraždě novináře Jána Kuciaka a jeho snoubenky. Prohlásil, že Kuciaka zavraždil spíš nějaký amatér, nikoli profesionální zabiják najatý mafií. Vedle toho velmi vyčinil slovenskému prezidentovi Andreji Kiskovi a zastal se často kritizovaného ministra vnitra Roberta Kaliňáka. 

   

  Milanovi Žitnému se od počátku jeví jako jasné, že za vraždou Jána Kuciaka nestojí mafie. Pochybuje totiž o tom, že by poslední nedokončený článek Jána Kuciaka donutil mafiány jednat. V onom článku totiž bylo zveřejněno jen málo informací, které by nebyly známé už dlouho.

  Policejní prezident Tibor Gašpar udělal podle Žitného velkou chybu, když krátce po vraždě Jána Kuciaka oznámil, že případ může souviset s prací novináře. To policie obyčejně neříká. Novináři obyčejně slýchávají jen věty o tom, že kriminalisté pracují s více verzemi a v tuto chvíli nemohou mluvit o žádné z nich.

  Zdá se navíc, že dva mladí lidé svého vraha znali. „Do toho domu ho evidentně pustili bez jakýchkoliv problémů. Uvnitř se ani Martin Kuciak ani jeho přítelkyně Martina nepohybovali. Ona seděla za počítačem. Střela ji zasáhla do tváře. Vrah seděl nebo stál naproti ní. Ta situace nebyla hektická a dramatická,“ poznamenal Žitný. Z toho lze dovodit, že jejich vrahem nemohl být úplně cizí člověk.

  Tolik k policejní stránce případu.

  Žitný však přidal pár slov také k politické rovině celé kauzy a tady nešetřil především slovenského prezidenta Andreje Kisku. „Prezident Kiska až do minulého pátku byl mimo Slovensko, lyžoval někde v Innsbrucku v Alpách a vůbec se nezabýval touto událostí. Vůbec ho to nezajímalo. V klidu se vrátil až v pátek, kdy už vášně úřadovaly v ulicích,“ podotkl Žitný.

  Dospěl k názoru, že Kiska politice nerozumí a nerozumí ani slovenské ústavě. Podle novináře nerozumějí slovenské politice ani prezidentovi poradci. Právě ti mu prý zřejmě poradili, aby vystoupil v neděli a požadoval zásadní rekonstrukci vlády nebo dokonce pád vlády. Slovenská ústava přitom jasně říká, že důvěru vládě vyslovuje parlament. Pokud má kabinet v parlamentu zajištěnou většinu hlasů, se kterou může vládnout, prezident vlastně nic nezmůže. Žitný uznal, že i premiér Fico se měl držet zpátky a nezmiňovat amerického miliardáře Geoge Sorose, se kterým se Kiska setkal v září minulého roku v USA.

  „Premiér jednoznačně, česky řečeno, ujel, utrhnul se. Dá se říct, že ta jeho reakce byla podrážděná právě kvůli té iniciativě prezidenta, která už byla mimo ústavní rámec. A džin už je vypuštěn z lahve,“ pravil novinář.

  Celý rozhovor naleznete ZDE.

  „Já jsem od prezidenta očekával, že se okamžitě po té události, protože už v pondělí to na Slovensku vřelo, vrátí nejpozději v úterý a začne vnímat tu situaci. Jeho prvořadou úlohou z mého pohledu bylo hovořit s velvyslanci jednotlivých zemí a snažit se jim vysvětlit, že nic takového jako ohrožení svobody tisku a ohrožení novinářské práce neexistuje. On to neudělal. Klidně lyžoval dál, jako by se ho to vůbec netýkalo. To je podle mě velmi silná výčitka a na Slovensku ji nikdo nechce slyšet,“ prohlásil Žitný.

  „On se postavil na stranu ulice,“ vyčetl ještě Žitný Kiskovi, podle něhož by prezident měl stát ve středu mezi politiky a veřejností. Prezident se však postavil také na stranu opozice, aniž by vzal v potaz, že vládní strana Smer Roberta Fica je i podle průzkumů stále nejsilnější stranou v parlamentě, takže by se bez ní podle všeho neobešlo ani příští sestavování vlády.

  To, že je dnes tolik kritizován ministr vnitra Robert Kaliňák, to nechává Žitného v klidu. Jde totiž o spekulace nebo o podezření, která však zatím nebyla Kaliňákovi nijak prokázána, takže je třeba pokládat ho za nevinného. Podobná podezření existují i kolem Richarda Sulíka ze strany Svoboda a solidarita. To je nejsilnější opoziční strana. Jenže zatímco Smer chce volit asi 25 procent lidí, tak u SaS Richarda Sulíka je to jen asi 13 procent, takže by vládu skládal dost obtížně. Žitný také připomněl, že Sulík položil vládu Ivety Radičové, takže se nabízí otázka, jak spolehlivým partnerem do koalice by byl.

  Žitný je navíc přesvědčen, že Ficovi enormně záleží na prošetření smrti Jána Kuciaka. „Této vládě strašně záleží na tom, aby to vyšetřené bylo. Pokud chce Smer a hlavně Robert Fico pokračovat dál a je zřejmé, že oni v politice pokračovat chtějí, chtějí být tím významným hráčem v tomto politickém prostředí, tak je jejich enormním zájmem, aby policejní orgány tuto vraždu vyšetřily. To bych nebagatelizoval,“ zdůraznil novinář.

  Žitný pôsobil desať rokov v radiu Svobodná Europa, ako komentátor publikoval v mnohých domácich a zahraničných médiach. Venuje sa najmä tématám bezpečnosti, spravodajských služieb a organizovanému zločinu v politickom kontexte.

546 zobrazení