Slovansko-Árijské védy

SLOVANSKO-ÁRIJSKÉ VÉDY

Slovanské, predkresťanské ponímanie sveta bolo stáročia potláčané nielen mocou štátno-kresťanskou ale aj komunistickou vládou. Slovanské obrady a tradície boli takmer vykorenené, stratené v zabudnutí, zmenené a zahalené lžou. Preto je v súčasnosti neľahké znovu obnoviť slovanské ponímanie sveta, ba čo i len uveriť aká starobylá je slovansko-árijská kultúra.

V súlade s predpoveďami Véd neodvratne nadchádza doba veľkej zmeny, ktorú civilizácia vníma nerada. Pokračuje sa v zahaľovaní pravdy lžou či podávaním poloprávd. Môžeme to pozorovať napríklad na fenoméne roku 2012. Podľa Véd nejde o koniec mayského kalendára – veď okrem neho končí aj ďalších 300 indických kalendárov. Ide o reálnu astronomickú udalosť súvisiacu s pohybom našej slnečnej sústavy – a takéto veci sa dajú vopred presne vypočítať. Samozrejme, že bude mať následky, ale nepôjde o slepú hru živlov. Prekračujeme galaktickú hranicu dvoch Svetov, vraciame sa domov. Sily Sveta Svetla sa ujmú toho, čo im patrí. Sotva to však bude otázka jedného dňa v decembri roku 2012 n. l. – či pre nás v 7520. Ale o tom budeme písať podrobnejšie.
Objavilo sa nemálo iniciatívnych jednotlivcov, ktorí často nemajú ani elementárne poznatky o slovanskom ponímaní sveta, no napriek tomu sa zaoberajú  zavádzaním pseudoslovanských tradícií, čo vedie k zakladaniu pestrých, rozlične orientovaných religióznych smerov a skupín. Títo iniciátori neraz lákajú ženy.
Niektoré smery kopírujú kresťanstvo a na úroveň najvyššieho Boha inštalujú jedného zo slovanských Bohov (Rod, Svarog, Perún a pod.). Iné predstavujú slovanské ponímanie sveta primitívnym spôsobom ako klaňanie sa Prírode a Jarile-Slnku. Ďalší sa sústreďujú na mysticko-mytologický aspekt slovanského ponímania sveta málo zrozumiteľný pre bežných ľudí.
Keď sa navraciame k slovanskému ponímaniu sveta treba povedať, že zahŕňalo nielen organizáciu života, ale aj poznanie o architektúre sveta, slnečnej sústave Jarily-Slnka, o človeku a jeho minulosti, o vzájomnom pôsobení so Zemou, o vplyve vesmírno-galaktických procesov na rozvoj človeka, ľudstva atď. Z niektorých uhlov pohľadu svetonázor Slovanov a Árijcov predstihuje poznanie, ktoré je dostupné súčasnej vede.
Texty Slovansko-Árijských Véd siahajú do pradávnej minulosti. Nejde o „kópiu“ indických Véd. Napríklad v Rig-Vede sa opisujú tajomní bieli Árijci, ktorí v dávnych časoch prekročili hory (Himaláje) a priniesli predkom dnešných Indov poznanie – Védy. Rovnakú informáciu nájdeme v starej perzskej Aveste (Aria-Veste). A britský autor Arthur Kemp zhrnul minulosť bielej rasy v knihe The March of the Titans s podtitulom A History of White Race. Zaujímavé čítanie.
Prečo o našich vlastných Védach dnes nič nevieme? Zamenili nám dejiny históriou, vieru náboženstvom, kultúru civilizáciou, kniežatstvo kráľovstvom, dŕžavu štátom. Nejde o ekvivalentné významy a už vôbec nie o hru slov. Dejiny fyzickej likvidácie Véd zahŕňajú tak pálenie kníh ako aj fyzickú likvidáciu nositeľov prastarej kultúry. Takzvaná Veľká Morava bola v skutočnosti súčasťou Kyjevskej Rusi a kresťanstvo na Rusi zaviedol „svätý“ knieža Vladimír, ktorý vpustil do Kyjevskej Rusi jeho šíriteľov – križiakov. Pokresťančovanie Slovanov trvalo od r. 988 po r. 1000 n. l. Zatiaľ čo r. 988 mala Kyjevská Rus 13 miliónov obyvateľov v roku 1000 už len 4 milióny. Dejiny zamenili „zbožní“ mnísi za históriu a údaj o jatkách sa tam nehodil.
Prežili len starci a malé deti. Starci postupne vymreli a deti vzali mnísi do kláštorov na kresťanskú prevýchovu. A tak na Slovensku naozaj nič neostalo.
Slovansko-Árijské Védy prežili tisícročie len v tajnosti na Sibíri a niečo z nich na Islande. Po dlhej dobe vyšli v Rusku r. 1949. Stalin potreboval do boja proti fašizmu všetkých, a preto povolil všetky cirkvi, medzi nimi aj prastarú, predkresťanskú Pravoslávnu cirkev Starovercov-Inglingov (Pravoslávie nemá nič do činenia s kresťanstvom a bolo – akože ináč – násilne prebrané Starovercom v 17. storočí za cenu 2 miliónov obetí). Sloboda sa rýchlo skončila a nasledovalo ďalšie prenasledovanie. Posledného človeka uväznili za slovanskú vieru r. 1986.
Zaujímavosťou je, že niektoré knihy vydania Slovansko-Árijských Véd sa dostali s vysťahovalcami do amerického Hollywoodu. Použitím údajov z nich vznikol populárny fenomén Star Gates (Hviezdne brány), ktoré sú vo Védach opísané ako Brány Medzisvetia. Hoci udalosti spojené s týmito filmami sú však fantáziou režisérov, názvoslovie prevzali z Véd.
hore   domov



SLOVANSKÝ ENERGETICKÝ SYSTÉM A KANÁLY VNÍMANIA SVETA

 

Slovanský (devätoričný) aj východný (sedmoričný) energetický systém sú založené na vzájomnom pôsobení rôznych energetických tokov, z ktorých každý má svoju farbu, zvuk, spektrum, frekvenciu, ako aj energetické centrum na tele človeka. Toto energetické centrum doteraz nosí prastarý slovanský názov Čakra (Čak – Ra), kde „Čak“ označuje kruhový pohyb do dvoch strán, t.j. na príjem aj výdaj energie, a „Ra“ označuje čisté žiarenie. Štruktúra tohto kolesa dvojitého pohybu sa dá zobraziť tak, ako je na obrázku.

 

Energetická štruktúra každej čakry je samostatná, v každej je bod vtoku energie a bod výtoku, odkiaľ energia vychádza do tých alebo oných orgánov ľudského tela. Každá čakra zásobuje iné orgány, ktorým dodáva energiu. Keď sa aktivizujú energetické okruhy, človek môže zoslabiť alebo zvýšiť energetický tok do daného orgánu. Každej čakre zodpovedá aj rozdielna farba a zvuk.
Všeobecné známy východný systém energetickej štruktúry je sedmoričný, používaný všetkými východnými národmi. Ale už v severnej časti Indie sú niektoré chrámy, kde najosvietenejší žreci používajú devätoričný (slovanský) systém. Okrem siedmich základných čakier majú teda ešte dve: Surma čakru (slnečný dych) a Čandra čakru (lunárny dych). V súlade s ich učením tieto energetické centrá zodpovedajú za vzájomné vzťahy s Predkami.
Slovanský systém energetických centier je rozvinutejší ako východný systém. Obsahuje 37 základných energetických centier: 9 hlavných a 28 určujúcich. Všetky spolu vytvárajú energetický kríž. Hlavné sú rozdelené na tri štruktúry:
            -          prvé nižšie 3 čakry zodpovedajú za fyzický vývoj človeka;
            -          stredné 3 čakry zodpovedajú za duševný rozvoj;
            -          horné 3 čakry zodpovedajú za duchovný rozvoj.
  1. Začiatok
Čakra sa nachádza v oblasti kostrče. Človek cez ňu prijíma životnú energiu, ktorá z neho vyteká. Pohlcuje všetky druhy energií.
Farba: čierna (nepreskúmaná, za hranicou ľudského vnímania).
Vo zvukovom rozsahu čakra prijíma infrazvuk (nadzvukové frekvencie). Infrazvuk môže vyvolať u človeka panický strach.
Vo východnom systéme sa táto čakra volá Mu-Lad-Ha-Ra, ale naši Predkovia ju nazývali jedným krátkym a pochopiteľným slovom – Prameň. Všetko sa začína v nejakom počiatku.
  1. Zrod
Zodpovedá za Rod, t. z. za zrodenie života, ale aj prijíma energiu iných životných bytostí, skrz ňu vchádza do ženy mužská sila. Okrem toho, táto čakra prijíma špeciálne nasmerované energetické toky (urieknutie, prekliatie a pod.). Nachádza sa v oblasti ohanbia.
Farba: červená.
Zvuk: „Do“.
Vo východnom systéme sa táto čakra nazýva Sva-D-Hi-Stan-A.
  1. Brucho
Po slovansky „život“ vyjadruje „brucho“. Miesto, kde sa rodí život. Cez čakru človek dostáva spočiatku energiu v útrobách matky, potom kozmickú energiu od svojej hviezdy – vládkyne. Nachádza sa v oblasti pupka.
Farba:
Zvuk: „Re“.
Vo východnom systéme sa nazýva Mani-Pu-Ra.
  1. Prsia (Hruď)
 Vyžaruje a pohlcuje tvorivú energiu. Zodpovedá za dýchanie. Nachádza sa v centre hrude (slnečný pletenec).
Farba: zlatá.
Zvuk: „Mu“.
Vo východnom systéme sa nazýva Ana-Ha-Ta.
  1. Lada
Je umiestnená na pravom pleci. Zahŕňa podpažie, sústavu pleca. Prijíma a vylučuje energiu lásky, dobra, nežnosti. Okrem toho táto čakra zodpovedá schopnosť pracovať (mechanické ponímanie).
Farba: zelená.
Zvuk: „Fa“.
Vo východnom systéme sa nazýva Surma čakra.
  1. Leľa
Nachádza sa na ľavom pleci. Reguluje prácu srdca, ale prijíma aj energiu intuície. Zabezpečuje intuitívne poznávanie sveta Javi, intuitívnu tvorivosť a predtuchy. Preto človek hovorieva: „cítim srdcom“.
Farba: nebeská.
Zvuk: „Sol“.
Vo východnom systéme sa nazýva Čandra čakra.
  1. Ústa Ústie
Zahŕňa systém hrdla. Táto čakra vydáva zvukovú energiu, zodpovedá sa materializáciu mysle (reč), ale tiež prijíma a odovzdáva energiu zmyslových obrazov.
Farba: sivá.
Zvuk: „La“.
Vo východnom systéme sa nazýva Viš-Ud-Ha.
  1. Čelo
Intelektuálna čakra, riadi prácu mozgu, spracováva obrazy a myšlienky. Tu spracuje toky energií bez zmyslových okrás. Zmyslový systém tejto čakry sa nachádza za hranicami zmyslového vnímania. Táto čakra zodpovedá aj za energetické videnie. Nachádza sa na čele (medzi obočím).
Farba: fialová.
Zvuk: „Si“.
Vo východnom systéme sa nazýva A-D-Ž-N-A.
  1. Prameň
Vzťahuje sa k svetu Slavi a vychádza z neho kanál, ktorý odchádza do sveta Pravi. Zabezpečuje spojenie s Rodom, t.j. človek cez túto čakru dostáva a prijíma pomoc a podporu svojich Bohov a Predkov, prijíma energie vyšších duševných a duchovných obrazov. Cez túto čakru sa do Sveta Pravi premietajú myšlienky a úmysly. Nachádza sa v oblasti temena.
Farba: biela.
Prijíma ultrazvuk (nadzvukové frekvencie).
Vo východnom systéme: Sa-Ha-S-Ra-Ra.
Človek vyrába energiu zo vzduchu, vody a stravy. Zároveň dostáva energiu zvonku – odSlnka a Zeme. Pohyb vstupujúcich a vystupujúcich tokov je tiež odlišný ako vo východnom systéme. Táto energia a čakry sa vzájomne ovplyvňujú (viac podrobností v knihe).
Všetky hlavné čakry sa ďalej delia na:
-          čakry nízkych energií (svet Navi);
-          čakry stredných energií (svet Javi);
-          čakry vysokých energií (svet Slavi);
-          čakry veľmi vysokých energií (svet Pravi).
PRÍRODA pri aktivovaní všetkých energetických centier nenaprogramovala v človeku systém starnutia.
Každý človek prijíma okolitý svet pomocou energetických kanálov vnímania. U predstaviteľov rozličných národov sa tieto kanály líšia – čo do kvality aj počtu. Všetky kanály vnímania sveta pracujú zároveň a dodávajú človeku nevyhnutné informácie. Napríklad národy s čiernou kožou majú 6 kanálov vnímania, červenokoží – 9, sivé národy – 10, žlté národy – 12 kanálov (dvanáctoričný systém ponímania), biele národy – 16 (šestnásťtoričný systém ponímania).
Tento systém vnímania bieleho človeka sa štrukturálne dá zobraziť nasledujúcim obrázkom:
1, 2, 3, 4 – kanály zodpovedajú za vnímanie štvorrozmerného sveta, t. z. dĺžka, výška, šírka a čas. Tieto kanály pracujú vždy. Zvyšné už u väčšiny bielych ľudí nepracujú alebo sú zahltené nepotrebnými informáciami.
 
5 – kanál duševného vnímania. Dnes je u mnohých ľudí prekrytý alebo „obsadený“ politikou.
 
6 – kanál duchovného vnímania. Je prekrytý extrémami – buď ateizmom, alebo zahltený pre Slovanov cudzími, náboženskými učeniami.
 
7 – kanál mnohorozmernosti rodovej pamäti. Je zanesený takzvanými „všeobecnými ľudskými hodnotami“, zdroje ktorých sú prostriedky masových informácií (televízia, rádio, tlač, internet).
 
8 – kanál harmónie s prírodou. Je to kanál samoregulácie a samoobnovovania sa ľudského organizmu. U súčasného človeka je obsadený materialistickou medicínou, ktorá vníma človeka iba ako fyzické telo, t.j. súhrn fyzických zložiek.
Prvé štyri kanály pracujú u ľudí od narodenia, ale 5., 6., 7., 8. kanál sa Slovania usilovne snažili zapnúť dieťaťu do 12. roku, aby potom, vo vzťahu k nim, sa otvorili zvyšné kanály. Fungovanie všetkých kanálov vnímania dovoľovalo bielemu človeku v plnej miere uvidieť celú krásu okolitého sveta, ale aj všetko to, čo iné národy, s menším počtom kanálov, nedokázali prijímať.
Na to, aby sme mohli prijímať svet tak ako naši Predkovia, musí dnešný človek zapojiť všetky kanály vnímania, a na to musí najskôr pracujúce kanály očistiť od nepotrebnej informácie. Keď bude správne pracovať 8 kanálov, automaticky začnú fungovať aj zvyšné.

 

 

 

 



ODPORÚČANIA PRE ŽIVOT

 Jednou z vecí, ktorá nám môže pomôcť v každodennom živote je aktívne používanie nášho vlastného psí-poľa. Toto pole má každý človek okolo seba. U každého má svoju vlastnú hustotu, štruktúru či silu. To prvé, čo by sa každý mal naučiť je vytvárať okolo seba vlastné ochranné pole. Najskôr si musíme vytvoriť schopnosť vytvárať ochranné pole na úrovni podvedomia. Ako to urobiť? Skoncentrujeme sa na myšlienku: «Okolo mňa sa z mojej energie vytvára obranná kukla (obálka), cez ktorú nemôže preniknúť nijaká negatívna energia.» Takúto prípravu musíme robiť každú voľnú minútu dovtedy, kým mozog nezačne vykonávať podmienený reflex na obranu.

Potom si už musíme iba periodicky overovať stav a silu takejto ochrany. Keď sa človek nachádza na mieste, kde je veľa ľudí, musí si vytvoriť maximálnu ochranu. Doma ju môže mať minimálnu. Je veľmi dôležité si vytvárať ochranu pred spánkom ako pre fyzické telo tak aj pre svoju bytosť kompletne. Pri vytváraní takejto ochrany okolo fyzického tela aj svojej bytosti celkom si predstavujeme energetickú kuklu. Ak si takúto ochranu vytvoríme správne, tak možnosti jej narušenia sú minimálne. Na to, aby sme si uchovali celostnosť ochrany, musíme byť bez negatívnych emócií. Problém je totiž v tom, že negatívne emócie otvárajú obranu zvnútra, pričom vytvárajú toky energií, ktoré sú čo do zloženia a kvality totožné s úrovňou spodného astrálu. Toto vytvára blahodarné podmienky pre činnosť astrálnych zvierat – ktoré, ako sa píše v Slovansko-Árijských Védach voláme Besi, ale aj pre ľubovoľné iné psí-pôsobenie na človeka. Musíme sa vyvarovať negatívnych emócií. Všetky smery, ktoré vyzývajú k pokore, teda pasivite a nie k nutnosti boja sú cudzie a negatívne. Musíme si ale uvedomiť, že ak pri boji so zlom vznikajú negatívne emócie, dokonca ak sú aj nasmerované na zdroj zla, človek nakoniec buď bude týmto zlom porazený, alebo sám sa stane jeho zdrojom. Práve v tomto je sila zla. Na boj s ním je potrebné si uchovať emocionálnu čistotu, bez ktorej nie je možné efektívne bojovať so zlom.

Okrem ochrany je potrebné vedieť, že existuje možnosť energetickej očisty potravy. Každý človek pije vodu a ovocné šťavy, je potravu, ktorá je nevyhnutná pre normálnu činnosť organizmu. Ale akákoľvek potrava, tak rastlinná ako aj mäsitá, obsahuje organické jedy, ktoré urýchľujú proces rozrušovania organizmu a spomaľujú vývoj. Preto je potrebné tieto jedy neutralizovať, t.j. rozštiepiť. Ak si chcete efektívne začať budovať takúto ochranu, prečítajte si najskôr článok SLOVANSKÝ ENERGETICKÝ SYSTÉM A KANÁLY VNÍMANIA SVETA, ktorý je tiež na našej stránke. Vytvorte si predstavu, ako sa vaša energia začína pohybovať po energetických kanáloch vášho tela v smere naznačenom na obrázku. Potom mysľou nasmerujte energiu cez ruku na jedlo, ktoré chcete očistiť. Pritom si musíte predstaviť, ako vaša energia štiepi všetky jedy v potrave. Pre prechode energie cez ruku môžete pocítiť vibráciu či teplo, a čím je proces rozkladu jedov aktívnejší, tým máte jasnejšie a silnejšie pocity. Takto si môžete čistiť vodu, ovocné šťavy aj akékoľvek ďalšie tekutiny.
Okrem neutralizovania látok a vlastností, ktoré sú pre organizmus škodlivé, môžete aj posilňovať to pozitívne, ktoré všetky tieto látky obsahujú a vytvoriť nové vlastnosti a kvality. Ak si pritom dokážete vizualizovať tieto energetické toky znamená to, že máte zvýšenú citlivosť a pri pravidelnom cvičení môžete pomerne rýchlo dosiahnuť oveľa vyššiu úroveň rozvoja svojej osobnosti a vedomia.
A potom môžete prekročiť prah poznania, môžete si sňať z očí «čiernu šatku» šatku a začnete vidieť aký prekrásny je svet, príroda, Vesmír… ale toto prichádza len k ľuďom, ktorí hľadajú.
Nuž ak ste na ceste hľadania, pokročme ďalej. Dnes je v móde debatovať o zdravej výžive, napríklad o tom či jesť alebo nejesť mäso. Ide len o módne trendy, alebo je za tým niečo viac? Pozrime sa na niektoré z odporúčaní našich Bohov:
Nejedzte potravu s krvou, lebo budete ako zvery divé a mnohé choroby vás navštívia. Jedzte stravu čistú, ktorá rastie na poliach vašich, v lesoch a sadoch vašich, nadobudnete vy vtedy sily ohromné, sily svetlé a nepostihnú vás choroby a mučenia so strádaním.
Prikázanie Boha Svaroga
Pamätajte, ľudia Rasy Veľkej, že pre život každej bytosti je určený svoj chod Času, a preto neodnímajte cudzí život, lebo ak narúšate chod Času života druhých bytostí, vy si meníte Čas života vlastného.
Prikázanie Čísloboga
Vedzte, ľudia Rodov Veľkej Rasy, že je potrebné sa s láskou chovať ku všetkému živému, stvorenému na Midgard-Zemi.
Prikázanie Tarcha Dažďboga
Nehubte Prírodu vašu a Krv Rodov vašich, lebo toto sú dve Veľké Sily, ktoré dávajú možnosť na pokračovanie jestvovania Prastarých Rodov vašich.
Prikázanie Tarcha Dažďboga
Nuž, úcta k životu iných bytostí  – hoci ich volajú zvieratá, t.j. vo význame bytosti «bez Duše» – je pôvodnou súčasťou našej Prastarej Viery. V našom ponímaní je totiž Duša sila, ktorá drží danú inkarnáciu «pohromade», t.j. v tradičnom slovanskom ponímaní aj kameň má dušu. Síce inú ako my ale má. «Vynález», že zvieratá nemajú Dušu pochádza od kresťanov.
Pravdou je, že pri poslednej globálnej kataklizme – čo je zároveň letopočet 13019 od Veľlej Struže, t.j. od Veľkého Ochladenia – posledného posuvu zemského pólu – zomrelo následkom kyslých dažďov veľké množstvo ľudí, pretože sa otrávili jedmi, ktoré pri dopade popolčekov, ktoré vyvrhli vulkány do atmosféry formou kyslých dažďov otrávili všetko rastlinstvo na Zemi. Vtedy naši Predkovia naozaj začali jesť zvieratá – ale to bola nevyhnutnosť, ktorá už dávno prestala byť nevyhnutnosťou. Náš pôvodný zvyk nejesť mäso dodnes uchovali napríklad Hinduisti v Indii. Ako nezapierajú ani samotní Indovia – Védy dostali od našich Predkov, nuž prevzali aj naše zvyky.
Tento zvyk prežil aj v Himalájach – v tradícii Budhistov, teda rovnako pôvodom našej. O budhizme sme už samostatne hovorili, takže len trochu načrime do Tibetskej Knihy Živých a Mŕtvych, ktorá sa väčšinou populárne nazýva Tibetská kniha mŕtvych. Stojí sa to si ju prečítať.

V súlade s horeuvedeným prikázaním Čísloboga sa môžeme dozvedieť, že existujú praktiky, ktoré každému človeku dokážu predĺžiť si vlastný život a mnohí budhisti ich praktizujú. Jednou z nich je zachrániť život zvieraťa tak, že kúpia zviera, ktoré má ísť na jatky a pustia ho na slobodu. Tak isto kupujú na trhoch živé ryby a púšťajú ich naspäť do vôd. Je to jednoduchá a priamočiara karmická logika – vzatím života inej bytosti alebo jej zranením si skracujeme svoj vlastný život a darovaním inej bytosti život si predlžujeme svoj vlastný.

Zabíjanie zvierat pre peniaze však má aj ďalšie dôsledky po smrti. Ako sa hovorí v tejto tibetskej knihe, najhoršie sú na tom po smrti práve mäsiari, poľovníci a rybári. Hoci po smrti už ide «iba» o myseľ, veci sa opustením tela drasticky menia. Počas života je myseľ celý deň napĺňaná myšlienkami, ktoré sa však bez fyzického tela stávajú realitou. Znamená to, že kto teraz, v živote neriadi svoje zvyky a tendencie takým spôsobom, aby predišiel tomu, aby sa zmocnili jeho mysle, tak v určitej fáze po smrti – ktorú tibetská kniha nazýva Bardo vznikania – sa takáto myseľ človeka stane bezmocnou obeťou myšlienok zo života, divo zmietaná ich silou. A tak ako čisté myšlienky nakopené za života poženú Dušu nahor, hoci len jediná negatívna reakcia všetko zvrtne do dlhotrvajúceho a extrémneho utrpenia. Mäsiari, poľovníci a rybári sú prenasledovaní fantómovými príšerami zvierat, ktoré počas svojho života týrali a zabíjali. Okrem toho – ako sa píše v tibetskej knihe – všetko utrpenie, ktoré týmto bytostiam spôsobili zažívajú so sedemnásobne vyššou intenzitou. Nuž a čas – to je len premenlivý fenomén. Z nášho pohľadu môže ísť o veľmi dlhé obdobie…
Hoci si mnoho ľudí myslí, že «uľaví» svojmu svedomiu akýmsi odrecitovaním opisov svojich činov na spovedi a všetko je v poriadku - nedá sa to. Po smrti pôjdeme všetci cez ten istý, trojstupňový súd.
Konzumovanie mäsa má však aj ďalšie aspekty, ktoré tí, ktorí vytvorili túto civilizáciu veľmi dobre poznajú. Určite ste počuli o kanibaloch. Väčšinou – ako to býva v podmienkach civilizácie bežné – mnohí čosi povrchne počuli – teda informáciu nám nikto neskryl – akurát sme sa tomu do hĺbky nevenovali no a o detaily sa už postarali médiá a filmy. U kanibalov totiž v skutočnosti nejde o zjedenie celého človeka kvôli hladu. Rituálne sa jedla iba časť tela človeka, a to väčšinou veľmi obávaného nepriateľa, ktorého sa podarilo zabiť až po dlhom či ťažkom boji. Pretože bol udatný, cieľom je «preniesť» túto vlastnosť akousi genetickou cestou do tiel tak, že sa rituálne zje časť jeho tela. Mnohí sa pousmejú, ale všimnite si dobre ľudí, ktorých dennodenne stretávate. Hoci hmotnosť človeka závisí do značnej miery od individuálneho metabolizmu, sú ľudia, ktorí sú jednoducho veľmi obézni. Ale – ak sa im lepšie prizriete – náhodou vám nepripomínajú vzhľadom nejaké zviera? Správne, sme to čo jeme. U väčšiny nadmieru obéznych ľudí zistíte, že sa podobajú na ten druh zvieraťa, ktoré s obľubou konzumujú. Najčastejšie ide o prasa, kravu alebo nejakú hydinu. A tu – okrem karmického aspektu, ktorý sa bude «riešiť» po smrti – lebo to, že človek nijaké zviera «priamo» nezabil neznamená, že nemá zodpovednosť skrz peniaze, ktoré platí mäsiarom, poľovníkom a rybárom, nastupujú dve ďalšie okolnosti. Všetky tieto chúďatá sú v snahe čo najviac a čo najrýchlejšie zbohatnúť napchávané rôznymi chemikáliami, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby zviera čo najrýchlejšie nabralo na váhe, aby ho mohli čo najrýchlejšie zabiť, posekať a predať. Tieto chemikálie sa takto nebadane prenášajú do tiel konzumentov, kde okrem obezity prinášajú aj infarkty, rakoviny a podobné moderné «výdobytky». Nuž, naozaj nič nie je zadarmo. Ďalej tu je programovanie, ktoré prenášame priamo na seba. Hoci je to úmyselne zatajovaný fakt, hmota sa dá vyrieknutým alebo napísaným slovom «programovať», t.j. prijíma informáciu, ktorú potom ako jej nositeľ «dopravuje» do ľudského tela. Pre nový vek ho objavil Japonec Masaru Emoto. V podstate názvy všetkých zvierat, ktoré najčastejšie jeme aj používame ako negatívne porovnávacie bázy – teda nadávky – krava, hus, sliepka, sviňa, baran a pod. V okamihu smrti všetky tieto bytosti zomierajú s vysoko negatívnymi myšlienkami a «želaniami pre nás», ktoré ostávajú v ich bunkách, okrem toho preberáme chemikálie, ktoré tam uložili «odborníci» a navyše nemáme pre ich existenciou a utrpenie, ktorým prechádzajú ani dobré slovo – čo môže byť na tom pozitívne? Žeby stále zdravšia populácia?
Nuž, ešte pár slov o ukladaní informácií alebo kladnom či zápornom programovaní skrz slovo. Pre svetovú verejnosť sa stal známy Japonec Masaru Emoto, ktorý napísal už niekoľko bestsellerov. Pri svojich výskumoch zistil, že podľa toho, aké slovo vysloví nad vodou, alebo ho umiestni napísané na pohár s ňou vyzerá aj odfotografovaný kryštál vody samotnej. Tieto kryštalické formácie fotografoval a porovnával. Zistil, že napríklad kryštál čistučkej vody môže vyzerať na fotografii ako z tej najznečistenejšej stoky, ak nad vodou niekto povedal, alebo na pohár napísal negatívne slovo či nadávku a naopak. Navyše, pozitívne alebo negatívne slová sa «nevpisujú» ako informácia do vody rovnako v každom jazyku. To isté slovo sa v každom jazyk odráža inak – jedno vytvára krajšie kryštály aj farby, iné škaredšie. Dokonca ani hudba sama osebe veľmi neovplyvní výsledok – ide zásadne o obsah textu, ktorý sa v piesni používa. Môžete si takéto fotky nájsť na internete – je ich tam dostatok – alebo si môžete objednať a prečítať nejakú z jeho kníh. Napríklad New York Times Bestseller – THE HIDDEN MESSAGES IN WATER. V tejto knihe je zaujímavá strana č. 9, kde sú nad sebou fotografie kryštálov, ktoré vznikli vyslovením japonských slov Anjel a Satan. Hoci sa autor snaží povedať, že slovo Satan vytvorilo negatívny obraz a slovo Anjel pozitívny – každý môže poľahky vidieť, že nejde o veľký rozdiel. Dokonca aj farba je v podstate rovnaká. Sú to síce slová do japončiny prevzaté a japončina sama osebe nie je nijako ľubozvučný jazyk, ale výsledok je plne zhodný s informáciu v Slovansko-Árijských Védach. Anjel je temná bytosť 16 rozmerného astrálu a preto podobnosť – hoci vždy podávaná naopak – nie je vôbec náhodná. Len vytváraný dojem je iný.
V našej, slovanskej kultúre jestvuje od pradávna výraz ŽIVÁ VODA, kedysi volaná aj VODKA. Nikdy nemal nič spoločné s alkoholom, veď alkohol sa dostal do slovanských zemí až so Židmi, ktorí si začali otvárať šenky/krčmy vedľa kresťanských kostolov – samozrejme až po násilnom pokresťančení Slovanov.
Naše prababky vyslovovali nad pramenitou vodou pozitívne želania, ktoré potom šírili radosť a zdravie. Pozitívna myšlienka uložená obradne do vody ju zmení na požehnanie, negatívna na prekliatie. Že o tom dnes nič nevieme? Už to nie je pravda – poznanie sa vracia. Jestvuje viac médií, ktoré dokážu prijať pozitívnu energiu a potom ju s blahodarným účinkom preniesť na ďalšieho človeka. Ďalším je napríklad materiál z včelích plástov, z ktorého sa robia sviečky. Pozitívne naprogramovaný sa vo forme sviečky zapáli a potom sa táto pozitívna informácia prenáša napríklad na chorého človeka tak, že sa opisuje energetický kríž – ako už v spomínanom článku.
Nuž a akú informáciu nám prináša «supermarketová» zelenina, voda či posekané mŕtvoly utýraných bytostí? O mäse sme už povedali dosť, ale u rastlinnej potravy môže nastať ďalší problém. Všetko, čo rastie na severnej pologuli má jednu polaritu energie a na južnej opačnú. Opačná polarita je dobrá pre tých, ktorí žijú v poli s opačnou polaritou. Meniť polaritu znamená škodiť svojmu organizmu. Nie je dobré jesť ani takú rastlinnú potravu, ktorá vyrástla vo vzdialenosti väčšej ako 600-700 km od miesta, kde žijeme. Nejde síce o «okamžitý» problém, ale konzumovaním energií, ktoré vyrástli v inom prostredí postupne prestávame rozumieť vlastnému životnému prostrediu – a postupne ho začneme ničiť. Nedajte sa oklamať rečičkami o vitamínoch a podobnými dobrými radami…
 


JAV-NAV-PRAV A SLAV V SKRATKE

 
Túto problematiku si nevymyslel jeden človek ani jeden národ na Zemi – ako sa niekedy môžete dočítať v niektorých «odborných» knihách. Je ucelene podaná v jednej z kníh Slovansko-Árijských Véd – v Knihe Svetla, čo je zároveň jeden z primárnych zdrojov poznania. Pokúsme sa zhrnúť podstatu tejto otázky, tak, aby bola čo najľahšie zrozumiteľná:
Tieto Svety vznikali tak, že najskôr sa rozžiaril vo Vesmíre bod – zdroj životodarnej energie RA, ktorá sa postupne začala šíriť Vesmírom. Zároveň na báze tohto zdroja Života začali vznikať prvopočiatočné inteligentné bytosti, ktoré nazývame Prvopočiatočnými Bohmi a oblasť najstaršej časti našej Galaxie Mliečna Dráha sa nazýva Prav. Je to Svet Bohov a zároveň Predkov. Ako sa životodarná energia šírila Vesmírom, tak postupne vznikali ďalšie a ďalšie Slnečné systémy obývané ďalšími a ďalšími inteligentnými bytosťami. Čím bližšie k stredu Galaxie (Svetu Pravi), tým vyššie, viacrozmernejšie a vyvinutejšie bytosti ich obývajú. Bohovia žijúci vo Svete Pravi sú preto Vyšší, pretože ich „pôsobnosť“ zasahuje do celej Galaxie. Sú to jednak fyzické osoby, jednak personifikované vlastnosti, ktoré pôsobia na území celej Galaxie. V skratke, všetko čo existuje vo Vesmíre je iba energia (Inglia) a Sily, ktoré ju riadia (Vyšší Bohovia).
Poďme na to z druhej strany – od nás. Úplne na konci vývoja – na hranici Galaxie sú svety s najnižšou rozmernosťou – „náš“ Svet Javi. Je to ten, ktorý vidíme okolo seba. Hovoríme o štvorrozmerom Vesmíre – našom Svete. Žijeme v „3D“ rozmere plus čas. Máme však 9 čakier, ktoré vytvárajú 9 rôznych tiel. Máme 7 základných zmyslov – okrem 5 všeobecne známych plus intuíciu a jasnovidectvo. Zjednodušene povedané: okolo nášho 3D tela je niečo ako aura, ktorá siaha u niektorých ľudí aj do stoviek či tisícov kilometrov – a sme iba 4D bytosti. „Aury“ Vyšších Bohov analogicky obsahujú celú Galaxiu. Preto naozaj môžu všetko vedieť. Zároveň niektoré zvieratá „reagujú“ na druh energie, ktorý je príznačný pre toho-ktorého Boha a druh energie, ktorá je preň charakteristická. Napríklad medveď reaguje na energiu charakteristickú pre Boha Svaroga, preto ako odpoveď na otázku na Boha Svaroga ho Svarog používa ako svojho posla. Perún odpovedá skrz orla a podobne. Preto sú tieto zvieratá posvätné. Rovnako je to aj so stromami. Plný rozsah informácie o Vyšších Bohoch vo väzbe na im zodpovedajúce runové znaky, zvieratá, stromy živly a pod. vyčítate z kruholetu Čísloboha. Nájdete ho napr. v časti o Slovanskom kalendári alebo priamo v časti Naši Bohovia.
Okrem 4D Vesmíru existujú Vesmíry 3 – 2 – 1 rozmerné (Svet tieňov, Svet zvukov…) a 5 – 6 a viac rozmerné. Členovia Veľkej Rasy však vystupujú len po harmonických stupňoch, t.j. vždy na druhú. Do vyššej dimenzie sa možno dostať iba tým, čo voláme smrťou a úspešným prejdením 3-stupňovým Súdom (Súd Svedomia – Súd Predkov – Súd Bohov). Potom sa zrodíme v najbližšom harmonickom Svete – 42 = 16 rozmernom. Po smrti v 16 rozmernom sa rodíme v 162 = 256 rozmernom. Takto postupujeme po 16 stupňoch. Vždy sa zvyšuje počet rozmerov a tomu zodpovedajúce schopnosti, vlastnosti a nižším stupňom nepredstaviteľné možnosti. Svet Javi je náš 4D, Svet Navi je astrálny svet, t.j. 16 a viacrozmerný. Astrál je Svetlý a Temný. Bytosť – Boh – 16 rozmerného astrálu sa volá Leg, 256 rozmerného astrálu Arleg. Temné bytosti sú označované opačným sledom. 16 rozmerná temná bytosť je Gel, 256 rozmerná Argel. V starol Grécku im dali predponu An, a teda Temná, 16 rozmerná bytosť sa volá Angel (neskôr v latinčine Angelos, po slovensky anjel), 256 rozmerná Arangel (analogicky – archanjel) a podobne. Anjeli sú Temné bytosti, preto ich typický prívlastok je anjel smrti, anjel skazy a pod. Dobrý anjel neexistuje. Ak si dobre všimnete niektoré reklamy, kde sa spomínajú anjeli, veľmi často sa im pridáva prívlastok «dobrý anjel». Ľudia akosi podvedome cítia, že povedať anjel a myslieť niečo dobré jednoducho nestačí. Nuž mnohí – ani nevediac prečo – pridávajú «dobrý». Ale keďže ide o Temnú bytosť, môže byť diabol dobrý?
4D Svet je Svet Javi, astrálny Svet je Svet (Svetlej) Navi (spolu 16 stupňov) a potom nasleduje obrovský Svet Pravi. Po víťazstve v 1. galaktickej vojne sme začali používať aj termín Slav – je to Jav + Svetlý Nav.

Pozrime sa v tejto otázke priamo do Knihy Svetla:

SVETY, POZDĹŽ ZLATEJ CESTY ROZPOLOŽENÉ,
TO SÚ TIE, O KTORÝCH SA HOVORÍ
V PRASTARÝCH VÉDACH.
AK JE SVET ĽUDÍ ŠTVORROZMERNÝ, TAK SVETY,
ROZPOLOŽENÉ POZDĹŽ ZLATEJ CESTY,
MAJÚ NASLEDUJÚCE MNOŽSTVO ROZMEROV:
SVET LEGOV – 16,
SVET ARLEGOV – 256,
SVET ARANOV – 65 536,
SVETY SVETELNÝCH ŽIARENÍ – 65 5362,
SVET NIRVÁNY – 65 5364,
SVETY ZAČIATKOV – 65 5368,
SVET DUCHOVNEJ SILY – 65 53616,
SVET POZNANIA – 65 53632,
SVET HARMÓNIE – 65 53664,
SVET DUCHOVNÉHO SVETLA – 65 536128,
SVETY DUCHOVNÉHO VLASTNÍCTVA – 65 536256,
SVET ZÁKONA – 65 536512,
SVETY BUDOVANIA – 65 5361 024,
SVET PRAVDY – 65 5362 048,
SVETY OCHRANCOV – 65 5364 096.
EXISTUJÚ AJ SVETY LEŽIACE MEDZI NIMI:
PÄŤ, SEDEM, DEVÄŤ, DVANÁSŤ A
MENŠIE, ČO DO POČTU ROZMERNOSTÍ.
NA KONCI SVAGY PRECHÁDZA HRANICA,
ZA KTOROU SA ZAČÍNA
VELIKÁNSKY SVET PRAVI.
OKREM HARMONICKÝCH
A SVETOV MEDZI,
ROZPOLOŽENÝCH POZDĹŽ ZLATEJ CESTY,
EXISTUJÚ REÁLNOSTI VSTUPUJÚCE:
ČASU, PRIESTRANSTVA, BLÚDIACICH DUCHOV,
MENIACICH SA OBRAZOV, TIEŇOV,
ZVUKOV, ČÍSEL, SVET TMY,
NAZÝVANÝ AJ PEKLOM,
BEZ DNA, KDE VOŠLI NAJŤAŽŠIE
ČASTICE PRVOVYTVORENEJ TEMNOTY.
. . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . .
SVETY, POZDĹŽ ZLATEJ CESTY ROZPOLOŽENÉ,
SÚ HARMONICKEJŠIE A
DOKONALEJŠIE AKO REÁLNOSTI MEDZI SVETMI.
TAKTO, HOCI V REÁLNOSTI PIATICH ROZMEROV
JE VIAC MOŽNOSTÍ
PRE VÝVOJ DUCHOV,
NEŽ V NAŠOM SVETE JAVI,
NO KVÔLI VEČNEJ NEUSPORIADANOSTI
V REÁLNOSTI PIATICH ROZMEROV ČASTO
VYBUCHUJÚ ČASTICE PRVOVYTVORENEJ TEMNOTY.
Nejaké «minimum» pre vysvetlenie. Svaga je skratka dvoch staroslovienskych slov SVA + GA. SVA znamená Nebesia a GA cesta. Teda Svaga znamená «Nebeská cesta». Výraz SVARGA zase znamená SVA + R + GA, t.j. Nebesia + Rasa + Cesta, čo čítame ako Nebeská Cesta (Bielej) Rasy. Túto cestu harmonické rozvoja Védy volajú aj Zlatá Cesta Duchovného Vývoja.
Nad každým Svetom „vládne“ Triglav, ktorého tvorí vždy Trojica Vyšších Bohov. Triglav Sveta Javi je tvorený: Svarog-Perún-Sventovít. Svarogovou „aurou“ prítomnou všade vo Svete Javi je Svedomie, Perúnovou je Sloboda a Sventovítovou vzájomná pomoc. Tam, kde chýbajú tieto vlastnosti neexistuje vláda Svetlých Síl.
Svet Javi je na konci našej Galaxie, t.j. za ním je hranica medzi Svetlým a Temným Svetom. Táto hranica sa volá Svarožia hranica. Svety Javi sa niekedy dočasne dostávajú za Svarožiu hranicu, čím sú násilne obsadzované Temnými Silami. Naša Slnečná sústava práve v decembri r. 2012 (začiatkom Leta 7521) presekáva Svarožiu hranicu a vraciame sa domov.
Ide teda o reálne, fyzické Svety, ale ťažko je nám si jednoducho predstaviť vyšší počet rozmerov. Vo Svete danej rozmernosti sa môžu aj vyššie bytosti prejaviť len v rámci platného počtu rozmerov. Napr. keď Perún pred 40 000 rokmi pristál na Zemi, tak jeho kozmická loď 3 dni stála a vyšiel až potom – prebiehala jeho transformácia na 4D.
Ako sa píše v Knihe Svetla, existujú akési „aleje“ medzi rozdielnymi Svetmi, kde sa môžu bytosti prejavovať v sebe vlastnej rozmernosti, ale v danom Svete jedine v danom rozmere. V skutočnosti sa tieto Svety môžu aj „prekrývať“, ale vzhľadom na rozdielne rozmernosti to nie je „vidno“.
Existuje „Jediný Tvorca“, prvopočiatočný zdroj Svetla – RA-M-CHA, ktorý je však – presne ako hovoria budhisti – nepoznateľný. Jednota účelu a tvorivého, budovateľského snaženia všetkých tvorivých Síl a Energií je jedine poznateľný fakt – preto je poznateľný podľa jednotného Plánu existencie Svetov Svetla. A tu sme pri naivite kresťanov a im podobných. Nevedia si predstaviť ani o 1 harmonický stupeň vyššiu – 16 rozmernú bytosť – ale poznajú vôľu Jediného Boha – dobre to opisuje Svetlá, Budhistická Tantra: snažia sa dať príliš veľkú vec do príliš malej škatule…
Toto všetko je však súčasťou slovanskej Viery. Slovo Viera sa skladá z dvoch runových symbolov, ktoré sa v staroslovienčine vyslovovali ako „Viedať“ a „Ra“. Hlavný a podstatný rozdiel medzi Vierou a náboženstvom je ten, že Viera sa z tohto pohľadu prekladá ako čisté, jasné poznanie. Náboženstvo naopak – stavia na dogme, ktorá sa jednoducho nevysvetľuje. Odtiaľ je už iba krok ďalej, k zovšeobecneniu dogmy. A dogma nemusí byť iba náboženská, existujú dogmy politické, ekonomické, sociálne atď. Ide o princíp, že podstata sa nevysvetlí – treba im slepo veriť.
Takže – a toto je dôležité – minulosť, ako záznam skutočných udalostí, ktoré sa stali je prirodzenou súčasťou Véd. Čisté, jasné poznanie Pravdy a všetkého, čo s ňou súvisí je podstatou slovanskej Viery. Vieme, že naši Predkovia kolonizovali Zem pred 1,5 miliardou rokov. Rovnako však Védy obsahujú aj jasné podanie toho, čo sa bude diať – toto je napríklad aj obsahom Knihy Múdrosti Perúna. Druhá vec je, že ešte nenastal čas, aby sa všetko stalo známym verejnosti, pretože tým pádom môžu toto poznanie zneužiť proti nám aj naši nepriatelia. Znamená to, že VIEME, neveríme slepo dogme.
Možno treba ešte v skratke povedať čo je podstatou praxe našej, slovanskej Viery. Vychádzame z faktu, že každý, kto sa narodil vo Svete Javi má svojich rodičov, ktorých už nijako nemôže vymeniť. Títo rodiča však mali tiež svojich rodičov a takto sa v ucelenej – neprerušenej – línii môže každý Slovan alebo Árijec dostať až k Prvopočiatočným, Vyšším Bohom. Všetci sú naši Predkovia a môžeme s nimi komunikovať. Síce v Noci Svaroga ťažšie, ale nikdy nás neprestanú počuť. Rodičom vždy záleží na deťoch a starci nemôžu odvrhnúť svojich vzdialených potomkov. Spojenie s nimi existuje skrz energetické kanály (pretože sú už vo viacrozmerných Vesmíroch nemôžeme s nimi komunikovať „4D“ spôsobom) – ktoré však musia byť všetky otvorené – a prastaré obrady. Boh v správnom, prastarom, védickom ponímaní je JEDINE PRÍBUZNÝ. Pred Bohom si preto nekľakáme a nemôže byť ani našim Pánom! Cudzí Boh už môže byť jedine otrokár – čo platí najmä pre Boha z náboženstva.
Ešte jeden špecifický výraz – Pútnik. Vo Védach ide o Boha zo 16 alebo 256 rozmerného Svetlého Astrálu, ktorý dobrovoľne zostúpil do Sveta Javi s cieľom pomôcť ľuďom v niečom konkrétnom. Pre takéhoto človeka už neplatia niektoré pravidlá – napríklad zostupuje na základe vlastného rozhodnutia, vyberá si miesto a čas narodenia, po smrti už neprechádza nijakým Súdom a podobne. Môže sa vracať aj opakovane – toto je prípad Dalajlámu, alebo jednorazovo – toto bol Radomír.
Pre zaujímavosť, prastaré meno Oleg alebo Oľga významovo znamená „posol Bohov“ – Leg je Boh zo 16 rozmerného astrálu.
Pôvod slova RASA (Rody Asov Strany/Krajiny Asov). As alebo Az je Boh žijúci na Zemi – preto sa aj prvá bukva volá Az. Ich domovská krajina je Ázia či Asia. Pre lepšie pochopenie, Az je taká bytosť, ktorá má aktivovaných všetkých 9 čakier a otvorených všetkých 16 kanálov vnímania sveta. Má teda poznateľne rozdielne schopnosti ako bežný človek. Ide teda o devätoričného človeka (viac v knihe). Naši Predkovia žili v spoločenskom zriadení volanomDŕžava, čo je niečo úplne iné ako štát. Obyvateľ štátu sa volá občan, obyvateľ dŕžavy Rusič alebo Rasič. Rasénia je jeden z názvov našej pravlasti, neskôr volanej aj Veľká Tartaria.
Niečo o Svastike. Skladá sa z dvoch slov (pôvodne runových znakov) SVA + TIK. Sva (ako hore) sú Nebesia, Tik je druh pohybu. Pretože sa jedná o rotačný pohyb Galaxie nie náhodou používame tento výraz pre pohyb ručičiek hodín (tik-tak). Svastika je jeden z najsilnejších ochranných symbolov Slovanov a Árijcov. Tradične sa umiestňovala ako do príbytkov tak aj na odevy, ale chránili sa aj zvieratá. Napríklad, srdcová čakra sa používa na „dopravenie“ negatívnej energie do vnútra človeka, ak mu chce niekto poškodiť. Svastika – ako výšivka na kroji alebo ako drevený či strieborný (nie zlatý!) šperk zastavuje a blokuje vstup temnej energie do tela človeka. Takýto pokus je potom viditeľný na striebre, ktoré nato sčernie a je potreba ho očistiť. Ak ho dnes nepoužívame, ľahko sa stávame objektom útoku Temných bytostí („počarovanie“). Preto nepotrebovali, aby sme nosili či vôbec poznali význam našich symbolov ako ochranných prostriedkov.
Rovnako existujú prastaré výrazy „NEBO“ a „NEBESIA“. Nebo je skratka v staroslovienčine tam kde „Net (Svetlého) Boga“, pričom Nebesia znamená tam, kde „Net Besa“. Takže Nebo a Nebesia nie sú ekvivalentné výrazy už miliardy rokov. Nebo je miesto, kde sídlia Temné Sily, Nebesia je miesto kde niet „Besa“ (zviera v Temnom Svete), teda kde sídlia naši Svetlí Bohovia. Kde to chcú ísť kresťania? Do Neba?
Ďalší zaujímavý výraz je napr. Igor. IGO je v staroslovienčine PORIADOK, t.j. IGOR nie je pôvodne meno, ale vladár – ochranca poriadku. Dnešná ruština má výraz IGO úplne zmenený. S tým súvisí aj výraz ORDA – t.j. kozácka armáda („ZLATÁ HORDA“…).
SLÁVA BOHOM A PREDKOM NAŠIM!
 

 

 


ŽIVATMA, ŽIVA

 
«ŽIVATMA JE NEZNIČITEĽNÁ, NEZMERATEĽNÁ A VEČNÁ; IBA TELO, DO KTORÉHO SA ZHMOTNILA, ZOMIERA… PRE ŽIVATMU NEEXISTUJE ANI NARODENIE, ANI SMRŤ, ONA NIKDY NEVZNIKALA, NEVZNIKÁ A NEVZNIKNE. ONA JE NEZRODENÁ, VEČNÁ, PRVOPOČIATOČNÁ; ONA NEZANIKÁ, KEĎ HYNIE TELO.»
Bhagavad Gita, 2. Kapitola: Krédo Árijského Bojovníka, 2.18-20
Máme rozličné záujmy, vedieme rôzne rozhovory, zaobstarávame si pre seba rôzne veci. Skrátka žijeme. Jedno však v skutočnosti nevieme. Hoci sa to zdá banálne, je to hlavná otázka života: Kto som to ten JA? Ak na túto otázku nepoznáme odpoveď, tak aký význam má snovať nejaké životné plány? Ako si môžeme spôsobovať blaho, teda konať skutočne vo svoj prospech, keď ani nevieme, čo to je to JA? Ak ste si niekedy dávali túto otázku, našli ste správnu odpoveď?
Bežne hovoríme: moja ruka, moja noha, moja hlava, môj nápad, moja myšlienka, moje telo… čie moje? Komu to všetko patrí? A od čoho presne pochádza vyjadrenie «moje»?
Človek ako názov pozostáva zo spojenia dvoch slov: čelo + vek. Ako zvyčajne pri prvopočiatočných, bázových termínoch ide o spojenie dvoch runových znakov. V dnešnej dobe povrchných významov vyplývajúcich zo zjednodušovania myslí dávame slovu človek tiež iba zjednodušený význam. To isté platí aj pre čelo. Chápeme ho ako prednú, hornú časť lebky – nič viac. Nuž ale prečo hinduisti si práve na čelo dávajú farebné značky a píšu nápisy v sanskrite? Pretože čelo je duchovná kategória.

RUNA ČELO:
Runa Čelo označuje koncepciu Vesmírneho lona rozumu. Je to lokalita umiestňovania obrazov mysle, pomocou ktorých sa myšlienky prejavujú v činoch.
RUNA VEK:
Runa Vek je označenie miery času, je to perióda životnej cesty.

Spojenie oboch rún do jedného slova ČLOVEK (ČELO+VEK – takto doslovne znie tento názov aj v dnešnej ruštine, ale je to aj náš, starosloviensky výraz).
Ale toto nie je jediný výraz našich Predkov pre označenie človeka ako bytosti.
RUNA MAN:
Tiež symbolizuje jeden z obrazov človeka, ako «poznajúceho okolitý Svet Javi».
RUNA MANN:
Označuje «človeka, ktorý prenikol za hranicu Sveta Javi», t.j. toho, ktorý pozná Nav a vybral si svoju cestu.
Ak by sme to zrekapitulovali, jednoduché spojenie dvoch rún, ktoré čítame ako človek znamená čelo + vek, t.j. centrum myslenia a umiestňovania obrazov žijúce vo Svete Javi určitú časovú jednotku – vek. Vidíme tiež, že samotný človek môže mať viacero označení, teda človek je tak či onak človekom – ale stále nevieme, čo je to JA?
Podľa čieho príkazu a podľa čej vôle telo vyslovuje toto slovo?
Odpoveď nájdeme vo Védach. JA znamená ŽIVÁ ATMA, t.j. živá atomárna častica, alebo inak aj ŽIVATMA.
ŽIVATMA sa nikdy nenarodila, nikdy nezomierala, je večná, prvopočiatočná a blažená. Keď zomiera telo, ona nezomiera. Použijúc súčasný jazyk, ŽIVATMA sa nachádza mimo času a mimo priestoru. Preto je to duchovná a nie materiálna entita. Je to naše JA.
Védy opisujú ako ŽIVATMA prichádza na tento materiálny Svet. Keď sa zo svojej vlastnej vôle rozhodne začať cestu evolučného vývoja vo Svete Javi, teda v materiálnom svete, spojí sa s druhou živatmou a takto vytvorí priestor a čas. Teda vzájomný vzťah dvoch živatiem vytvára priestor a čas. Postupne sa pridávajú ďalšie živatmy, ale medzi nimi vždy jedna preberie úlohu vodcu. Vodcovi sa postupne podriadi druhá, tretia, štvrtá a ďalšie živatmy a začne okolo seba formovať priestor a vytvorí prvú elementárnu časticu. Vytvorí sa prvé atómové jadro, ktoré pozostáva z množstva živatiem. Riadenie tohto priestoru prevzal na seba vodca a týmto vytvára ŽIVU, alebo inak povedané dávajúcu ŽIVOT.
Možno ste videli film Malý Budha. Pri scéne, keď deti aj s lámom sedia pod stromom, kde dávno pred nimi dosiahol osvietenie Budha, láma podal deťom zaujímavú informáciu. Hovoril o tom, že Budha, t.j. prebudený si spomenul na všetky svoje predchádzajúce životy, na to, ako bol napríklad delfínom a podobne. Už sme povedali, že budhizmus je jedna časť učenia Slovansko-Árijských Véd, a toto vyjadrenie opäť potvrdíme. Vo Védach sa píše, že živatma naozaj postupnou, evolučnou cestou prechádza všetci existujúce ríše na Midgard-Zemi. Najskôr môže vstúpiť do ríše nerastov. Védy hovoria, že najdokonalejšia, najharmonickejšia forma nerastov na Zemi je diamant, čo je zároveň evolučnou špičkou vývoja živatmy v ríši nerastov. Po dosiahnutí tohto stupňa môže živatma – na základe svojho rozhodnutia – postúpiť do nasledujúcej vyššej ríše – rastlinnej.
V ríši rastlín sa živatma ďalej vyvíja, až nakoniec každá živatma vie vytvoriť ľubovoľnú rastlinu, ktorá na našej Zemi existuje. Podľa Véd je najvyššou, najdokonalejšou, najharmonickejšou formou existencie v ríši rastlín orchidea, čo je zároveň vrcholom vývoja živatmy v ríši rastlín. Védy opisujú koľko druhov životných foriem prechádza živatma v ríši rastlín aj v ríši zvierat. V ríši zvierat musí napríklad živatma prejsť 8 miliónov životných foriem. Znamená to, že každý z nás už vytvoril telá všetkých bytostí, ktoré na našej Zemi existujú, a teda máme v tomto nahromadené skúsenosti.
Po nazbieraní skúseností v ríši zvierat živatma skôr alebo neskôr vytvára aj životnú formu domáceho zvieraťa. V tejto fáza živatma nadobudne želanie sa stať človekom.
Práve preto nám Bohovia zanechali prikázania, ktoré nás nabádajú na láskyplný vzťah k zvieratám a prírode ako takej:

VEDZTE,
ĽUDIA RODOV RASY VEĽKEJ,
ŽE JE TREBA SA S LÁSKOU A DOBROTOU CHOVAŤ KU VŠETKÉMU ŽIVÉMU,

VYTVORENÉMU NA MIDGRAD-ZEMI.

 Prikázanie Dažďboga
Život na Zemi je organizovaný systém pozostávajúci z jednotlivých častí, systémov alebo prvkov. Je zároveň súčasťou slnečného, galaktického a iných systémov. Ale v tejto nesmiernej hre sme zvláštnym spôsobom previazaní jediným zmyslom, prvopočiatočnou myšlienkou veľkého básnika, jeho Tvorcu. Preto je aj náš život poéziou vo všetkých svojich prejavoch, respektíve mal by byť, ak patríme do Svetlého Sveta. Do tejto poézie nijako nezapadá ničenie prírody a zabíjanie zvierat.

Skôr alebo neskôr každý z nás príde k hranici, kde bude musieť prevziať plnú zodpovednosť za svoje činy. Je potrebné prejsť naozaj veľmi dlhú cestu, aby sa dalo povedať: JA.

Teda v súlade s Védami «JA» znamená živatma. Každá živatma je jednotkou vnímania Tvorcu , ktorá má pridelenú vlastnú vôľu. Je to Božia Iskra, rovná mu čo do kvality, ale nie čo do mohutnosti – asi ako kvapka v oceáne. Živatma, ktorá má najväčšiu skúsenosť evolučného vývoja medzi všetkými živatmami ľubovoľného tela, sa stáva v tomto tele vodcom a nazýva sa Živou.
Živa je individuálna, samosvietiaca nedeliteľná súčasť Ramchu, rovná mu čo do kvality, ale nie čo do mohutnosti. Je to naše pravdivé, skutočné «JA», čo je zdrojom života každej živej bytosti.
Živatma je samostatná duchovná častica, na ktorú nie sú použiteľné nijaké charakteristiky materiálneho vesmíru:
HMOTA = 0
ENERGIA = 0
PRIESTOR = 0

ČAS = 0

Ale má vlastnú vôľu samostatne prijímať rozhodnutia. Pretože je nehmotná, potrebuje materiálneho sprostredkovateľa, pomocou ktorého sa dá učiť v hmotnom svete. Týmto sprostredkovateľom je ľubovoľné materiálne telo, skrz ktoré môže živatma žiadať o svoje právo na miesto a názor. Buď tvorí telo sama, alebo na základe skúsenosti s inými. Takto sa vytvára symbióza, spolupráca, ktorá obohacuje každého zúčastneného. Tento stav existuje dovtedy, kým sa nevyčerpá možnosť získavania skúseností.
Okrem javných, materiálnych tiel existujú aj iné telá, ale túto problematiku zatiaľ uzavrieme s tým, že výber tela závisí od evolučnej úrovne živatmy a jej schopnosti k vzájomnej spolupráci.
Podľa podania Predkov, živatma prichádza ako individuálna, samostatná žiariaca jednotka Tvorcu, no na konci evolúcie sa môže stať osobou. Ako jednotlivec, človek, je každý z nás «JA» neopakovateľný a vie to, čo nevie nikto iný. Ale všetci sme súčasťou Rodu. Teda čo viem ja, vie aj môj Rod. Takto Rod vie všetko, čo vie každý jeden jeho človek. Teda Rod je osobou aj individualitou. Aby som sa ako živatma stal osobou, začnem sám a počas evolúcie budem zhromažďovať také živatmy ako som aj ja sám.

V okamihu, keď je živatma schopná eticky využiť samostatnú skúsenosť všetkých druhých «JA», je už podobná Najvyššiemu. Odovzdá im všetko, čo dosiahla a má vôľu prijímať rozhodnutia. Toto sa už volá stavom plného ovládnutia. V tomto stave sa rodia nové Vesmíry. Práve preto sa náš známy Vesmír – Galaxia – rozpína.

SYMBOL
ŽIVA – slovanský symbol Bohyne Živy, dávajúci Život všetkému živému na Zemi. Používa sa na obradnom odeve na jarných sviatkoch prebudenia Prírody zo zimy.
 

 

 



CIEĽ ŽIVOTA

Ako sme si už povedali v článku o živatme, otázka «kto som ja» nie je pre človeka technokratickej civilizácie vôbec jednoduchá. Ale správna odpoveď na túto otázku je pre každého nevyhnutná, ak chceme začať vystupovať po Zlatej ceste Duchovného vývoja. Inými slovami, ak v zmysle Véd začíname cestu po Svarge.
V skutočnosti ale každý z nás v živote potrebuje poznať odpoveď na 3 otázky. Prvá je už známa: Kto som JA? Druhá znie: Prečo žijem na tomto Svete a tretia nie je o nič menej dôležitá: Prečo zomriem? Naša kultúra začína tam, kde každý z nás spozná odpovede na všetky tri otázky. A jedine tu môže začať cesta duchovného vývoja.
Hoci naša stránka sa snaží práve o to, aby každý Slovan alebo Árijec mal možnosť nachádzať odpovede, cestu musí vykonať každý sám za seba a s plnou zodpovednosťou. V skutočnosti už tu niekde začína byť ostrý rozdiel medzi Vierou a náboženstvom. V zmysle našej Viery tradične hovoríme: … A uveď nás do pokušenia. Služobníci (t.j. otroci) boží hovoria: … A neuveď nás do pokušenia. V zmysle našej kultúry je dôležité, aby naplnenie nášho života spočívalo v konaní – práci pre blaho Rodu a tvorivom budovaní tejto cesty. Pravdou je že ten, kto sa snaží v živote hľadať odpovede neraz učiní chybu. Lenže chyba pre nás znamená novú skúsenosť a tá prináša nové poznanie. Každý musí nadobúdať svoje vlastné skúsenosti a ak Slovansko-Árijské Védy majú Pravdu – čo riskujeme? Vôbec nič. Našli sme Pravdu sami pre seba. Len ten sa nepomýli, kto nič nerobí. A preto u hľadajúcich prichádza Prerodenie.
Druhý pohľad je pohľad otroka božieho. Vždy koná podľa pokynov Pána. Inými slovami, nesmie hľadať, pretože by mohol nájsť niečo, čo Pán nechce, aby našiel. Takže lepšie je, ak nie je uvedený do pokušenia. Nepríde omyl, a teda nijaká životná skúsenosť vyplývajúca z omylu. Otrok predsa nemá čo myslieť. A toto je jedna z metód, akou si Pán udržiava kontrolu nad svojim stádom. Čím ich je viac, tým lepšie. Vykonajú viac práce a Pán bude bohatší v zmysle hodnôt civilizácie. Viac otrokov znamená viac bohatstva. Akého? Po smrti zistia sami…
Tu môžeme siahnuť po príkladoch z budhizmu. Alexandra David-Neelová, členka Francúzskej akadémie vied, napísala niekoľko veľmi zaujímavých kníh zo svojich dlhých ciest po Tibete. Strávila 40 rokov na cestách spoznávaním východných kultúr a priamo v Tibete 14 – hoci ešte za predchádzajúceho Dalajlámu a pred 2. svetovou vojnou. Jej skúsenosť spomína aj Břetislav Kafka vo svojom diele NOVÉ ZÁKLADY EXPERIMENTÁLNEJ PSYCHOLÓGIE, čo je samo osebe tiež zaujímavé čítanie. Došla v poznaní tak ďaleko, že dokonca si bola schopná zmaterializovať spoločníka – mnícha, ktorý ju sprevádzal na cestách po Tibete. Jej knihy poskytujú množstvo veľmi zaujímavých poznatkov. Jedným z nich je odporúčanie, že ten, kto nastupuje na cestu duchovného rozvoja nesmie veriť ničomu, hoci tomu veria ostatní ľudia hoci aj tisícročia. Jednoducho musí všetko zavrhnúť – sú to len názory či skúsenosti iných ľudí. Ak na začiatku duchovnej cesty všetko zavrhneme a začneme úplne z nuly – čo riskujeme? Ak to, čomu nás učí okolitý svet je naozaj Pravda, tak si ju len potvrdím na vlastnej skúsenosti. Potom to už bude moja skúsenosť a nie dogma. Samozrejme, že náboženstvá presne toto nepotrebujú. Ale skutočne hľadajúci sa takto dogiem zbavia. Môžeme to uzavrieť aj jednoduchým konštatovaním: slobodnému (voľnému) človeku vôľa, otrokovi raj (t.j. plnú moc jeho Boha – v tomto prípade Pána).
Učenie budhistickej Tantry (najvyššia forma budhizmu – je to učenie iba o energiách) priamo varuje aj pred ďalšími „lákadlami“. Mnohí ľudia dnešnej doby si myslia, že konajú veľmi múdro, ak žijú v stave tzv. „open mind“. Ide o politiku „zadných vrátok“. Skáču od jedného učenia k druhému, z každého si niečo vyberú, ale v nijakom nejdú do hĺbky, pretože vždy nájdu čosi nové. Nuž, z pohľadu Véd vieme, že človek dosahuje 2 dospelosti. Jedna je dospelosť fyzického tela – dnes taká preceňovaná – a druhá dospelosť duchovná. Napríklad deti, ktoré starí volchvovia zbierali po dŕžave do učenia, sa u nich učili 40 rokov. Až potom boli zrelí na ovládanie prírodných živlov. Teda z našom ponímaní nastupuje duchovná dospelosť niekde okolo veku 40 rokov. U niekoho skôr, u iného neskôr, u niekoho nikdy. Teda v tomto veku už musí byť Slovan pripravený na všetko – najmä na Pravdu. Teda „skákanie“ od jedného názoru k druhému môže byť znakom hľadania mladosti, ale v tomto veku – plus mínus niečo – už je potrebné mať jasný svetonázor. V skutočnosti tento prístup „zaistí“, že nikdy nič nespoznajú dôkladne. Budú celý život tápať – a tak aj zomrú.
Túto „exkurziu“ do budhizmu ukončíme poslednou kategóriou. Je to výraz „duchovný materializmus“. Zdanlivo proti sebe stojace slová majú za sebou železnú logiku. Kto sa vydá na Cestu Duchovného poznania, mal by byť naozaj na ceste Duchovného poznania. Táto je príznačná tým, že neraz prekračujeme hranice hmoty, času a priestoru. V iných reálnostiach sú iné formy existencie, na ktoré neplatia naše zákonitosti. Inými slovami, na cestu duchovného vývoja musíme nastúpiť tak, že prijmeme všetko, čo tam nájdeme také, aké to svojou podstatou je. Nemôžeme si vopred stanovovať pevné mantinely vyplývajúce z nášho obmedzeného poznania existencie vo Svete Javi. Príkladom je stav, keď síce niekto by aj chcel vykročiť na cestu Duchovného vývoja, ale vopred vie, že čokoľvek tam nájde bude napr. Kristus. Je to obmedzenie vyplývajúce z obmedzeného poznania a náboženskej dogmy tejto civilizácie. Na ceste do neznámych svetov si jednoducho nemôžeme vopred stanoviť čo tam nájdeme – potom to už nie je cesta po neznámom, novom svete ale po vlastnej dogme. Práve tento princíp vyjadruje védický citát:
CHOĎ TAM,
NEVEDNO KAM,
POZNAJ TO,
NEVEDNO ČO…
Predtým to vedieť nemôžeme, a potom to iní aj tak nepochopia, lebo nedá sa to vyjadriť inak ako obrazne.
Ukazuje sa, že má význam zhrnúť podstatu životnej cesty nášho JA. Ako sme si už povedali v inom článku, JA je živatma. Živatma je živá častica Najvyššieho, atomárna častica, ktorá ovláda rozumom a schopnosťou rozhodovať sa na základe vlastného uváženia. V okamihu, keď sa živatma rozhodne vykročiť na cestu evolúcie, spojí sa s druhou, treťou a viac živatmami a vyformuje svoje atomárne jadro. Spojenie viacerých živatiem vytvorí čas a priestor a evolúcia začína.
V každom subjekte vytvorenom živatmami sa jedna stáva vodcom, a ostatné začínajú spolupracovať. Živatma vodca sa už volá ŽIVA.
Cesta evolúcie začína vo svete JAVI v ríši minerálov. Už minerál vládne rozumom, má Dušu a pamäť. Samozrejme, v rámci možnosti svojho zhmotnenia, inkarnácie. Napríklad nápis na neraste môže prečkať milióny rokov a bude uchovaný absolútne verne, ale minerál nemá schopnosť takúto informáciu využiť. Dokáže ju iba uchovať. Je to podobné napr. počítaču. Dokáže veľmi veľa, ale niekto ho musí zapnúť. Informáciu uchovávanú minerálom môže využiť iba bytosť z vyššej ríše. Napríklad z Véd vieme, že naši Bohovia disponujú lietajúcimi korábmi, ktoré sú vyrastené z kryštálu v jednom kuse. Nech sú akokoľvek dokonalé a ovládané v podstate myšlienkami či jednoduchými pokynmi ruky, musí ich niekto riadiť.
V minerálnom svete prejde živatma kompletnú evolúciu. Nerastná ríša je špecifická tým, že nepozná «národnosť». Je to prvá evolučná ríša.
Keď živatma dosiahne najdokonalejšiu formu existencie v ríši nerastov – diamant – môže na základe vlastného rozhodnutia po ukončení života v ríši minerálov vstúpiť do nasledujúcej vyššej ríše – ríše rastlín. V ríši nerastov už prešla kompletnou skúsenosťou – vytvorila všetky existujúce druhy minerálov, má teda skúsenosť takéhoto tvorenia. Ak by sme chceli hovoriť o otázke času… nemôžeme to porovnávať s dĺžkou života ľudí…
V ríši rastlín živatma opäť prejde všetky druhy tiel, ktoré v tejto ríši existujú – sú to milióny existencií. Opäť nadobudne skúsenosť vytárania všetkých tiel, aké v rastlinnej ríši existujú. No ríša rastlín už nie je bez «národnosti». Existuje ríša rastlín Sveta Svetla a aj ríša rastlín Sveta Temna. Keď živatma nadobudne najdokonalejšiu formu existencie v ríši rastlín – zhmotní sa ako orchidea – tak po ukončení života orchidey a na základe vlastného rozhodnutia sa posunie do ríše zvierat, presnejšie – v našom prípade – do ríše zvierat Sveta Svetla.
V ríši zvierat opäť prichádza 8 miliónov zhmotnení – podľa údajov z Véd – a jedného dňa sa živatma narodí ako zviera, ktoré príde do kontaktu s človekom. Najčastejšie to býva domáce zviera, ale môže ísť aj o zviera z voľnej Prírody, ktoré tým či oným spôsobom príde do styku s človekom. Teda v ríši zvierat už neexistuje «najdokonalejšie zviera». Ide jednoducho o kontakt s človekom (aké skúsenosti môžu mať zvieratá z kontaktov s dnešným človekom?). Na základe takéhoto kontaktu a rozhodnutia živatmy nastane nové zhmotnenie sa – po smrti vo forme zvieraťa – v ríši ľudskej.
V tejto súvislosti poznáme termín «totemové zviera». Je to to zviera, z ktorého po smrti prešla živatma daného Rodu do ríše ľudí. Práve preto sa Slovania a Árijci podobajú na určité zviera – črty totemového zvieraťa prechádzajú do ľudskej ríše a členovia Rodu sa na neho podobajú viac-menej všetci. Tu nehovoríme o typických obéznych podobách – najčastejšie tvarov – ktorí konzumáciou zvierat preberajú na seba určité znaky bytostí, ktoré celý život jedia. Mnohí ste určite videli vynikajúci ruský film Vlkodáv z Rodu Sivých Psov. Pre nezainteresovaných ide viac-menej o «kópiu» amerických brakov, ale ak poznáme súvislosti nadobudne úplne iný rozmer. Veľmi často ide o vlkov, medveďov, psov, ale aj iné zvieratá.
Ako sa toto všetko prejaví v našich životoch? Načo sme vlastne nazbierali všetky tieto skúsenosti? Aby sme to nevyužívali, ale používali civilizačné «protézy»?
Najlepšie si to asi vysvetlíme na príklade vývoja (prerodenia) bežného človeka, ktorý rozumne zvažuje výsledky svojich životných skúseností a na ich základe sa nebojí zmeniť svoj životný štýl – hoci to «pravoverným» môže pripadať ako obracanie kabátov.
Už sme hovorili o prirodzenej strave a otázke či jesť alebo nejesť mäso. Mnohí ľudia spočiatku jedia všetko – lebo boli takto od malička vychovaní. No jedného dňa získajú skúsenosť uvedomenia si aké zverstvá to vlastne robia «ľudia» so zvieratami na jatkách. Prirodzene uvažujúci človek nemôže vnútorne súhlasiť s takouto beštialitou a jednoducho príjme rozhodnutie viac nejesť mäso. Bez ohľadu na to, čo hovorí materialistická medicína o nevyhnutnosti prísunu takých či onakých vitamínov, látok a pod. V prvom rade – zabitie a zjedenie inej, svetlej bytosti – je jednoduché, parazitické privlastnenie si všetkého, čo táto bytosť za svoj život vytvorila. Toto je modelové chovanie sa tvarov, nie Slovanov. Okrem iného, každá bytosť má svoj evolučný «plán», ktorý musí napĺňať. Pozostáva z postupných materializovaní sa vo Svete Javi v každej ríši a nadobúdanie skúseností. Zabitím takejto bytosti narúšame jej prirodzenú vývojovú cestu (nemýľte sa, to že zabije niekto iný za vaše peniaze vás nezbavuje karmickej zodpovednosti), a teda príde raz nevyhnutnosť prevzatia plnej zodpovednosti. Mimochodom, ak sme tu – nie náhodou preto, lebo nám to iné bytosti v minulosti umožnili?
A čo si myslieť o tej «nevyhnutnosti» prijímať také alebo onaké látky, v zmysle rád materialistickej medicíny? Nuž jednoducho. To, že sme sa narodili v ľudskom tele znamená, že máme za sebou dlhú evolučnú cestu. Naša živatma má skúsenosť z vytvárania všetkých druhov nerastných tiel, všetkých druhov rastlinných aj zvieracích tiel, a teda máme túto skúsenosť ako v týchto telách existovať a živiť sa. Znamená to, že ak chceme, vieme si na to «spomenúť» a využiť skúsenosť viac ako stámiliónov rokov evolúcie. Toto vlastne ukazujú na svojich životoch indickí jogíni či tibetskí lámovia. V skutočnosti nerobia nič iné, iba z rodovej pamäte «vyťahujú» skúsenosti a uvádzajú ich do svojho života. To je prirodzená, nie «nadľudská» cesta využívania pamäte Rodu. Je aj druhá, civilizačná cesta, na ktorej nám tvari „ochotne“ podávajú informácie, že buď pochádzame z opice, alebo nás vytvoril židovský Boh, a teda musíme žiť na úkor existencie iných bytostí. Je to viacnásobné využitie nevedomosti, a preto to voláme «umelé protézy». Jednak otroci pracujú v prospech blahobytu svojich Pánov, jednak sa sami karmicky zaťažujú. A kto za to môže dnes? Niekto iný? Dobre vieme, že už to tak nie je…
Celkovo môžeme povedať, že všetko, čo existuje, má Dušu. Aj kameň. Ale kresťania nám hovoria, že dokonca ani zviera Dušu nemá – vynikajúca prezentácia efektivity ovládania Temnými Silami.
Duša je sama osebe iba jeden z „obalov“ živatmy. Ako vieme, táto je v skutočnosti obalená nie iba jedným – fyzickým – ale 9 telami. Fyzické telo je iba jedno z nich, ale pokiaľ ho máme, tak je naše vedomie umiestnené v ňom. Po smrti fyzického tela prechádza do najbližšieho vyššieho tela. Tento prechod je vlastne to, čo voláme smrťou. Hlavnou podstatou praxe tej časti Slovansko-Árijských Véd, ktoré naši Predkovia v minulosti „vyviezli“ do Himalájí, a dnes ho poznáme ako budhizmus, je súhrn techník zameraných na vedomý prenos vedomia z jedného tela do druhého. V literatúre sa táto technika najčastejšie nazýva PHOWA. Človek by sa mal počas života učiť prenášať vedomie z jedného tela do druhého. Takto v okamihu smrti svojho fyzického tela jednoducho prenesie vedomie napríklad do astrálneho a nič zvláštne sa nedeje. Aj preto jedno z Perúnových prikázaní hovorí, že pre nás – potomkov Veľkej Rasy – smrť neexistuje.
Už len na okraj, v prikázaniach Našich Bohov sa hovorí aj o tom, že mali by sme Predkom prinášať ako obety ľúbezné vône. Rovnako budhizmus hovorí o tom, že vôňa je to, čo môžeme poskytovať našim Predkom, ktorí už opustili Svet Javi a sú v astrále, t.j. už vo Svete Navi. A práve preto existuje prax – neraz viditeľná vo filmoch – že zomrelým zapaľujú vonné tyčinky. Robia tak budhisti, hinduisti aj taoisti. Nejde o nijakú „aromaterapiu“, ale o jednoduché podporovanie vlastných Predkov a členov rodiny vôbec.
Rozum má všetko čo existuje, pretože je za tým vždy živatma. Samozrejme, aj Zem. Táto predstavuje svojim spôsobom našu Matku. Cíti všetko, čo jej a Svetlým bytostiam na jej povrchu spôsobujeme. A jedného dňa sa pridá k tomu, čo sa musí stať – zničeniu technokratickej civilizácie. Niektoré jej reakcie už vidíme aj dnes, hoci celkovo to ťažko odlíšiť, pretože sa k nám už približuje biely obor – Hviezda Mara, ktorá urýchľuje všetko na Midgard-Zemi a aj HAARP a európsky urýchľovať častíc vo Švajčiarsku s rovnakou funkcionalitou pridávajú svoju «ruku k dielu» – samozrejme, s úplne inými cieľmi.
Ale dokončme myšlienku. Kozmické koráby majú ako naši Svetlí Bohovia tak aj Temné Sily. Primárny dôvod ich existencie je však absolútne rozdielny. Naši Bohovia používajú koráby prioritne na osídľovanie Zemí, ktoré sú veľmi ďaleko od stredu Galaxie tak, aby urýchlili vývoj smerom k inteligentnému životu. Z tohto dôvodu – a najmä preto, lebo ľudia vychádzajú z ríše zvierat, ktorá vychádza z ríše rastlín – sa musia na Zeme prinášať aj zvieratá a rastliny. Takto sa môže docieliť, že sa budú rodiť biele Duše bielym ľuďom. Ale to isté robia – samozrejme – aj Temní. A teda v súčasnosti existujú na Zemi ako zvieratá a rastliny Svetlého Sveta, tak aj zvieratá a rastliny Temného Sveta. Tibeťania za príklad Temného zvieraťa dávajú krokodíla – je to beštiálny extrém. No a čo robia «dobrí» kresťania? Zabíjajú nemilosrdne všetko čo im príde pod ruku. Veď im to dovolil ich Pán… a aká úcta k životu iných bytostí? Tvari okrem zasiatia «temného» semena na Svetlých Zemiach z nich aj vyvážajú nerastné suroviny – drancujú ich.
Práve z dôvodu nutnosti privezenia zvierat a rastlín z iných Zemí na Midgard-Zem existuje veľa – pre dnešnú, materialistickú vedu – „záhad“. Napríklad tvrdia, že pes pochádza z vlka – hoci odborníci vedia, že niečo také nie je možné – a toto učia aj naše deti… len aby sme sa nedozvedeli pravdu. Fantastické? Nuž citujme C. Sagana: „Vo Vesmíre len to fantastické má šancu byť Pravdou“.
Niektorým ľuďom sa zdá, že naši Bohovia sa akosi o Zem nestarajú – a často sa pýtajú prečo. Toto musíme chápať v celkových súvislostiach. Existujú Bohovia Pravi, Bohovi Navi a Bohovia Javi. Bohovia Pravi, t.j. Vyšší, Prvopočiatoční Bohovia sú prítomní v celej Galaxii. Oni sa starajú o to, že na Zemi máme správny tlak, teplotu, chemické zloženie vody, vzduchu a pod. Ako naša živatma má 9 tiel, a sme iba 4D rozmerní, tak živatma Bohov Pravi má nepredstaviteľní počet tiel, ktoré zahŕňajú celú Galaxiu. Sú naozaj vševediaci, pretože my ostatní vlastne žijeme v nich. Napriek tomu sa môžu – keď to je potrebné – aj materializovať v ľubovoľnej rozmernosti.

Bohovia Navi sú čo do rozmerov veľkí aj stovky metrov. Tiež pomáhajú Bohom Pravi starať sa o nás, ale robia to za pomoci Bohov Javi. Bohovia Javi sú už tí, ktorí vedú priamu vojnu s Temnými Silami, a ktorí už začali prípravy na zničenie technokratickej civilizácie aj na Midgard-Zemi. Títo však neprekračujú Svarožiu hranicu, t.j. hranicu medzi Svetlým a Temným Svetom. Jednak preto, lebo túto hranicu stanovili naši Bohovia po víťazstve na Silami Temných Svetov v 1. galaktickej vojne, jednak preto, lebo za hranicou nie sú vhodné podmienky na vedenie vojenských operácií. Tieto nastanú prechodom hranice – 21. decembrom 2012 a vstupom do Svetlého Sveta – domov – začiatkom Dňa Svaroga, t.j. rokom 7521 UMHCH, alebo 2013 n.l.

 

 

 



STAROSLOVIENSKE VÉDICKÉ LIEČITEĽSTVO (CELITEĽSTVO)

„DAJ MI, BOŽE, HLAVU ŽELEZNÚ, OČI MEDENÉ,
JAZYK STRIEBORNÝ, SRDCE MEČA SILNÉHO,
NOHY VLKA SLIEDIACEHO; A BDELOSŤ NEUTÍCHAJÚCU
DAJ MI, BOŽE, LÍCA MOHUTNÉ
JAZYK OVČÍ, UM TEĽACÍ, SRDCE ZAJAČIE“.
(A. Blok, POÉZIA ZARIEKANÍ A ZAKLÍNANÍ, STR. 50)
Volchvovia, znachari, veduni, kolduni, vedmy, trichy, čarodejníci, kudesníci… Koľko veľa názvov máme v staroslovienskom jazyku pre výnimočných ľudí, majúcimi poznanie a schopnosti, ktoré pomáhajú obyčajnému človeku v jeho každodennom živote. Exituje ešte množstvo slov, ktoré vyjadrujú príslušnosť človeka ku kaste zasvätených do védického poznania našich Predkov, ale význam týchto slov je odvodený od slov majúcich jediný zmysel – „(po)znanie“, „svetlo“, „dobro“, ale ani jedno z nich nie je odvodené zo slova, ktoré má význam „zlý“.
Dokonca aj také slovo ako „Vedma“, ktoré u mnohých vyvoláva negatívne emócie a strach, znamená iba jednoduchú skratku „VEDiaca MAtka“. V anglickom ekvivalente sa používa výraz „witch“, podľa výkladu doktora Mora toto slovo neznamená nič iné ako jednoduché „múdra žena“. Slovo pochádza z anglického slovesa „weet“, čo znamená „(po)znať“. Takže aj v súzvuku s „vedmou“, názvy „veduňa a vedun“ rovnako pochádzajú zo slovesa „vedieť, znať“.
Ďalšími staroslovienskymi slovami, ktoré označujú ľudí s poznaním sú slová „znachar a znacharka“, ktoré majú ten istý slovanský koreň – „znať“. Podľa slov Henryho Mora, týmito slovami sa rozumie označenie „ľudia, majúci poznanie a schopnosti vykonávať alebo hovoriť nezvyčajnosti“.
Kresťanská cirkev najviac zakazovala a bojovala proti názvu „Volchv“, čo tiež predstavuje jeden z prastarých názvov človeka, ktorý ovláda nadľudské možnosti. Volchvovia, kudesníci boli koldunmi osobitnej kategórie, ktorí mali veľký vplyv na život krajiny a spoločnosti. Ak sa napríklad niektorí žreci odpradávna u Slovanov nazývali volchvami a ich činnosť volchvovaním, tak následkom toho sa toto slovo stalo synonymom čarovania a čarodejníctva. Volchvovia poznali množstvo meteorologických príznakov, silu a účinky rozličných byliniek a s veľkou skúsenosťou používali hypnózu. V niektorých prípadoch Slovania považovali za volchvov aj kniežatá, niekedy nimi aj naozaj boli – boli zároveň volchvami aj vojakmi. Napríklad sa predpokladalo, že knieža Vseslava Polockého „matka porodila z volchvovania“ (t.j. za pomoci zariekania). A volchvovia mu na hlavu priviazali nauz (obereg, t.j. ochranný prívesok v podobe čarodejného uzla), čím knieža získal nadľudské schopnosti. Obraz kniežaťa-volchva, vodcu družiny, mocného kolduna našiel odraz aj v povestiach. V povesti o Volge (Volchve) Vseslavieniči on, vojak, bohatier, sa menil na šťuku, vlka alebo vtáka. Volchvovia boli bylinkári aj „vodníci“. Dnes už aj veda potvrdzuje dôležitosť a účinnosť fytoterapie a možnosti „programovať“ vodu meniac zloženie jej molekúl a pridávajúc jej nové, nezvyčajné a liečebné vlastnosti. Volchvovia mali hlboké poznatky o netradičnej medicíne. Úspešne liečili chorých liekmi rastlinného a živočíšneho pôvodu, vynikajúco sa vyznali v liečivých rastlinách. Liečili minerálmi, kovmi, rôznymi popolmi a tajnými prostriedkami; poznali diétoterapiu a reflexnú terapiu skôr a lepšie ako Číňania; majstrovsky ovládali akupresúru a rôzne druhy masáží; chiropraktiku a manuálnu terapiu; ovládali stavbu kostí a umenie liečenia orgánov; úspešne liečili poranenia rôzneho pôvodu a úrazy; ovládali chirurgiu, vrátane energetickej; ovládali metódy pomoci pri pôrodoch a gynekologické postupy; vedeli používať fyzioterapeutické prostriedky liečenia: moxovanie, akupunktúru, púšťanie krvou, energetickú masáž, tlaky a aplikácie, liečenie zanesení, minerálne vody a aerosóly, prikladanie bahna, vodoliečbu, liečenie chladom a pod.; originálne liečili reumatizmus, radikulit, natiahnutie svalov a väzív, zuby a zubné bolesti, krvavé vracanie, bolesti očí, bolesti srdca a ciev; účinne liečili aj dnes neznáme, zložité psychické choroby a mnohé ďalšie.
Takto by sa dali rozobrať aj ľubovoľné názvy „profesií“ ľudí, ktorí mali nadľudské schopnosti a ezoterické poznatky, ale takéto opisy budú vždy obsahovať výlučne kladné kvality, pretože dobro musí vždy vyhrať. To samozrejme neznamená, že vo svete niet zla. Jednoducho, ak vediaci človek prešiel na stranu temných síl, tak k jeho názvu sa pridal prídavok „temný“ a všetko ostalo na svojom mieste.
Liečiteľstvo bolo vo všetkých časoch sférou činnosti vediacich ľudí: znacharov, koldunov, vediem atď. preto ich môžeme všetkých súhrnne volať Liečiteľmi – alebo pôvodným staroslovienskym výrazom – „Celiteľmi“ („ce“ = to, „l(e)“ = lepiaci, stmeľujúci, obnovujúci, „tel“ – telo). Čo v našom prastarom jazyku znamenalo: obnovujúci celistvosť celého človeka. To znamená, oni neliečili ako súčasná medicína následky choroby, ale obnovovali počiatočnú celistvosť človeka, ktorý sa na nich obrátil odstraňujúc ako príčiny ochorenia, tak aj jeho následky na všetkých energetických úrovniach. Takýto ľudia sa často už rodili s darom liečenia, ktorý rozvíjali pod vedením múdrych poradcov a svoje poznatky odovzdávali ďalej z pokolenia na pokolenie. A celý tento systém liečebných praktík bol postavený na základe a poznania Slovanských Véd.
Učenie vediaceho človeka sa začínalo základmi stavby Vesmíru, lebo len ich spoznaním bolo možné pochopiť podstatu rôznych liečebných postupov. Prastará Viera našich Prvopredkov učí, že základom všetkých Svetov nášho Kozmosu – Javi, Navi a Pravi je energia, ktorá pochádza z prvobytného zdroja (RA-M-CHA), prejaviaceho sa v našej skutočnosti. Prvopočiatočný zdroj vydáva tok svetlonosných iskier (Atma, Duch), ktoré vydávajú žiarenie. Toto žiarenie, rozlievajúce sa po Vyšších Svetoch sa celý čas materializuje až dovtedy, kým sa nestane živou formou v našom fyzickom Svete Javi. Živá forma vstupuje do vzájomného vzťahu s druhými energiami už zhmotnenými do stavu hmoty Sveta Javi aj s existujúcimi jemnými formami. Takto energia preniká do všetkých rohov Vesmíru, do každej bunky, podstaty a pod. v súlade s prastarým učením Slovanov, základom ľubovoľnej energie je Energon – najmenšia a najväčšia častica, ktorá v sebe nesie všetku prvopočiatočnú informáciu o Stavbe Sveta. Pri vytváraní spojení Energonov prebieha zrodenie a vývoj rôznych systémov, prebieha výmena a obnovovanie informácií. V súlade s horeuvedeným naši Predkovia od pradávnych čias vedeli, že ľubovoľný objekt vo Svete Javi nie je nič iné ako súhrn energií rôznych hustôt. Taktiež vedeli, že musí existovať aj riadiaca sila, ktorá udržiava túto štruktúru v tej alebo onej forme. Túto riadiacu silu nazývali Predkovia Dušou, a preto hovorievali: Dušu má všetko – kameň, strom, jazero atď. takže aj človek má Dušu, ktorá riadi telo prostredníctvom energií určitého spektra a nesúce danú informáciu. Znamená to, že slovanský Védický systém jasne hovorí, že Svet riadi informácia. Ale človek môže túto informáciu prijímať pomocou zmyslov a spracovávať za pomoci mozgu. Preto mozog človeka považovali naši Praščuri za systém riadenia fyzického tela s vedomím (spoločným vedomím/ poznaním Duše a Ducha) človeka. Naši Predkovia vedeli, že pozemský človek predstavuje nielen jednoducho fyzické telo, ale je to mnohoštrukturálny energetický systém, ktorý pozostáva z:
  • Dvojrozmerného Rozumu (systém učenia a poznávania);
  • Trojrozmerné telo (žijúce vo štvrtom rozmere – čase);
  • Šestnásťrozmerný Um (systém materializovania a tvorivosti);
  • Mnohorozmerná Duša;
  • Bezrozmerný (mimorozmerný) Duch;
  • Svedomie (spoločné vedomie s Bohmi a Predkami), t.j. vonkajšie Svetlo prenikajúce dovnútra a osvetľujúce tie alebo oné okamihy Života človeka, jeho štruktúry.
Trojrozmerné ľudské telo má rozvetvenú energetickú sieť, ktorá pozostáva z kanálov a centier koncentrácie energií. Slovanský systém energetických centier väčšieho rozsahu, ako je východný systém. Obsahuje 37 základných energetických centier, z ktorých 9 je hlavných a 28 určujúcich a spolu vytvárajú energetický kríž. Hlavné centrá sú rozdelené na 3 štruktúry:
  • Spodné 3 čakry zodpovedajú za Javný (fyzický) vývoj človeka;
  • Stredné 3 čakry zodpovedajú za Duševný vývoj;
  • Horné 3 čakryzodpovedajú za Duchovný vývoj.
Pohyb energie
Človek, počínajúc počatím a narodením a v priebehu celého svojho života sústavne zapadá do rôznych udalostí, čo vedie k vyčerpávaniu energie z organizmu. Zlý vzduch, voda a potraviny. Ohlupujúce látky (alkohol, tabak, čaj, káva). Prejedanie sa. Sex mimo rodinu (čo privádza nielen k chorobám a rodinným drámam, ale reálne skracuje dobu života človeka). Hazardné hry. Únava a stres. Všetky tieto a iné vplyvy neobyčajne škodia zdraviu, t.j. porušujú zákony RITA. Vychádzajúc z týchto hlbokých poznatkov našich Predkov, pripravovali a vykonávali sa rôzne metódy prinavrátenia si zdravia. Na tento účel sa používali prostriedky širokého spektra účinkov, od hrubého mechanického úkonu (masáž, prikladanie, chirurgia a pod.) po informačné účinky (zariekania, rituály a pod.).
Za najrozšírenejšie sa považovali informačné úkony, ktoré sa používali ako samostatné metódy ozdravenia, tak aj v súhrne s inými liečebnými prostriedkami, mechanickými úkonmi atď. Už aj v našich časoch veda potvrdila, že svet ovláda informácia, čo naši Predkovia vedeli dávno. Spoločné práce vedcov-medikov ukazujú, že aby sa dosiahol účinok na telo s cieľom zmeny jeho fyzických charakteristík na dosiahnutie liečebného účinku, je možné dokonca ani neprijímať lekárske prostriedky vnútorne, ale postačí jednoducho pôsobiť riadenou informáciou. Cestou skúsenosti je dokázané, že pomocou leukoplastu možno prilepiť potrebnú tabletku na svoje telo a sa určitý čas ponosí na sebe, tak výsledok bude ten istý, ako keby bola použitá vnútorne. Sila spolupôsobiaceho účinku bude určite slabšia, ale nasmerovanie účinku je rovnaké. Naši Praščuri tabletky tak či onak nepoznali, ale na sebe nosievali – kvôli ozdravujúcim účinkom – rôzne korene rastlín, zariekavané oberegy (ochranné prívesky), alebo jednoducho používali rôzne zariekania  nasmerované na zmenu informačného poľa človeka. Ale prešiel čas a vnútenie Slovanom cudzieho, kresťanského náboženstva zmenilo prvopočiatočný informačný zmysel mnohých zariekaní.
Afanasiev v minulosti o tom napísal: „Neodškriepiteľne mnohé zo zariekaní, ktoré v sebe obsahujú obracanie sa k nebu, svietiacim objektom, zorám, hromu, vetrom a pod. boli pôvodne modlitbami k Božstvám živlov. Po nástupe kresťanstva boli tieto prastaré vzývania doplnené vsuvkami mien Spasiteľa, Bohorodičky, apoštolov a inými, pre nich vhodnými doplnkami (t.j. slovanské Božstvá boli zamenené judskými). Mnohé zariekania boli do takej miery prepracované novým (t.j. cudzím) vieroučením, že v 15. a 16. storočí boli zahrnuté do kresťanských modlitebných knižiek pod názvom modlitby“
(poznámky v zátvorkách doplnené).
V súvislosti s týmto potvrdením tohto známeho ruského etnografa, my Slovania a Árijci používame zariekania a obrady v pôvodnej, prvopočiatočnej, slovanskej podobe, v akej ich čítajú a používajú vediaci ľudia aj v súčasnosti. Niektoré zariekania sa dajú aj zreštaurovať tak, že sa z nich odoberú cudzozemské vsuvky, obzvlášť tie, ktoré sa týkajú poníženia človeka do stavu otroka či sluhu. Pretože Slovania od počiatku boli vždy deťmi svojich Bohov (našich Veľkých Predkov, od ktorých vedie rodoslovie každého slovanského Rodu). Naši Bohovia nevyžadujú od svojich potomkov ponižovanie, oni sa vždy s nami stýkali ako rovní tak, ako sa to so svojimi deťmi aj má. Veď v Slovanských Védach je to aj výslovne potvrdené:
Predkovia, to sú prastaré Božstvá, bez hnevu, starajúce sa o čistotu, vždy múdro cieľavedomé, vychovávajúce k zanechávaniu hnevu, vyznačujúce sa veľkými a dobrými činmi“ [Zákony Manu (17)].
Jedine následkom násilného pokresťančenia kniežaťom Vladimírom sa Slovanom vnútila situácia otrokov Boha Izraela (dostatok informácií získa každý sám pri pozornom čítaní Biblie, obzvlášť Starého zákona), ale čistá slovanská Duša si nikdy nepripustí označenie „otrok (služobník) boží“, a preto na tejto stránke ani v ďalších textoch nenájdete označenia, ktoré by ponižovali vašu dôstojnosť.
Veď hoci znacharstvo je prastaré podanie, pre mnohé skupiny našich ľudí je ešte nové.
Pri prednášaní zariekaní a vykonávaní rituálov a obradov sa Slovania, v súlade s prastarou tradíciou, označovali Svätým znamením, ktoré sa často označuje ako Perúnica, a dodnes ho ešte vykonávajú Staroverci. Vykonávame ho tak, že špičkami spojíme tri prsty pravej ruky (palec, prstenník a malíček) na česť Veľkého Triglava – Svaroga, Perúna a Sventovíta, ktorých podstatou je Svedomie, Sloboda a Svetlo (vzájomná pomoc) a dva prsty (ukazovák a prostredník) sú spojené spolu a vystreté, čo predstavuje Boha Roda Nebeského a Ladu-Bohorodičku. Takto uložené prsty na priložia najskôr na čelo, potom na ľavé a pravé oko a nakoniec na ústa. Takto sa vykonáva malá Perúnica. Veľká Perúnica sa vykonáva na čelo, ľavé plece, pravé plece a pupok. Sväté znamenie opisuje tvar blesku Boha Perúna, osvetľujúceho život našich Predkov. Pri prednášaní zariekaní znachar predkloní hlavu, pretože predklonenie hlavy počas obracania sa vyjadruje úctu k Slovanským Bohom a Svätomúdrym Predkom ako znak vďaky za ich pomoc. Fyzické vysvetlenie tohto rituálu je veľmi prosté – po ruke nám prechádza radiálny nerv, ktorý sa v zápästí rozdvojuje a končí v prostredníku a ukazováku. Cez tento nerv prechádza vyžarovanie našej vnútornej energie, a tak keď sa prstami dotýkame svojich čakier, tak do nich posielame energiu a aktivujeme ich, čím ich nútime pracovať v zosilnenom režime. Takto aj zosilňujeme vnútorné obranné vlastnosti organizmu a môžeme vylučovať silnejší tok energie.
Kresťanská reforma obradov Nikona v 17. storočí v Rusku tento rituál zakázala a zaviedla trojprstové prežehnávanie – dodnes používané v tzv. Pravoslávnej kresťanskej cirkvi a u gréckokatolíkov. U tohto uloženia prstov (príznačné že zacielené extra na Slovanov) kresťania už uzatvárajú tok energie v ruke palcom, takže ju nevyžarujú mimo, a teda hoci sa dotýkajú svojich energetických centier tak vykonávajú tento rituál naprázdno.
Okrem Perúnice Slovania počas rituálov vykonávajú aj tzv. Znamenie Slávy – priložíme pravú ruku s otvorenou dlaňou na srdce a potom ju dvihneme k Nebesiam a povieme:

SLÁVA BOHOM I PREDKOM NAŠIM!

 

 

 



BESEDY S PÁTROM DIJOM ALEXANDROM

Ako bolo vopred avizované na stránke Leva-Net a aj našej, v sobotu 28. mája sa uskutočnila prvá beseda s Pátrom Dijom v Ostrave a nasledujúcu sobotu, 4. júna druhá beseda v Poprade.
Týmto sa chceme poďakovať všetkým návštevníkom a účastníkom oboch besied, ktoré prebehli v naozaj konštruktívnom a pozitívnom duchu. Na oboch besedách boli vyhotovené záznamy, ktoré budú priebežne k dispozícii čitateľom oboch našich stránok. Zvukový záznam z prvej besedy v Ostrave bol k dispozícii v podstate bezprostredne po besede.
Môžeme smelo skonštatovať, že záujem o našu vlastnú, slovanskú kultúru v našich krajoch žije a bude žiť aj napriek všetkým okolnostiam a udalostiam posledného tisícročia.
V súvislosti s otázkami a odpoveďami, ktoré zazneli na oboch besedách si uveďme niekoľko detailov. Nebudeme však preberať detaily záznamov – tieto sú natoľko rozsiahle, že bude lepšie si ich vypočuť ako snažiť sa všetko prepisovať – skôr niekoľko principiálnych postrehov.
Za našu stránku by sme sa chceli ospravedlniť, že za posledné týždne sme v minimálnej miere stíhali odpovedať na vaše otázky, čo bolo spôsobené najmä časovou náročnosťou prípravy a samotným pobytom Pátra Dija Alexandra v našich zemiach. Sľubujeme, že na všetky otázky dostanete odpovede, aj keď to bude s omeškaním. V súvislosti s otázkami vari iba jedna poznámka. Naša stránka je venovaná znovuzrodeniu našej kultúry, t.j. prastarej, predkresťanskej Viery našich Predkov. Súdiac podľa vašich reakcií môžeme predbežne usúdiť, že tieto ciele priebežne plníme, aj keď určite exituje množstvo vecí, ktoré by mohli byť lepšie. Zároveň to znamená, že okrem vstúpencov slovansko-árijskej kultúry a „služobných“ návštevníkov ani neočakávame návštevnosť napríklad profesionálnych teológov. Preto hoci sme na takýto podnet jednorazovo reagovali, nemienime do budúcna viesť teologické dišputy. Týchto tu bolo za posledných 1 000 rokov dosť a kde nás priviedli vidíme pri pohľade okolo seba. Návštevníkom takéhoto zamerania vrelo odporúčame navštevovať stránky ich vlastného zamerania. Ostaňme si tak každý spokojne pri svojom.
Na besedách sa vynorilo viacero tém, ktorým bude účelné vzhľadom na záujem rozviesť podrobnejšie na našej stránke. Zatiaľ si uveďme len niekoľko momentov.
Páter Dij Alexander je veterán špeciálnych jednotiek, ktorý má za sebou bojové operácie v horách Afganistanu. Za roky služby bol viackrát ranený, odkiaľ napríklad pochádzajú aj jeho viacnásobné osobné skúsenosti so zážitkom klinickej smrti.
Tieto súvislosti je potrebné brať do úvahy, keď chceme hodnotiť otázku vysvetľovaného postoja k vegetariánstvu. Ďalšia dôležitá okolnosť je podnebie, ktoré vládne na Sibíri. Sú tam oblasti, kde 7 až 10 mesiacov v roku je mráz a sneh, pričom hovoríme o teplotách pod -50° C. V takýchto podmienkach sa jednak nedá vypestovať nijaká zelenina a ovocie, jednak sa nedajú skladovať. Obdobná situácia je napríklad za polárnym kruhom. Vo Védach sa však hovorí, že život človeka má vždy vyššiu cenu ako život zvieraťa, t.j. v hraničných situáciách môžeme zabíjať a konzumovať zvieratá. Je tu však niekoľko aspektov. Ako napríklad strom tak aj zviera sa dá zabiť viacerými spôsobmi. Jeden postoj – môžeme ho volať civilizačný – je bez akéhokoľvek milosrdenstva zlikvidovať inú živú bytosť a mať z toho (krvavé) peniaze, alebo zabiť či zoťať strom z dôvodu existenčnej nevyhnutnosti, ale tu existujú prastaré metódy, ako to robiť. Napríklad zviera sa dá zabiť takým spôsobom, aby sa urýchlila jeho evolúcia a znovuzrodenie už v ríši ľudí. Je to síce zabitie živého tvora, ale za to sa „dostane“ priamo do ríše ľudí, teda evolučne zásadne postúpi. A toto je už niečo iné. A každému je určite jasné, že my na výber máme a nie sme v situácii ohrozenia života či nemožnosti prežitia bez zabíjania iných živých bytostí.
Ako ďalší príklad zabíjania je aj zabíjanie nepriateľov v boji. Kozáci – ako vojaci Ordy – boli a sú vynikajúco znalí metódy zabíjania nepriateľov bez toho, aby sa nakarmovali. Práve preto boli a sú tvarmi nenávidení a boli v minulosti neľútostne vyhladzovaní. Jedna vec je totiž zabiť nepriateľa v spravodlivom boji a druhá vec nenavýšiť si vlastnú karmu. Niekoho by to mohlo navádzať k tomu, že lepšie je nebojovať – veď nanajvýš ma zabijú a hotovo, pôjdem do neba. Toto je napríklad postoj kresťanov – bez pokynu Pána nebudú bojovať – čo je voda na mlyn tvarov. Z nášho pohľadu však svojou nečinnosťou ohrozili ostatných členov občiny a nezakročili proti zlu, čo je oveľa ťažší hriech. Nepotrestanie zločinu vedie k jeho pokračovaniu a zvyšovaniu, a preto je povinnosť boja proti zločinu jedna z najzákladnejších životných povinností Slovana a Árijca. Samozrejme, na báze Svedomia. Ale ako správne zabiť vo vojne nepriateľa a nenakarmovať sa? Voči všetkým živým bytostiam musíme cítiť lásku. Mať lásku však neznamená dať sa s „láskou“ zabiť. Ale ak napríklad neumožním niekomu pokračovať v konaní zla – v boji ho zabijem – tak ho uchránim pred nahromaďovaním jeho negatívnej karmy a koniec koncov napomôžem jeho evolúcii, pretože ju nebude musieť vyhladzovať v mnohých reinkarnáciách. Zabíjať hoci v spravodlivej vojne ale s nenávisťou v srdci generuje karmu, čo je akýsi „vedľajší účinok“ temných síl. Mať lásku ku všetkému živému rozhodne neznamená neodporovať zlu a dať sa zabiť – to je zrada Rodu, Občiny, vlastnej rodiny.
Podľa informácií z Véd, po smrti prechádzame trojstupňovým súdom. Prvý je súd Svedomia, druhý súd Predkov a tretí súd Bohov. Teda konať podľa Svedomia je nevyhnutná zásada, ale najťažšie je prejsť súd Predkov, zrada vlastného Rodu totiž nemôže byť nikdy tolerovaná.
 

 

 

 

 



SPOZNÁVAJME SVOJE TELÁ A OBÁLKY

 
Evolúcia Živy – nášho «JA» – je neoddeliteľne spojená so spoznávaním jej tiel a obálok, ako aj s používaním ich schopností a možností. Najprístupnejším – devätoričným – zosobnením týchto tiel je ruská matrioška. Živa samotná ich vytvára, dáva im rásť, aj ich používa.
1.   Živa - individuálna, samožiariaca častica Prvopočiatočného Svetla – Ramchu, sila Jan. Je skutočným «JA» každej bytosti – jeho Duchom, zdrojom života; nachádza sa mimo času a priestoru. Všetky telá a obálky človeka pozostávajú z životnej činnosti mnohých živatiem, ale iba hlavná z nich (najviac evolučne vyvinutá) sa nazýva Živa.
2.   Príčinné telo – častica Inglie, sila Iň. Vytvára sa zhromaždením skúseností prejavov Duchovného Svetla Ramchu v živote všetkých vesmírov.
3.   Žiarie telo – obálka (éterické telo), obklopujúca bytosti. Ono «žiari», t.j. blčí, žiari a skrášľuje sa všetkými farbami v súvislosti s túžbami, želaniami a úmyslami Živy. Má tvar gule, ktorá obklopuje mnohovrstvovou a zložito zostavenou kuklou telo človeka, môže mať rozmer od niekoľkých metrov do niekoľkých kilometrov (odtiaľ pochádza aj názov vtáka Plameniaka a pod.).
4.   Navné telo – leptónová matica Materiálneho tela (astrálne telo). V tomto tele sa dostávajú do svetov Navi.
5.   Javné telo – Materiálne telo, to, čo voláme telo.
6.   Klubie telo – telo umu a rozumu (mentálne telo). Má formu striebristej gule («kotúča»), nachádzajúceho sa vnútri lebky človeka («k» – vzťah, prináležanie k niečomu; «lub» – vnútorná obálka; «ie» – to; to znamená vnútorná, zvonku neviditeľná obálka lebky; spodný, vnútorný kotúč mozgu).
7.   Kolobie telo – telo intelektu (budhistické telo). Má formu zlatistej svetelnej gule («bochníka») a rozprestiera sa okolo hlavy človeka (nimbus svätých: «ko lob ie» – «k(o)» – vzťah k čomukoľvek; «lob» vysoké, viditeľné miesto; «ie» – to; to znamená vrchný, vonkajší viditeľný obal).
8.   Divie telo – Duša človeka, jeho Ochranca (devakonické telo). Má tvar ľudského tela, ktorého veľkosť môže byť od veľkosti ľudského tela po niekoľko stoviek metrov výšky (z tohto slovesného základu pochádzajú výrazy ako Deva, divné a pod.).
9.   Svetie telo – Svetové, Duchovné telo Živy (sattvické telo). Vytvorené je duchovným svetlom Živatiem všetkých tiel Živy, ktoré sa nachádzajú mimo času a priestoru. Žive zabezpečuje kvalitu Osoby, t.j. schopnosť ovládnuť skúsenosťami všetkých živatiem svojho tela.
Energetická stavba človeka sa zjednodušene dá predstaviť ako dva prúdy protichodných nábojov: činného, horiaceho, suchého, slnečného prúdu Ha (Ja) a nečinného, chladného, vlažného, lunárneho prúdu Tha (Iň), ktoré prechádzajú nadol pozdĺž chrbtice. Tieto dva protichodné prúdy sú spojené s prúdom Vynášania, ktorý prechádza zdola nahor skrz chrbticový mozog a víchrami sily, ktoré sú rozložené pod prednou stranou chrbtice. Tieto víchre sú usporiadané v takomto poradí:
1.   Začiatok – je umiestnený na konci kostrče. Zabezpečuje životaschopnosť Materiálneho tela, zbiera silu Zeme a najmenšej miere vylučuje energiu, preto sa jeho farba poníma ako čierna. Tu sa nachádza začiatok driemajúcej Ohnivej Sily.
2.   Zrod – je umiestnený v oblasti chrbtovej kosti na úrovni lona. Je červenej farby. Prijíma energiu od Vody aj od iných živých bytostí, ale zároveň vstrebáva ja vylučuje energiu rozmnožovania. Cez tento víchrový prúd vstupuje do ženy mužská sila, ktorá je nevyhnutná na počatie a donosenie dieťatka, energia mužského semena, energia obrazov Ducha (kvalít Živy muža) a Krvi (kvalít Rodokmeňa muža).
S týmto prúdom Životnej Sily do ženy vstupujú dary jej muža:
Blahoslavenie mužného Rodu (dostáva ochranu Rodu muža ako doplnok k ochrane Rodu jej Otca);
Dar materstva;
Ženský Osud (dar lásky k mužovi a deťom);
Rodová Pamäť (intuitívna predvídavosť nahromadených skúseností zhmotnených zrodení svojich aj jej Predkov po ženskej línii tvorenia v Rodine Milujúcich vzájomných vzťahov a podpora Ladu v dome);
Do muža cez Zrod vstupuje od ženy:
Dar Otcovstva – schopnosť vytvárať plnohodnotné deti. Ak je žena dobrotivá a čistá, tak u muža sa táto schopnosť zvyšuje, ak nie, tak sa znižuje.
3.   Brucho (Život) – je umiestnené vedľa chrbtice na úrovni pupku; má oranžovú farbu. Cez tento víchor prijíma človek Životnú Silu a Múdrosť Rodu, ale aj energiu Ohňa. Spočiatku, kým je dieťa v útrobách matky cez pupočnú šnúru, potom, po narodení od Prarodiča v jeho Obrazoch: Boha-Ochrancu, Bohyne Živy a Hviezdy-Vládcu. Táto energia riadi zrod a rozvoj života človeka, spočiatku v semene otca, potom v útrobách matky. Táto Sila riadi spodné energetické centrá a aj celý život človeka od počatia jeho detí, ich narodenie a výchovu.
Ak vyššie energeticko-informačné centrá nie sú vyvinuté a vedome nie sú nevyužívané, tak toto ešte nie je človek, ale iba Žiteľ (Žiť).
4.   Prsia (Hruď) – umiestnenie v oblasti slnečného pletenca a (odspodu) prvých spájajúcich sa rebier; je zlatistej farby. Tento víchor zabezpečuje «Slnečné Dýchanie» (schopnosť nasávať silu Vzduchu a preberať Životnú Silu Jarily-Slnka), prijíma a vylučuje informáciu a energiu Tvorivého Budovania, ktorá rozvíja schopnosť vytárať predmety Javného sveta. Prsia tiež riadia schopnosť nadobúdania a odovzdávania vojenských návykov, schopnosť tvorivo usporadúvať životný priestor okolo seba: v dome, meste, dedine, oblasti, Dŕžave (štáte), na Zemi.
5.   Lada – Lesnica (pravá ruka) a
6.   Leľa – Šuja (ľavá ruka) – sú umiestnené v oblasti sústavy pliec v priestore podpazušia. Víchor Lady má zelenú farbu a je to točiaci sa Kolovrat, t.j. v smere naproti Slnku. Víchor Leli má modrú farbu je to točiaci Posoloň – v smere Slnka. Lada prijíma a vylučuje energiu Lásky, Nežnosti, Šťastia a Dobra. Leľa zabezpečuje intuitívne poznávanie sveta Javi a intuitívnu tvorivosť v tomto svete (technické vynálezy, vedecké objavy a pod.). Ak vyššie duchovno-energetické centrá nie sú vyvinuté a vedome sa nevyužívajú, tak toto ešte nie je človek, ale iba Ľuď (Ľudina).
7.   Ústie (Ústa) – umiestnenie na úrovni spojenia malého a veľkého mozgu; je sivej farby. Tento víchor prijíma a vylučuje energiu Éteru (priestoru) a Životnú Silu sveta Slavi. Ústa Človeku zabezpečujú prijímanie a odovzdávanie energií Zmyslových Obrazov. Tento víchor pomáha pomocou umenia prinášať do sveta Javi to prekrásne z vyšších svetov.
8.   Čelo – umiestnenie v oblasti hlavného mozgu na úrovni medzi brvami; je fialovej farby. Tento víchor prijíma a odovzdáva obrazy mysle, ktoré riadia duchovný a intelektuálny rozvoj Človeka, zabezpečujú možnosť jasnovidectva a jasnopočutia, t.j. vizuálneho a sluchového prijímania mnohorozmerného (5 až 16 rozmerného) sveta Slavi, ale minulého aj budúceho sveta Javi, paralelných a iných svetov.
9.   Prameň – umiestnenie nad temenom a rotuje nie vo vertikálnej rovine – ako predchádzajúce víchre – ale v horizontálnej rovine; je striebristej farby. Tento víchor prijíma a vylučuje energiu Vôle a Vyšších Duševných obrazov sveta Slavi. Prameň je základný orgán vzájomnej súčinnosti s vyvýšenými Predkami a Bohmi – ochrancami Rodu. Ten, kto v sebe rozvinul duševné a duchovné schopnosti vedome prijímať a riadiť Životnú Silu Ústia, Čela a Prameňa dôstojne nadobúda názov Človek.
10.   Svetoč – umiestnenie nad vrcholom, temenom hlavy a tak ako Prameň rotuje v horizontálnej rovine, ale na opačnú stranu; je bielej farby. Tento víchor prijíma a vylučuje energiu Vyšších Duchovných obrazov sveta Pravi. Živa, vlečená silou kanála Vyvýšenia sa dvíha k Svetoču a skrz neho sa dostáva do sveta Pravi, keď nadobudne Osobné vzájomné vzťahy s Ramchom.
Toto je konečný cieľ Viery.
Vedomosť sa začína osvietením umu, Moc použitím Duchovnej Sily všetkých svojich tiel a obálok.
   Vedagor
Vyvýšenie Živy po kanále Vyvýšenia je možné jedine pri postupnom očistení tohto kanála a roztočení všetkých energetických víchrov svojho tela.
Toto oživenie má 8 stupňov:
1.      SKROTENIE ZMYSLOV – splnenie mravoučných zápovedí:
Dobrota – želanie dobra všetkému existujúcemu, nespôsobovanie škody;
Cnosť – čistota slova, mysle, skutkov;
Zdržiavanie sa (uchovanie semena) – pohlavný život s cieľom počatia cnostných detí a nie na uspokojovanie zmyselnosti;
Nekradnutie – bez želania kradnúť a prisvojovať si cudzie;
Nezávislosť – bez naviazanosti a nahromaďovania osobného majetku – vecí;
Úprimnosť – čestnosť, prostota, otvorenosť;
Nekoristníctvo – robenie dobra iným bez očakávania výhody pre seba;
Neurážanie – bez urážania;
Nehnevanie – bez hnevu;
Nebojácnosť – vedomé chovanie sa.
2.      SAMOKONTROLOVANIE –očistenie svojich tiel:
Očista – očistenie Materiálneho tela;
Spokojnosť – dostatok, podriadenie si zmyslov;
Sebavzdelávanie – láska k Múdrosti, učenie sa Védických spisov;
Čistenie – podriadenie si schopností Materiálneho tela a umu;
Uvedomelosť – nekonanie proti existujúcim zákonom rozvoja Prírody, t.j. zjednotenie svojej vôle s vôľou Prarodiča;
3.      PODRIADENIE SI MATERIÁLNEHO TELA – ovládnutie Ha a Tha energií pomocou cvičenia Materiálneho tela.
4.      OVLÁDNUTIE SILY DUCHA – podriadenie sily (energetikou svojho tela) s pomocou dýchania.
5.      RIADENIE UMOM – oslobodenie umu od vplyvu zmyslov a vonkajších objektov.
6.      KONCENTRÁCIA VEDOMIA – schopnosť ovládať svoje vnímanie.
7.      POZNANIE INOSVETIA – schopnosť preniesť svoje vedomie do Navného, Klubieho, Kolobieho a Divieho tela a poznávanie svetov Navi a Slavi.
8.  PREMENA – vytvorenie tela Svetla, ktoré dáva Žive (individuálnemu «JA») nadvedomie a vlastnosti Osoby.
Pri dosiahnutí mravnej dokonalosti dochádza k rozkrúteniu všetkých víchrov, očisteniu kanála Vynesenia a výstupu Ohnivej Sily po tomto kanály, ktorá vynáša Živu do horného víchru – Svetoča. Potom sa všetky telá a obálky Živy premenia na Svetelné (Svetové) telo, Živa nadobúda vlastnosti Osoby a prechádza do Duchovného sveta, kde pokračuje ďalší vývoj.
Zástancovia tradičnej jogy učia roztáčať víchry Sily (otvárať čakry) a čistiť kanál Vynesenia odspodu nahor, od Začiatku (Iň-prúdu, Muladhary) do Svetoča (Sahasrary). Túto cestu používali starí Árijci – vstúpenci osvietenia Prvotnej Hmoty, t.j. otvorenie a použitie Sily, Moci a Skúsenosti, ktoré sa nachádzajú v Inglii. Ale dnes je tento spôsob nepoužiteľný, pretože naň sú nevyhnutne potrebné: zdravé telo; veľmi dlhý život; čistá strava, voda a vzduch; osamelé miesto; vždy prítomný učiteľ, schopný pomôcť žiakovi v čase nebezpečného zdvihu Ohnivej Sily (Kundalini); vláda, ktorá podporuje takéto zameranie – toto všetko my dnes už nemáme. Preto na človeka, ktorý ide cestou očisťovania kanála Vynesenia (Sušumny) a otvárajúceho víchry Sily (čakry) odspodu nahor, číha množstvo nebezpečenstiev. Všetky víchry, ktoré sa nachádzajú pod pásom, obsahujú v sebe nemenné, životné kvality nadobudnuté v predchádzajúcich materializáciách. Tieto kvality sa začínajú prejavovať podľa zodpovedajúceho stupňa rozkrúcania (frekvencie vibrácií) víchrov. Ak človek nemá skúseného učiteľa, ktorý by dokázal každú minútu kontrolovať túto veľmi dlhú a veľmi nebezpečnú cestu, a ako aj pri absencii všetkých ostatných podmienok, ktoré sú uvedené vyššie, neodvratne sa stane obeťou týchto živelných síl. Obzvlášť nebezpečné je otvorenie dvoch spodných čakier, ktoré sú zodpovedné za pohlavnú silu. Ak človek nedokáže zvládnuť jej najsilnejšie prejavy, tak sa stane obeťou sexuálnych zvráteností, alebo jednoducho nebude schopný sa ďalej rozvíjať, pretože bude strácať semeno, ktorého životná sila je nevyhnutná na ďalšie sebazdokonaľovanie. Na tejto ceste existuje ešte množstvo ďalších nebezpečenstiev, ale najhlavnejšie je zdvih Ohnivej Sily (Kundalini). Ak kanál Vynesenia (Sušumna) nie je dostatočne očistený, tak Ohnivá Sila sa môže začať dvíhať jedným zo 108 energetických kanálov, čo človeku spôsobí rôzne zmeny v psychike, alebo iné energetické traumy a choroby, následky ktorých uzatvárajú cestu k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu.
Druhá cesta, pri ktorej prebieha rozkrúcanie víchrov Sily a čistenie kanála Vynesenia zhora nadol, je uprednostňovaná Slovanmi – stúpencami zväčšovania životnej skúsenosti Ramchu. V tomto prípade budú nebezpečenstvá najmenšie, pretože počas očisťovania kanálu Vynesenia zhora nadol sa u človeka prejavujú všetky sily a kvality, ktoré sú nevyhnutné na úspešné roztáčanie a podriadenie si sily spodných víchrov. Pritom sa k roztáčaniu nasledujúceho, nižšie položeného víchru privádzajú sily a kvality nielen vyšších víchrov, ale aj vyšších úrovní Stavby Sveta.
V súčasnosti je táto cesta priechodná pre väčšinu ľudí, no zdanlivý rozpor týchto dvoch ciest mizne na ceste Vedenia.
Nemyslite si, že na Zemi prebieha všetko len podľa úmyslov Vyšších Bohov a že nič nezávisí od mocnej Vôle a vašich blahodarných úmyslov.
Takto hovoria iba nerozumní ľudia, ktorí nevedia o Pravde Života.
Nebeskí Bohovia len dozerajú na vaše budovateľské činy a prichádzajú na ľudské volanie, keď ich potomkovia volajú o pomoc.
 

 

 



ENERGETICKÝ SYSTÉM 9 ČAKIER

 
Materiál na tento článok je prepis zo záznamu poskytnutý Hlavou Starovercov, o. Alexandrom, ktorému zároveň ďakujeme za odovzdanú slovanskú tradíciu.

Slovano-Árijci majú 9 základných a 28 prechodových čakier, t.j. spolu 37 hlavných. Spolu vytvárajú energetický kríž, a nie iba energetický stĺp.

Na obrázku č. 7 preto vidíme, že pohyb energetických tokov ide úplne iným spôsobom, než ako to podávajú východné, ale aj mnohé západné učenia. Predstavme si, že 7 čakier je základom hlavného energetického stĺpa, ktorý si môžeme predstaviť ako chrbticu. Nahor prúdi energia jedným spôsobom, t.j. špirálovito v smere hodinových ručičiek, ale taktiež aj druhým spôsobom, t.j. proti smeru hodinových ručičiek. U akéhokoľvek vodiča nastane jav, že na jednej strane bude bod plus a bod mínus bude na strane druhej tak, ako to vidno na obrázku, čo platí aj pre chrbticu.
Ak sa pozrieme podrobnejšie na energetický stĺp o ktorom hovoria východné učenia, tak zistíme, že pravá strana človeka je vždy plus a ľavá strana je vždy mínus.
Mnohí ľudia tvrdia, že takto to je u mužov, ale že u žien to je naopak, t.j. pravá polovica mínus a ľavá vždy plus. Preto sa obe protichodnosti ako magnet priťahujú – mužov ťahá k ženám a ženy k mužom. No ale zo života vieme, že niekoho ťahá a niekoho odpudzuje. A toto sa už ťažko vysvetľuje. Nevedia tiež vysvetliť, prečo má pravá polovica tela znak plus ale pravá polovica mozgu má znak mínus. Kde nastalo prepólovanie energií?
Energia sa premenila v bode „A“, ktorý nazývame aj Bod (Krížneho) Kameňa. Pretože tečie systémom kríža. Bod Kameňa je ako kameň na krížnych cestách zo starej slovanskej rozprávky: tam sa hovorí: Napravo pôjdeš – seba stratíš, naľavo pôjdeš – koňa stratíš, ak pri kameni na rázcestí priamo pôjdeš, tak aj seba, aj koňa stratíš, t.j. ako keby sme prestali existovať. Čo to v podstate znamená? Nuž, môžeme povedať, že z čakry 1 ide cesta do Bodu Kameňa, potom je prekríženie a cesta pokračuje priamo do čakry 9. Každý človek prichádza k tomuto kameňu, kde si vyberá cestu, ktorou pôjde ďalej. Pravá čakra 5 je viac materiálny systém, ľavá čakra 6 je viac intuitívna, duchovnejšia. Človek si vyberá kadiaľ pôjde. Nuž, viac to ťahá k materiálnemu, intuícia je menej konkrétna, tam ťahá menej. Cesta priamo, to je celkovo čosi neznáme, neprebádané.
Všimnime si, že keď nakreslíme toto prekríženie (obr. 47), tak dostaneme energetický kríž.
Dokonca aj Ježiš svojim učeníkom vysvetľoval, že každý si nesie svoj kríž.
Ale energie sa rozchádzajú: jedna ide naľavo, druhá napravo – a čo vlastne vidíme? Vidíme runu MAN, t.j. runu ČLOVEKA. A nie iba človeka, ale človeka, ktorý učinil svoj výber a vykročil priamou cestou, do neznáma, do vyššieho Duchovného bodu, pretože dovtedy bola jeho cesta (obr. 48) – neurčená.
A všimnite si, že dnes veľa politikov či vládcov sa často unáša tzv. mystikou, a preto touto runou MAN už zamenili kríže na cintorínoch na hroboch mnohých ezoterikov. Vedeli kde šli, načo šli a čo ich čaká po smrti. Nie náhodou sa nazvali Rádom Nových Tamplerov, t.j. Rádom Nových Chrámovníkov, pretože ovládli špecifické ezoterické poznatky, ktoré však „vyhrabali“ u koho? U Slovanov, Indov, Tibeťanov, t.j. všade tam, kde sa len dalo. Ale Indovia a Tibeťania hovoria, že to bolo 7 Bielych učiteľov, ktorí prišli zo Severu a priniesli im Múdrosť – Védy a že oni im hovorili o Svetoch, ktoré sú odlišné od Sveta Javi.
Dráha od čakry 1 po čakru 9 je z nášho pohľadu čiara Javného sveta života, jedna odchádza do druhého sveta a druhá je ešte v tomto svete. Znamená to, že k nášmu svetu sa dopĺňajú ešte dva svety. Ale energetická štruktúra je svojrázna. V každej štruktúre je bod naplnenia a vypršania života, ktorú nazývame čakra. ČAK-RA znamená KRUH-ŽIARENIA. Schematicky sa dá zobraziť ako vstupný aj výstupný tok (obr. 49), t.j. predpokladajme, že odtiaľto vychádza aj tu vstupuje. Ale akýkoľvek energetický tok je vždy dvojpólový. Toto uvidíme na systéme zobrazenom na obr. 46 ako vodiči. Každá energia má plus a samozrejme aj mínus. Preto môžeme čakru znázorniť aj ako tok štyroch energií (obr. 50), odlišujúcich sa rôznou farbou a zatočených. A všimnite si, že z 37 čakier je deväť považovaných za hlavné energetické centrá, ktoré vplývajú na človeka. A tieto energie spravidla delíme na energie nízke, stredné, vysoké a ultravysoké.
Preto vidíme, že prvé 3 slovanské čakry – 1, 2 a 3 sú: Istok, ktorý sa nachádza v oblasti kostrče, 2. čakra je Zarod, a nachádza sa v oblasti lona a 3. je Život a nachádza sa na mieste pupku. Hovorí sa, že človek dostáva tieto energie zo Sveta Navi, preto sa nazývajú nízke alebo hrubé energie, t.j. navné. S týmto sa nedá absolútne súhlasiť, hoci ako sa bežne hovorí, Nav je svet Duchov, t.j. oddelený svet, v ktorom je svojrázny zrod. Veď sa aj hovorí: Všetko sa rodí dole. Preto nižšie čakry sa volajú aj Navné. A navné môžu byť tiež tak kladné, ako aj záporné.
Najnižšia čakra je bod počiatku, Vstup života. Bod, kde človek dostáva životnú energiu. Preto túto silu mnohí nazývajú aj zemskou silou. Preto keď už raz človek dostal silu zo zeme, tak aj hovorieva: Určite mi silu dáva zem. Ale dáva ju Nav. Farba tejto čakry je čierna, čo znamená, že pohlcuje všetky toky energií.
Druhá čakra – Zarod prijíma energiu druhých živých bytostí, ale aj energiu rozmnožovania. Cez túto čakru prechádza do ženy mužská sila, prechádza energia semena, energia Obrazov Ducha a Krvi. Cez túto čakru muž otvára v žene ženský počiatok, dáva silu materstva a ženský osud („Doľu“). A žena zase otvára v mužovi prírodné centrá, t.j. dar otcovstva, keď partner dávajúc žene energiu môže dostávať od Prírody aj od stýkania sa s dieťaťom – ale nie energiu z dieťaťa, ale z vonkajšieho sveta. Farba čakry je červená a my už vieme, že energie iných živých bytostí to nie je len energia zrodenia, t.j. zrod nového života, ale môže to byť aj energia počarovania, zoči, urieknutia, prekliatia a pod., a to všetko cez čakru 2, Zarod. Preto ak dieťatko uriekli, tak na okná vešiame červené látky, aby sa znovuobnovilo spektrálne napájanie tejto čakry, ktorú poškodili.
Tretia čakra je Život. Všimnime si, že do brucha prichádza potrava, ale je to potrava fyzického sveta. A každá potrava dostáva energiu od zeme. Preto práve sú tieto najnižšie tri čakry vzťahované k Svet Navi. Teda k hrubším energiám. Farbu má slamenú, svetlú, hoci niektorí hovoria, že pomarančovú, ale správnejšie je povedať slamenú. Tú už napĺňajú životné energie.
Preto môžeme zaklasifikovať, že fyzickú obálku, jej štrukturálny stav, nie materiálne, ale štrukturálne na zrod tkaniva energií pochádza z prvých troch čakier, z navného základu. Ale sú ľudia, ktorým na život stačia iba tieto 3 čakry. Všimnite si humoristov a ich humor a aj ľudia používajú výrazy „zmorený“ alebo „umorený“. Umoriť znamená umŕtviť. Znamená to, že toto všetko sa deje na nízkej úrovni. O takomto človeku hovoríme, že nie je vyvinutý. Všimnite si, ako zriedkavo mávajú humoristi intelektuálne vtipy, väčšinou to sú vtipy na úrovni 1. a 2. čakry, niekedy na 3. – v zmysle jedenia. A viac nič.
Nasledujúce tri čakry: 4. čakra Prsia má zlatú farbu. 5. čakra – Lada má zelenú farbu a 6. čakra Leľa má belasú farbu Nebies. Spájame ich jednej kategórie. Je to aktivizácia Sveta Javi. Prsia zlatej farby sa nachádzajú v oblasti slnečného pletenca, t.j. slnečného dychu, tvorivosti. Čakra Lada to je dobro, ľúbosť, nežnosť. Čakra Leľa je intuícia, ale súčasne reguluje aj prácu srdca, t.j. motora organizmu. Mnohí ľudia celkovo vnímajú čakru Leľu v súvislosti so srdcom – všimnime si, že aj keď vedia, že srdce je v podstate v strede, tak sa chytajú za ľavú stranu hrudníka keď hovoria: ej, srdcom cítim. Vysvetliť prečo nevedia aj keď hovoria, že srdcom cítia, že čosi sa stalo. Je to intuitívny „mimozmysel“. Toto všetko patrí do Javi, aj tvorivosť sa prejavuje v Javi, aj ľúbosť sa prejavuje v Javi, aj intuícia patrí do Javi, veď je zjavné, že človek niektoré udalosti predvída.
Ak človek žije iba na navných energiách, nazývame ho prízemným. Prvé tri čakry 1-3 napájajú telo človeka, jeho telesný svet. Preto hovoríme, že žije iba prízemnými inštinktami, prízemnými zmyslami. Človek, ktorý má otvorené Javné centrá, už napája Dušu, preto ho nazývame Duševným, pretože všetko robí s Dušou. Všimnite si, že 4. čakra zodpovedá za tvorivosť, t.j. človek vkladá Dušu do plodov svojej práce. A plody takejto práce slúžia ľuďom veľmi dlho. Nie iba desaťročia, ale veky, niektoré aj tisícročia – práve preto, že do nich človek vložil Dušu. Aj intuitívnosť patrí k Duši. Ale všimnime si, že tieto 3 čakry vytvárajú runu Man, alebo ak by to nebola runa Man, tak aká by to bola bukva v slovanskej bukvici? Ak MAN označuje človeka, t.j. človeka duševného znamená to, že keď sa vyprofiluje, tak sa stane Duchovným, ale dovtedy je Duševným. A písmeno PSÍ označuje Dušu. Odtiaľto pochádza aj názov psychológia, t.j. náuka o Duši. A „Psycho“ je ten, kto nemá Dušu na mieste.
Čakry 7, 8 a 9 patria k Svetu Slavi, ktorá sa ešte nazýva aj Svetlá Nav. Teda čakry 1-3 patria k Temnej Navi a 7-9 k Svetlej Navi. Zodpovedajú na Ducha. Preto, keď začína pracovať čakra Ústa či Ústie, t.j. 7. čakra, ktorá je belasej farby a pracuje na pocitových energiách, na pocitových obrazoch – to je reč, stýkanie sa a pod., vytváranie prekrásna, ale ako možno jazykom vytvárať prekrásno? Spievaním, rozprávkou, povesťou, slovom. Slav patrí viac k duchovnému.
8. čakra je Čelo – má fialovú farbu, je to energia nie zmyslová, riadi sa prácou mozgu. A všimnime si pôvod slova „osem“. Pochádza z „ось мира“, t.j. os sveta – ako keby na vrchole osi sveta stála v človeku, trochu nad obrvami, pričom vyčísľovanie, matematickú analýzu, t.j. ľavú pologuľu. Na obr. 20 vidno, že ľavá strana je červená, vzťahuje sa k bytiu, a teda riadi intuitívne, intelektuálne, duchovné systémy, duchovné hľadanie človeka. Preto, keď človek pracuje tak, že aktivuje tieto čakry, tak o takomto človeku hovoríme, že je to duchovný človek. Nižšie čakry vždy napájajú horné, ale ak človek žije iba týmito tromi centrami – 7, 8 a 9, tak je to odídenec, t.j. je odtrhnutý od sveta. A ako je možné sa odtrhnúť od sveta, ktorý človeka napája? Slovania preto vždy vychádzali z toho, že všetky čakry sa musia udržiavať v čistote. A týchto 9 centier ešte dôkladnejšie.
Navné čakry 1, 2 a 3 zabezpečujú predovšetkým spojenie s Prírodou, s Predkami, t.j. koniec koncov s vonkajším svetom. Duševné centrá – čakry 4, 5 a 6 spájanú s inými ľuďmi. Duchovné čakry 7, 8 a 9 poskytujú príležitosť pozrieť sa na svet z vonkajšej strany a začať chápať to, čo bude nasledovať za pozemským svetom, štruktúry, t.j. všetko, čo je nad 9 deviatym centrom, ktoré sa vzťahuje k svetu Slavi a z neho už kanál ide ďalej do Pravi. Znamená to, že všetko nad sa už týka Pravi. Preto sa deviata čakra nazýva Prameň = Rodnik, pretože to je už spojenie s Rodom. Keď idete do lesa alebo do hôr, môžete všimnúť vodné pramene – voda v nich vyviera a odchádza do nášho sveta, už nie nazad, t.j. dole. A takto je to aj s energiou života, ktorá vychádza z čakry 1 a vchádza cez Slav do 9. čakry, Prameňa. Tam sa stáva prameňom v Pravi. A takto sa všetky naše myšlienky a úmysly stávajú v Pravi viditeľné – vyvierajú tam ako Prameň. Dostať sa tu už znamená dosiahnutie špecifickej úrovne. Jej farba je vždy čistá. A čistá farba sa vždy symbolizuje bielou farbou. Farba fialová je Duchovnosť, ale je ako keby „bez“ zmyslov, t.j. môžeme sa obracať na Bohov a Predkov, ale nie je „povinné“, že nejakým zmyslom ich v danej chvíli pocítime. Pre nás je dôležité, aby sme im vyjadrovali vďaku, slávili ich, a oni nám pomôžu, keď to bude pre nás nevyhnutne potrebné. Nemôžeme predsa od detstva až po starobu chodiť s mamou za rúčku do škôlky. Potom by sme sa nevyvíjali. Aj oni sa zo svojej strany vyvíjajú. Veď ani našu mamu už jej mama dávno nevodí za rúčku…
Takto prechádzajúce energie „snímajú“ nadbytočné intuitívne zaťaženie, a keď sa sníme zaťaženie zo srdca, je to rovnako ako keď chladiaci systém odstraňuje prebytočné teplo z motora auta. Preto niekto má srdce, ale niekto má namiesto srdca „plamenný“ motor, ktorý nemôže dlho pracovať a prepáli sa. A pamätajte, Príroda pri aktivácii všetkých týchto centier v človeku nezaprogramovala systém starnutia. Ako keby neexistovalo. Znamená to, že celý systém starnutia si človek do seba vnáša zvonku.A takto od detstva programujú každého človeka: v 6-7 rokoch začneš chodiť do školy, v 18 pôjdeš na vysokú školu, niečo po dvadsiatke si vytvoríš rodinu, prídu deti, po šesťdesiatke do dôchodku, a potom si už chystaj náhrobok. Tento cudzí hodnotový systém nás systémovo programuje na zomieranie, t.j. na skutočnosť, že si ohraničujeme svoj život. Tak napríklad ako to je u náboženstiev – meniny, narodeniny, svadby, výročia a na nich hovoria napr.: chceme stretnúť pri stole o 10 rokov – čo je tiež druh programovania, hoci v tomto prípade to je dobré, lebo sa hovorí o stretnutí tej istej spoločnosti o 10 rokov, a tak sa ľudia naprogramujú na vylúčenie smrti niekoho z firmy v nasledujúcich 10 rokoch. Ale bývajú aj absurdné programovania: chcú sa dožiť 100 rokov. Prečo 100? Nemôže človek dožiť do 150? A to je systém programovania. Už Pavlov, ktorý vyšetroval iba psov došiel k záveru, že smrť pred 150 je násilná. Naši Predkovia nikdy nikomu pri svojich želaniach nevymedzovali nejaký konkrétny počet rokov,

ale vždy želali večný život. Večný. Takto sa ako keby neprogramujete sami na proces starnutia. A čo tomu človeku pomáha? Istok (Zdroj), Zarod, Život, Prsia, Lada, Leľa, Ústa, Čelo, Prameň (Rodnik), čakry, ktoré vymývajú všetku nepotrebnú informáciu, odnášajú ju a dávajú človeku možnosť žiť a existovať. Pravú čakru 5 Ladu máme aktívnu, preto pravá ruka je ruka pomoci. Znamená to, že keď niekto padol do jamy, tak vždy podávame pravú a nie ľavú ruku, aby sme mu dali silu a vytiahli ho. Alebo dávame iným pravou rukou, nie ľavou. Ale každý podvedome berie ľavou, lebo ľavá ruka je tá, ktorá berie. Ľudia intuitívne cítia, že sa by malo brať ľavou.
Ak dieťa urobilo niečo dobré, tak ho pohladíme pravou rukou, t.j. ako keby sme mu za odmenu dodali dodatočnú silu. Ak je dieťa choré, tak po ňom prevedieme ľavú ruku, čím z neho odoberáme chorobu či bolesť. Je to jednoduché.Okrem toho sa čakrové toky rozdeľujú do kanálikov. Číňania hovoria, že človek má 12 kanálov. Slovania hovoria, že nie 12, ale 144 kanálov, t.j. 72 vľavo a 72 vpravo. To sú hlavné kanály, ako kmeň stromu a majú ešte rozvetvenia. Hlavný kanál je samozrejme chrbtica. Preto na chrbticu v každom smere sa dávame pozor, aby bol vždy rovná. Ak príde na človeka hocijaká choroba, napríklad povie: Oj, srdce ma zabolelo! Čo začínajú ľudia robiť? Piť Validol či podobné lieky a čo dosiahnu? Prehlušia bolesť, ale neodstránia jej príčinu. Bolesť na chvíľu odíde, ale po nejakom čase sa vráti. A v skutočnosti príčinou bolesti srdca môže byť následok nejakého rýchleho pootočenia sa a zacviknutie nervového kanálika. Dedovia v takomto prípade narovnávali stavce a disky na miesto. A bolesť zmizla. Keď obličky začnú bolieť, tak znova najskôr skontrolovali chrbticu, pretože práve v nej tečie hlavný prúd energie a z nej vychádzajú vetvy energií, ktoré sa rozvádzajú k jednotlivým orgánom. Narušenie funkcií vnútorných orgánov človeka je vzájomne spojené s chrbticou.

Preto chrbtica je základom všetkých tokov energií dvoch odlišných polarít, ktoré na seba vzájomne pôsobia. Preto každá čakra má svoje vlastné kanály príjmu a vydaja energií. Pre lepšie znázornenie si môžeme predstaviť tieto kanály tak, ako keby v nich boli umiestnené povedzme malé cibuľky, z ktorých vyrastajú vlasy. Vlasy sú vodiče energie, a to v jednom aj v druhom smere. A všimnite si, vlasy ako keby nerástli priamo z cibule, ale z každej bunky po celej dĺžke. Preto nikdy nie je dobre zasahovať do prírodného procesu – nech všetko rastie tak, ako by mal rásť. Napríklad v minulosti si farbili vlasy len ženy, ale teraz tak robí už aj veľa mužov. Farbením vlasov sa však mení spektrum, na ktorom pracujú čakry, alebo body príjmu energie. Čo sa potom deje? Organizmus začne bojovať s hlúposťou, ktorá je daňou móde. A ženy hovoria: aha, korienky už lezú. Nie, korienky nevyliezli, ale sám organizmus obnovuje vlasy, aby mohol dostávať presne tú energiu, ktorú nevyhnutne potrebuje.Všetko čo sa v nás deje je ako keby projekcia okolitého sveta. A každý z nás si vytvára svoju vlastnú, osobnú projekciu, t.j. svoj vlastný svet. Každý z vás vidí okolitý svet nie je taký, aký skutočne je, akým sa javí v realite, ale ako považuje za správne na neho nazerať. Ide o tie stereotypy, ktoré do nás vkladali už od jaslí, v škôlky, v škole a ďalších vzdelávacích inštitúciách. Navyše tu vplývajú médiá, ktoré už systémovo vymývajú mozgy. Ale aj oni vytvárajú svojráznu realitu, ktorá nemá nič spoločného so skutočnosťou. Znamená to, že v skutočnosti sa odohráva jedno, ale aby sme na podstatu toho nezamerali pozornosť, ukážu nám druhoradé body a udalosti, aby odviedli pozornosť od podstatných vecí a príčin.

A tu vzniká nový systém komplexov, nový poruchový systém. Keď po revolúcii prišli prvé seriály, prišli aj prvé reklamy. Vtedy propagovali kúpiť to či tamto, proste kúpiť to, čo im bolo výhodné. A kde to priviedlo? Dnes už vedci hovoria, že lepšie chodiť do butikov, že chodenie po veľkých obchodoch je už druh choroby. A už aj ponúkajú na to lieky ako na chorobu. Čiže najskôr reklamujú: ochorte! A potom vám predám liek na vašu chorobu! Všimnite si, že začali s reklamovaním výrobkov, ale teraz je väčšina reklám inzercia na všetky možné lieky, ako všeliek na tú či onú chorobu. A človek si už ani neuvedomí, že všetky tieto choroby vyvinula reklama. Pozrime sa na reklamu: Pepsi, ber od života všetko! Ak ste si všetko od života zobrali, tak už ste mŕtvola, lebo reklama v skutočnosti hovorí: Pite Colu a zomierajte! V televíznom programe „ZDRAVIE“ (ruský seriál) moderátorka Eleanóra Beľančiková špeciálne pre deti ukázala skúmavky so žalúdočnou šťavou, do ktorých naliala Coca-Colu a Pepsi-Colu, následkom čoho bolo vidno, ako tieto čierne špinavé vločky poškodzujú žalúdok. Bola aj iná relácia, kde do Coca-Coly pustili kúsok plastu, ktorý sa v nej rozpustil. Takže si predstavte čo to ľudia vlastne pijú? Malým deťom sa po požití Pepsi-Coly zmení farba moču na takmer čiernu. Ako sa hovorí, močia krv. A to všetko po požití Pepsi a Coca-Coly. A čo dávajú na „výmenu“? Tričko, bejzbalovú palicu, čiapku, fotoaparát atď., ale syr zadarmo býva iba v pasci na myši. V podstate reklamujú: Dajte svoje zdravie, umrite a na oplátku získate tričko alebo voľnú vstupenku na diskotéku. Toto je systém ničenia.
Nie nadarmo som už neraz povedal, že každý človek si vytvára svoj vlastný svet. A či sa človeku žije vo svete ľahko alebo ťažko závisí od neho samého. Človek má žiť večne, vytvárať svoj vlastný svet, svoj vlastný aktívny obraz života, nie budovať si svet utrpenia – čo je preprogramovaná verzia života. Nežime podľa cudzej nápovede, ale hľadajme riešenia našich otázok. Prečo? Pretože všetko, čo nás obklopuje – doslovne každá hmotnosť, objem, hmota, vzdialenosť – všetky tieto parametre závisia od nás, a sú v našej hlave.Možno už od detstva poznáte príbeh, že z jednej dediny do druhej museli ľudia prejsť napríklad 15 km. Samotnému človeku sa ide ťažko. Ale ak si s niekým po ceste pobeseduje, tak prejde aj 30 km a ani si nevšimne, ako túto vzdialenosť prešiel. Ako to je možné? Hovorí sa: diskusia ukrýva vzdialenosť, t.j. ani si neuvedomujete prácu nôh. Rovnako to je pri počítačových hrách – zdá sa nám to chvíľka, ale pritom môžeme hrať celé hodiny. A všetky tieto miery – vzdialenosť i čas máme vo svojej hlave. Rovnaký prípad je, ak povedzme žena na ulici a vidí ako auto zrazilo kočík a dieťa padá pod kolesá auta. Neuvažuje v intenciách „nedá sa“, ale beží k autu, nadvihne ho a dieťa zachráni. Udrží  auto až kým sa dieťa nedostane spod kolies. A neskôr, keď sleduje video a snaží sa auto zdvihnúť, nedokáže pohnúť ani o milimeter. Prečo sa jej to predtým podarilo? Pretože v tej chvíli ani nepomyslela, že auto je príliš ťažké, „nevážila“ ho. Pre ňu to jednoducho bola prekážka, ktorú v tej chvíli musela odstrániť.

Alebo iný prípad. V škole na hodinách telesnej výchovy má žiačik problém preskočiť latku napr. 80 cm. Nedá sa a hotovo. Ale ak ho vonku začne naháňať pes, tak preskočí aj viac ako meter a ani si to neuvedomí. Alebo prípad, keď 14 ročné dievča udržalo za ruku mamu nad priepasťou, ktorá sa na túre v horách šmykla. V tom okamihu ani náhodou neuvažovala o vážení hmotnosti…
A teraz si spomeňme na ženy, ktoré boli obvinené Inkvizíciou z čarodejníctva. Jednou z ich metód vyšetrovania bolo váženie. Ide o to, že žena, ktorá bola takto obvinená, zo strachu – pretože vie, že jej ide o život – „stráca“ hmotnosť, je v stave poníženia, t.j. bunky jej organizmu sa „rozišli“, a potom v takomto stave pri vážení mala 20, alebo 28 kg. Takže bežný človek, keď na ňu pozrel videl, že by mala mať 50 – 60 kg, ale váhy ukázali napr. 20 kg. A vtedy ju obvinili, že je čarodejnica, že lieta na metle. A sú ženy, ktoré v takýchto extrémnych situáciách nemajú vôbec žiadnu váhu. Nuž nečudo, že ju nad priepasťou udrží aj mladé dievča. Tak koho to vlastne pálili?
Alebo si vezmime relácie o paranormálnych javoch. V jednej relácii nemôžu pochopiť, že našli 16 ročného chlapca, ktorému váhy ukázali 64 kg. Potom vzal na ruky dospelého človeka znova sa postavil s ním na váhu. Tieto ukázali 90 kg. Potom odvážili iba samého muža bez chlapca, a tento vážil 90 kg. Znamená to, že v okamihu váženia mal chlapec nulovú hmotnosť.
Predstavme si človeka, ktorý ide sám po lese a vie, že do dediny má  päť kilometrov, ale musí sa tam nevyhnutne dostať pred západom slnka. Čo robili ľudia za starých čias? Vbili klin medzi vetvy stromov, aby zastavili Slniečko. Keď človek nabíjal kolík medzi konáre stromov, hovoril: Jarilo, zastav svoj chod – a o stihol. Slniečko ako keby zastalo na nebesiach, ale to sa stalo iba v jeho svete. Iba pre neho Slnko spomalilo svoj pokrok. A unavený človek nemajúc nijaké podozrenie v skutočnosti zapojil svoje vnútorné rezervy a aktivizoval celý energetický systém, ktorý je na obrázku 20. A on, psychologicky pokračujúc vo vizualizácii, síce sa cítil unavený, ale v skutočnosti zvýšil rytmus kroku, zvýšil svoju rýchlosť, a tak sa dostal domov ešte za Slnka na oblohe. Neskôr povedal: meškal som, vykonal som takýto rituál a Slniečko Jarilo zastalo a ja som stihol dôjsť.
Alebo si vezmime ťažko chorého človeka. Čo pomáha človeku sa z toho dostať? Spravidla sa snaží spomínať. Aké je najkrajšie obdobie človeka? Detstvo je vždy to najlepšie. A keď je takto naladený zistí, že aj bolesť ustúpila. Ale tu nedošlo k vyliečeniu bolesti, t.j. jej príčiny, ale stalo sa toto: keď človek spomína na detstvo, tak celý čakrový systém a energetický systém prechádza do režimu, v ktorom sú uložené spomienky. A dochádza k prestaveniu organizmu na tú dobu, na ktorú človek spomína. Preto mnohí lekári v asociálnej medicíne hovoria, že sa snažia tieto prípady vôbec nespomínať, lebo by mohli prísť o prácu, pretože by to vyzeralo, že lekár zošalel. Uveďme si príklad ťažkej otvorenej zlomeniny kosti, kde kosť až vyšla na povrch a sú aj o tržné rany. Lekári kosti zozbierali, napravili, použili napríklad prístroj Jelizarova. Ale potom ku chorému príde babka alebo dedko a začnú ranenému čosi šepkať. A lekári vidia, že švy na rane sa hoja veľmi rýchlo, a niekedy dokonca ani stopy nezostanú. Potom sa snažili niečo dozvedieť od babky, ale tá odvetila: Ty, môj milý to nepochopíš. A dobre povedala. Nech by sa akokoľvek snažila, lekár to nepochopí. Prečo? Pretože majú rôzne reality. Lekár žije v materialistickej reálnosti, v ktorej je človek považovaný za fyzikálno-chemický systém, t.j. hodnotí stav človeka z pohľadu fyziky a chémie. Ale babička zase z pohľadu duchovných prejavov. Teda lekári majú materialistický systém, ale babička má duchovno-duševný. A tak títo ľudia, hoci aj hovoria rovnakým jazykom, sa nemôžu navzájom porozumieť. Doktor povie o takejto babke, že to je šarlatánka, a ona o ňom, že je nechápavec. Čo mu možno dobre vyložiť, keď nechápe bežné, jednoduché pravdy. Toto je dôvod, prečo hovoríme, že každý človek má svoj vlastný svet. A tento jeho vlastný svet sa môže rozširovať viac ako vesmíry, ak sa on sám neobmedzuje iba v ňom samom a ak existujú ľudia, ktorí myslia rovnakým spôsobom. Preto sa to nazýva ich okolie. Veď prečo sa dnes média stavajú proti nášmu svetonázoru? Ohovárajú slovanstvo všetkými možnými spôsobmi, pretože nie sú schopní pochopiť náš pohľad na svet. Nechápu, čo to znamená žiť podľa Svedomia. Nechápu, čo to je ctiť svojich rodičov ako Bohov. Pre nich je Boh namaľovaný obraz, dedo sediaci na obláčiku, alebo nejaká nejasná vesmírna inteligencia, alebo presnejšie Boh vie čo. Ale uznať, že Boh, tvoj Stvoriteľ chodí po byte a pripravuje paradajky na večeru nedokážu. Je to preto, lebo im založili na oči klapky a doplnili to otrockou psychológiou. Ale otrocká psychológia nedovolí myslieť, uvažovať a s rešpektom sa chovať k všetkému živému. Pretože osud otroka je najesť sa, vyspať a vykonávať svoje telesné potreby, nič viac. To zvyšné domyslia iní. Ale okrem toho majú ešte dvojaký meter: Toto je náš systém a všetko ostatné treba zničiť, zakázať, zatvoriť, pretože to jednoducho nedokážu pochopiť. Ľubovoľné slovo od okolitého sveta ich privedie k rozladeniu, pretože naruší ich striktnú konštrukciu. A čo sa z nich stáva? Ničitelia. Ale kto o sebe povie: Ja som rozladený, ja som deštruktívny? Nuž analogicky začínajú hľadať mimo seba, z vonku: Aha, tu sme našli deštruktívnu sektu, to sú títo, to sú tamtí. Aj keď majú to isté učenie, len si dali iné názvy: evanjelici, katolíci, protestanti, ortodoxní, ktorí sa sami nazývajú pravoslávni. A majú medzi sebou neustále rozpory. Ako píše Filatov: Každý druhého nazýva netvorom, napriek tomu, že sám je netvorom. Aj Ježiš im povedal, ale ani na to nepomyslia: Vidíte triesku v oku svojho brata, ale brvno vo vlastnom si nevšímate. Toto je o nich.
My vidíme iný svet. Oni vidia svet z pohľadu spotreby. Veď to prvé, čo vždy hovoria je: Boh daj! No nikto nepovedal: Boh na! Len daj, daj, daj! Auto, byt, dom, chatu. Viac peňazí, krásnu ženu. Muža s Mercedesom. A čo na výmenu? Naozaj adekvátna výmena: vezmi naše hriechy! No existuje príslovie: Kvôli stromom nevidia les. V prvom rade počúvajú iba seba. Aby ako tak prežili, musia niekoho znásilniť. Literárny génius píše majstrovské diela. Spisovateľ napíše dobrú knihu. Menej šikovný spisovateľ píše fejtóny. A ten, komu ani toto nie je dané sa stáva literárnym kritikom. A takto všetci začínajú s kritikou, aby niekoho skritizovali, aby ukryli svoje prehnité vnútro, v ktorom ničoho niet, ktoré nie je vyvinuté. Všimnite si, nikto z nich nejde do Prírody, aby sa započúval do šumu vetra, spevu vtákov, šelestu trávy, zurčania potôčika. Nie je im to dané. Nedokážu pochopiť, že to je nevyhnutné na prežitie človeka, t.j. že musíme byť v harmónii s Prírodou, že musíme vedieť počúvať okolitý svet v prvom rade, a až potom seba. Toto je hlavné.
Vráťme sa ku kanálikom. Každý má bod začiatku a bod východu. Môžeme ich nazývať aj Bod zrodenia a bod smrti, bod života. Človek môže aj náhodne zasiahnuť jeden z bodov a tým aktivovať v sebe schopnosti, t.j. aktivizovať v sebe napríklad bod života. Na ľubovoľnom z čakrových kanálov. Môže to nastať napríklad dopadom blesku či zrážkou autom. Človek upadne do bezvedomia, zažije klinickú smrť, ale sila úderu zasiahla bod života. A v závislosti od toho, aký bod bol zasiahnutý, môže človek začať v sebe rozvíjať liečebné schopnosti; napr. začne liečiť rukami, ak úder zasiahol bod života kanála, ktorý je spojený s 5. čakrou – Ladou. Ak úder zasiahol bod kanála č. 6, t.j. Leľu, tak u človeka sa začnú objavovať intuitívne schopnosti, začína predpovedať. Ak by úder zasiahol čakru 7, tak by nadobudol iné schopnosti. Ale ak by napríklad v ruvačke bol zasiahnutý bod smrti, tak človek sa síce vráti domov, ale môže napr. do týždňa zomrieť. A nijaký lekár nebude môcť prísť na to prečo. Jednoducho úder zasiahol bod smrti.
Japonci, Kórejčania, Číňania si dodnes uchovávajú spisy a schémy človeka, na ktorých sú vyznačené body života a body smrti. Ak je potreba niekomu pomôcť, vedia buď do bodov zaviesť ihličky, alebo jednoducho nahrievajú a človeku sa polepší. Alebo naopak, ak treba poraziť nepriateľa, zničiť ho, vtedy údery smerujú do bodov smrti. Ale tí, ktorým sa tieto údery snažia zasadiť sa snažia brániť a chránia sa, zakrývajú body smrti. A oni sa naopak tiež snažia zasadiť údery do bodov smrti svojho protivníka. Preto existujú údery aj bloky, to všetko sú obranné systémy. Všetko je vzájomne previazané.
Všimnime si, Rodnik vyžaruje, aj čakra vyžaruje, ale nenachádzajú sa v rovine, ale vo sfére. A tento súhrn vyžarovania sfér vytvára obrannú obálku okolo tela, ktorú mnohí volajú aura. Ale aura najviac vyžaruje okolo hlavy, t.j. najviac žiari od duchovných energií troch čakier 7, 8 a 9. Zlieva sa z biele, fialové a belasé žiarenie a vytvára sa zmiešané, bielo-fialové svetlo s odtieňom do zlata. Preto na mnohých obrázkoch je nakreslená okolo hlavy, aj keď v skutočnosti je okolo celého tela. Preto ak človeku spôsobili zoči, alebo mu jednoducho je zle, prebili čakru, tak sme už hovorili, ako postupovať, t.j. treba odoberať negatív.
Ale ak si človek napr. popálil ruku, tiež trpí. Ľudovo sa používa niečo, čo môžeme nazvať energetická soľ. Špirálovitým pohybom rukou odoberieme energetickú soľ z popáleného miesta preč, do ohňa, napr. na sviečku a zopakujeme 3x. Toto stiahne všetku nadbytočnú tepelnú energiu. Človeku sa vytvoria pľuzgiere, ale niekedy môže vzniknúť problém, ak si on sám zablokuje pomoc organizmu. A čo to je táto blokácia? Strach. Keď niekto povie, že sa ničoho nebojí, tak je to buď veľký klamár, alebo veľký hlupák. Strach je skutočný stav organizmu, ako keby imunitná ochrana pred niečím neznámym. Ale strach možno prekonať, presne tak, ako možno prekonať pocit hladu. Dokážeme prekonať pocit hladu? Áno. Dokážeme prekonať pocit chladu? Môžeme. Znamená to, že analogicky dokážeme prekonať aj pocit strachu. Strach existuje len pred niečím neznámym. Ak to učiníme známym, už nás nemá čo strašiť.
Je známe, že energetické kanály sú veľmi často lokalizované spolu z fyzickými kanálmi. Môžeme to vidieť aj na sebe, keď sa pozrieme na ľavú ruku. Pozorne sa pozrime najmä na ľavú dlaň – vidíme na nej čiary. Ľavá ruka je ako program, ktorý nám hovorí, čo nám bolo v živote dané. Pravá ruka zase ukazuje, čo sme už v živote dosiahli. Toto je princíp toho, čo sa po grécky nazýva chiromania – od slova „chiro“, ruka. Porovnajte si dlane. Ak sú vaše čiary identické znamená to, že idete správnou životnou cestou. Ak ste niečo urobili inak, ako ste mali, ak ste sa odklonili, tak všetko sa odzrkadlí na vašej pravej ruke. Znamená to, že nemusíme byť ani odborníkmi na čítanie z dlane a vieme učiniť dôležitý vývod: Idem alebo nejdem po ceste, ktorú odo mňa očakával Rod, ktorý mi dal život?
V rámci splnenia životného programu dostáva každý človek určitý čas na to, aby sa vyvinul. Napríklad v učňovskej škole, keď žiaka učia za špecialistu v ovládaní sústruhu, učí sa najskôr teóriu, ale okrem teórie musí prebiehať aj prax. Preto životný program je poznanie podstaty teórie. A ďalšia naša životná cesta je materializovanie prijatých poznatkov v praxi na rozkvet a blaho nášho Rodu. A aby sme vedeli, koľko času nám bolo nachystané naplnenie životného programu, zložme ľavú ruku v dlani a uvidíme línie 1, 2 a 3, záhyby. Každý takýto záhyb je 30 rokov nášho života, pol záhybu je 15 rokov, trištvrte je 20 rokov, jedna tretina 10 rokov. A uvidíme napríklad 3 záhyby po 30 rokov a 1 záhyb 15. Znamená to, že na naučenie sa nášho životného programu treba 105 rokov. Ak niekto má napríklad 30 + 20, tak má sa vyučiť za 50 rokov a pod. Ale toto mnohí nesprávne vykladajú: Koľko sa máme celkovo dožiť? V súčasnom významovom ponímaní to znamená „žiť“. Ale v starom, tradičnom slovanskom ponímaní ŽIŤ znamená učiť sa, poznávať svet. A potom už začíname materializovať. Preto Indovia prevzali od nás tieto pojmy: dvakrát zrodený, ale existuje aj trikrát zrodený, štyrikrát zrodený, t.j. na každú periódu. Ale do tejto periódy nepatrí 12 rokov formovania.
Niektorých ľudí zaujíma koľko mať detí? Koľko sa len dá. Ak sa pozrieme zhora na malíček, tak vidíme prvý článok, druhý článok atď. ak zovrieme ruku do päste, tak uvidíme aj štvrtý. Takže zovrieme ruku v päsť a potrieme sa, koľko takto vznikne vrások. Objavia sa hrubé a aj jemné. Hrubé sú naši prvorodenci, a všetky ostatné vrásky to sú všetky ďalšie deti ako keby v projekcii. Uvidíte aj trojuholník – znamená, koľko detí je odpustené. A potom si porovnajte s pravou päsťou koľko ste dosiahli.
Život si možno pridať, života si možno odobrať. Ako sme hovorili, naši Predkovia vedeli aj to, že pravá ruka vždy dáva, a preto vždy dávali pravou rukou a brali ľavou. Ale stávalo sa, že nejaký človek sa im niečím znepáčil, napr. peniaze si požičal, ale vracať sa mu nechcelo. Potom ich horko-ťažko dával s pocitom: peniaze ti dám, ale dobra ti neprinesú. Naši Predkovia na takéto niečo nehovorili nič, ale spokojne vzali peniaze a pre seba si mysleli: peniaze beriem, podklad nechávam. Nikdy nedvíhali peniaze na ulici, čo potvrdzuje aj dostatok dnešných príkladov, lebo dnes je tiež veľa takých, ktorí všetky nahromadené hriechy mysľou naložia bankovku, ktorú zahodia, keď idú po ulici. Kto takéto peniaze zodvihne, ten dvíha aj nahromadené hriechy. Na veľkú bankovku na nahromaďujú veľké hriechy, a ten, kto ju zdvihne ich preberá, ale ten, kto ich zahodil pokračuje veselo v živote, prekvitá a raduje sa. Práve preto naši Predkovia v minulosti ani peniaze, ani nič iné zo zeme nedvíhali: všetko, čo leží na zemi patrí zemi.
Ak človek aktívne využíva tri najnižšie čakrové systémy 1, 2 a 3, ale ostatné nevyvíja, tak mu starne organizmus. Lenivosť, pohlavná posadnutosť, obžerstvo a podobné veci privádzajú k starnutiu organizmu. Ak má človek napr. 30, 40 alebo 50 rokov a vyvíja centrá 4, 5 a 6, čo sú centrá Javi, Duše – a napr. sa zamiluje či začne z citového pohnutia všetko budovať , t.j. Lýra či Múza k nemu prišla, tak takýto človek mladne v tvorivosti. Ale keď začne pracovať všetkých 9 centier, to už velí sám Boh. Nasledujúce tri čakry 4, 5 a 6 vypĺňajú čas stratený prvými tromi 1, 2 a 3. Znamená to, že človek môže ako keby pribrzdiť čas, keďže čakry Prsia, Lada a Leľa napĺňajú obnovu. A horné čakry 7, 8 a 9 sú celkovo mimo času, mimo akékoľvek časové štruktúry.
Harmonický vývoj musí byť ako plný vývoj organizmu, nie iba zacyklenie sa na jednom mieste. Aby čakry normálne pracovali, človek sa musí zjednotiť s okolitým svetom. Nenačúvať iba sebe a iba „zapisovať“ do svojho okolia, ale sledovať aj ako okolitý svet „zapisuje“ do nás. Poznávať svet skrz seba a seba skrz svet. A vždy dodržiavať hlavný princíp – neškodiť. Nie iba niekomu inému, ale v prvom rade sebe. Chcieť nie je škodlivé, škodlivé je nechcieť.
Niektorí čitatelia sa pýtajú kedy liečiť rukami. Pamätajme si, že pravá ruka vydáva prúd dobroty. Môžeme hovoriť, že pravá ruka vydáva plus a ľavá, pohlcujúc plus dáva mínus.
Je tu ešte otázka ľavákov. Títo sú viac prispôsobení duchovno-duševnému plánu ako materiálnemu. Ale energia u nich prúdi rovnako. Nie je pravda, že ich energetický systém je zrkadlovo obrátený. No existujú ľudia nazývame ich invektori – ktorí majú energetiku zrkadlovo obrátenú, ale aj srdce majú napravo a uloženie všetkých orgánov je zrkadlovo obrátené.
Liečenie znamená, že človek všetko prepúšťa cez seba. Ruky (obr. 20) prepúšťajú a človek spaľuje svoje srdce, t.j. seba hubí. Preto naši Predkovia nikdy nikoho neliečili. Liečenie je boj s následkami. Naši Predkovia vždy obnovovali zdravie, t.j. sceľovali, ale nič nerobili cez seba. Vzali a dali, ale nie cez seba. Cez seba robili jedine matky, ktoré chceli pomôcť svojmu dieťatku. Ale cudziemu dať svoje zdravie a na výmenu dostať choroby, aby on ozdravel, bol silný a pokračoval v starom živote, zatiaľ čo ten, čo dal upadne do problémov – to určite neprospeje. Každý môže vyliečiť seba. Ako? Byť v harmónii s prírodou.
Niektorí sa tiež pýtajú, či iný človek môže aktivovať druhému človeku čakru. Odpoveď je nie. Prebiť alebo poškodiť áno. Aktivovať preto nie, lebo obranný systém organizmu každého človeka vždy účinkuje proti cudziemu vplyvu. To sú sily Prírody.
Doplňme si príklad z rozprávky, ktorú asi každý z nás pozná – Mrázik. Na začiatku rozprávky dostáva Nastenka nesplniteľnú úlohu od macochy, ktorá jej nariadila doštrikovať ponožky ešte pred východom Slnka. Nastenka napriek svojej usilovnosti nedokáže túto úlohu stihnúť, hoci jej naozaj veľa nechýba. Obráti sa o pomoc ku kohútovi, aby nezakikiríkal a neprivolával východ Slnka, ale chvíľku počkal, aby stihla prácu dokončiť. Kohútik jej povedal, že on je iba oznamovateľ, že o pomoc sa musí obrátiť k Slniečku. Nastenka tak urobila a Slniečko naozaj pozdržalo svoj východ. Na základe informácií v tomto článku už vieme, že takto Jarilo vyhovelo takým spôsobom, že prestavilo rýchlosť plynutia času v Nastenkinom svete, čím jej umožnilo prácu dokončiť. Naši Predkovia mali takéto rozprávky, aby hravým spôsobom vysvetlili deťom veci, ktoré im budú neskôr iba doplnené. Dôležité je podať deťom racionálne jadro, detaily konkrétnej metódy dostanú v čase, keď to už budú vedieť pochopiť a využívať.
Na obrázku vidíme Nastenku, ako prosí Jarilo Slnko o pomoc. Hoci v tejto rozprávke je už veľa tradičných vecí úmyselne skreslených, niekoľko dôležitých informácií stále obsahuje. Mrázik, alebo dedo Mráz je v našej, slovanskej tradícii personifikácia Boha Svaroga. Preto v slovanských domácnostiach nosieva deťom darčeky dedo Mráz, hoci v židokresťanských Ježiško. Poslom Boha Svaroga je medveď, čo môžeme vidieť aj na Kruholete Čísloboha. Zabiť medveďa znamená zabiť posla Boha Svaroga. V rozprávke je však už zásadne zmenená Baba Jaga, ktorá dostala úplne negatívny význam – ale o tom je viac v knihe.

Vari už iba „technickú“ poznámku. Ak si pozriete scénu z obrázku v ruštine zistíte, že Nastenka pýta o pomoc Slniečko „krasnoe“ – čo by väčšina „odborníkov“ preložilo ako „červené“. V slovenskom dabingu sa tomuto elegantne vyhli a použili slovo „jasné“. Napriek tomu však slovo „krasnyj“ dodnes má jeden zo svojich významov „krásny“, hoci to sa to dnes používa skôr na vidieku ako v mestách. Napriek tomu vám Rusi potvrdia, že v Moskve je „Krásne“ a nie „Červené“ námestie, že naši Predkovia mali v každom dome „krásny“ a nie „červený“ kútik. Aj tento nenápadný príklad nám ukazuje, ako „nepatrná“ zmena slovíčka úplne zmení podstatu obsiahnutej informácie, najmä ak čítame už iba povrchový význam…

 

 

 

 



PÚŤ DUŠE – KRUH ABSOLÚTNA

Pred tým, ako si povieme niečo k téme púte Duše, si musíme niečo ozrejmiť. Materiály uverejňované na našej stránke nie sú vymyslené autormi tejto stránky, ale ani nepochádzajú z jediného zdroja. Napriek našej maximálnej snahe sa stáva, že do textov sa dostávajú chyby, ale vzhľadom na dnešnú situáciu a naše reálne možnosti dávame prednosť tomu, aby sa k vám dostalo čo najviac informácií, čo neraz znamená, že v textoch nájdete rôzne chyby. A takto to chodí aj v živote. Nie všetko dopadne ideálne napriek tým najlepším úmyslom na začiatku, alebo naopak, niekto plánuje niečo zlé, ale výsledok je, že veci sa obrátili na dobré.
Existuje však aj druhý moment, ktorý môže vniesť určitú mieru zdanlivých rozporov v podávaných materiáloch. Jestvuje totiž množstvo našich Rodov, a teda aj množstvo variantov podávania Tradície Predkov. Nie je to preto, lebo by naši Predkovia chceli úmyselne niekoho miasť, je to preto, lebo každý má svoje chápanie sveta v ktorom žije.
Okrem toho, keď naše Rody v dávnej minulosti odchádzali z Bielovodia do Európy, tak každý Rod si bral to, čo považoval za najdôležitejšie, resp. tú časť poznania, ktorá mu bola najbližšia. Takto sa vlastne formovalo Rodnoverie. Iba Staroverci si uchovali plnú Tradíciu zahŕňajúcu všetky obrady, rituály, poznanie, povesti, byliny, umenie boja i umenie zdravovedy.
S nástupom Noci Svaroga sa poznatky v maximálnej miere utajovali pred tvarmi, takže za tisícročie došlo k určitým „posuvom“ v podávaní tradície. A teraz, keď možno vychádzať s našou kultúrou opäť na Svetlo, nie sú všetky podania úplne „identické“. Musíme však chápať, že sa väčšinou – lebo stretávame sa aj s dezinformáciami – odlišujú v podaní, ale nie v obsahu. Ďalej musíme chápať, že našim „prototypom“ – ak môžeme použiť takéto slovo – je neveriaci Tomáš, ktorý uverí až vtedy, keď sa presvedčí na osobnej skúsenosti. Nech sa ku mne dostáva čokoľvek, kým to „neprežujem“, nemal by som tomu ani veriť a ani to šíriť ďalej. Čo samozrejme neznamená, že ak niečo podám ďalej, tak sa to bude všetkým páčiť… to by bola naivita.
Teda v prvom rade neverte ničomu, čo ste si neoverili na osobnej skúsenosti – vrátane informácií z našej stránky. Podobný prístup používa aj tibetský budhizmus: Neverte ničomu aj ak tomu ostatní veria po tisícročia. Na začiatku duchovnej cesty zavrhnite všetko a začnite od nuly. Čo riskujete? Ak to, čomu ste doteraz verili či hovoria ostatní je naozaj „absolútna pravda“, tak ste o nič neprišli, lebo na skutočne Duchovnej ceste sa musíte k nej tak či inak dostať – veď preto je „absolútna“. A keď sa k nej opätovne dostanete, tak už to bude Pravda vaša, overená na vašej osobnej skúsenosti. A preto vykročenie na tzv. duchovnú cestu hľadania pravdy nemožno ísť tak, že si najskôr stanovíme cieľ: Pravda je napr. Kristus. Takýto prístup sa nazýva Duchovný materializmus – lebo som si vopred povedal, čo na Duchovnej ceste nájdem, čo sa v skutočnosti nedá.
Duchovnú cestu máme vo Védach opísanú takto:
Choď tam
Nevedno kam
Poznaj to
Nevedno čo.
Ak prekročím „krížny kameň“ pod čakrou Prsia a vykročím vpred, do sféry Ducha, vykračujem do neznáma. Tí, ktorí majú takéto skúsenosti potvrdia, že spoznajú veci, ktoré sa NEDAJÚ opísať našim nedokonalým jazykom. Nadobudli vlastnú skúsenosť, ale niet výrazov, ktorými by ju plne opísali ostatným ľuďom. A tí, čo tam nájdu „presne to“ čo učia ich náboženstvá… nechajme ich, nech si spokojne idú svojou cestou.
Človek, ktorý „nesie svoj kríž“ už zasahuje za hranice Sveta JAVI. Aktivácia vyššieho Sveta výstupom do sféry Sveta SLAVI, t.j. 3 najvyšších čakier je preto charakterizovateľný zmenou runy Man na runu Mann.
Ešte pred tým, ako si priblížime podstatu toho, čo chceme povedať si uveďme jeden príbeh z Véd:
Za dávnych čias žil žrec, ktorý vykonával obrady v chráme. Mal malého synčeka, ktorého hneď, ako to bolo možné začal brávať do chrámu, aby sa učil a mohol jedného dňa prebrať túto povinnosť od neho. Synček sedával bokom a všetko pozorne sledoval.
Okrem syna mával so sebou tento žrec aj obľúbeného kocúrika, ktorý však bol veľmi neposedný. Svojou neposednosťou preto často rušil výkon obradu, nuž žrec sa rozhodol ho priväzovať počas obradu za motúzik k stĺpu oltára.
Jedného dňa starý žrec zomrel a syn prebral vykonávanie obradov za svojho otca. Kocúrika stále priväzoval k stĺpu oltára. Jedného dňa však zomrel aj staručký kocúrik. Syn šiel na jarmok a kúpil nového kocúrika, ktorého – ako to videl u svojho nebohého otca – začal priväzovať k stĺpu počas výkonu obradu…
A tu vidíme „nevinné“ skreslenie. Syn stratil racionálne jadro a myslel si, že nejaký kocúrik musí byť takouto súčasťou obradu. A predstavme si, že niekto úmyselne chce skresliť obrad.
Na „obranu“ pred takýmto niečím máme nám známy princíp zdravomyslia. Svoju osobnú skúsenosť „konzultujem“ s kompetentnou osobu a ešte aj s odkazom Predkov – v našom prípade s Védami. Kresťania by určite mali mať prečítanú celú Bibliu – veď sa považujú za služobníkov „jediného Boha“ – a potom je to kniha ich Pôvodu, t.j. dedičstvo odovzdávané im ich „vlastnými“ Predkami… veď aj preto je výstižnejšie ich nazvať židokresťania.
Takže si to zhrňme. Rozličné pohľady na tie isté veci – ak vylúčime dezinformácie – sú výsledkom tradícií rozličných škôl. Ako hovoria Tibeťania: na horu vedie množstvo rôznych cestičiek, ale po výstupe na vrchol máme ten istý výhľad. Nuž a toto sa týka aj informácií z našej stránky. Takto musíme hľadieť na otázku významu farieb, názvov rún a podobné veci. Musíme hľadať racionálne jadro a nie nového „kocúrika“. Do tejto kategórie sčasti patria aj rôzne pokusy o čítanie rún. Vieme, že jeden znak sanskritu má do 50 významov – a runa ich má až 144. Správne čítanie rún a výklad ich významov sa NEMÔŽE naučiť samouk. Ak na toto uplatníme zásadu zdravomyslia, tak pri najlepšej vôli hovoríme o osobnej skúsenosti – a kde sú ďalšie dve zložky?
Vráťme sa k téme nášho článku. Zopakujeme si, že máme 9 tiel, ale použijeme obrázok už z nášho skôr uverejneného článku (pozri tu). Teraz však použijeme trochu odlišný spôsob členenia, ktorý viac vyhovuje pochopeniu toho, čo chceme ukázať. Je to prax inej školy, ale nie iný význam poznania.
Prvé 3 telá slúžia na existenciu v Javi:
  1. Obranné telo (aura)
  2. Javné telo (fyzické)
  3. Merné telo (éterické)
Telá pre existenciu v Navi:
  1. Hviezdne telo (astrálne)
  2. Obrazné telo (mentálne)
  3. Telo obrazného vzájomného spojenia so všetkými žijúcimi štruktúrami (karmické, príčinné)
Telá pre existenciu v Pravi:
  1. Telo Duše (to, čo napája Dušu)
  2. Telo vyššej formy
  3. Telo Ducha
Inými slovami, telá 1 až 3 predstavujú fyzické Telo človeka, telá 4 až 6 Dušu a telá 7 až 9 Ducha.
Kruh Absolútna je učenie o Púti Duše všetkých foriem energií vo Večnosti. Táto Púť je pohyb, t.j. premiestňovanie Duše z východiskového bodu cez priestory-rozmernosti, jej vývoj a návrat do východiskového bodu.
 
Bohyňa Deva Živa (Dživa) je Vesmírna Duša, ktorá tvorí VŠETKY formy Života rôznych časových úrovní vo forme tzv. „energoinformačných matríc“. Budeme používať výraz „matrica“, namiesto „spisovného“ matica, ale nejde o odvodeninu od amerického filmu Matrix. Práve naopak, toto je pôvodná slovanská forma – pochádza z bázového významu názvu matrioška. „Mat“ znamená matéria a „r“ je aj v dnešnej slovenčine stále vyjadriteľné – riecť. Keďže spomíname Bohyňu, tak si vysvetlime pojem Bohovia z energoinformačného pohľadu:
 
BOHOVIA – Informácia a Energetika a tie ich Toky, ktoré majú bezprostredný vzťah k objaveniu sa kohokoľvek z RASY tu v Javi, t.j. fyzickom svete. Všetci Bohovia majú svoje algoritmy a spôsoby pohybu v rôznych formách – ak by sme to zjednodušili, tak ich mená sú vždy Obrazom základnej „špecializácie“. PERÚN pochádza z Obrazov Bukvice ПЕРУНЪ, kde ПЕР: prerúnica, blesk; УНa: poznanie;, t.j. dostávame význam ako „Ohňoved“, t.j. Boh Vesmírneho rozmeru. Keď sa meno Boha prepíše runami, tak obsahuje celú informáciu o ňom. Toto platí aj u Človeka, ktorý prešiel obradom menorečenia a má „tajné meno“, čo je v súlade s KONom: „ako hore, tak aj dole“. Runy sú (Rečiace UNy = poznanie), obrazne povedané, „matkou Jazykov“, megaalgoritmom Rozumu a Jazyka, akými „knižnicami“ či „úložiskami obrazov“. A aby sa toto všetko dalo pochopiť, je nevyhnutné začať z jednoduchého uvedomovania si obrazov Bukvice a Hlaholiky a schopnosti ich vykladať.
Pokračujme ďalej. Dušu si môžeme predstaviť ako štyri „bunky“, čo je runami graficky zložito zobrazené ako  „ROD“.
РОДЪ“ je dvojkoreňové slovo, ktoré môžeme obrazovo, t.j. sprava doľava vyložiť ako: tvorivé (Ъ) množenie (Д) energetických foriem/ štruktúr (ОР). Obraznú štruktúru matrice Duše si vieme predstaviť vo forme štvorca rozdeleného na 4 časti:
Raz materializované, t.j. nové Duše majú dve horné bunky 1 a 2 zaplnené Dživou a Rodom-Poroditeľom. Je to, obrazne povedané „dodávka úlohy na narodenie“. Duše, ako vieme, môžu byť čo do času existencie rôzne – môžu mať vek od miliárd rokov po „odvčera“. Keď sa Duša ide vteliť do Rodu, ktorý si uchoval pamäť o svojich Predkoch a Tradíciách, tak horné bunky obsadzujú Dživa a Rodový PraŠčur – Zakladateľ daného Rodu. Ak sa Duša ide materializovať do Rodu, ktorý si seba nepamätá, tak bunku zapĺňa Boh Rod-Prarodič. V oboch prípadoch však nedávajú Svedomie, ale matricu priväzbenia Duše k tomu Svetu, v ktorom sa Duša rozhodla materializovať. Svedomie sa dáva výlučne Vertikálnym kanálom, ktorý ide z Nebies od RODa.
Treba povedať, že na vtelenie je možnosť si vybrať „tiché miestečko“, na nejakej „kúpeľnej, oddychovej“ planéte – ale nie, mnohí sa ženú na materializáciu v „pohraničí“ – práve tak, ako aj my všetci tu – hoci vedia, čo tu hrozí. Idú, resp. išli sme za neoceniteľnou skúsenosťou Života na pohraničných Zemiach so smrťou pred výstupom na Svetlo. Len si predstavme, koľko „ocenení“ môžeme nazbierať, ak sa všetko podarí tak, ako sme si predsavzali. Žijeme večne, aj zhmotnení môžeme mať množstvo, ale na „pohraničné“ Zeme podobné nášmu Midgardu sa môžeme dostať iba raz za obrat našej Galaxie, ktorý trvá 250 miliónov rokov. A veru nie každá Duša vydrží každú skúšku, nie všetci sú „supermani“. Veď Siví sa naučili naozaj profesionálne rezať do živého tela RASY. Život je tu neľahký už od narodenia, často niet ani kedy hlavu zdvihnúť k Nebesiam, a už vôbec nie spomínať: „načo som to tu vlastne prišiel?“ Tu začína úrodná pôda pre úniky, pády, samovraždy, alebo aspoň spasenia a vykúpenia, ale je to však vždy odstúpenie od Cieľa, pre ktorý som tu prišiel. Nuž, následok bude opakované „preskúšanie“, ale je to vždy rozhodnutie vlastné, v našom výbere nás nikto neohraničoval a ani neohraničí… ale ani v našej zodpovednosti.
Do prvej bunky sa ukladá štandardný blok informácií, t.j. poznatky o živote na obývateľných Zemiach; poznatky o rozmernosti priestoru; špecifický výber zmyslov a ukážke Púte, ktorá vedie k zdokonaľovaniu danej Bytosti – Duše. Každá Duša vie, ako má postupovať. Bola jej vybratá trasa pohybu k Cieľu zhmotnenia, ale či sa ňou bude riadiť je už iná otázka, pretože pri prvom vstupe sa táto vedomosť maže a objaví sa neuvedomenie, t.j. Sloboda.
Duša prechádza cez priestory na svetlo a riadi sa informáciou, ktorú dostala. Vyberá si slnečnú sústavu, t.j. Hviezdu Vládcu, v ktorej sa nachádza Zem (planéta), na ktorej podmienky života zodpovedajú programu, ktorý do nej vložila Dživa. V prúde svetla sa objavuje vo fyzickom svete, pričom vopred dostala od Boha-Ochrancu zodpovedajúcu informáciu o Rodoch, ktoré tu žijú; je to obsah druhej bunky: súlad Duše po matke s fyzickým telom; súlad obrazov Ducha a Krvi po otcovi; súlad obrazov a významov okolitého sveta, t.j. duchovno-sociálneho systému s duchovným ponímaním Duše a súlad s informáciami prvej bunky s poznaním, ktoré si tu má osvojiť.
tretej bunke sa ukladá informácia, ktorá sa má odovzdať budúcemu potomstvu. Štvrtá bunka ostáva prázdna, až pokiaľ sa do nej nezačne zapisovať informácia o skúsenostiach, ktoré Duša začne zbierať ako následok svojej práce.
Niekoľko poznámok o tom, ako prebieha vtelenie duše a čo na to vplýva:
Genetika rodičov. Duša je 16-ková energoinformačná matrica, a preto sa nemôže materializovať na úrovniach, ktoré majú menší počet energokanálov (napr. 6, 9, 10, 12, 13…), keď genetika rodičov už prešla proces metisizácie. Je to niečo podobné, ako keď staré československé mince nepasujú do dnešných nákupných košíkov na eurá. Duša s nižším počtom energokanálov sa však materializovať v tele príslušníka RASy môže!
Úroveň Duchovného vývoja rodičov. Ak v okamihu počatia prežívajú hlboké a silné pocity, tak ich ľúbosť vytvorí mocný záblesk kladných emócií, ktoré pritiahnu Dušu vysokej úrovne vývoja. Ak existuje iba fyziologické prežívanie, rozvrat, znásilnenie, prípadne ďalšie škodlivé faktory (alkohol, drogy), tak prebehne materializácia Duše nízkej úrovne, čo spôsobí narodenie neplnocenného dieťaťa. Práve preto existujú techniky, ktorými ženy „roztáčajú“ víchry (čakry) muža. Čím silnejší víchor, tým silnejšia Duša sa materializuje. Spravidla to býva tak, že najsilnejšie vášne sa prežívajú pri prvom dieťati, čo máva za následok, že sa materializuje najsilnejšia Duša. Práve preto boli prvorodenci takí dôležití, a preto aj boli predmetom koncentrovaného ničenia zo strany tvarov proti nám.
Geografická poloha miesta počatia.
 
Poloha hviezd a planét v okamihu počatia.
 
Emocionálny stav rodičov.
 
Prípadná prítomnosť rôznych jedov v telách rodičov v moment počatia.
Keď muž zbavuje ženu panenstva, tak formátuje „prípravok“ jej budúcich detí, odovzdávaním toho istého Obrazu krvi a Ducha, alebo inak aj priestorový hologram („výkres“) budúceho organizmu. Práve preto naši Predkovia tak chránili panenstvo svojich dcér až do vydaja.
Potrat znamená násilné zbavenie Duše jej Cieľa príchodu na danú Zem, pretože bez fyzického tela stráca pobývanie takejto Duše v Javi akýkoľvek zmysel. Ale pri potrate nielen žena, ale aj lekár, ktorý zákrok vykonáva zaťažujú bremenom budúcnosť svojich Duší. Môžeme si zopakovať Zápoveď Boha Perúna:
Nech nebude zabité dieťa v lone matky, lebo kto zabije dieťa v lone, ten privoláva na seba hnev Boha Stvoriteľa.
Priebeh života v tele matky je tiež aktívny, ale v zásade môžeme povedať, že dieťa si „sťahuje“ potrebné informácie samo všetkými svojimi 256 „duševnými“ kanálmi (frekvenciami). V tomto období ono lepšie chápe svoju matku ako ona sama, pretože ona už je determinovaná svojou osobnosťou a vlastnými myšlienkami.
Prichádza pôrod… a všetko, čo dieťa vedelo sa v tom istom okamihu zabúda – čo je šok. Odrazu nevie o Cieli, o Podstate… nič. Duša síce vie, ale človek už nie.
Všetky potrebné dostupné informácie, t.j. bunky 1 až 3 sa do 22 minút od okamihu narodenia vkladajú. Dieťatko sa narodilo, zakričalo a zmĺklo – Leg Ochranca mu dal na ústa pečať, pretože svoju informáciu už dostalo. Obmedzenie objemu prijatej informácie – čo sa deje následkom vmiešavania sa lekárov – má za následok skracovanie dĺžky života dieťaťa, pretože čím menej poznatkov, tým kratší čas života. Tí, ktorí nedostanú nijakú informáciu zomierajú do 4 až 7 dní. Ak dieťa po pôrode nezakričalo znamená to, že lúč, ktorý nesie informáciu od Hviezdy Vládcu bol prekrytý Dušou násilne zomrelého. V takomto prípade sa dieťa vyvíja do 12 rokov, a potom takáto Duša dovypĺňa to, čo v predchádzajúcom živote nestihla a odchádza. Ak došlo k plnému podsadeniu Dušou násilne zomrelého, tak to volámereinkarnácia. Existuje ešte jav inkarnácia, t.j. podsadenie Duše do človeka s oslabeným obranný telom. Vtedy dochádza k „rozdvojeniu osobnosti“, kvôli tomu, že v ňom žijú dve Duše. Podsadená, inkarnovaná Duša dovyplní svoj program o odíde ďalej, pričom lekári sa neraz neprestávajú čudovať…
Treba povedať, že človek počas svojho života neostáva ponechaný napospas samému sebe, čo je analógia javu starostlivých rodičov. Cez informačné pole (Ducha Rasy) mu dochádza od Bohov-Ochrancov v každom úseku liet dávkovaná informácia. Ide o tieto úseky rokov: 12, 16, 21, 32, 39, 41, 45, 48, 50, 55, 64, 72, 77, 80, 82, 88, 90, 96, 108, 112, 123, 133 a 144 rokov, a potom odznova, po miere prechodu druhým Kruhom Života v takých istých životných intervaloch (144, 156, 160…). Podstata informácie je vo vývoji a postupnej príprave človeka na prechod na vyššiu úroveň v porovnaní s javnou úrovňou vedomia; schopnosť prechádzania z jednej rozmernosti do nasledujúcej, ktoré charakterizujú životnú štruktúru na toku rieky času.
12: Dostáva meno (tajné aj občinné); dáva sa rozšírená informácia, vychádzajúc z obrazu mena, ako sa stať plnohodnotným človekom.
16, 21: Informácia o vytvorení deťmi obdarenej rodiny.
32: Dáva sa informácia o prisúdení rozsahu hľadania Duchovnej Púte.
39: Dáva sa možnosť ozmyslenia (premyslenia) prežitého života.
41: Prichádza stanovenie vnútorných životných princípov na základe rodových Ustojov. Začína sa Duchovný vývoj, človek si uvedomuje, že nadmerné materiálne blahá zaťažujú jeho Dušu a nedávajú mu možnosť následne sa narodiť vo viacrozmernom svete.
Po prežití 40/ 41 liet ten SVET, ktorý človek začal vytvárať od raného detstva sa reproduktívne začína materializovať v Navi. Tento stav myšlienok človeka začína žiť samostatný život, vyvíjať sa podľa kozmických zákonov. Dokonca aj keď človek na to nemyslí. Človek sa v tomto veku stáva potencionálne Bohom-Tvorcom svojho vlastného Sveta. Obrovský význam preto v tomto svetle nadobúda čistota činov a úmyslov.
 
45: Ozmyslenie Duchovnej Púte, jej obnovenie, človek ožíva, rozkvitá, pravdivé systémy uvedomovania na úrovni zmyslov (Duch, Duša), odtiaľ pochádzajú aj zmätky a trvalý boj, čo sa odráža na zdraví.
48: Od „Ducha Rasy“ dostáva poznanie radcovstva a vnukom odovzdávať svoju skúsenosť.
50: Dostáva ďalšie poznanie na to, aby ich odovzdával učeníkom z druhých Rodov.
55: „Čas užívania plodov“, ktoré človek priniesol svojmu Rodu.
64: Dostáva nevyhnutné poznanie na obnovenie okolitého sveta; náklonnosť k zemi.
72: Polkruh Života. Dostáva informáciu a začína účinkovať systém napojenia človeka na nasledujúci Svet Slavi. On ako keby sa „dostával do detstva“, čo je učenie sa prijímania 16 rozmerného Sveta skrz hru, lebo na tej úrovni je ako dieťa. To, čo ho obklopuje začína v takomto stave vnímať čisto, objemne, obrazne. O takýchto ľuďoch sa neraz vyjadrujeme, že hovoria „nevedno čo“ a ani nevieme, čo hovoríme. „Nevedno“ je zo staroslovienskeho „невесть“, t.j. nie nášho Bytia (z)vesť, ale z druhého Sveta. Zato však deti do 5 až 7 rokov ho rozumejú vynikajúco, a preto on môže odovzdávať svojim vnukom a pravnukom základ svojho chápania iného Sveta.
77: Človek je už 5 rokov v očakávaní stýkania sa s druhým Svetom; môže sa stať „duchovidcom“, t.j. „vidiacim Duchov iných Svetov“, vidiac vzájomnú existenciu, nie ako stojaci oddelený jav, ale ako plavne pretekajúcu jednu do druhej.
80: Dostáva Múdrosť (вѣдение) a obnovenie svojho vedomia (o takých ľuďoch sa hovorí, že žijú viac v Slavi ako Javi, t.j. že nie sú z „nášho Sveta“). Človek začína rozumieť na úrovni podvedomia jazyk zvierat, hovorí obraznými významami, ktoré však okolití ľudia chápu doslovne.
82, 84: Roky (časové charakteristiky odovzdávajúce existenciu), keď sa v človeku objavuje zvláštna schopnosť porozumenia rastlinnej Prírode skrz ruky. Cíti rukami prírodnú silu rastlín a nie je náhoda, že najlepšie lieky a odvary z byliniek robia ľudia v tomto veku.
88 (ženy), 90 (muži): Obdobie realizácie prvých sumarizácií. V tomto veku začína človek cítiť silové línie Zeme, čo sa na existenčnej úrovni odzrkadľuje ako snaha uložiť každú vec na svoje vopred určené miesto, t.j. presne do jej energetickej bunky.
96: Pridáva sa ďalší kanál na prijímanie Prastarej Múdrosti. V minulosti sa to prejavovalo snahou rozprávať staré príbehy či povesti. Bajani (zvyčajne ľudia vyššieho veku) pomocou huslí vytvárali efekt zvukovej vlny a so zavretými očami, aby ich nerušila okolitá informácia, začínali podávať načúvajúcim prastarú informáciu, ktorú dostávali cez „Ducha Rasy“. Pritom zanechávali dojem, ako keby načúvajúci boli priamo účastníkmi pradávnych udalostí.
108: Obdobie Božskej premeny. V tomto veku si človek už nielenže uvedomil životné základy či zápovede Sveta Javi, on už vyskúšal, pochopil ich podstatu, čo mu dáva možnosť myslieť v úplne iných kategóriách. Napríklad, hoci sa nachádza v pozemskom tele, môže opisovať detaily iných Svetov.
112: Začína odovzdávať najmladším členom svojho Rodu posvätné kľúče, t.j. chápanie Stavby Sveta, čo dvíha Rod na nový stupeň vývoja (dnes je tento proces odovzdávania vyšších poznatkov kvôli malej dĺžke života v podstate pretrhnutý).
123: Upadá do stavu mlčania (začína dostávať informáciu o živote v druhých mnohorozmerných Svetoch, vidí svoju ďalšiu Púť po odchode z Midgardu, dostáva to všetko zmysel, ale aby neodovzdával tieto poznatky nepripraveným, tak mlčí a hovorí s nimi iba o bežných veciach života.
133: Končí obdobie mlčania, pretože plne spoznal „Knihu Púte“ (u iných národov sa nazýva Kniha mŕtvych). Začína hovoriť o odchode z tohto Sveta: dáva členom Rodu svoje pokyny ohľadom krody (posmrtná vatra), odevu a pod. Ak si človek v tomto veku ešte čosi neosvojil, tak pokračuje v živote v druhom Kruhu v danom Javnom Svete, ale už so skúsenosťou, ktorú nadobudol za prvých 144 rokov.
Človek, ktorý dostal túto informáciu je človekom s uvedomením si toho, čo ho očakáva a spokojne prekračuje Hranicu, čo určite nemôžeme povedať o množstve našich súčasníkov, ktorí majú iný problém – žijú v nevedomosti o smrtnej Hranici.
Človek Rasy môže súčasne prijímať 16 informačných tokov, 16 rozmerov priestoru a 16 časových tokov už v našom 4 rozmernom Svete, t.j. môže poznávať nasledujúci 16 rozmerný Kozmos Legov. Akonáhle tam prejdeme, tak prebehne vyrovnanie (16×16=256). Keď sa nachádzame v 16 rozmernom Svete, tak máme možnosť spoznávať nasledujúci harmonický Svet Arlegov (256 rozmerný) na báze vnútorných precítení. Toto je všeobecný evolučný princíp vložený do bytosti.
Pred vnímavým čitateľom však vystupuje dôležitá otázka ako so správnou výchovou? Musíme poznať ten systém, ktorý používali naši Predkovia a tie Kony, ktoré boli vložené do jeho základu s cieľom poskytnutia podpory prejavujúcej sa Duši pomocou súboru Skúseností Tvorivej Budovateľskej Práce v danom materiálnom Svete. Základom systému je opis, ktorý môžeme v skratke opísať ako informáciu, ktorá pochádza od Starovercov (určite nie kresťanov). V ostatných slovanských Rodoch sa mohla odlišovať v prevedení, ale nie v samotnej Podstate, ktoré je systémová, a je vyjadrená takto: „Sväto ctiť Bohov a Predkov Našich, vždy Žiť vo Svedomí a v Lade s Prírodou“.
Narodenie sa dieťaťa u Pravoslávnych Starovercov prebieha vždy za dodržiavania špecifických Obradov a Rituálov Prastarej Viery. Starostlivosť o budúcnosť dieťatka sa v Rodoch Veľkej Rasy začína dlho pred jeho objavením sa na Božom Svete. Tehotnú ženu všakovako obraňujú a ochraňujú pred rôznymi nebezpečenstvami, ako javnými, tak aj navnými. Kvôli tomu je žena počas dňa opásaná opaskom starostlivého a ľúbiaceho partnera, počas noci sa zakrýva jeho halenou alebo plášťom, aby „mužská sila“ ochránila dieťa v lone matky počas spánku.
Narodenie sa ako aj smrť je prechod cez neviditeľnú hranicu, ktorá oddeľuje Svety Javi a Navi. Preto až dovtedy, kým dieťa nemá 1 rok ho nemôže vidieť nikto okrem Rodičov a Žrecov Prastarej Viery a tiež jeho rodných dedkov a babičiek. Dieťatko do 1 roka sa nachádza pod ochranou starostlivého Otca a ľúbiacej Matky, Bohov Ochrancov oboch Rodov a Vyššieho Boha-Roda Nebeského.
Po okúpaní sa v kúpeli, v ktorej sa dieťa narodilo, ho spočiatku prikladajú k materinskej hrudi, aby spoznalo prvý zdroj Sily Života. Keď vychádza Jarilo-Slnko, Otec slávnostne vynáša dieťa, ukazuje ho všetkým Nebeským Bohom, vychádzajúcemu Slnku a Matke Prírode, aby spoznalo druhé zdroje Sily Života. Po „predstavení“ dieťatka živlom života ho odnášajú na miesto, kde „predstavujú“ dieťatko Kummirom Prastarých Rodových Bohov, Svätému Ohňu domáceho Kozubu a Domovému (pomocnému duchovi – „vojakovi domova“), aby ochraňovali a obraňovali nového člena Rodu. Aby ochrana Bohov a aj Živlov bola úplná, tak kolíska pre dieťatko sa vešia do stredu miestnosti a nachádza sa, ako keby, uprostred medzi Nebesami a Zemou.
Výchova dieťatka v Ľúbosti (Ľúbosť k prvopočiatočnej Viere a Bohom – Predkom; Ľúbosť k Rodu; Ľúbosť k Matke Prírode; Ľúbosť k Zemi Predkov) pomáhajú vytvárať z dieťatka harmonického Človeka, budúceho pokračovateľa Prastarého Slovano-Árijského Rodu, pomáhajú mu vyvíjať a zdokonaľovať sa v ďalšom živote, napĺňajúc svoje štyri zložky: Telo, Dušu, Ducha a Svedomie Božským Svetlom Ľúbosti.
Zoznamovanie dieťaťa Rasy s Obraznými symbolmi svojho Rodu a Viery sa začína od detstva poznávaním oberegových, t.j. ochranných znakov a ornamentov, ktoré sú na košieľke a kolíske, používaním drevených a hlinených hračiek, v ktorých žijú Prastaré Obrazy a Podania. Naši Predkovia nepoužívali pri výchove negatívne Formy a Obrazy, ale riadili sa princípom: „Nie zakazovať, ale vysvetľovať!“ Priťahovanie detí k Prvopočiatočnej Viere Predkov, k osvojeniu si návykov tvorivej budovateľskej Práce prichádza vo veku 3 až 7 rokov, lebo v tomto veku majú deti veľmi silno vyvinuté Občinné myslenie.
V Slovanských a Árijských Rodoch malé deti do 12 rokov nedelia podľa pohlavia, ale vychovávajú všetkých rovnako, lebo Predkovia hovorili: Dieťa Božie Dobré Ono je. Každého chlapčeka a každé dievčatko vždy vychovávajú v úcte k druhému pohlaviu. Ako sme už hovorili, deti sa neodievali do nového odevu, ale do košieľ prešitých z odevu rodičov zodpovedajúco podľa pohlavia dieťaťa.
Od 7-9 rokov začína učenie detí vo všetkých prvopočiatočných základoch Viery a všeobecnej gramotnosti (štyri druhy písomnosti Rasy), počítaniu a výpočtom, písaniu, všeobecným zásadám chovania sa, t.j. podávajú sa im poznatky o Živote a Stavbe Sveta.
Výchovou detí – ako Duchovnou, tak aj Fyzickou sa zaoberajú muži, t.j. Otcovia a Dedovia.
Na tretí deň po narodení dostáva každé dieťa od otca svoje prvé Meno, ktoré je určené v súlade s prastarým Rodovým Zákonom Ľubomíra. Keď deti zo Slovanských a Árijských Rodov dovŕšia 12 rokov (108 mesiacov) a dosiahli výšku 7 piadí v čele (124 cm), tak sa im začína nová etapa ich života. Celé dorastajúce pokolenie prechádza Obradom Dospelosti a Obradom Menorečenia, počas ktorého je Žrecom rečený tajným Menom (ukazovateľom Púte), ktoré bude vedieť iba on, a tiež rodovým (občinným) Menom, ktorým bude volaný v Rode-Občine. Tento obrad je čo do podstaty priama a nesprostredkovaná aktivácia mozgu, t.j. samotných 97% génov, obsiahnutých ale nepoužívaných neurónmi hlavného mozgu v procese životných udalostí (samozrejme, že nie všetkých naraz a okamžite).
Mládenci vo veku 12 rokov dostávali 2 meče, čo znamenalo, že do 9 rokov sú povinní dokonale zvládnuť bojové techniky ovládania meča a stať sa vojakmi, Bohmi-Obrancami svojho Rodu, svojej Prastarej Viery a svojej Rodnej Zeme, bez ohľadu na to, akú majú vybratú životnú Púť a Kastu, do ktorej prináležia.
Ale na to, aby niekto mal právo vychovávať, musí byť najskôr sám vychovaný, musí pochopiť a uvedomiť si tú informáciu, ktorá prichádza od Bohov. Ak rodičia vychovávajú svoje dietky svojim osobným príkladom, tak to je prehĺbená výchova – a odovzdávanie Obraznej Múdrosti mládeži skrz slovo robievali žreci, volchvovia, vedúni a pod. skrz učenie na báze informácií, ktoré sú obsiahnuté vo Viere, t.j. V(i)Edení RA. Vždy platí zásada, že iba vedieť nestačí:
KNIHA MÚDROSTI PERÚNA:
MYSLIA SI MNOHÍ ĽUDIA,
ŽE TÍ, KTORÍ POZNAJÚ VÉDY SÚ BEZ HRIECHU,
DOKONCA AK AJ KONAJÚ ZLÉ…
NO ANI HYMNY Z MÚDROSTI POZNANIA SVETOV,
ANI CITÁTY Z MÚDROSTI SVETA ŽIARENÍ,
ANI ZAKLÍNANIA Z MÚDROSTI ŽIVOTA…
NESPASIA TVORIACICH ZLÉ ČINY…
A KAŽDÝ ZODPOVIE ZA SVOJU NEZÁKONNOSŤ…
Zatiaľ čo Biblia tvrdí, že človek je hriešny už od prvopočiatku, tak ponímanie „hriechu“, t.j. vytváranie rozdelenia, skazenie svojej Púte, je u Slovanov zviazané výlučne s osobným konaním človeka na základe jeho slobodnej vôle.

Nabudúce si povieme viac o momente ODCHODU z Javného Sveta, t.j. SMRTI.

  

 

 

 

 



SMRŤ V KNIHE PÚTE

Smrti sa väčšina ľudí bojí, pretože je to pre nich veľká neznáma. Ako sme už hovorili, v našom ponímaní je strach síce prirodzený obranný reflex, ale dá a musí sa prekonať poznaním, čo zmení nevedomosť na jasné poznanie súvislostí a nevyhnutností. Aj poznanie o Smrti – patriace do Véd – nám bolo v minulosti násilne odňaté. Nevedomý človek sa stáva manipulovateľným, a teda otrokom. No a ak náboženstvo v následnom starostlivo naplánovanom kroku vymení poznanie za dogmu v tej podobe, že po „nesprávnom“ živote prichádza večný trest a nijaká šanca na opakovanie neexistuje – pričom nezabudne zdôrazniť, že výlučne ich náboženstvom stanovený „jediný“ boh o tom rozhodne – tak zastaví vývoj spoločnosti na stáročia až tisícročia.
Do spektra tejto dogmatiky patria aj niektoré „ezoterické“ smery dneška. V prvom rade si musíme uvedomiť, že dogma je to, čo stojí proti Viere, t.j. jasnému poznaniu. Na rozdiel od štandardného prístupu si musíme vyjasniť, že dogma nemusí byť iba náboženská. Dogma je stav, keď je otrokom „predpísaný“ obsah toho, čomu majú veriť, či ako sa správať bez vysvetlenia podstaty v pozadí, ktorú poznajú iba tí, ktorí dogmu navrhli a uviedli do života. Teda okrem náboženskej dogmy existujú dogmy spoločenské, ekonomické, politické, vojenské a iné. Poznanie nerešpektuje dogmatiku, ako sa Viera nedá obmedziť na náboženstvo.
Šíria sa aj dogmy – zdanlivo odporujúce náboženským, hoci sú z tej istej „kuchyne“ – hovoriace, že napríklad človek predstavami svojej mysle môže ovládnuť všetko na Svete. Hoci na tomto prístupe je veľa pozitívneho, je tu aj veľa „ale“. Ohľadom smrti takto niektorí nadobudnú dojem, že si stačí predstaviť to, čo či kde chcem po smrti byť či sa dostať – a vec je vyriešená. Je to veľká naivita – vyplývajúca z nevedomosti – čo môže a nemôže myseľ a myšlienky v nej realizovať. Je pravda, že naše želania sa vždy plnia – ale v súvislostiach, kedy nám už nemusia byť vhodné. Napríklad nejaká konkrétna predstava o určitom mieste pobývania po smrti sa môže realizovať, ale iba ako tzv. „Loka“, čo je lokalizovaný priestor pod plnou kontrolou toho-ktorého Boha, t.j. Raj. Ak to však nie je v súlade so Zlatou Cestou Duchovného Vývoja, tak je to pozastavenie evolúcie, čo rozhodne neodstráni ani nenahradí naplánované „lekcie“, iba pozastaví vývoj. A „vychytralí flákači“ nie sú obľúbení medzi nami ani dnes… A to ešte drvivá väčšina ľudí ani neberie do úvahy, že myšlienky sú samostatné entity, ktoré sa dajú do mysle „implantovať“ tak, že nevedomec ju prevezme za svoj výtvor a takto v sebe podporí budovanie dogmy.
Ďalšia „ezoterická“ naivita je presvedčenie, že ak si veľká skupina ľudí vytvorí spoločnú predstavu, tak môžu všetko vo Vesmíre zmeniť. Nuž, ako princíp to je správna vec, ale predstavme si, že by si všetci ľudia na Zemi vytvorili predstavu, že napríklad nepríde zima. Splní sa táto predstava? Určite nie, čo neznamená, že sa nedá zmeniť niečo iné. Z védického pohľadu je ľudská myseľ považovaná za najsilnejší živel, čo analogicky znamená, že všetky živly sú v podstate prejavy myslí konkrétnych bytostí. No a ak sa ľudské – hoci koncentrované úsilie – postaví proti vôli Vyššej bytosti, tak Vyššia vôľa jednoducho „vyhrá“. Ako naše telo je riadené Živou, ale pozostáva z množstva nezávislých živatiem, ktoré sa podieľajú na našom evolučnom vývoji tak, že ich vedieme my, tak aj vyššie telá fungujú analogicky v zmysle už spomínaného Konu: ako hore tak dole. Nuž a typické telo Boha Pravi je napríklad Galaxia, takže postavenie sa napríklad proti „príchodu“ zimy je postavením sa proti konkrétnemu prejavu Boha Pravi – a tu sme bezmocní. Jediná správna cesta je mať jasné poznanie o podstate. Toto jediné nám zaručí najkratšiu cestu k cieľu, hoci to neznamená, že neexistujú dlhšie cesty.
Už sme si povedali o príchode do Javi, t.j. narodení, nuž musíme si vyjasniť aj otázkuODCHODU, teda smrti, pretože oboje je vzájomne previazané. Narodenie je smrť a smrť je narodenie, t.j. zmena cyklov v prebiehajúcom toku času. V okamihu prechodu prebieha prerodenie človeka. Ak vychádzame z obrazu slova „pre“, ktorý znamená „opakovanie“, tak ide o opakované narodenie, odhodenie starej fyzickej obálky. Ako prebieha proces prechodu? Perún v zápovedi hovorí, že smrť pre nás neexistuje, hoci ju vidíme okolo seba, teda my ju ako keby ani neuvidíme. Duša si uvedomuje iba konečnú etapu prechodu, pri ktorej vzniká výboj energie vytvárajúci energetický kanál, cez ktorý ona vychádza z mŕtveho fyzického tela, ktoré už má rozpadajúce sa obranné telo, t.j. auru. Tento kanál prechádza cez víchrové zóny – čakry – zospodu nahor po chrbtici. Od čakry „Istok“ po čakru „Rodnik“. Bytosť obrazne vníma tento proces ako let cez svetelný tunel, na výstupe z ktorého prebehne Prechod do inej rozmernosti. Aby sa nám adaptácia uľahčila, tak zomrelému prichádzajú naproti iné bytosti, ktoré vidí ako rôzne tváre. Najčastejšie to sú zomrelí členovia Rodu, alebo vyššie bytosti. Objavujú sa aj obrazy rieky s prievozníkom či mesta, v ktorom zomrelá bytosť dostáva odpovede na všetky svoje otázky, a pod.
Najskôr si povedzme o prastarých obradoch, ktoré sprevádzajú proces Prechodu:
1. až 3. deň: Zomrelý je uložený do Kapišťa, kde sa s ním nachádza iba žrec. Je to preto, lebo to, čo má počúvať zomrelý by nemali počúvať živí. Žrec mu číta rady z „Knihy púte“, pretože zomrelý vníma všetko ako živý, ale nemôže už dať o sebe vedieť.
4. až 6. deň: Telo sa vezme z Kapišťa a privezie domov na rozlúčku s rodnými a blízkymi. Kým je telo v dome, tak sa zakryjú všetky zrkadlá, aby živí neuvideli odraz zomrelého. Nezatvárajú sa ani dvere, aby mohla jeho Duša voľne vojsť. Ak sa toto nerobilo, tak ostala v dome 3 roky. K strednému palcu ruky pripevnili jeden koniec medeného drôtu a druhý koniec uložili do nádoby zo zemou. Týmto ho uzemnili a zabránili rozkladu tela. Na oči mŕtvemu dávali medené alebo strieborné mince a okolo tváre zrkadlo alebo ľahké pierko, čo slúžilo na odvrátenie nebezpečenstva, že upadne do letargického sna.
7. deň: Kremácia alebo pochovanie do mohyly. Predtým ešte telo vyniesli z domu nohami napred a rakvu umiestnili na ulicu na stôl, aby umožnili rozlúčku so susedmi. Pred zasypaním hrobu príbuzní bozkávali zomrelého na čelo. Z rúk aj nôh sňali putá a kládli ich k nohám. Do ruky dali mince, a zavreli rakvu a spustili na dno mohyly. Do mohyly každý vhodil hrsť zeme a truhlu zasypali. Potom si účastníci umyli ruky a poutierali si ich do uterákov a spomínali. Z miesta pochovania si nič neodnášali, a potom doma organizovali rozlúčkovú hostinu bez alkoholu.
Opísaný obraz je skôr na obraz dnešných zvyklostí. Predtým sa veľmi dlhú dobu na Midgard-Zemi telá mŕtvych nepochovávali. Dodržiavala sa zápoveď Boha Striboga, ktorá hovorí o tom, že našu Svätú zem nemáme znečisťovať našim prachom, lebo je poliata Krvou aj Potom našich Dedov. Každý zomrelý musel byť odpravený cez Hranicu do Nebeského Sveta na Ohnivom Korábe – ako hovorí zápoveď Boha Odina, alebo cez Veľkú vatru Krody. S popolom a postavením kameňa na pamiatku zomrelého sa zachádzalo tiež v súlade so zápoveďou. Práve preto archeológovia nenachádzajú pozostatky ľudí RASy staršie ako 100 tisíc rokov, pretože pohreby sa začali praktizovať až po začiatku „Veľkého ochladenia“, ktoré bolo spôsobené rýchlou zmenou klimatických podmienok na Zemi po dopade zvyškov Luny Fatta a zmene sklonu zemskej osi. Ešte dávno predtým sa uplatňovala aj obyčaj výstupu na vrchol kopca, pyramídy, alebo zikkuratu, odkiaľ nastal odchod Lúčom do Slavi alebo Pravi, lebo telo je holografická projekcia v Javi a zmizne, zatiaľ čo bytosť je energetické informačné pole, ktoré po vertikále vystúpi do Vyšších Svetov. Počas Krody prebiehal pohrebný obrad nazývaný „Trizna“: три знания o posmrtnom. Počas tryzny predvádzali ukážkové boje vojakov.
8. deň: Ráno prišli pozostalí nakŕmiť zomrelého, pretože mŕtvy naberá energetiku potravín, ktoré sa prinášajú k mohyle, a potom odišli. Nič so sebou neodnášajú, rukami sa nedotýkajú mohyly a obzvlášť nie čerstvej.
9. deň: Naplnil sa slovanský týždeň. Rozpadá sa merné, éterické telo a nastáva oddelenie Duše od tela, t.j. odpojenie „striebornej nite“. Duša sa dvíha nahor a opisuje okolo zeme a Luny „osmičku“. Atmosférické vrstvy ju prijímajú ako pohraničná rieka. Na siedmej planéte – Valhale – prebehne „očistec“, kde Duša ostane do štyridsiateho dňa, keď sa rozpadne astrálna obálka. Preto čas štyridsať dní považujeme za čas konečného roztrhnutia karmických väzieb s pozemským vtelením. Niekedy to nazývame aj časom „Troch súdov“. Práve aby sa uľahčilo Duši oddelenie od zemskej existencie, organizovali spomínania na deviaty a štyridsiaty deň.
Mnohé národy majú poznatky o tom, čo sa s človekom odohráva pri zomieraní, čo pociťuje, cíti a čo musí činiť potom, ako sa dostane do Medzisvetia. Sú to takzvané „Knihy mŕtvych“. My Slovania máme podobnú Knihu Púte. Jej dôležitosť je v dnešnej dobe obrovská, pretože väčšina z našich ľudí dnes nevie nič o existencii Viery Predkov. Následkom toho sa naše Duše v Javnom Svete nevyvíjajú podľa KONu, ale sú ponechané buď samé na seba alebo „k dispozícii“ cudzím kultom, ktoré však majú s našimi „zablúdenými Dušami“ svoje vlastné plány. V súlade s KONom, je človek v Javi povinný sformovať – povedané dnešným jazykom – v sebe program, ktorý rozpozná naše skutočné „JA“, t.j. DUCHA. Jednoduchšie povedané, musí nadobudnúťSAMOVEDOMIE SEBA ako DUCHA, ktorý riadi každý okamih našej činnosti, lebo kým toto nenastane sme bioroboti. My Staroverci používame výraz „svastický pohyb Ducha“. Je to systém duchovného vzdelania a vývoja človeka. Svastický sa nazýva preto, lebo obsahuje štyri Púte, po ktorých človek musí ísť. Výslovne ísť a nie stáť na mieste, lebo zastavenie privádza k degradácii, k poklesu človeka na nižší stupeň úrovne vývoja, čo do podstaty premení človeka na zviera, ktoré žije na úrovni inštinktov a životných potrieb.Toto sa môže stať ako s človekom, tak aj s človečenstvom, t.j. druhom. Z toho vyplýva, že degradovať môže nielen konkrétny človek, ale aj národ či civilizácia. V degradujúcom prostredí si iba jednotlivci uchovávajú Múdrosť a poznanie odchádzajúcej civilizácie preto, aby mohli túto informáciu odovzdať novej spoločnosti.
Každá civilizácie zahynie, keď to materiálne úplne odpudzuje to duchovné, keď sú Nebeské zákony zamenené zákonmi ľudskej spoločnosti, ktorá žije výlučne napĺňaním svojich materiálnych potrieb. Aby spoločnosť úplne nezahynula, presnejšie, aby sa čistá, svetlá, duchovná časť hynúcej civilizácie stala novým začiatkom, používa sa „Svastická Púť Pohybu Ducha“. Každá z Pútí zbiera svoje poznatky ako súčasť jednej celej duchovnej batožiny, ktorá je nevyhnutná pre ďalšie duchovné zdokonaľovanie novej spoločnosti a jej progresu. Proces Človečenstva a spoločnosti je možný iba ako suma duchovných progresov jednotlivých ľudí. Hovoriť o nejakej duchovnej spoločnosti v čase, keď národ vymiera a stráda nemá zmysel.
  1. Púť poznania. Je postavená na prastarom princípe poznávania Múdrosti všetkých Rodovčlovečenských, duchovných systémov vývoja a samozdokonaľovania, poznania okolitého Sveta a skrz neho aj vnútorného sveta človeka. Musí sa brať do úvahy aj poznanie, ktoré zanechala predchádzajúca civilizácia.
  2. Cesta Tvorivého Budovania. Nazýva sa aj Púť dobrých, praktických činov a je založená na praktickom použití poznatkov, ktoré sú zamerané na prekvitanie nie oddelených individualít, ale Rodov, národov, kultúr, pre ktoré je samotná štruktúra tvorivého budovania nevyhnutná ako skúsenosť tvorivého budovania v nasledujúcom svete. Človek sa musí naučiť vkladať Dušu do toho, čo tvorí a buduje. Toto sa týka nielen javnomateriálneho budovania, ale aj myšlienkovo-duchovného, lebo človek podľa svojej štruktúry môže tvoriť a budovať nielen svoj vesmír (reálnosť), ale aj ničiť všetko existujúce. Na obraznej rovine môže byť človek nekonečne veľký a mocný (väčším najväčšieho), ale aj nekonečne malým a ničotným ( menším najmenšieho).
  3. Púť Priekopníctva. Alebo mystického tvorivého budovania je založená na poznaní najjemnejších štruktúr Sveta Javi a Sveta Navi. Pri tom človek pozoruje mnohorovinnosť Existencie a mnohorozmernosť Sveta. Pútí priekopníctva je niekoľko, a preto si každý človek vyberá tú Púť, ktorá mu je najbližšia po Duchu.
  4. Púť Viery. Dodáva človeku špecifickú kvalitu, pretože jej štruktúra je založená na Prastarej Múdrosti jeho národa, ktorá je zafixovaná špecifickým spôsobom. Táto Múdrosť siaha svojimi koreňmi nielen na nejaký hviezdny alebo slnečný systém, ale priamo do podstaty Stavby Sveta, ktorá leží v hlbine tmy.
Keď sa človek vybral jednou z týchto štyroch Pútí, tak skôr alebo neskôr zistí, že všetky sú medzi sebou vzájomne prepojené a že on sa pohybuje spôsobom, ktorý v starých časoch nazývali „na všetky štyri strany“. Keď spoznal bytostnosť týchto Pútí, tak už viac nebude človekom vonkajšieho Kruhu Začiatkov, ale stáva sa človekom vnútorného Kruhu, lebo sa zasvätil nejakej Púti, t.j. stal sa zasväteným. A toto samouvedomenie si, že je DUCH, bude po smrti podrobené najprísnejšej skúške. A preto sme hovorili o „nevedomosti na smrteľnej Hranici“.
A teraz sa môžeme na základe prastarých poznatkov o Prechode, ktoré sme si práve prešli, skrátene pozrieť na to, čo sa s nami udeje v čase smrti a po nej:
PRVÁ ETEPA (3 dni)
Človek zomrel a začína cítiť, že letí v nejakom tuneli či trúbe. Pri tomto pohybe sa točí, ale trúba sa zužuje a on cíti tlak. Prebíja sa centrálnym energetickým kanálom „Charamna“ v chrbticovom stĺpe, ktorý Duša vníma ako tunel. Pri lete cez trúbu prilieta ako keby na prekríženie. Tento bod sa nachádza v oblasti srdca a vníma ho ako prekríženie pred krížnym kameňom. Vpredu vidno Biele Svetlo, napravo zelenkavé a naľavo modrasté. Treba ísť za Bielym, predvečným Svetlom, ktoré sa nachádza na konci trúby.
Letí ďalej a tlak na neho sa zvyšuje, skoro až bolestivo, ale on letí sa Svetlom. Toto cíti preto, lebo pohyb Duše sa začal z najnižšej čakry Istok v kostrči, ale energia, ktorá pribúda na každej ďalšej čakre sa zhmotňuje, čo vytvára dojem zužovania sa tunela. Po vyletení z tunela sa dostane do neočakávane veľkého Priestoru, kde uvidí seba zo strany. Keďže sa ocitá mimo tela, tak prvé, čo sa Vedomie spýta je: som mŕtvy alebo živý? Kde to vlastne som – pýta sa jeho podstata – keď tam dole vidím svoje telo.
Pohybuje sa ako keby po tých miestach, činnostiach, ľuďoch ako za života, ale už je v inej oblasti Sveta Javi ako žil predtým. Pokúša sa niečo zobrať či povedať nejakému človeku, ale svet, ktorý poznal ho už neregistruje a nereaguje. Po opustení svojho tela sa zomrelý dostáva do tej časti Medzisvetia, ktorú nazývame Kalinov Most, je v oblasti čertogu Slnka, ktorý sa nachádza v oblasti Kôrky Sveta Navi. Dobre vidí na svoje ležiace fyzické telo, aj lekárov, ktorí sa ho snažia oživiť, počuje čo si medzi sebou hovoria. A tu si musí zachovať jasnosť mysle! V tomto okamihu nie je vedomie zaplnené dojmami, zvukmi, obrazmi, vôňami a ľahko prijíma Samo Seba, čo je skutočná Reálnosť. Vedomie a jagavý 16 rozmerný um sú nerozdeliteľné. Zomrelý ešte celkom nepochopil, že už nie je v Javi a môže ľudí a veci vidieť zo všetkých uhlov naraz. Musí pochopiť, že to je vlastnosť tohto priestoru. V ďalšom všetko závisí od vývoja jeho Duše. Ak je v nej vyvinuté samouvedomenie si svojho „JA“ ako Božského Ducha, tak sa naraz prenesie do 16 rozmerného Sveta Svetlej Navi – do Sveta Legov. Ale v našich časoch je takáto duchovnosť zriedkavá, a preto väčšina stráca na mig preblesknuté samovedomenie a nadobúda ďalší stav bez pamäte a ostáva v Kôrke Javného Sveta. Keď sa prerušené vedomie navráti, tak človek doslovne do niekoľko hodín po smrti stretáva Strážcov Večnosti, ktorí sa môžu ukázať v ľubovoľnej podobe. Kresťania vidia starca, budhisti Budhu, Slovania svojich Božských Predkov. Každý teda vidí v súlade so svojou Vierou, lebo podoba Strážcov zodpovedá našim životným zvyklostiam, zomrelému dieťatku sa môžu zjaviť v obraze rodičov a pod. Zomrelí dostanú pokyny a rady, ale ak vedomie zomrelého nie je vyvinuté, tak sa znovu dostáva do tmy nevedenia. A preto živí príbuzní a priatelia organizujú spomienkový obrad na tretí deň po pohrebe, aby prinútili zomrelého si spomenúť.
DRUHÁ ETAPA (od 4. do 9. dňa):
Štvrtý deň
To najhlavnejšie v tomto stave je nebáť sa. Preto sa v prvom rade musí pripraviť na stretnutie s Bohom Prarodičom svojho Rodu a Božou Matkou, pretože každý Rod má svojho Prarodiča, ktorý je zvedavý a želá si uvidieť svojho potomka. Ale aby ho zomrelý spoznal, musí pozorne sledovať znaky, runy, atribúty, ktoré sprevádzajú zjav Boha Prarodiča Rodu. Napríklad Boh Koľada bude mať v ruke koleso s 8-mymi lúčmi, Dažďbog má znak RASY a podobne. Boh Prarodič má oslepujúco biele telo, ktoré svieti Čistým modrastým svetlom. Toto svetlo je také, že temný (t.j. hriešny) človek sa ho poľahky začne báť, ale ak zomrelého obklopí strach, tak sa ako keby cez tenký ľad prepadne do iných, Pekelných Svetov. Ale kto sa nezľakne a uverí v Belasý Plameň a príjme ho do seba, ten sa zachráni pred veľkou bolesťou a mukami Pekla. Je dôležité uvedomiť si svoju jednotu s Veľkým Predkom a Božou Matkou.
Zomrelý všetko vidí a počuje, hoci nemôže dať o sebe vedieť. Je možné, že človek, ktorý nie je vopred pripravený a nevie nič o posmrtnom stave, sa zoči voči stretnutiu s INÝM SVETOM spočiatku vystraší. Dnes sú v podstate takýto skoro všetci ľudia. Situácia sa ešte zhoršuje reakciou jeho príbuzných. Hystérie či výzvy na návrat do pozemského života sú KRAJNE NEPRÍPUSTNÉ, pretože vnášajú do vedomia zomrelého zmätok a zúfalosť kvôli nemožnosti odpovedať. Namiesto toho, aby čo najskôr prešiel k inej forme bytia stráca Duša zomrelého sily na emocionálne rozrušenia spojené s nárekom obklopujúcich. Nepotrebuje ani nijaké prezliekanie, umývanie a pod. Najlepšou formou zničenia zahodenej fyzickej obálky je spálenie na hranici (kroda), ktoré praktizovali naši Predkovia, pretože urýchľuje proces Prechodu v porovnaní s pochovaním do zeme, pri ktorom Prechod prebieha do roka. So zomrelým sa možno stýkať v mysli, čo je tiež forma odovzdávania informácií tak, že človek si zobrazí tvár zomrelého – napríklad použije fotografiu – a posiela mu svetlé, dobré myšlienky ľúbosti a podpory. Taktiež možno použiť príjemné vône, napr. vonné tyčinky.
Piaty deň
V tento deň príde nezdolný Boh Veles a zomrelý musí prejsť skúškou. „A v noci Veles ide po Svarge po Nebeskom mlieku (našej galaxii), a ide do Čertogov svojich, a na zore privádza nás (Duše zomrelých) do Brán Irija (Prechodu). A tam čakáme, kedy začneme spievať piesne a sláviť Velesa od veka do veka a choromy (chrámy) jeho, ktoré žiaria ohňami mnohými, a stávame sa agnicami čistými. Tento Veles učil praotcov našich zem orať a rastliny siať a žať obilie na poliach, i postaviť snop pri ohnisku a ctiť si ho ako Otca Božieho.“ Aj telo Boha Velesa je obklopené čistým, Bielym Svetlom. V ruke drží žezlo s piatimi runami, ktoré označujú bohatstvo, prekvitanie, mohutnosť, silu a slávu. Vari len na zopakovanie, bohatstvo v našej tradícii znamená poznanie, nie hmotný majetok. Božia Matka je Jogiňa Jaga.
V tento istý deň však aj Brány Pekla otvoria svoju strašnú pascu, z ktorej vychádza Temné Svetlo, t.j. svetlo zmiešané s hmlou. Zlé skutky alebo hnev môžu neudržateľne naviesť zomrelého k dymovému, temnému Svetlu Pekla. Zdá sa byť teplým, hrejivým, pričom žiarivo jasný Biely Záblesk záchrany od Velesa môže vystrašiť. Netreba ani hľadieť – ak sa to podarí – v túto lákavo dymovo temnú stranu. Je to cesta do Pekelných Svetov, odkiaľ bude veľmi dlhá cesta nazad. Zomrelý sa musí zbaviť hnevu, a to obzvlášť tu, v blízkosti zemského priestoru. Tento deň je totiž ešte možné uvidieť ďaleko vzadu zanechaný štvorrozmerný pozemský Svet, ale hľadiac naň, nemožno v sebe dopustiť hnev, ktorý v okamihu pritiahne k sebe Temné Svetlo a roztvoria sa brány Pekla.
Jasný Čistý, Biely Plameň Velesa žiari tak ostro až oslepuje, až oči od neho bolia, ale je nutné prekonať seba a prijať radu Velesa a Jagi. Zlá stránka v človeku môže odvrhnúť oslepujúci Biely Plameň, čo znamená nasledovať dymový Čierny Oheň, ktorý vedie k utrpeniu v Pekle. Zomrelý sa musí zahľadieť do ostrého, žiariaceho Bieleho Plameňa a nabrať ho do seba, stať sa zajedno s Bohom Velesom a Božou Matkou Jogiňou a okamžite dostane na cestu klbko, ktoré ho prevedie tou najsprávnejšou cestou do Sveta Svetlej Navi (t.j. Slavi).
Šiesty deň
V tento deň zomrelý, ktorý ešte nedostal od Velesa niť ukazovateľku púte a zatiaľ sa nedostal do Brán Pekla uvidí Boha Varunu, ktorý vyžaruje Čistý Žltý Plameň, v rukách drží žltý diamant a objíma ho Bohyňa Karna. Ťažko sa hľadí na tento Jasný Žltý Oheň, tak ostro žiari Žltý Plameň. Do žltého plameňa je primiešaná matná belasosť pozemského Sveta, ktorý zomrelý ešte vidí.
Ak v ňom ostalo veľa nespálenej hlúposti, tak sa odcudzí a bude odpudený od Žltého Ohňa, človek sa zľakne Jasného Žltého Plameňa a poberie sa za pokojnosťou belasého Svetla. Zomrelý sa musí ovládnuť a neučiniť tento krok a usilovať sa nepodľahnúť belasej pokojnosti. Ak človek zanechal niečo pozemské nedokončené a musí to dokončiť, tak ho to zrazu pritiahne k pokojnosti a prebehne proces inkarnácie, Boh Varuna a Bohyňa Karna ho vrátia do nového života k starostiam, bolesti, novej smrti bez osvietenia, k jeho smutnému pozastaveniu sa na Púti. Strastiplné je takýto vpadnúť do bezpamäťového pozemského stavu bez možnosti výberu lona. Zomrelý musí do seba prijať Žltý, Jasný Plameň a stať sa zajedno s Bohom Varunom a Božou Matkou Karnou, a vtedy – ak bude aj nevyhnutné sa vrátiť – tak návrat sa stane tvorivo budovateľským a múdry vták Boha Varunu – Havran – vráti Dušu.
Siedmy deň
V tento deň sa všetkým, ktorí neprijali pomoc Velesa a unikli procesu inkarnácie zjaví drsný Boh Siva. Žiari Čistým Červeným Plameňom. Objíma ho Božia Matka Rada. Červený plameň je taký silný, že ťažko je naň hľadieť. Je premiešaný s pokojným, vyrovnaným načervenavým svetlom Zemského údelu. Pozemské činy môžu odvrátiť zomrelého od Čistého Červeného Plameňa a vyvolať pokušenie skryť sa v kľudnom červenkastom pokoji, čo je cesta do sveta nešťastných, neukojených duchov – prízrakov. Odtiaľ niet nikdy vyslobodenia! Zomrelý musí sústrediť svoj zrak na Ostrý Plameň a zjednotiť ho so sebou. V tento deň, kvôli silnej naviazanosti, pocitom potreby pomsty, alebo pozemskej lásky sa rodia Mátohy, t.j. nešťastní duchovia spojení s miestom a príbehom utrpenia. Ich ďalší vývoj sa zabrzdil a len keď sa opäť narodia na Zemi ako ľudia, až vyprší obdobie uzamknutia vo forme ducha, až potom môžu opäť skúsiť sa dvihnúť do Vyšších Svetov. Treba prijať do seba Červený Plameň a zjednotiť sa s Bohom Sivom!
Ôsmy deň
V tento deň sa objaví Boh Svetovít. V rukách drží žezlo so štyrmi hlavami v tvare kríža. Nežne ho objíma Božia Matka Tara. Jeho telo Jasne svieti Čistým Zeleným Žiarením. Jasné Zelené Žiarenie je premiešané s pokojným zelenkavým svetlom. Ak zomrelý počas svojho života na Zemi živil v sebe otrocké náklonnosti, tak musí podstúpiť túto skúšku, a to dokonca ak nebol ani ľudským, ale božím otrokom, čo nič na podstate nemení. Svetlí Bohovia nepotrebujú ľudí otrokov, Oni nevyžadujú ponižovanie sa svojich detí. Preto ak zomrelý v sebe nevychovával Ducha vôle a slobody, tak ho oslepujúco zelený Plameň vystraší a môže sa pokúsiť ukryť v tej pokojnosti. Je potrebné sa toho vystíhať a ísť za Svetovítom, ktorý zachráni zomrelého pred ďalším otroctvom. Inakšie ho pokojné zelenkavé svetlo privedie k narodeniu sa ako otrok vo Svete večnej nenávisti a bojov zlých velikánov – tento Svet sa volá Jotum Chejm a dnes ho volajú Eden. Zomrelý sa musí zahľadieť do silného Plameňa, lebo naši Bohovia neprijímajú otroctvo pod nijakým spôsobom! Musí sa prestať báť a prijať Oheň Svetovíta do seba, zjednotiť sa s Múdrosťou tejto Udalosti a nechať sa objať Božou Matkou Tarou!
Deviaty deň
Zomrelý bol celý tento čas mimo pozemského Sveta v Kôrke Sveta Javi. Deviaty deň je posledným dňom tohto kruhu, keď sa tu ešte môže nachádzať. Zomrelý nespoznal znaky, neprijal pomoc Svetlých Bohov, nepochopil svoje JA, ale musí sa pohnúť ďalej. V tento deň si pozostalí na zemi pripomínajú zomrelého, aby mu pridali sily. Preto za svetlých čias neorganizovali oplakávania a vyčítavania zomrelému, pretože vedeli, že týmto môžu zomrelého iba zabrzdiť v ďalšom pohybe a priviazať ho k pozemskému smutnému údoliu. Práve naopak, v tento deň jeho blízky a druhovia na trizne spomínali jeho veľké a slávne činy, pozývali šašov, ktorí podávali ukážky jeho správneho života a druhovia v zbrani organizovali bojové ukážky, demonštrovali, akým bol skúseným bojovníkom. Na deviaty deň prebieha plné oddelenie Duše od tela, uvoľňujú sa posledné uzlíky spájajúce so Svetom Javi, trhá sa strieborná niť medzi Dušou a fyzickým telom. Duša stúpa nahor a opisuje osmičku okolo Zeme a Luny. Potom prekračuje hranicu Medzisvetia, čo nazývame Ríbezľová Rieka, alebo Rieka Sviat, skrz špeciálne prechody, ktoré sa nazývajú Kalinov Most.
Ríbezľová rieka, alebo inak Rieka Sviat je obrazné uvedomenie si slojov priestoru – éteru – rozdeľujúceho dva Svety, ktoré prekonáva Duša. Naši Predkovia rozoznávali aj mená slovanských prievozníkov cez rieku: Vozuj, Plavec, Nij, Vodca, Choron. Prevážajú zomrelých na člnkoch cez hranicu Svetov, ktorá sa nazýva Sviat, ohnivá rieka, alebo rieka veľkého zabudnutia pozemského života. Po prechode rieky človek stráca vedomie a ocitne sa v kôrovej tme. Druhých prevádzajú po Kalinovom Moste, pričom čím čistejší život žili, tým pevnejší je most a opačne. Niektoré Duše prosto preletia ponad rieku, t.j. hranicu, pretože spôsob prepravy závisí iba od toho obrazu, ktorú vytvorí vedomie samotného zomrelého. A kto zdarne prešiel hranicu Medzisvetia, nepadol do Pekla a nezasekol sa medzi rozmernosťami, tak keď sa mu vráti vedomie, dostáva sa do oblasti kôrky Sveta Navi a uvidí pred sebou mesto s ulicami a domami žiariace jasným svetlom. Jeho Duša zistí, že krajinu Otcov chránia stráže. Je to kráľovstvo Bohyne Smrti, Bohyne Pokoja a nesmrteľného poznania, Morény Svarogovny. Toto mesto na ruskom severe volajú Agard a Škandinávci Asgard, Sibírčania a Bielorusi ho nazývajú mesto Slnka. Niektorí ho nazývajú neviditeľným Echom Zeme. Tu sa Duša nachádza do 40-tého dňa v zmysle nášho ponímania času. Tam čas plynie úplne ináč.
Je to mesto, kde zomrelý dostane všetky odpovede, ktoré nemohol nájsť počas života. Ale Duchovne vyvinutí ľudia sú ešte v okamihu Smrti ožiarení Predvečným Svetlom, ktorý im ukáže tajný vertikálny chodníček a niektorým ukážu Púť aj Veles s Jagou. Kto spoznal toto Svetlo, ten je okamžite vpustený do 16 rozmerného Sveta Legov. Rovnako aj tí, ktorí sa nachádzajú okolo zemského Sveta do 9 dní a dokážu prebudiť svoje „JA“ a uvedomia si svoju jednotu s rodnými Bohmi sa ocitnú vo Svetoch, ktoré majú do 16 rozmerov. Tu môžu pokračovať vo svojom vývoji, alebo na základe svojho želania sa môžu vrátiť na Zem v ľudskom obleku ako Pútnik preto, aby zachránil ľudstvo či pomohol mu pozdvihnúť sa vyššie. Ale ak sa spoznanie osobného „JA“ zomrelého stiahlo ešte pred príchodom do mesta Slnka, tak toho, kto nadobudne uvedomenie tu, očakáva vývoj vo Svetoch, ktoré sú hodne pod Svetom Legov. Ale zomrelý má aj tu veľa možností pokračovať vo svojom vývoji.
K zomrelému opäť príde Nebeský Otec a Matka. On ich nakoniec musí spoznať a prijať ich do seba takých, akí sú, do svojho Chrámu. A vtedy sa zachráni. Musí rozpoznať znaky, prečítať tajný nápis vlastnej podstaty a razom sa stať tým, kým v Skutočnosti Je. Uvedomiť si seba ako Ducha je zjednotenie sa so Sebou, čo je zároveň oslobodenie sa od skúšky, ktorá sa nazýva Súdom Bohov a Predkov a pokračovať vo svojom vlastnom vývoji vo vyšších Svetoch. Toto je posledná možnosť oslobodenia sa.
Ak sa zomrelý zasekne či vystraší, tak pocíti, ako sa prepadá nadol, na Súd Bohov a Predkov, ktorí v rukách nesú osudový Spis – Zvitok. Jeho vedomie sa vynára ako hlava z mútnej vody a v okamihu rozpozná kto je. Do včerajška si nemohol uvedomiť svoje „JA“ a zjednotiť sa s Božstvami, ktoré sa mu jedno za druhým ukazovali na pomoc. Len tu a teraz dostáva ešte jednu možnosť vybrať si púť nahor. Preto musí byť v stave želania blaha a bez strachu, a vtedy dokáže vyjsť vpred. V krajne pozitívnom prípade dostane zomrelý možnosť opäť sa vteliť na Zemi v 4 rozmernom Svete, ale nestratí vedomie a pamäť, pričom v najhoršom prípade sa opäť narodí na Zemi bez pamäte.
Najlepšie je, ak sa nedostane na skúšku vôbec a vtedy môže pokračovať vo svojom vývoji v mnohorozmerných Svetoch. Ak však je natoľko slabý, že neudrží vedomie a stráca sa, vtedy naši Predkovia odporúčali myslieť na svojho Boha Ochrancu, na Učiteľa alebo Človeka, ktorý mu počas života svietil a inšpiroval či dvíhal ho. Ak sa zomrelý počas života pripravil, tak nutne uvidí Bohov a Legov v meste Slnka.
V tomto stave tu pobudne do 40. dňa, hoci trvanie je v skutočnosti neznáme. Do 3 dní po smrti sa prvý raz ocitne v okolí zemského údolia Kôrky Sveta Javi. Jednako však po celý čas do 9. dňa ho ostré videnia odpútavali od pohybu vpred. Väčšine ľudí sa prejavujú ako zahmlené nočné mory a v skutočnosti človek prichádza k sebe až na 10. deň, ale mnohí dotiaľ ani nedôjdu. Nevediac čo vlastne tvoria sa už dávno prepadli do Pekla, alebo sa stali hladnými duchmi. Ale ten, kto došiel sa nesmie báť. Kto sa počas života snažil o Svoj rozhľad, kto pamätal na Smrť a Narodenie po väčšinu času pozemského života, ten sa poistil. Kto žil nevedome ako stroj robot, ten ani tu seba neuvidí nijako.
Zomrelí sa nemusia odťahovať, keď uvidia jedlo a hoci nemôžu do neho zahryznúť, sú schopní sa najesť. Ak je to jedlo prinesené pre nich, keď pre nich je pripravený džbán s vínom, tak zahryznú do podstaty vína. A preto sa hnevajú Bohovia a zomrelí, ak sa im neprinášajú obety vo forme jedla a pitia. Každý pokiaľ žije, má pamätať na svojich blízkych a priateľov a prinášať im džbán spomínania.
SÚD
Zomrelý musí podstúpiť tri Súdy: Svedomia, Predkov a Súd Boha Ochrancu Rodu.
Môže uvidieť Svetlého Ducha svojej veľkosti, ale môže byť aj iný prejav, ktorý príde a začne čítať jeho dobré činy. Spolu s ním príde aj Temný Duch a začne vypočítavať jeho nesprávne činy. Keď to zomrelý uvidí, môže sa vyľakať a začne klamať, kričať, že to nie je spravodlivé a že to, alebo ono sa nestalo a že dobrých činov bolo viac. Vtedy sa pred ním objaví Knieža Smrti so Zrkadlom, v ktorom sa odzrkadľujú jeho činy. Zomrelý musí pochopiť, že to je Súd jeho Svedomia – „strašný súd“ – na ktorom on Sám Seba súdi, že všetky obrazy vychádzajú z mútnych vôd jeho mysle. Kto sa nebojí, ten sa zachráni. Zomrelý je sám sebe aj Obhajca (Svetlý Duch) aj Žalobca (Temný Duch). Preto nemá význam pred sebou klamať. V ďalšom sa musí zomrelý čestne zodpovedať za svoje činy už pred Praščurmi a Bohmi, čo je posledná možnosť jeho oslobodenia. Ak to nedokáže, tak zhasne vedomie a pamäť minulosti a letí nadol. Ale ak si zomrelý spomenie hoci aj na svoje skutočné meno (tajné meno z menorečenia) a mená svojich Bohov Prarodičov, a vykríkne tieto mená, tak sa ocitne zachránený. Ak zomrelý nevyužije túto možnosť, tak v lepšom prípade ho očakáva bezpamäť ďalšej pozemskej materializácie, ale v horšom Pekelné Svety.
Možností pre Dušu je však vždy niekoľko. Napríklad vojak, ktorý hoci prežil krátky život, ale bránil svoj Rod a svoju Otčinu sa nedostáva opakovane na Zem na opakovanie skúšky aby si vyvinul samouvedomenie. Tento vojak sa nedostane ani do Slnečného mesta, ale ocitne sa v príbytku Boha Valcha (Valchala-Valhala), kde zrýchlene spozná všetko, čo sa nestihol dozvedieť počas pozemského života. Nadobudne samouvedomenie si svojho „JA“ a dostáva sa rovno do Sveta Legov, aby pokračoval v ďalšom vývoji. Niektorí dnešní kresťania vykonávajú obrad, keď po smrti dávajú zomrelému do rúk na cestu lístok s nápisom „služobník boží“, alebo „rab boží“ ten a ten. Títo sú vydelení ako rabi, t.j. služobníci, čiže otroci a dostávajú sa do jednej z oblastí Temnej Navi, ktorú má pod kontrolou Jehova (Jahve). Tam – presne v súlade so svojim učením – budú čakať na druhý príchod Krista, po ktorom sa opäť budú môcť vzkriesiť, t.j. narodiť sa na Zemi. Takto sa ich evolúcia – na základe ich vlastnej vôle – zastaví na neurčiteľný čas.
Ak človek počas svojho pozemského života spôsoboval zlo iným bytostiam (násilie, zabíjanie, chamtivé okrádanie a pod.), tak jeho smrť je strašná. Zomiera v strašných mukách a bez vedomia. V moment smrti pri opustení tela takýto človek vidí strašných poslov Boha Smrti Jamu. Jamaguti sa chopia hriešnika, ktorý celý život potešoval výlučne svoje zmysly, zviažu ho a pokryjú jeho jemnohmotné telo zvláštnou obálkou – telom pre život v Pekelných Svetoch – a odošlú ho na púť. Poslovia smrti ho vlečú a počas cesty spomína na svoje hriechy, ktoré konal počas svojho života, čo mu spôsobuje kruté muky. Za tri migy sa hriešnik ocitne v Pekle. Takto zanechal pozemské telo, ktorým spôsoboval neprávosť iným a po Prechode dostáva odvetu za svoje činy. Tí najhorší môžu byť dopustení aj do úrovne Nepreniknuteľnej Tmy, kde bytosť stráca Dušu.
Ďalší vývoj takejto bytosti sa začína z najnižších foriem existencie. Potom, ako sa očistí v Pekle sa dvihne do existujúceho poriadku na zemiach Sveta Javi a znovu prechádza celým vývojom, až sa nakoniec narodí v ľudskom tele. Toto je základ Nebeského Konu, ktorým sa vymedzujú základy individuálneho prístupu ku každému človeku a dozoru nad spravodlivosťou. Naši Svetlí Bohovia nie sú, ako vidno, sadisti. Nechcú stratiť svoje dieťa, a preto dávajú človeku pri skúškach množstvo možností a pomôcok. Všetko závisí iba od samotného človeka a jeho rozhodnutia. A ak chceme vystupovať po Zlatej Ceste Duchovného vývoja dopredu, tak je už čas, aby sa z biorobotov pre začiatok stali ľudia.
Každý človek má vopred určený svoj Osud a svoju Púť Duchovného vývoja. Ako ju plnia na zemskej časti Svagy závisí od samotného človeka. Tí, ktorí neprejdú cez tri Súdy sa dostanú do temnej Navi, kde po uvedomení si svojich činov a úmyslov sa opäť môžu pokúsiť prejsť Kruhom Absolútna vo Svete Javi. Ostatné Bytosti – „súčasníci“ – však už žijú vo Svetoch Slavi, vystupujú vo svojom vývoji po Zlatej Púti (Svarge), až nakoniec sa raz dostanú na Hranicu, ktorá oddeľuje Slav a Prav. A toto je jedna z vecí, ktorá je hrubo skreslená v mnohých dnešných podaniach. Kolobeh narodení a smrti si veľa ľudí zamieňa za inkarnácie, ale v skutočnosti celý kruh „opakovaných“ narodení môže zahŕňať aj milióny či miliardy rokov dlhé „zastávky“, teda pozastavenia evolúcie.
„KEĎ VÔĽA ČLOVEKA BUDE KONTROLOVAŤ ZMYSLY, ZVYKY, SPÔSOBOVAŤ MYSLENIE, KEĎ DUŠA BUDE SCHOPNÁ RIADIŤ VÔĽU A DUCH DUŠU, PRE ČLOVEKA SVET OTVORÍ VŠETKU RÔZNOFAREBNOSŤ FARIEB, FORIEM A PRASTARÚ MÚDROSŤ. KEĎ SA TAKÝ ČLOVEK SNAŽÍ DOSIAHNUŤ CIEĽ, NEHĽADIAC NA TO, ČI PREŽIJE ALEBO NIE, t.j. AK IGNORUJE BOJ ZA JAVNÝ ŽIVOT, TAKÝ ČLOVEK ROBÍ PRVÝ KROK NA PÚTI STAŤ SA BOHOM.“
Páter Dij Sviatoslav, ktorý prijal svoju Mieru v Lete 7493 (1985)
Nuž, práve ste dostali všeobecnú formu informácie o Múdrosti, všeobecný Obraz a už iba od každého individuálne závisí, ako a či vôbec začne napĺňať svoje životné predurčenie, t.j. výstup z „Kruhu znovuzrodení“.
SLÁVA BOHOM I PREDKOM NAŠIM!

 

 

 

 

 



ČO NÁS ČAKÁ VO VEKU VLKA

 
Nedávno sme oslávili Novoletie 7520 od UMHCH, čo je zároveň posledné Leto (rok) Veku Bohyne Mary (Matka Ra alebo u nás volaná aj Moréna), charakterizované vplyvom Čertogu Líšky. Ako sme už spomínali, líška charakterizuje lesť a klam, čo nemôže lepšie vystihnúť Noc Svaroga, alebo iným menom Kali Jugu. Letom 7521 začína nový Vek, Vek Boha Velesa, ktorý je charakterizovaný Vlkom. Teda vstupujeme do Veku Vlka. Vlk je sanitárom Prírody. Slabé a choré zahubí, ale silné a zdravé posilní. Nuž a čo je z pohľadu Svetlých Bohov slabé a choré? Odpoveď je jednoduchá – všetko to, čo je bez Svedomia.
Hoci sa mnohí v tomto čase začínajú zobúdzať, situácia nie je jednoduchá. Rôzne dezinformácie bránia jasnému pohľadu a čo je najhoršie, ľudia nie vždy prikladajú váhu tomu, čo sa nám už začalo odohrávať rovno pred očami. Mnohí hovoria, že príde nová doba – no a čo? Takých tu už predsa bolo. Hľadajú „pohodlné“ cestičky v spleti rôznych informácií, ale hlavne si myslia, že to, čo si predstavujú je presne to, čo je najsprávnejšie… a to by bol Svet asi veľmi jednoduchý – no nie? Ale „mlčiaca“ väčšina v podstate ani nehľadá nijaké odpovede. Pripomínajú zvieratká, ktoré sa v tichosti učupia pred približujúcim sa hlučným kombajnom – ale vieme, že toto nikdy nepomôže, kombajn im prinesie jedine smrť. Nuž, mrhajú časom, ale práve času už skoro neostalo. Môžeme ešte ako-tak rátať s Letom 7520, t.j. po Novoletie 7521, teda jeseň 2012 už veľa času neponúkne.
Tak či onak, Slnečná sústava vstupuje do oblasti priestoru s novými vlastnosťami. Vo vesmíre neexistuje presná hranica medzi oblasťami rôznych vlastností. Fyzické vlastnosti priestoru na ceste Slnečnej sústavy v smere súhvezdia Herkulesa sa menia postupne – ale nezadržateľne. Nuž, predtým, ako si povieme, čo je o tejto zmene predpovedané vo Védach pozrime sa na to, čo zistila moderná veda.
Podľa nepriamych príznakov (technologický pokrok za posledných dvesto rokov, trvalé narastanie katastrofických procesov v zemskej kôre aj v atmosfére…) vidno, že nebadane ale isto tieto zmeny začali ešte pred viac ako storočím. Podľa údajov NASA sa Slnečná sústava v súčasnosti dostala do „mraku“ atomárneho vodíka s hustotou viac sto atómov na liter objemu pri prírodnom pozadí od tisícov po stovky častíc, čo zaznamenala sonda SOHO. Okrem vodíka boli zaregistrované aj ióny hélia, hydroxidu a ďalšie prvky. Znamená to, že sa zvyšuje hustota medzihviezdneho priestoru v porovnaní s prírodným pozadím o štyri – päť rádov. To už je viac ako vážne. Hustota vzduchu sa líši od hustoty vody len o tri rády. Hoci sa môže zdať zvláštnym miešať dokopy technologický pokrok, anomálie v zemskej kôre a atmosfére a opísaný druh začínajúcich sa zmien charakteristík vesmírneho priestoru, nejde o omyl. Začínajúci sa prechod k novému vesmírnemu cyklu zahrnie absolútne všetky procesy prechádzajúce na planétach Slnečnej sústavy vrátane zemskej biosféry a vývoja ľudstva. Jedna vec je však dôležitá, na planéty prichádza energia a po dlhej reťazi premien sa prejavuje zmenou celého radu planetárnych charakteristík. O tomto hovoria oficiálne údaje NASA aj Spojeného inštitútu geológie, geofyziky a mineralógie Sibírskeho oddelenia Ruskej Akadémie Vied:
Mohutnosť elektromagnetického vyžarovania Jupitera vzrástla od začiatku 90-tych rokov dvojnásobne, ale Neptúna iba koncom 90-tych rokov 30 násobne;
Energetická hustota bázového elektromagnetického korpusu Slnečnej sústavy, ktorý vytvára Slnko a Jupiter narástla dvakrát;
Od r. 1901 sa zvýšilo napätie magnetického poľa Slnka 2,5 krát, pričom rýchlosť narastania napätia rastie;
Od r. 1975 do r. 2008 narástla všeobecná vulkanická činnosť o 700%;
Za posledných päťdesiat rokov sa zvýšil počet prírodných katastrof päťnásobne;
Na Uráne, Neptúne aj Zemi narastajú procesy posuvu magnetických pólov. Napríklad severný magnetický pól Zeme, ktorý v minulosti vykazoval posuny okolo 2 až 3 kilometrov ročne, teraz systematicky zrýchľuje smerom k Novej Zemi, pričom od miesta „trvalej dislokácie“ sa odchýlil už cca 200 kilometrov a rýchlosť posunu sa zvýšila na cca 40 km ročne. Toto už jasne naznačuje prichádzajúce „prepólovanie“ so všetkými sprievodnými následkami;
Je zaznamenané rýchle zvýšenie magnetizmu pólov a jasnosti planét;
Množstvo tornád sa za posledných 50 rokov zvýšilo o 200%;
Bezprecedentné megacyklóny, ktoré zmetajú všetko na pobrežiach;
Spodná hranica ionosféry sa znížila z výšky 300-310 km na 98-100 km;
Zohrievanie svetového oceánu, čoho následok je prestavenie celého systému oceánskych prúdov a topenie sa polárnych čiapok Zeme, t.j. globálne oteplenie;
Nevídaná slnečná aktivita, kvôli ktorej prestávajú pracovať mnohé družice;
atď…
Je očividné, že najväčší prítok doplniteľnej energie spojený so vstupom našej sústavy do priestoru so zvýšeným obsahom medzihviezdnej hmoty prijíma Slnko. Správy vedcov, ktorí sa zaoberajú pozorovaním Slnka pripomínajú správy z prípravy vojenských operácií. Informácie o zvyšujúcej sa slnečnej aktivite sú už široko k dispozícii. Možno pripomenúť iba to, že nasledujúca špička slnečnej aktivity sa očakáva r. 2012. Hoci takéto udalosti prebiehajú aj na iných planétach našej sústavy, zamerajme sa na Zem a pozrime sa napríklad na štatistiku zemetrasení za obdobie od 1970 po 2003 podľa údajov USGS (rok: počet zemetrasení):
1970: 4 139; 1971: 4 507; 1972: 4 548; 1973: 5 175; 1974: 4 996; 1975: 5 318; 1976: 6 308; 1977: 5 775; 1978: 6 428; 1979: 7 161; 1980: 7 348; 1981: 6 829; 1982: 7 747; 1983: 9 842; 1984: 10 493; 1985: 13 115; 1986: 12 718; 1987: 11 290; 1988: 12 711; 1989: 14 585; 1990: 16 612; 1991: 16 516; 1992: 19 548; 1993: 21 476; 1994: 19 371; 1995: 21 007; 1996: 19 938; 1997: 19 872; 1998: 21 688; 1999: 20 832; 2000: 22 258; 2001: 23 534; 2002: 27 456; 2003: 28 255;
Netreba byť veľkým expertom, aby človek videl, že v priebehu 33 rokov nastal sedemnásobný nárast, pričom treba ešte podotknúť, že z 21 najväčších zemetrasení od r. 856 n. l. prebehlo 9 v 20. storočí.
Takže – podľa vede dostupných informácií, aj keď sme uviedli iba nepatrný zlomok – vidno, že vstupujeme do doby zmien. Hoci sme stále na pôde dnešnej vedy a nie prastarej Viery, zamyslime sa, či sa takýmito a ďalšími informáciami a štatistikami zapodievajú aj nejaké vlády? Veď možno – nič nevedia… ale ľuďom určite budú pomáhať…
V Rusku existuje pod Ministerstvom obrany Centrálny inštitút vojensko-technických informácií (ЦИФТИ), ktorý vykonáva komplexné analýzy výsledkov desiatok či dokonca stoviek domácich aj zahraničných výskumov rôzneho druhu. Všetko sumarizuje, analyzuje a predkladá vláde. Analogická agentúra existuje samozrejme aj v USA. Podľa údajov tohto ЦИФТИ dostali vládne kruhy v USA prvotné informácie o narastajúcich planetárnych deštrukciách už v polovici 20. storočia, ale začali ich celoštátne a tajne zakomponovávať vo svojej dlhodobej stratégie. V r. 1998 vytvoril Kongres a r. 1999 aj vláda USA špeciálne výbory na prípravu činností pri mimoriadnych udalostiach na obdobie do r. 2030. Riadiace vedecké aj vládne inštancie USA nekompromisne kontrolujú tieto informácie s cieľom zamedziť ich publikovanie na verejnosti. Teda nijaká objektívna a systémová informácia o narastajúcich pohyboch zemských pólov alebo planetárnej kataklizme sa vonku nedostane. Okrem toho presakujú informácie, že v USA sa už od r. 1957 vo veľkom rozsahu buduje systém tajných podzemných základní pospájaných tunelmi (pozri Greg Szymanski „New World Order“, Hidden Underground Bases (pozri tu), alebo knihu autora menom Richard Sauder s názvom UNDERGROUND BASES AND TUNNELS s podtitulom: What is government trying to hide?). Ako je známe, v USA sa ani počas studenej vojny „nerátalo“ s atómovými krytmi pre civilné obyvateľstvo – toto mali zabezpečené iba socialistické krajiny. Ak si teda dnešní Američania myslia, že ich vláda na nich „myslí“ – nuž, nech snívajú ďalej. Horšie je, že s týmto sa už nedá rátať ani u nás… presnejšie, dá sa rátať s tým, že s nami nerátajú.
V súvislosti s týmto všetkým, akú odpoveď môže dostať dnešný človek na otázku: čo môžem ja osobne, moji príbuzní a blízki očakávať v krajine, kde žijem? Nuž, všetko čo prebieha vôbec nie je neočakávané. Vývoj života na Zemi nesie cyklický charakter, pričom cykly sú tesne naviazané na kozmogénne faktory – čo dokazuje množstvo zdrojov. Môžeme citovať aj profesora A. N. Dmitrijeva: „…z toho, čo je známe historickej geológii a paleontológii, najväčšou zo všetkých katakliziem bola tá pred 60-70 miliónmi rokov, keď vyhynuli dinosaury. Existujú podložené výpočty, ktoré ukazujú, že tá katastrofa, ktorá dozrieva teraz, bude silnejšia o 20 až 25%“. Svedectiev poukazujúcich na prichádzajúcu dobu je viac než dosť. Každý určite pozná kalendár Mayov. V tejto problematike existuje dostatok materiálov, ktoré stoja za prečítanie pre tých, ktorí hľadajú. Jeden z dobrých zdrojov je napríklad ruský bádateľ Jurij Čerkasov, veľmi zaujímavá je napríklad aj kniha THE MAYAN PROPHECIES od autorov Adrian G. Gilbert a Maurice M. Cotterell. Okrem iného obsahuje prílohy, ktoré podávajú veľmi solídny prehľad o tematike posunu zemských pólov. V súvislosti s posuvom zemských pólov samozrejme nemôžeme vynechať profesora CH. Hapgooda a jeho knihu THE PATH OF THE POLES. Ak sa pozrieme na kultúru amerických Indiánov, obzvlášť na ich kalendárno-chronologické systémy, tak sa rozumnému človeku musí vynoriť otázka: a nestojí za to podumať nad prastarými podaniami? Indiáni verili, že sa im podarilo vyčísliť dátum konca tohto Sveta, ale to hlavné, čo vyplýva z ich odkazu je, že všetko na Svete sa točí okolo čísel, a že sa stačí iba pozrieť, aké čísla sú zviazané s udalosťami a bude možné prognózovať ich čas. Ruský matematik Sergej Smeľakov vykonal výskum mayského kalendára pomocou moderného matematického aparátu a potvrdil pravdivosť jeho konečného dátumu – 21. december 2012, keď sa špirála času stočí do bodu. Vesmír je fragmentovaný. Po tejto bifurkácii pôjde vývoj Sveta inou cestou.
Jestvuje ohromné množstvo ďalších výskumov, ktoré tiež ukazujú na konečný dátum prechodu k novému cyklu – 21. decembra 2012. Napríklad okrem notoricky známeho mayského kalendára končí aj ďalších 300 indických kalendárov, ale to akosi uniká pozornosti bádateľov… Takže na otázku „čo sa deje?“ môžeme dať jednoznačnú odpoveď: prebieha Zmena, ktorá je predpovedaná Kozmickým Plánom, bezprecedentná čo do rozsahu; Globálny Pohyb predpovedaný dávno v minulosti – prechod Zeme a Slnečnej sústavy ako celku do nového cyklu vývoja, ktorý sa musí začať 21. decembra 2012. Nuž a už je to tak, pripadlo nám žiť v tomto čase.
Ešte predtým, ako si povieme, čo nám o tomto čase hovoria Védy, dotknime sa jedného nanajvýš dôležitého bodu. Kontrolujú tento prechod – ktorý je už predo dvermi – Vyššie Sily, alebo to je iba „mechanický“ proces neoduševnelej prírody? Čo do podstaty, je to otázka existencia Najvyššej Sily, Boha Tvorcu nášho Vesmíru a všetkého existujúceho.
Tie predstavy o Bohu, ktoré existujú v dnešných hlavných náboženstvách boli sformulované samotnými adeptmi týchto náboženstiev za „pomoci“ administrátorov týchto systémov v okamihu ich vzniku a vo forme, ktorej úroveň zodpovedala chápaniu ľudí žijúcich v tom čase a nepoznajúcich nič iné. Náboženstvá principiálne nevysvetľujú pravdu, oni zásadne všetky fungujú na dogme, t.j. netreba vedieť, stačí veriť a robiť na vrchnosť, t.j. vykonávať príkazy (typický prístup je ora et labora). Možno žiť podľa takéhoto princípu? Slabomyseľní nielenže môžu, oni musia. Rozumný človek sa musí riadiť úplne opačným princípom: „pochybuj o všetkom!“ Dnes by asi iba debil tvrdil, že náboženstvá majú šancu plne vystihnúť podstatu Najvyššieho. Na toto sa nemôžeme dovolávať dokonca ani v 21. storočí s celou našou modernou vedou, lebo by bolo vrcholom naivity predpokladať, že človek je v stave pochopiť Bytosť, ktorá operuje s informáciou rozmeru minimálne 10100 Byte, zatiaľ čo my sme sotva začali vystupovať na prvý schodík informačného schodišťa poznania Veľkého Kozmosu. Jednako však už vieme skonštatovať – vrátane použitia prastarých poznatkov – že to, čo prebieha dnes na Zemi a v Slnečnej sústave je proces nekompromisne kontrolovaný Vyššími Silami.
Všetko doteraz uvedené malo za cieľ zhrnúť, že už aj na báze dnešných vedeckých informácií vidno, že neodvratná zmena je predo dvermi. Táto skutočnosť ostane nejasná iba tým, ktorí informácie získavajú zo „zaručene nezávislých“ médií. Ale toto určite nie sú čitatelia našej stránky. Ak by vám to však pomohlo, spomeňte si na film 2012. Na začiatku je scéna, kde guvernér Kalifornie (služobník Svetovej Vlády A. Schwartzenegger) ubezpečuje na obrazovkách občanov, že všetko je pod kontrolou a veci sa rýchlo vrátia do normálu. Hlavný hrdina však napriek tomu argumentuje svojej bývalej manželke do telefónu, že to je iba herec a robí to, čo mu povedali… veľmi výstižná informácia a moment hodný zapamätania. Tvari nám dokonca svoje metódy ani neskrývajú.
Tak čo nám hovoria o tejto zmene Védy? Na pochopenie súvislostí si musíme najskôr vysvetliť niekoľko súvislostí. Kozmické telesá ako Zem, Slnko, Hviezdy, Galaxie, Metagalaxie, Vesmíry sú typické telá Bohov Pravi. Existujú samozrejme aj protiklady – napríklad typickým telom Démona je Čierna diera. Všetko spojené s Prírodou je vždy riadený, uvedomelý proces, aj keď dnes si myslíme, že napríklad živly sú slepé. Jednoducho nevidíme súvislosti, presnejšie povedané nevieme, na čo sa pozerať a nerozumieme tomu, čo vidíme. Takže nič, čo sa deje vnútri tela Boha Pravi nie je bez jeho vedomia, je to forma prejavu jeho Vôle. Veď aj my máme 9 tiel a svoje biopole. Rovnako my sme Živa, t.j. Duchovná častica, ktorá však vo svojej Loke „ťahá“ so sebou v evolučnom vývoji množstvo ďalších živatiem – každá bunka má svoju živatmu, t.j. je vybavená vlastným rozumom. Zjednodušene povedané, aj my máme šancu sa transformovať a raz do svojho Vesmíru pojať v evolučnom procese napríklad tie živatmy, ktoré tvoria bunky nášho tela. Môžeme tvoriť svoj samostatný Vesmír, pokračovať v evolúcii a napomáhať evolúcii ďalších bytostí. Veď tak či onak – Vesmír sa rozpína. A rozpína sa práve preto, lebo tvoríme nové Vesmíry… ale o tom niekedy inokedy. Ešte však jednu poznámku k posuvom zemských pólov – aj keď už tiež nie je pre nás nová. Podľa Véd Zem netvorí svoje vlastné magnetické pole, ale je situovaná v magnetickom poli nášho ramena Galaxie, ktoré je súčasťou jednotného magnetického poľa celej Galaxie. Ak teda už registrujeme „pohyb“ magnetických pólov, tak to neznamená, že Zem „stojí“ a polia sa posúvajú. Je to presne naopak, magnetické pole stojí a Zem sa už začala vychyľovať. A prečo sa začala tak silno vychyľovať?
V súvislosti s nastávajúcimi udalosťami si musíme ozrejmiť otázku paralelných Svetov a dva nanajvýš dôležité dátumy: 21. december 2012 a 14. február 2013.
S otázkou paralelných Svetov sa spája aj príchod Hviezdy Mary, ktorá je podstatnou súčasťou absolútne dokonalého vesmírneho „trenažéra“. Mara je akýsi urýchľovač častíc, ktorý nám umožňuje nadobúdanie kompletnej životnej skúsenosti vo Svete Javi. Vznik paralelného Sveta si môžeme predstaviť na príklade rozličných životných udalostí, ktoré nás počas života stretávajú. S času na čas prichádzame v živote k dôležitým okamihom, kedy vykonávame zásadné rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, ktoré principiálne menia naše životné smerovanie. Takéto sú napríklad výber školy, povolania, životného partnera. Na základe nášho rozhodnutia sa začne náš život uberať smerom, ktorý zodpovedá „následkom“ nášho rozhodnutia. Ale čo by sa stalo, ak by sme sa v kritickom, krížnom bode rozhodli opačne? Aby sme ako živatma nadobudli aj túto skúsenosť, tak v tom okamihu sa otvára paralelný Svet, v ktorom pokračuje náš život v smere protikladného rozhodnutia. Ako ideme životom takýchto krížnych bodov pribúda a otvárajú sa nové a nové paralelné Svety. Živatma je schopná zbierať informácie (t.j. skúsenosti) zo všetkých paralelných Svetov, ale naše Vedomie sa prepína do toho paralelného Sveta, v ktorom prebieha „hlavná lekcia“. Hlavná v zmysle toho, čo musíme podstúpiť, akú skúsenosť prežiť, aby sme naplnili to, čo sme si pred vtelením dali „vypočítať“ špecialistom (Bohyňa Makoš a jej dcéry Doľa a Nedoľa). Do toho ale samozrejme vstupuje naša sloboda a jej následky – tvorba karmy. Hoci najbližšie paralelné Svety sú temer totožné s našim, čím sú vzdialenejšie, tým sú okolnosti odlišnejšie. „Preblesk“ medzi paralelnými Svetmi je napríklad jav zvaný Deja vu. V súčasnosti je zvýšený počet takýchto úkazov, vrátane rôznych ďalších „paranormálnych“ zážitkov, napr. skúsenosťami existencie mimo tela.
Paralelné Svety si v súvislosti s Hviezdou Marou môžeme priblížiť na príklade viazanej knihy. Kniha ako taká predstavuje kompletný príbeh, t.j. ako keby náš kompletný život. Stránky knihy, ktoré sú hneď vedľa seba sa minimálne odlišujú čo do záberu príbehu, ale určite existuje veľký rozdiel medzi začiatkom a koncom knihy. Čím ďalej sú od seba jednotlivé strany, tým vzdialenejšie sú prežívané situácie, ale všetko sme my a náš evolučný príbeh. Strany sú zároveň ako keby samostatné entity, t.j. vždy ten paralelný Svet, do ktorého máme prepnuté vedomie. Zo strany na stranu sa dá prejsť iba skrz spoločnú väzbu knihy. No a možnosť takéhoto prechodu nastáva len raz za tisícročia. Táto väzba je ako keby Hviezda Mara vo funkcii vesmírneho urýchľovača. V súčasnosti môžeme doslovne každú sekundu byť v inom paralelnom Svete, takže sa nedá presne predpovedať, čo konkrétne každý z nás zažije v blízkej budúcnosti. Tento stav je ako školský experiment, na aký si určite mnohí pamätajú. Na hodinách fyziky nám pani učiteľka demonštrovala princíp rozličnej hustoty rôznych predmetov tak, že do fľaše postupne nalievala kvapaliny rozličnej hustoty, ktoré sa navzájom nepremiešali. Potom jednoducho hádzala do fľaše rozličné predmety, ktoré zastali na tej kvapaline, kde boli schopné sa podľa svojej hmotnosti a hustoty kvapaliny udržať. A takto to je aj s nami. Každý z nás má svoju vlastnú lekciu, ktorú musí podstúpiť. A práve na túto „stránku“ knihy každého z nás Mara definitívne prepne 21. decembra 2012. V tento deň nastane maximálne priblíženie sa Hviezdy Mara k Zemi. Od toho okamihu už bude možné presne každému predpovedať, čo ho čaká a neminie.
Mara však vplýva na všetko. Okrem otvorených kanálov medzi paralelnými Svetmi urýchľuje všetko dianie na Zemi. Vyhrocuje situáciu tak, aby sa jasne od seba oddelili protiklady. To, čo je dobré sa postupne zväčší na maximálne dobro, to, čo je zlé sa vyhrotí na maximálne zlo. Takže to, čo okolo seba vidíme – stav spoločnosti, drancovanie Prírody, ale aj dobré činy rozhodných ľudí sa bude ešte stupňovať – po 21. december 2012, kedy sa kanály medzi paralelnými Svetmi zase nadlho uzavrú.
Mnohí namietnu, že všetko okolo sa deje kvôli známemu HAARPu či urýchľovaču v Cerne, ktorý tvari dali postaviť z rovnakého dôvodu. Nedajme sa oklamať, obe tieto zariadenia samozrejme boli postavené s cieľom ovplyvňovať počasie, živly a podobné veci, ale v skutočnosti slúžia ako veľká dezinformácia. Predstavte si, že by neexistovali, a ani veľa ľudí by neuverilo v „skleníkový efekt“ z aerosolov a podobných vecí, ale na Zemi by tieto procesy nastúpili – ako by to vysvetlili bez toho, aby to nebolo podozrivé verejnosti? Takto oficiálne hovoria o skleníkovom jave, neoficiálne ľuďom podhodili konšpiračnú teóriu o HAARPe, a už málokto ide za tieto veci a hľadá skutočnú podstatu.
Blízkosť hviezdneho obra – Mara je väčšia ako Slnko – spustí poslednú fázu tektonických procesov v zemskej kôre. 21. december 2012 je deň maximálneho priblíženia sa Mary k Zemi. Ďalším dôležitým dátumom je 14. február 2013. V tento deň sa Zem dostane presne medzi Slnko a Maru a dočasne zastane jej rotácia. Z Letopisov Véd vieme, že v minulosti sa to už stalo neraz a Zem zastala na 1, 3, 5 až 10 dní. Ako uvádzajú Védy, po týchto udalostiach na Zemi ostane z deviatich ľudí nažive iba jeden.
Zastavenie rotácie Zeme totiž znamená, že masy oceánov budú pokračovať v zotrvačnom pohybe a vylejú sa. Vznikne cca 3 km vysoká cunami, ktorá sa preženie od západu na východ. Už sme videli, aké spustošenie dokáže oveľa menšia vlna, takže niet divu, že treba rátať s dosahom pustošenia do cca 1 600 km od pobrežia oceánov. Čo je isté, územie Slovenska v podstate nebude zasiahnuté, v tomto nás zachráni nadmorská výška. Málokto vie, že napríklad vo švajčiarskych Alpách na štítoch hôr, rovnako ako v Novom Mexiku v USA si podstavili kláštory Tibeťania, keď museli utekať pred Číňanmi. Je teda predpoklad, že vysoké štíty hôr pomôžu prežiť aj v oblastiach bližšie k oceánom.
Kto sleduje zvláštne nálezy po svete určite si vybaví, že vedci vykopali a zdokumentovali niekoľko nálezísk na Zemi, kde našli na jednom mieste obrovské množstvo pozostatkov rôznych druhov zvierat, rýb, stromov a všetkého možného – ale „záhadou“ je prečo. Nuž hľa – odpoveď nie je až taká zložitá.
V súvislosti s týmito udalosťami – pretože zastavenie rotácie Zeme už „vidia“ aj niektorí ľudia – sa nie v každom výklade spájajú správne fakty. Niektoré opisy hovoria o následnom prechode celej Zeme do 5. dimenzie. Nuž určite nie. Prechod do vyššej dimenzie voláme v našom jazyku zmena rozmernosti, čo skrátene používame ako „smrť“ – ale toto už vieme. Určite všetci na Zemi nezomrú. Treba mať na pamäti, že ako naši Predkovia pred 1,5 miliardou rokov prvý raz pristáli na Zemi, tak tu kontinuálne žijeme dodnes, v takých istých telách. To samozrejme neznamená, že v priebehu vekov tu postupne nežili a nevystriedali sa aj iné formy života. Zem musíme chápať ako „prvú triedu“, kde vyučovací predmet je nadobúdanie skúseností v oblasti smrti a utrpenia. Každá škola bude vždy mať prvú triedu, len žiaci by tam mali byť vždy noví. A takto to ostane aj so Zemou. V podstate sa dá zo zápisov vidieť, že udalosti na Zemi sa cyklicky opakujú – a je to pravda. Predmet si jednoducho vyžaduje takýto prístup.
Musíme si ale povedať všetky súvislosti. Aj keby tu Hviezda Mara nebola, Svetová vláda má plán „zlatej miliardy“. Genocída ľudstva je jednoducho súčasťou ich hry. Ako to urobia? Ako vždy doteraz. Oni nám len nanútili lži, ktoré sme však aktívne prebrali. Napríklad namiesto Predkov nám dali Pána, iným zase Alaha, Príroda je „mŕtva“ vec, ktorá sa môže ničiť a podobne. V skutočnosti nie tvari, ale my sami ťažíme naše bohatstvá pre tvarov, t.j. pílime si pod sebou konár, na ktorom sedíme. A aj my sami sa navzájom zabíjame – tvari len využívajú naše otrocké postavenie. Pamätajme však, že Svetlí Bohovia netolerujú otroctvo v nijakej podobe. Tvari za posledné obdobie „vypestovali“ silné kresťanstvo a aj silný islam. Títo sa v krátkej dobe začnú navzájom fyzicky likvidovať vo vojne. Bude to síce smutná, neraz bratovražedná voja, ale nie naša. Nemáme sa jej prečo zúčastniť. Napriek tomu však v nastávajúcom období najviac ľudí – tí, ktorí prežijú „prvé dejstvo“ – zahynie na následky drancovania. V skutočnosti to bude hlavná zbraň na naše ničenie. A nebudú ani klasické „fronty“ – týmito sa stanú mestá. A s týmto treba rátať.
Vo Védach sa hovorí: chceš mier – chystaj sa na vojnu. Rátať s tým, že sa nejakou „šikovnosťou“ vyhneme tomu, čo musíme absolvovať nie je riešením pre Slovana alebo Árijca. Ak však už máme za sebou skúsenosť vojny, tak nemusíme nevyhnutne padnúť do tejto fázy vývoja, ale nemôžeme to riešiť tak, že sa budeme oddávať naivným predstavám. Budú aj ľudia, ktorí sa dostanú do paralelných Svetov ďaleko dopredu, napr. 10 rokov po zmene, iní zase o nejaké roky nazad. V skutočnosti – a toto sú mnohí citliví ľudia schopní vidieť – už sú paralelné Svety, kde sa bojuje, ale sú aj také, kde sme sa sotva postavili na nohy a začali chodiť. Namieste však nie je ani pasivita štýlu „Pán rozhodne“ a netreba nič robiť. Vo Védach sa hovorí: na smrť sa chystaj, ale pole zasej.
Už sme si povedali, že v Prírode neexistuje nič zbytočné. „Zbytočných“ nie je napr. 95% DNA, keďže „preslávené“ gény „obsadzujú“ max. 5%. Mozog začne postupne sprístupňovať zatiaľ nevyužívanú kapacitu a pracovať na „plný výkon“ – ak to budeme podporovať. Toto samozrejme neplatí pre tvarov. Inými slovami začne sa nám postupne sprístupňovať Rodová pamäť. Nuž a tak je to aj s našim Rozumom a Dušou. Nijaké „zablúdenia z nevedomosti“ – hoci aj z horlivosti – nám nebudú odpustené. Naši Bohovia nám preto dávajú k dispozícii Rozum a Poznanie, aby sme mali možnosť ich používať a tvorivo sa vyvíjať – nie stáť na mieste opakovaním náboženských dogiem. A tak každý, kto namiesto aktivácie vlastnej Duše a používania vlastného Rozumu radšej hoci „horlivo“ veril nejakej dogme dokázal, že Bohovia mu dali Rozum zbytočne. Tento dar nebol používaný na vývoj. Znamená to, že v nasledujúcom živote už nebude rozumným človekom. Zákon Karmy je spravodlivý – čo zaseješ, to aj zožneš. V skutočnosti ani mnohí nebudú musieť čakať na túto „odmenu“ do ďalšieho života. Podľa opisov z Véd, po prebehnutí a doznení všetkých udalostí prechodu do nového Veku, budú takíto ľudia – keď mali šťastie a prežili – zmenení na opice. Dnešné vedecké poznatky už dokazujú, že nie opice, ale človek je vývojovo starší – čo sa „ťažko“ chápe. Keďže to však odporuje Darwinovej dogme, tak nie sú takéto poznatky verejne šírené.
Nakoniec príde aj fáza „dočistenia“ Zeme od tvarov, čo dokončia naši Bohovia. Na obdobie cca 10 000 rokov nebudú tvari vôbec schopní existovať na Zemi v Javi. Treba však dodať, že vo svete Navi, t.j. astrálnom svete existovať budú naďalej.
Nuž predo dvermi sú veľké zmeny. Prichádza úder Ruských, t.j. Bielych Bohov. Našich Bohov. Máme možnosť ukázať, že sme hodní sa nazývať vnukmi Svaroga, že sme deti Slávy. Naplníme svoje poslanie, alebo sa vrátime nazad v zmysle Kolesa znovuzrodení? Budeme zodpovedne konať alebo čakať na „darček“ od Ježiška? Toto si musí každý vyriešiť sám, s plnou zodpovednosťou a vedomí si osobnej zodpovednosti za svoje činy a úmysly. Dnes prebieha globálny „lov“ na Duše. Potomkovia Slávnych Predkov postupne dostávajú prístup k informáciám, ale konať musia zodpovedne a sami. Okrem toho existuje veľa „pomocníkov“ štýlu „my vieme ako sa zachránite“. Už sme spomínali, že títo „lovci“ Duší nemusia byť iba démoni. Môžu to byť aj Bohovia Slavi, ktorí by tiež radi postúpili v evolúcii, ale potrebujú na to iné živatmy (svoj Vesmír) – pretože týchto je dostatok práve v „pohraničí“. Tu je len ten problém, že pripojenie sa k takému Bohovi – hoci Bohovi Slavi – znamená vstup do jeho Loky, t.j. do priestoru vo Vesmíre, kde má ten ktorý konkrétny Boh plnú moc, t.j. je to jeho Ra Aj, t.j. Raj. Môže to síce znamenať „tichúčko a teplúčko“ – v porovnaní s tým, čo musíme zažívať tu, v Javi, ale je to pozastavenie evolúcie. Svojim úlohám neujdeme, len ich budeme musieť dovypĺňať hodne, hodne neskôr. A je tu aj ten problém, že ak sa „rozhodneme“ pre jedného z Bohov Slavi, iní môžu povedať: a prečo nie ja? Práve preto naši Predkovia upozorňovali – na strome nemáme polievať jednotlivé lístky, ale korene. Keď konáme na Slávu svojho Rodu chybu neurobíme.
 



NÁVRAT ASOV

 
Jedna vec je ohromujúco prekvapivá. Pamäť o starých časoch sa v pamäti národov dochovala, hoci „vynálezcovia“ doby kamennej nás presviedčajú, že to nie je tak. Vezmime si už len samotné slovo As. As je Boh žijúci na Zemi, bytosť s plne aktivovanými všetkými 9 čakrami a plne otvorenými 16 kanálmi vnímania sveta. Následkom toho Asovi pracuje v podstate celý mozog, a teda má voči bežným ľuďom neporovnateľne väčšie schopnosti. Niet divu, že je to z pohľadu priemerného človeka naozaj Boh. Názov „As“ prešiel do dnešnej slovenčiny významovo ako „eso“. Ak o niekom povieme, že je „eso“, tak ide o zásadne výnimočného človeka. Poznáme napríklad výraz „letecké eso“, čo znamená vynikajúci, ďaleko nadpriemerný letec. Ak tento istý výraz povieme v dnešnej ruštine, tak použijeme výraz „лётчик Αс“. Možno si pamätáte komédiu „Eso es“ so známym francúzskym komikom J. P. Belmondom, ktorá bola nedávno v predaji v novinových stánkoch na DVD. Všimnite si, že francúzske titulky na začiatku filmu hovoria „As des As“. Od nepamäti sa krajina Asov nazývala Asia, čo iba v ruštine a slovenčine bolo „prepracované“ na „Azia“. Napriek tomu vidno jasnú spojitosť. Kozáci sú v skutočnosti KAZáci – opäť úmyselne prepracovaná „maličká úprava“, aby sa nenápadne a postupne časom vytratili súvislosti.
Keď už sme pri názvoch, tak sa ešte raz pozrime na Slovienov. Dnes nám podávajú verziu, že to je nesprávny názov, že ide o „Slovenov“, či naozaj iba nejakých „Slovákov“. Nuž – ako sme už spomenuli – Slováci sa naozaj v starých textoch nespomínajú – veď boli „vyrobení“ iba nedávno, v stredoveku. Môžeme povedať, že Slovák je Slovien, ktorý sa stal kresťanom. Nuž ale Slovan je vierovyznanie, nie akási zahmlená etnická príslušnosť. Slovan Slávi Slav a Prav, t.j. nie importovaného, židovského boha, ktorý bol obrezaný – ako hovorí Evanjelium – na ôsmy deň po narodení, čo je dnes „sviatok“ Nový rok – v skutočnosti Nový (rozumie sa obrezaný) Boh. Pre Slovana je Bohom jedine Predok, t.j. príbuzný, aj keď žijúci už vo Vyšších Svetoch. A toto je všeobecné pravidlo. Kto má teda obrezaného Boha patrí medzi obrezaných – a títo nemôžu byť Slovania.
Hoci nám dali „nálepku“ Slováci, naše ženy ostali Slovenky a jazyk máme slovenský. Očividne tvar „Slovák“ do tohto divadla nepasuje. Ak iba použijeme bukvicu a jednoducho do nej prepíšeme Slovensko, tak dostaneme Словенско. A každý, kto vie rusky zároveň vie, že v bukvici sa „е“ číta ako „je“ alebo „ie“. Nuž teda správna výslovnosť je už „Sloviensko“. A celá komplikovaná „zmontovaná“ štruktúra padá ako domček z kariet. Ale pokročme ďalej, len „Slováci“ sú potomkovia Slovienov? Samozrejme, že nie. Na našich Predkoch bola použitá metóda „rozdeľ a panuj“, teda presnejšie funguje ako „rozdeľ a podrob si“. Dr. John Coleman v knihe DIPLOMACY BY DECEPTION opisuje

operáciu britskej spravodajskej služby, pri ktorej „vytvorili“ umelý „kuvajtský národ“. Podľa opisu Colemana, keď Británia bola nútená dať slobodu svojim kolóniám, tak si pripravila aj „pôdu“ do budúcna. Pri opúšťaní Iraku jednoducho oddelili časť jeho územia, ktoré nazvali Kuvajt. Načo bola táto operácia dobrá mohol svet pochopiť pri tom, keď ho použili na neskoršie vládnutie Iraku. Ale táto metóda nebola ani zďaleka nová. Ako píše Mauro Orbini, územie bývalej Veľkej Moravy si rozdelili Maďari, Poliaci a Česi. Slovieni, ktorí žili na rieke Morave sa takto „cez noc“ ocitli v dvoch krajinách – jedna časť pod Maďarmi a druhú začali nazývať Moravania. Aj neskorší vývoj bol už rozdielny. Tí, z ktorých neskôr „vyrobili“ Slovákov, boli podrobení neľútostnému pokresťančeniu, ktorého následky vidno v našej krajine dodnes. Moravania mali u Čechov lepšie podmienky, lebo v Čechách sa situácia s kresťanstvom vyvinula oveľa priaznivejším spôsobom, čo je vidno na ich triezvejšom postoji voči kresťanským dogmám dodnes. Na severe v pohraničí v Poľskom sa ešte dlho udržala župa Galícia alebo Halíč, čo bolo územie po stáročia patriace k Uhorsku a obývané Slovákmi. Málo známym faktom je, že toto územie po rozpade Rakúsko-Uhorska malo pripadnúť Československu, ale násilne si ho prisvojilo Poľsko. Situácia sa vyostrila až do povstania Slovákov proti poľskému útlaku, ktoré proti Poliakom viedli najmä bývalí legionári, veteráni z frontov Prvej svetovej vojny, a to úspešne. Až následne previedlo Československo mobilizáciu, ale situácia dopadla tak, že prezident Masaryk sa dohodol s Poliakmi a odovzdal im slovenské územie, za ktoré dostalo Československo Český Těšín. Poľská vláda je však tak či onak zodpovedná za mnohé vyvraždené slovenské rodiny a zhabané majetky, lebo poľská armáda postupovala v tých časoch veľmi kruto. V podstate v každej slovenskej dedine v Zamagurí popravovala otcov rodín bez akéhokoľvek vysvetlenia. Napríklad len v obci Červený Kláštor vyviedli z domov 8 otcov rodín a pred očami detí a žien ich na mieste strieľali. Svedkovia hovoria aj o dôstojníkovi na bielom koni, ktorý vchádzal do dvorov a bičoval všetkých ľudí. Už len dodajme, že na nemilosrdnom popoľšťovaní mal neskôr podiel aj vtedajší poľský Prímas, arcibiskup Wojtyla, neskorší pápež. A čo na to slovenskí kresťania..? Škoda čakať na odpoveď. A aj naši dnešní „odborníci“ akosi stále vidia iba „tých Maďarov“…
Územie obývané Slovienmi teda zahŕňa dnešné Slovensko, Moravu, bývajú Galíciu (celú oblasť Vysokých Tatier, t.j. aj z poľskej strany), Maďarsko, Slovinsko – a hraničili sme so Striebornou Rusou, t.j. Srbskom. Nemožno však povedať, že by slovienske (t.j. staré slovanské) povedomie prevládalo čo i len na Slovensku – to je pevne „zošróbované“ kresťanskou mašinériou.
A ako asi vyzeralo pokresťančovanie Slovienov? Nemilosrdné jatky, o ktorých sa sotva niekedy dozvieme všetko. Ale všimnime si niektoré slová v našom aj českom jazyku, ktoré nám môžu veľa napovedať o rozsahu a krutosti kresťanských mäsiarov. Ide o slová „otrok“ a „kňaz“. Prečo práve o ne?
Naši Predkovia používali pre tieto kategórie úplne iné slová, resp. obe tieto slová majú už zmenený pôvodný význam. Významovo je výrazu „otrok“ rovný náš prastarý, pôvodný výraz „rab“. Slovo otrok z staroslovienčine (a aj dnešnej ruštine) znamená „mládenec“. Na našom území do takej miery vyvraždili dospelú populáciu, že na prácu – robotovanie – ostali už iba mládenci. A tak v našich jazykoch nadobudol (častým a dlhým používaním) výraz „mládenec“ význam „otrok“. Nuž, len nedospelí mládenci ostali na otrockú prácu pre kresťanskú cirkev – ostaných vyvraždili. No a tak sa niet čo diviť, že nemal kto odovzdať starú Vieru mládeži…
Druhý dôležitý výraz je „kňaz“. V starej slovienčine ako aj dnešnej ruštine stále znamená „knieža“. Ide totiž o spojenie dvoch prastarých slov KON + AZ (aj keď správnejšie by bolo AS). Ide teda o Asa, ktorý riadi krajinu podľa KONu, nie podľa toho, čo je až ZA KONom, t.j. podľa zákona. Z toho môžeme usúdiť iba jedno: popi sa stali takí „všemohúci“ páni, že prevzali celú moc do svojich rúk. A tak prevzali aj prastaré slovienske slovo, ktoré označuje vládcu, knieža – lenže rozdiel medzi kniežaťom a kráľom je ten, že knieža bol vždy v rodovom zriadení volený iba na obmedzené a potrebné obdobie, nie dedične. Nuž takúto moc prevzali „páni farári“… zapáčil sa im ešte aj titul Asa. Vyvraždenie obyvateľstva a ovládnutie majetku im bolo málo.
Keď už sme pri otrokoch, tak vieme, že celá Európa bola pôvodne obývaná Slovanmi. Slovan – po starom Slav – je ten, ako vieme, kto slávi Slav. Čo s našimi Predkami urobili, je očividné aj v cudzích jazykoch. V angličtine ostal pre Slovana výraz Slav, ale otrok je „slave“ a zotročiť „enslave“… tento istý jav pozorujeme aj v nemčine a francúzštine. Temní vtedy slávili veľké úspechy. Bol to ich čas a naša tragédia.
Nuž, môžu sa Asi vrátiť? Môžeme len tak, jednoducho, zo dňa na deň navrátiť našu prastarú Vieru a kultúru? Znovuzrodenie je nutné a máme preň aj prastarý základ: vzťah k Rodu a Bohom, ktorý je vyjadrený v prastarej zápovedi: „Sväto ctiť Bohov a Predkov Našich a žiť podľa Svedomia, v Lade s Prírodou“. To je celá podstata. To ostatné je viac menej etnografia a archeológia, atribúty určitých konkrétnych úsekov života našich Predkov, ako sú v dnešnom období napríklad televízory či počítače. Najčastejšie ide o kamenné sekery, rôzne luky a meče, ale aj nekonečné vojny a spory vládcov, podporované cudzorodnými zombiovacími programami, ktoré nakoniec vo finále Noci Svaroga priviedli Rasu do takého tragického stavu, ktorý sa dá nazvať iba degradáciou a vymieraním.
Načo vlastne naši Predkovia, Asi, tu prichádzali na Vajtmarách z iných slnečných sústav a cez Brány Medzisvetia? Aby zakladali oheň v jaskyniach trením po katastrofických udalostiach? Vari im spôsobovalo radosť rúbanie mečmi v časoch pomerne nedávnej minulosti? Určite nie.
Počas Noci Svaroga sa všetko neraz menilo v závislosti od toho, ako sa menil život v Tme. Prežívať degradáciu v rozpätí tisícročí to nie je len jednoducho žiť. Aj v starých záznamoch je nemálo opisov samozvaných „žrecov“ a „volchvov“ – podobne ako ich je hodne dnes. Čo potrebujeme pre život? Prastarú Múdrosť, ale prastarý kon hovorí: „poznanie, ktoré sa neprenáša do života je mŕtve“. A tiež platí „mŕtve len pre mŕtvych“.
Obnovenie prastarej Viery v jej minulej podobe je nemožné. My už nie sme Asi, ani nemáme celé poznanie našich Predkov. Platí aj KON: „spojením dvoch sa Celok nevytvára, ale rodí sa tretie“. Zároveň platí, že „všetko tečie, všetko sa mení“, iba KONy, t.j. Algoritmy Stavby Sveta ostávajú nemenné.
Čím je čistejšia Informácia, tým má väčšiu energetickú naplnenosť a menej skresľujúceho šumu, tým silnejšie „udiera“ do temena človeka, pokiaľ stupeň vývoja jedinca nezodpovedá úrovni danej informácie. Aby mohla byť čistá, musíme aj my v sebe udržiavať ČISTOTU, vytvárať – počínajúc stavom mysle – čistú životnú schopnosť, ktorá nemusí byť spočiatku nevyhnutne „svetlá“ alebo „jasná“, ale musí byť „čistá“.
Musíme si uvedomiť, že všetko, čo robíme v rámci Systému Sivých je viac alebo menej sivé. Otázka je v Pochopení rozdielu a Rozlíšenia seba v ňom. Musíme plne pochopiť, odkiaľ to či ono vyrastá. Napríklad, mnoho ľudí si myslí, že si vytvorí či zabezpečí „svetlú“ budúcnosť množstvom peňazí. Vynálezom a nástrojom Sivých chcú budovať Svetlo?

Ak pochopíme Systém Sivých a začneme doň vnášať Svetlo, už viac nebude celkom sivý. Takéhoto „vysvetlenia“, očistenia okolia skrz Uvedomenie si a Pochopenie sa sivý Systém vždy bál, pretože neexistuje iný spôsob, ako ho poraziť. Mnohým je ale jednoduchšie „prestúpiť“ do triedy parazitov, a to rôznymi a ani zďaleka nie svetlými spôsobmi. Takto dosiahnu svoje, t.j. vytvoria život, ale tento už nie je sivý, ale má špinavo čierno farbu, lebo vzniká bez prinútenia a na základe slobodnej Vôle.

ENERGETICKÁ MRIEŽKA ZEME

Ak naozaj chceme začať budovať životnú prax starej Viery, sotva sa to bude dať v podmienkach „betónových džunlí“, t.j. v mestách. Každému dnešnému človeku je jasné, že od nepamäti existoval rozdiel medzi „mestskými“ – ako keby pokrokovými ľuďmi – a „vidlákmi“ z vidieka. Tento jav neminul nijakú krajinu dnešnej civilizácie, dokonca sa používa aj z pozície jednej krajiny voči druhej. Na príklady každý ľahko príde sám.
Rozdiely medzi populáciou miesta a vidieka jednoznačne existujú. Dokonca aj mestá medzi sebou si „nič nedarujú“ – existuje aj jede Murphyho zákon, ktorý hovorí: „Odborník je vždy človek z iného mesta“…
Z Véd poznáme výraz „Tma národa“. Hoci sme ho už vysvetlili, priblížme si ho znovu. Vychádza z toho, že tá istá Runa má význam „TMA“ aj „10 000“ (okrem ďalších 142 významov). Svet Temnoty je takto zároveň označovaný aj ako Svet, kde existuje 10 000 planét, ktorých slnká vyžarujú v spektre, ktoré nie je pre nás viditeľné. Celá „moc“ Temných a ich „Pán“ je – vzhľadom na Galaxiu Perúnova cesta (Mliečna cesta) – lokálna záležitosť. A tak aj ich „Pán“ má – oproti našim Bohom – iba lokálnu moc, hoci na miestach, kde je prítomný, sa môže zdať „všemohúci“.
Tma národa znamená lokalitu, kde žije viac ako 10 000 obyvateľov. V takýchto miestach je Príroda tak narušená, že už nie je schopná sa obnovovať. A čo týmto myslia Védy? Mestá, kde žije viac ako 10 000 obyvateľov. Tieto lokality sa už totiž naozaj stávajú inými, ako voľná Príroda. Priblížme si prečo.
Každý vie, čo je geomagnetické pole Zeme. Je tvorené siločiarami, ktoré obklopujú celú Zem. Vieme tiež, že nie je absolútne rovnorodé, ale že sú miesta, kde je silnejšie či slabšie, kde existujú rôzne anomálie. Ale toto nie je jediná forma energetického poľa vôkol Midgardu. Existuje hneď niekoľko systémov, ktoré vytvárajú okolo zeme energetické mriežky. Ale začnime od začiatku.
Poznanie Véd bolo kedysi všeobecným „bohatstvom“, takže poznanie, že Zem má základnú harmonickú symetriu je tiež veľmi staré. Už Sokrates povedal svojmu žiakovi Simmiasovi: „Môj drahý chlapče, skutočná podoba našej Zeme pri pohľade z výšky je ako jedna z tých lôpt, ktoré sú zhotovené z dvanástich kúskov kože zošitých dovedna“. O nejakých 2 000 rokov neskôr publikovali 3 ruský vedci materiál, ktorý navrhoval pohľad na zemeguľu z úplne iného pohľadu. Boli to N. F. Gončarov, historik, V. A. Makarov, elektronický experta a B. S. Morozov, stavebný inžinier. Po mnohých rokoch spoločného výskumu v Moskve publikovali v 60-tych rokoch minulého storočia svoje výsledky v časopise Химия и Жизнь, populárno-vedeckom časopise Akadémie Vied ZSSR. Článok mal názov „Je Zem veľký kryštál?“ Článok vzbudil okamžitý záujem po celom svete, najviac však v USA. Mnohí vedci začali rozvíjať ich teóriu ďalej.
Jedným z najenergickejších nasledovateľov sa stal aj Ivan Sanderson a jeho kolegovia. Známy je napríklad článok „Planetary Grid“ autora menom Christopher Bird v časopise NEW AGE JOURNAL z mája 1975. Veľký pokrok priniesli aj Bill Becker, profesor Priemyselného Dizajnu z University of Illinois z Chicaga a jeho manželka, Bethe Hagens, profesorka Antropológie na Governors State University, ktorí v roku 1981 začali so systematickou prácou v tejto oblasti. Problematikou sa však zaoberalo a zaoberá veľa (nielen) amerických vedcov. Napriek tomu, že do značnej miery rozvinuli pôvodnú myšlienku troch ruských vedcov, nikto sa nesnaží skryť ich prínos a prvenstvo. Napríklad dodnes sa používa pôvodné číslovanie základných bodov mriežky a americké zdroje tento systém dodnes označujú ako pôvodný „Russian system“.

Článok Gončarova, Makarova a Morozova bol natoľko populárny, že bol viackrát publikovaný aj v bývalom Sovietskom Zväze. Okrem iného vyšiel aj v 1. čísle časopisu Техника – молодежи (рубрика “Доклады лаборатории Инверсор”, доклад N°74) r. 1981 pod názvomВ лучах кристалла Земли. Nazrime trochu do pôvodného článku:

Ruskí vedci navrhli, že Zem začala svoju existenciu ako kryštál, že jadro Zeme má formu rastúceho kryštálu, ktorý vplýva na všetky deje a prírodné procesy na Zemi. „Lúče“ tohto kryštálu – presnejšie, jeho silové pole – vytvárajú ikosaedro-dodekaedrickú štruktúru Zeme, ktorá sa prejavuje tak, že v zemskej kôre ako keby prestupovali projekcie pravidelných mnohohranných telies vpísaných do zemegule. Ide o ikosaeder (20 hranné teleso) a dodekaeder (12 hranné teleso). Ich 62 vrcholov a rebrá vytvárajú „uzly“, pričom sa ukazuje, že tieto uzly majú množstvo špecifických vlastností, ktoré umožňujú vysvetliť mnohé nepochopiteľné javy.

Ak nahliadneme do americkej literatúry, tak tiež nájdeme dostatok materiálov, ktoré vysvetľujú všetkých 62 bodov (použitá tabuľka je z čias pred rozpadom ZSSR):

Na tejto mapke Becker-Hagens sú trochu inak pojaté základné charakteristiky jednotlivých bodov, ale ak sa lepšie prizriete pôvodnému, ruskému originálu zistíte, že ide o tú istú informáciu: Becker a Hagens nazvali body, ktoré sú v pôvodnej mapke zakrúžkované červenou (u nich plný kruh) ako „jin“ (chladné), body zakrúžkované modro (u nich prázdne kružnice) ako „jing“ (horúce) a body bez farebného označenia ako „vyvážené“.
Ak sa pozrieme na tieto body z pohľadu veľkých a dôležitých kultúr či civilizácií minulosti zistíme, že existujú zákonitosti.
Autori upozorňujú, že na mnohých miestach Zeme pozorujeme už od čias neolitu všeobecne rozšírené zobrazenia rovnostranného trojuholníka. Väčšie trojuholníky sú rozdelené na 9 alebo 4 rovnaké trojuholníky. V ústnych aj písomných záznamoch pradávnej minulosti existujú zmienky o akomsi delení Zeme a jej teritórií na trojuholníky – napríklad v Mahabharate, staročínskych hymnách, u starogréckeho filozofa Platóna a v starom slovanskom folklóre.

Kryštálu podobné predmety ako modely Zeme boli nájdené aj archeológmi (ide o predmety zo 4. storočia n.l. nájdené vo Vietname, rímskej oblasti či v Alpách. Telesá spomínané Platónom: tetraeder, hexaeder, oktaeder, ikosaeder):

Rovnako sa ukazuje, že centrá všetkých svetových anomálií magnetického poľa sú umiestnené v uzloch systému, najčastejšie ide o uzly 4, 6, 8, 54, 29 a jeden – Brazília – je priamo v centre päťuholníka (49).
Rovnako svetové centrá maximálneho aj minimálneho atmosférického tlaku sú umiestnené v uzloch: 4, 6, 10, 12, 19, 27, 42, 44, 46, 48 a 50. Uzly sú identické aj s miestami vznikov uragánov: Bahamské ostrovy (18), oblastí morí 12 a 27, oblasť južného Japonska (14), sever Nového Zélandu (45) a súostrovia na uzle 31.
Na uzloch a rebrách systému sú umiestnené aj najväčšie náleziská nerastných surovín, pričom často sa niektoré nerasty koncentrujú na rebrách dodekaedra (železo, nikel, meď), pričom iné na rebrách a vrcholoch ikosaedra (ropa, urán, diamanty). Ide napríklad o ropné oblasti Severného mora (11), oblasť Ťumen (3), sever Afriky a Arábie (rebro 20-21), sever Mexického zálivu (rebro 17-78), Aljaška (7), Gabon-Nigéria (40), Venezuela atď.; urán v Gabone (40), Kalifornii (17), urán a diamanty v Južnej Afrike (41), železomagnetické konkrécie pod stredoceánskymi chrbtami, rudonosné oblasti Kirovogadskej a Kurskej anomálie, rudná zóna Erdenet v Mongolsku, systémy spadajúce do Bajkalsko-Ochotského rudného pásu.
Viditeľný je vplyv tohto systému aj na biosféru. Prelet vtákov na juh sa sústreďuje na uzly systému: severozápad a juh Afriky (20 a 41), Pakistan (12), Kambodža a Vietnam (25), sever a západ Austrálie (27 a 43), Patagónia (58). Morské zvieratá, ryby a planktón sa rovnako stretávajú v uzloch systému. Veľryby aj tuniaky migrujú z uzla do uzla po rebrách systému. Očividne na nich účinkuje pole silovej kostry systému.

Systém má však svoju hierarchiu, t.j. podsystémy. Sú význačné slabšími prejavmi a procesmi. Podsystémy majú niekoľko úrovní, každá trojuholníková hrana základného systému sa následne delí na 9, potom na 4, opäť na 9 atď. rovnakých rovnostranných trojuholníkov:

Z historicko-archeologického pohľadu zodpovedajú uzlom prvých dvoch podsystémov prastaré centrá kultúr či civilizácií: Lhasa, Persepolis, Ur, centrum starého Grécka, Dagestan, Justký polostrov, Upsala, Bavorsko, Španielsko, Tasília, Aksum v Afrike, polostrov Jukatán v Mexiku, Bielorusko, plošina Nazca, jazero Titicaca. Podobné mapky nájdeme aj v americkej literatúre:
Nemôžeme uviesť celý článok, ale autori predpokladajú, že geokryštál stále rastie a takto vytvára energetickú kostru Zeme. Rovnako spozorovali takéto elementy symetrie – podobné kryštálu – aj na Marse, Venuši, Lune a Slnku. Vyslovujú predpoklad, že energetické kostry sú základom všetkých kozmických telies.

Toľko teda pôvodný článok. Len pre úplnosť sa pozrime ešte na niektoré ďalšie súvislosti, aj keď o niektorých sme už písali.

 

Na obrázku je zobrazená aktivácia mriežkového systému, ktorý je zodpovedný za zostrelenie dvoch moderných dopravných lietadiel, ktoré boli vybavené sofistikovanými počítačovými systémami. 1. septembra 1983 let KAL 007 opustil Anchorage (A) s cieľom letieť so Seoulu v Južnej Kórei (K). Bol odklonený dole, na sekundárnu mriežku, následkom čoho bol zostrelený blízko ostrova Sachalin (S). Linka KAL 902 z Paríža (P) smerovala do Anchorage (A) 20. apríla 1978, ale bola odklonená na menšiu mriežku a lietalo bolo zostrelené pri ďalšej vojenskej základni, Murmasku (M).
Obidve nešťastia boli spôsobené situáciou, keď polohy Slnka a Mesiaca začali vnášať enormnú energiu do vektora spojnice, ktorá spája špičku Aleutského reťazca a územia Mongolska a Ruska na západ od ostrova Sachalin (v prvom prípade). Problém bol u oboch spôsobený prechodom hlavných uzlov mriežky (6 a 11), keď sofistikovaný počítačový systém prepol program čo následne viedlo k zmene kurzu a zostreleniu lietadiel.
Iný prípad – a síce priama sabotáž CIA – viedol k zničeniu jadrového reaktora, ktorý napájal ruský systém „Ďateľ“, predchodcu známeho HAARPU. Takéto systémy sú stavané na uzloch systému, aby mali pôsobisko po celej zemeguli. Ruský, starší systém bol postavený na uzle v oblasti Gomel (2), zatiaľ čo americký HAARP je postavený na uzle 7 na juhu Aljašky. Rovnako platí, že aj zemské póly sa posúvajú len po bodoch mriežky.
Prečo sme venovali toľko času vysvetleniu energetickej mriežky Zeme? Pretože pod ňu sa dajú „zavesiť“ ďalšie „podmriežky“, čo je spôsob, ktorý používajú Siví v mestách. Naozaj nie je jedno, či žijeme v Prírode alebo v meste, o veľkomestách ani nehovoriac.
Okrem iného si musíme uvedomiť, že to, čo pre naše telo znamenajú čakry, pre Zem – a iné kozmické telesá – znamenajú uzlové body energetických mriežok. Ako sa takéto body používajú napríklad na akupunktúru u človeka, tak musíme aj uzlové body na Zemi využívať správnym spôsobom. Každá z nich má iný význam a účel.

Informačnú mriežku udalostí vytvárajú ľudia a všetko ostatné, čo žije. Napríklad ľudia v mestách generujú túto mriežku zo svojich hláv – závisí od spôsobu, akým sa chovajú. Táto mriežka aj myšlienkové formy, ktoré sa pod ňou vytvárajú, privádza k tomu, že čistí ľudia „strácajú dych“ v betónových džungliach, t.j. dnešných mestách. Môžete si všimnúť, že v Prírode, mimo miest, je stav človeka úplne iný, hoci by sa nachádzal aj v zložitých uzlových bodoch geomagnetického poľa. Mriežka udalostí sú ako keby čiary magnetického poľa. Cítime ich skrz hypofýzu, ale nie všetci ľudia to dokážu. Táto mriežka – hoci je priviazaná k magnetickej mriežke – je iná pre ľudí Rasy a iná pre Sivých. Sivá je vždy lokalizovaná vnútri magnetickej mriežky, ale naša nie. Ich je čo do formy tvorená malými kvadrátmi a rozširovať a zužovať sa nedokáže. Je vytvorená nami, statická a umelá a hustota času je v nej veľmi nízka, pretože skrz ňu kradnú čas od tých, ktorí sú pod ňou. Naša vlastná mriežka udalostí, t.j. energetická väzba medzi blízkymi má tvar včelích plástov a môžeme ju rozširovať a zužovať, t.j. môžeme meniť samotnú udalosť a jej hustotu. Nie je statická, ale dynamická, ustavične sa meniaca.

Prečo sa to nazýva mriežka? Pretože na priadzi udalostí existujú ako keby hustejšie „miesta“ informačného toku, ale aj miesta úplne „pusté“. Na takých miestach je dobre žiť, pretože tam nie je prítomná nátlaková informácia – napríklad v prírode – ale na „líniách“ mriežky, alebo v miestach ich vzájomného presekávania sa – uzloch – je treba sa zdržiavať čo najmenej. Teda za predpokladu, že človek má rád svoje zdravie a nie „zadymenú“ hlavu zo stretnutí s prebiehajúcim informačným tokom betónových džunglí. Dnes mimoriadne takýto tlak dolieha na tých, u ktorých „citlivosť“ (Prijímanie-Pochopenie-Uvedomenie) narastá pri vstupovaní do a osvojovaní si Viery. Tento tlak sa ako keby znižoval zvyšovaním priechodnosti prichádzajúcich tokov, ale bolesť tak či onak ostáva. Dnes musíme rozširovať bunky aj na našej sieti diania, hoci pokiaľ sivá mriežka ešte stále diktuje svoje, zdraviu to veľmi neprospieva.
Vynára sa tu otázka, od čoho vlastne závisí hustota poľa diania – t.j. im potrebnej informácie – zostaveného Sivými? Je to tak ako u nás – od vzájomného spojenia.
Hustota poľa je zároveň „hustota“ Boha prítomného na danom mieste. Aby to nebolo čudné, povedzme si o pôvode slova BOH viac. Keďže pri všetkých pôvodných výkladoch vychádzame zo zdrojového textu, ktorý je písaný Runami, existuje viacero výkladov každého prastarého výrazu. Týmto sa – ako sme už hovorili – zabezpečuje podávaná informácia aj pred tými, ktorí by ju nemali dostať. Niekomu stačí povrchové čítanie, iný ide do hĺbkovej podstaty…

Jeden z výkladov slova BOH , t.j. v staroslovienčine БОГЪ je Более Одного Глаголи сотворяше (Ъ), t.j. je to mnohorozmerná štruktúra, ktorá tvorí energeticko-informačné toky (EIT) a sama nimi aj je. Runa „БОГЪ“:

ukazuje na niečo prvopočiatočné, prvorodené, prastaré, na múdreho Prvopredka – ochrancu: meno Rodu, Živly, Zeme, Teritóriá, Remeslá, Svety (Triglavy) a pod.
BOHOVIA je teda Informácia a Energia a tie ich Toky (EIT) ktoré majú bezprostredný vzťah k objaveniu sa ľubovoľného člena z RASY tu v JAVI (fyzickom svete). Všetky EIT, t.j. Bohovia, majú vlastné algoritmy a rôzne, špecifické spôsoby pohybu – už ich mená sú, ak to povieme zjednodušene, obrazom ich „špecializácie“. Zopakujme si, že PERÚN (ПЕРУНЪ) vychádza z obrazov Bukvice: PER je perúnica, blesk, UNa poznanie, čo významovo znamená „Ohňoved“, teda ide o EIT celovesmírneho rozsahu. Nie lokálneho, ale účinného v CELOM VESMÍRE. Pre tých, ktorí prešli obradom MENOREČENIA platí to isté o tajnom mene, ktoré v obrade dostali.
Platí Kon: „čo je hore, to je aj dole“, a preto RUNY, t.j. Rečúce UNY-poznania, sú, obrazne povedané, „Matkou jazykov“, megaalgoritmom Rozumu a Jazyka, „knižnicami“, „zdrojom Múdrosti“, nesúcim v sebe prvopočiatočné obrazy. A aby sme to všetko vedeli pochopiť, musíme začať z jednoduchého uvedomovania si Bukvice a Hlaholiky a umenia ich vykladať.
Aby sme to dokončili, aj „Pán“ je EIT, ktoré sa zosilňuje aj hustotou siete kostolov a podobných židokresťanských ustanovizní. Nie je schopný byť „len tak“ všade, a teda sú miesta, kde je hustota jeho poľa vyššia a zase miesta, kde je skoro nulová. Musíme brať do úvahy, že Siví prišli do systému Jarily-Slnka pred niekoľkými tisícročiami zo Svetov Tmy. Tieto svety si vybrali technokratickú cestu vývoja, ktorú nazývame civilizácia. Nie je treba veľa rozmýšľať, aby človeku došlo, že vývoj takejto vyvinutej civilizácie 10 000 Svetov nie je možný bez „vedúcej úlohy nejakej strany“, t.j. bez nejakého riadiaceho, systémového energeticko-informačného algoritmu zo Svetov Temnej Navi. Vždy je nejaký „Pán“ – teda nie Svetlí Bohovia – ako sa on sám nazval v Starom zákone. Je to však energeticko-informačné pole regionálnej úrovne efektívnej pôsobnosti, ale aj to stačí, aby založil mriežku udalostí aj s jej nositeľmi na naše udalosti. Noc Svaroga trvá už dlho, pričom naši Bohovia – v súlade s KONom – počas nej na Zem nevstupujú. Siví sa tu teda neukázali len tak, z ničoho nič, ale pod „strechou“ svojho jediného (v tomto prípade majú židokresťania pravdu) Pána z ich Temných Svetov. V tomto sú Siví na tom rovnako ako my, závisia od toho, „koľko ich Boha“ je prítomného v danom bode a v danom čase. Preto „kvalitatívne charakteristiky“ ich Ochrancu určili fyzické a „politické“ naplnenie toho, čo prebehlo a prebieha na Midgarde. Situácia je dnes taká, že donedávna sme my žili v znižujúcom sa progrese a oni v narastajúcom. Civilizácia bola tak naplánovaná, aby naša myseľ „zdochla“ ešte pred príchodom času, v ktorom sa môže obnoviť. Na toto nám vytvorili efekt „nedostatku času“, ktorý nám vnútili, pričom vtedy čas Sivým tiekol pomaly, mali možnosť si všetko detailne pripraviť, aby mohli Rasu dokonale vycicať. Príklad je trvanie 1 hodiny podľa nášho a kresťanského času. Môžeme to pochopiť na rozdielnej dĺžke trvania času v našom a kresťanskom systéme. Predstavme si, že dáme na sporák variť vodu, a táto zovrie za 1 slovanskú hodinu (celý deň má 16). Znamená to, že za 1 hodinu vydáme toľko energie, koľko je potrebné na uvarenie vody. Ale ak vezmeme kresťanskú hodinu (deň ich má 24), tak ak má tá istá voda zovrieť za 1 kresťanskú hodinu znamená to, že za kratší čas musíme dodať tú istú energiu – a hľa, „naháňačka s časom“ je na svete a aj dôvod na viac hodín.
Teraz je však všetko naopak. Náš čas sa spomaľuje ale ich zrýchľuje. Všetko sa zmenilo ako v zrkadle, prví sa stávajú poslednými a poslední prvými… Bod nezvratnej zmeny nastane – podľa kresťanského kalendára – r. 3156, kedy Siví nadobudnú nulový potenciál na Midgarde. S nami sa tak udialo pred cca 6 000 rokmi.
Čas, v ktorom máme tú česť žiť, je veľmi zaujímavý. Z hľadiska životných podmienok síce nebude „nadštandard“, ale z pohľadu učenia sa našich Duší odkrýva veľké perspektívy – nastáva totiž doba ZNULOVANIA VŠETKÝCH CYKLOV a končia sa časy Sivých. Podstatou Leta 7520 – ktoré začal Boh Koľada – a ktorého obrazom je „Chrám Boha“ je prejavenie sa množstva svetlých Duší v materiálnom Svete. Na vektore od Jarily-Slnka je cez Zeme nášho systému zoradených do 21 Zemí, pričom 21. Zem má príznačný názov: KRODA, t.j. pohrebná vatra. Zvyšných 6 Zemí nemusíme brať do úvahy kvôli ich malej hmotnosti a veľkej vzdialenosti od centra hlavných udalostí. Dostávame veľmi príznačný obraz scenára Premien:CELÁ Premena nastavenia pre človeka sa zmestí do životného intervalu od „Chrámu Boha“ po „Krodu“, čo znamená, že znova a znova dostávame možnosť Výberu Púte. Nikto za nás nerozhoduje, ale dostávame možnosť konať v súlade s našou vlastnou Vôľou a Slobodou. Ale aké hlavy, narodené v tme Noci Svaroga, budú schopné vydržať ohromný nárast energetickej nasýtenosti? Keď skončia „technizmy“ civilizácie, aká úroveňUVEDOMENIA každého človeka umožní elementárne prežiť pri vzájomnom pôsobení s Energeticko-informačnými Tokmi (EIT), pre ktoré používame obraz „BOHOVIA“? Prežitie je však málo, treba PRIJAŤ túto novú úroveň celou svojou Bytosťou – ktorá sa v Javi nazýva „človek“ – POCHOPIŤ a UVEDOMIŤ si ju. Toto je PODSTATA „Prechodu“ na novú úroveň Existencie. Počas tohto prechodu sa VŠETKO začne meniť „absolútne nevedecky“ z pohľadu dnešnej vedy. Nikto sa však nebude našich vedcov pýtať „a ako by ste si to želali?“.
Ale naše telá sú narodené v Noci, adaptované na nočné normatívy, a podobne je to aj s našimi Dušami – ktoré sú „exkluzívnymi dodávateľmi“ Informácií pre mozgy – sú poprekrúcané Tmou. Z pohľadu Noci „normálne“ geomagnetické pole sa začne rozlaďovať, tu zosilňovať, tam znižovať, neskôr sa roztočí. Rozpätie adaptívnych schopností našej hypofýzy bude prevýšené z dôvodu rozpadu všetkých štandardizovaných vnútromozgových a všeobecných vlastností organizmu. Nastane situácia, že ľudia, hoci aj nie chorí, nebudú schopní normálne fungovať. Ale to je stav, ktorý sa nedá liečiť. Teda už len fungovanie slovanských – ale nielen slovanských – tiel začne byť problematické. Takže čo sa s tým dá robiť?
Principiálne robiť na tom bolo treba už oveľa skôr, takže dnes je už všetko podstatné určené, t.j. kto bude aký a aké „premeny“ na neho doľahnú. Aj kto je kto sa dozvieme každý v pravý čas. Ale pokiaľ ešte ostáva nejaký čas medzi dneškom a tým, čo je predo dvermi, treba pripravovať svoju Dušu na SVETLO, t.j. na skutočnú zmenu životného prostredia.
Tentoraz neustupujeme, teraz útočíme! Naši Bohovia rozhodli o inom postupe: ustúpili dozadu v čase a začali Premeny skôr, t.j. nie od toľko „reklamovaného“ r. 2012, ale už od sviatku Koľadu r. 2008. Temní poznajú tak naše Podania, ako aj Termíny lepšie ako my, ale o možnosti zmiešania rozdielnych udalostí v Riekach Časov nemali ani poňatia a proti tomu nemôžu a nedokážu urobiť vôbec nič. Boh Vyšeň – Boh Ochranca nášho Vesmíru – mohol jednoducho vydať Midgard Temným, ak by na nej neostalo ku koncu Noci Svaroga nič, okrem sivosti a tmy, spolu aj s obyvateľmi, ktorí sa vzdali úsilia o dosiahnutie Svetla. Ale neučinil tak, pretože existuje KON: „10 Dietok Svetla sa rovná 1 Svetu“, a v momente rozhodovania ich bolo na Midgarde neporovnateľne viac, ako predpokladal plán temného Systému. Pre tvarov „všemohúci“, ale voči našim Bohom „všeslabý“ Pán opustil v strachu Midgard aj tých, ktorých „zastrešoval“ už na jeseň r. 2009. Ale aj napriek tomu tu stále máme takých „mudrcov“, ktorí si „vyberajú vieru“ namiesto toho, aby jednoducho začali žiť ako príslušníci Rasy, alebo sa aspoň začali pohybovať smerom k Svetlu – nie je až tak dôležité akou rýchlosťou, dôležité je začať konať.

Teraz si môžeme niečo povedať aj o periódach už prebiehajúcich zmien. V Lete 7517 (2008-2009) sa začal 16-ročný prechod z Tmy na Svetlo, ktorý vo Védach nazývame „РА-СВѢТ“, čo je fyzický východ Svarožieho Kruhu na stranu, ktorá je obrátená k epicentru „Vyžarovania“. Centrum vyžarovania v našom Čertogu je jeho centrálna hviezda – Hviezda INGLIA. 2025-2026 začne RÁNO, t.j. začiatok Dňa Svaroga, ale ešte nie samotný DEŇ, ktorý už ale bude predo dvermi. A tak pre jedných nastane koniec svetla, pre iných koniec tmy, ako sa hovorí vo Védach. 2026 prechádzame pod plné priame Žiarenie. 100% Svetla a Síl Našich Bohov náš Midgard ešte nedostane, lebo to bude ešte iba ráno. Na plný deň si ešte „počkáme“ 2-3 malé cykly po 1 500 rokov. Ale pre naše telá bude aj toto viac než dosť na zvyknutie si. Ale už RÁNO príde k Jarilu Boh PERÚN – a čo mu ukážeme?

Už je to viac ako tri roky, čo Veľký Triglav Sveta Javi (Svarog, Perún, Sventovít) vzal pod ochranu Matku Prvopočiatočnú Zem. Od 27. júla 2010 sa začalo odpočítavanie nového času. Teraz už naozaj je možnosť výberu: žiť kúsočky cudzieho času, alebo žiť v priateľstve s našou Bohyňou Času, t.j. konať. Od 28. júla 2010 začali bunky niektorých ľudí už prechádzať na syntézu novej bielkoviny a na prácu s novými druhmi energií.
Nerátajme s tým, že Nebeské Vojsko a Svetlí Bohovia zostúpia k nám na Zem v Žiarení Slávy a na tanieriku nám prinesú vstupenky do šťastnej budúcnosti. Svetlí Bohovia pomáhajú iba tým, ktorí vlastnými rukami (nie tým, že platia iné ruky) tvoria a budujú život svoj a svojho potomstva. Áno, zdá sa nám neraz, že sa nachádzame v bezvýchodiskovej situácii. Vymierame, degradujeme. Ale je tu niekoľko otázok. Boli to Bohovia, kto nás naviedol na zabudnutie Viery a Prastarého poznania? Nie – sami sme zabudli, sami musíme spomínať. Bohovia nás naviedli na zabíjanie svojich detí? Nie, teraz my musíme rodiť deti a obývať Zem. Naši Bohovia nám kázali za peniaze predávať cudzincom našu svätú Zem, zabíjať zvieratá, znečisťovať vody..?
My, potomkovia Prastarých Rodov, sme svojou podstatou Budovatelia. Pre nás bolo vždy životnou normou žiť bok po boku s druhými národmi a byť ich staršími bratmi. Ale dnes je náš nepriateľ nie pred hranicami, ale už u nás v dome vo forme pre nás cudzieho spôsobu života. Sú v našej krvi a tele, sme okupovaní miliónmi parazitov. Prišiel čas sa obrátiť k Védam a posilňovať naše Rody – rodiť Deti!
Pre nás budú najdôležitejšie prvé roky Premien, hoci pre našich Bohov to je niečo ako mikrosekunda. Najdôležitejší je prvý krok. Jednoducho vykročiť rozhodne a správnym smerom. Sme častice Najvyššieho, sme dietky Bohov. Aj preto je nám tak neľahko, ale práve preto prežijeme! Nezabúdajme, že Zem je naša ako dedičstvo našich Predkov. My sme tu doma!
  

 

 



KONIEC ČASOV TMY

 
S nástupom r. 2012 u mnohých nastupuje otázka, čo bude ďalej? Niektorí hovoria, že príde koniec Sveta, pretože Mayom končí ich kalendár. No Mayov dnes už niet. A čože o tom hovoria prastaré knihy, ktoré pre nás uchovali do našich čias Staroverci Inglingovia na Sibíri? Ide najmä o KNIHU SVETLA a SANTIE VÉDY PERÚNA. Ale ku Knihe Svetla existujú aj doplniteľné materiály, ktoré odpovedajú na veľmi zaujímavé otázky dneška. Nuž nazrime do materiálu, ktorý na túto tému pripravil Велимудръ. Je to výber citátov, ktoré sa priamo viažu na naše časy. Z časových dôvodov ho nemôžeme pripraviť celý, ale aj tak v ňom nájdete veľa zaujímavého.

Všetky zvýraznené časti v texte sú citácie starých zdrojov, normálny font je doplnenie alebo komentár. Pôvodne pripravený materiál podrobnejšie opisuje aj Víly a Viľvy (v západnom ponímaní egregory), našu realitu, proces Tvorenia Vesmíru – Počiatok, či problematiku uzamknutého kozmosu. Nuž, priblížme si ďalšie časti materiálu:

RITA
Celý náš Vesmír žije podľa zákonov Rytmov, alebo inak nazývaných aj zákony RITA. Preto je význam Ritov v procese premieňania Duchov ohromný. Rôzne ritové podujatia pre všetky bytosti, ktoré obývajú Kozmosy sú proste nevyhnutné, pretože iba skrz ne je možné vstupovať do vzťahov s Vysokými Svetmi. Rita vytvára čistú atmosféru a zjednodušuje Duchovný výstup akejkoľvek bytosti. Výkony rituálov sú nezriedka navštevované vysokými hosťami, ktorých emanácie prichádzajú do umov účastníkov Ritu. Vôbec nezáleží na tom, či konkrétny RIT je starý alebo nie, lebo všetko zásadne záleží na účastníkoch a ich úmysle na výstup k výšinám. Preto možno používať nie iba prastaré Rity, ale aj ustanoviť svoj Rit, ktorým vykonávame svoje podujatie. A preto sa dodnes vytvárajú Rity zamerané na rôzne vysoké ciele.
ZEM A JEJ OBYVATEĽSTVO
Zem bola spočiatku súvislý, silne rozžeravený oceán. Keď sa ochladil do určitého stupňa, boli do neho vhodené niektoré semená. Vytvorila sa počiatočná živá hmota, ale bola rozložená po vrstvách, slojoch. Sloj, ktorý ležal v hĺbke sa vyznačoval malou hodnotou, pretože bol už slabšie presiaknutý lúčmi Slnka, ktoré bolo vtedy biele. A tak nastali rozdiely v rozličných vrstvách slojov. Keď teplota Zeme dosiahla úroveň, ktorá už bola nižšia ako teplota Slnka, tak do hmoty vstúpili nové semená Duchov, ktoré boli vytvorené Bohom Svarogom. Silové čiary týchto Duchov začali vôkol seba spájať túto hmotu, čím začali vznikať fyzické telá. Z dôvodu trvalého menenia sa siločiar Duší prebiehal vývin rôznych bytostí. Tak, ako platí, že vôkol Sĺnk vo Vesmíre obehajú rozličné planéty, aj typy ľudí, ktorí sa takto tvorili boli rozdielne. A hoci Duše všetkých sú potenciálne rovnaké, aj tak – pokiaľ sa hmota nevyčerpá – ľudia sa budú medzi sebou líšiť. A pokiaľ človek, hoci s tou istou Dušou, bude žiť nespravodlivý život, nevystúpi vyššie po Zlatej Púti vývoja a jeho Duša bude putovať po takzvaných planétach horizontálnych kruhov. Pritom sa bude materializovať s piatimi, vždy inými zmyslami a tromi tiež novými rozmermi. Tieto prechody budú trvať dovtedy, kým v ohňoch rôznych životov Duša v sebe nespáli všetky tie nedokonalosti, ktoré na seba prijala skrz svoje telo, keďže mu dávala príliš veľa vôle. Tieto prechody sa v starej ruskej tradícii porovnávajú s behom veveričky v kolese.

KONIEC ČASOV TMY PREDO DVERMI

„Temní postavili svoju stráž nad Svetom ľudí Midgard-Zeme a oddelili ich od vyšších kozmosov Tmou nepreniknuteľnou. No príde čas, Galaxia vystúpi zo zóny kontrolovanej temnými silami (rok 2012) a praskne Tma medzi Zemou a Slnkom. Z tohto dôvodu Arlegovia zvolali všetkých na Radu. Koščeji na Rade povedali: „Zvieratá nášho sveta, besi, vyvádzajú s ľuďmi a tí najtupší a najhanebnejší nachádzajú spoločné body. Keď ľudia s takou ničotou, ako sú besi, si nie sú schopní poradiť, tak k čomu sa budú ťahať nahor?“ Ale Bohovia Ochrancovia zemí povedali: „Ak je treba pomôcť ľuďom zbaviť sa besov, sme pripravení. Urobíme tak, že svetlo Slnka nezatemneného neoslepí a nespáli ľudí“. Povedali Bohovia Riadiaci: „Keď vyvrhnutí budú besi a utečú do svojej temnoty, my opášeme ich kozmos kruhmi mystickými a dlho nevyjdú z neho besi, nosiaci rozvrat medzi ľudí. Predovšetkým temných Archanjelov svetlo od Slnka zacláňajúcich, odstrániť treba. Ich miesto zaujmú Svetlí Arlegovia, a potom ich zameníme aj horizontálnymi kruhmi, rozložiac časť svetlej špirály (t.j. bude umiestnený filter, aby sa zmenšilo škodlivé žiarenie Slnka)“.
Vstali Arani proti Temným a povedali: Prešiel čas a časy Svetla sa priblížili, a to aj pre vás. Budete musieť odísť. Odpovedali na to temní Archanjeli: „Sme pripravení, veď viete, že sme sami odísť chceli. Ale Slnko spáli ľudí, ak naša Tma(hmla) medzi zemami a Slnkom stáť nebude“. Odpovedali im Arani: „Na vaše miesto Svetlí Arlegovia vstúpia a svojimi éterickými telami svetlo, ktoré nemôžu zeme zniesť zahradia. A ľudia neoslepnú, nezhoria, no svetlejšie im bude“. Povedali Archanjeli: „Ako ste sa oneskorili, oveľa skôr ste mohli prísť, a pustili by sme vás bez boja. Naotravovali nás už besi, i ľudia, nimi porobení“. A rozhodli všetko tak, podľa miery toho, keď odídu temní Archanjeli ich miesta zaujmú Svetlí Arlegovia. A potom Legovia zostúpia na Zem, a budú vstupovať do tiel všetkých ľudí i bielych, i červených i žltých i čiernych i sivých a začnú oni spaľovať telá lariev a besov nachádzajúce sa v jemnohmotnom tele svojim čistým ohňom, na popol ich obracajúc. Veď presne tak ako sa naše fyzické telo nakazí rôznymi parazitmi (hlístami, vírusmi, mikróbmi), tak aj jemné telá (ostatné naše telá) sú nakazené rozličnými neresťami (fajčenie, pijanstvo, narkománia, klamanie, voľný sex pod.), ktoré besi do nás vnášajú. I utečú v hrôze zo spálených aj nespálených tiel besi a larvy, ale väčšina ľudí nevydrží také „ohnivé očistenie“. Kto bude mať mnoho nerestí pri ich mystickom pálení, teplota fyzických tiel sa zvýši natoľko, že ľudia budú umierať ako od obyčajných chorôb.
Takýmto spôsobom svetlé ľudstvo, nenosiace zápach lariev a besov, začne znovuzrodenie. Legovia, ukončiac svoju prácu, odletia i zostúpia po nich na Zem Svetlí Arlegovia a učiť budú ľudí rôznym vedám. A po dlhej namáhavej práci odletia Svetlí Arlegovia, zasejúc zrnká Múdrosti. Zostúpia vtedy na zeme záhadné sfingy a nebudú prepúšťať oni na Zem nové Duše na zhmotnenie sa na Zemi, i nedovolia Dušiam ľudí po smrti odchádzať do paralelných kozmosov. Vtedy priletia na Zem Koščeji a začnú učiť ľudí, že teraz budú nesmrteľní a nepoznajúc nudu budú žiť život, ale ak ľudí začne ťažiť pozemská existencia oni ich naučia prenášať sa do kráľovstva Kniežat Tmy, aby si tam oddýchli, zažijúc zmenu. I, nakoniec, zostúpia na zem Bohovia Obrancovia a opýtajú sa ľudí: „Čo od nás chcete? Chcete, aby sme prinútili temných odísť?“ Odpovedia im ľudia: „My by sme chceli, aby ste vy dali ľuďom Vieru a vytrvalosť radostného výstupu, Vieru v to, že netreba sa poddávať prefíkanému oboľstievaniu Kniežat Tmy a Koščejom!“ Odpovedia Bohovia Obrancovia: Vy chcete zázrak? Nemôžeme vám ho dať. Dokonca ani Vyšší Bohovia vám taký zázrak nedajú“. A pochopia ľudia, že predovšetkým sám človek musí začať chcieť sa zmeniť a povedia: „Budeme bojovať s Kniežatami Tmy. Ale ak zavolajú na pomoc temných Achanjelov a živly, nedokážeme to sami“. Odpovedia Bohovia Obrancovia: „Živly temnoty odrazíme a s Temnými Archanjelmi prehovoria Arlegovia“. A tak odídu zo Zeme Koščeji. Len ľudia s etiópskou tvárou sa nebudú chcieť zmeniť. Vtedy sa obráti Čiernoboh(on je v podstate ich ochranca) k Vyšším Bohom s otázkou:
„Ako vložiť do vedomia ľudí s etiópskou tvárou rozoznávanie dobra od zla, ktoré oni neboli schopní nadobudnúť, žijúc po boku iných ľudí?“
A povedia mu Vyšší Bohovia čo robiť.
Keď po úderoch Aranov začali sa ohne Ničta rozhárať a Duchovia Priestoru naťahovali od ohňa k ohňu, ako po hraničných kolíkoch, svoje nekonečné nite, a Duchovia Času rozgúľali po týchto nitiach svoje nekonečné vlny, zišli do Ničto Vyšší Bohovia, i vytvorili nový Vesmír zo všetkého toho, čo bolo predtým do Ničto vhodené. Ale Svet ten ostal neobývaný. I pozvanie Čiernoboha i temných Archanjelov o žiadosti naučiť ich ako ďalej dvíhať a vyvíjať ľudí s etiópskym typom tváre, ukáže sa k veci. I pozvú vtedy Vyšší Bohovia týchto ľudí i ich učiteľov obsadiť novovytvorené Kozmosy, usadiť sa a pracovať v nich. Návrh bude prijatý a prechod sa vykoná (kozmický koráb prevezie 144 000 tých, ktorí si to želali na nové miesto pre život).
KOMENTÁR
Ako z vyššie uvedených materiálov vidíme, scenár vývoja súčasných udalostí bol napísaný už dávno. V základných črtách bol známy nielen našim Predkom, ale aj predstaviteľom iných národov. V súlade s mayským kalendárom  nová epocha nastupuje dňom zimného slnovratu 2012. Príčinou katastrof, ktoré sú už predo dvermi by mnohí chceli pripísať činnosti nášho Slnka. Ale ak si dobre prečítame KNIHU SVETLA uvidíme, že Slnko samotné nijako veľmi nezmení parametre svojej činnosti, ale naopak, ostane viac menej stabilné. Ono totiž nie je jednoduché len tak rozladiť tento obrovský a v podstate večný motor. Ale tok idúci zo Slnka k Zemi sa aj napriek tomu zvýši, pretože priestor medzi Slnkom a Zemou sa vyčistí od „Hmly“. Niečo podobné si vieme predstaviť, keď sa atmosféra Zeme očistí od smogu, tak Slnko tiež svieti jasnejšie.
Naše rameno Galaxie pri svojej rotácii vchádza do úplne inej oblasť kozmického priestoru, v ktorom nie je prítomná hmota Tmy, čo zároveň povedie ku klimatickým zmenám. Oteplí sa, ale nie natoľko, aby nás spálilo. Roztopia sa ľady, časť povrchu Zeme bude zatopená, ale tento problém sa dá prežiť. Pravdepodobne prídu aj ďalšie prírodné kataklizmy, ale ako sa hovorí v KNIHE SVETLA, všetky budú schválené. Ale my všetci, osobne, by sme už mali začať venovať pozornosť ďalším udalostiam, ktoré sú už predo dvermi, ale ktoré bude musieť riešiť každý z nás za seba. Akonáhle Zem prejde hranicu a vstúpi do oblasti, ktorá je pod kontrolou Svetlých Síl, zostúpia na ňu Legovia a vstúpia do tiel ľudí, takže všetci prijmeme „krst Ohňom“:
„…LEBO OHEŇ, MATÉRIOU SVETOV LEGOV VYTVÁRANÝ JE VŠETKO OČISŤUJÚCI, A ICH TELÁ SÚ UTKANÉ Z TOHTO OHŇA“…
Naše fyzické telo je symbiózou rozličných živých bytostí, z ktorých každá vypĺňa inú, užitočnú funkciu. Ale sú aj bytosti paraziti, ktoré poškodzujú naše fyzické telo. Sú to vírusy, hlísty, mikróby, plesne a pod. Týchto parazitov sa treba periodicky zbavovať, inak sa budú rozmnožovať a my zomrieme na nejakú chorobu. Práve tak aj naše energetické telo nie je čo do stavby súrodé a je tiež symbiózou rôznych živých energetických bytostí. Sú v ňom bytosti s pozitívnou energetikou, ale presne tak aj bytosti paraziti, ktoré poškodzujú našu celostnú štruktúru. Každý človek počas svojho života periodicky prenáša nákazu do svojho astrálneho tela, naberá energetických parazitov, ktorých voláme besmi, larvami a pod. Všetky naše neresti ako pijanstvo, narkománia, fajčenie, klamstvo, voľný sex a pod. sú výsledkom činnosti rôznych besov, ktorí sa nachádzajú v našich energetických telách, a ktoré vyžadujú uspokojovanie svojich potrieb. Ale hlavné je to, že prax zbavovania sa týchto besov máme veľmi slabo vyvinutú, ba môžeme povedať, že prakticky neexistuje. Z tohto dôvodu nemôžeme vystupovať nahor, pretože naše energetické telo, nakazené týmito parazitmi, nás ťahá nadol, do Pekla. Potom, ako Zem začne fyzický prechod do svetlého priestoru, tak telá, ktoré sú nakazené besmi do neho jednoducho nebudú vpustené. Je to akýsi druh karantény. Práve preto je čistenie našich tiel Legmi určitý druh liečby. Tí, ktorí nebudú mať veľa parazitov „ochorejú“ len ľahko a budú žiť ďalej, ale tí, ktorí počas svojho života nazbierali veľkú nákazu, ochorejú ťažko a mnohí ani nevydržia túto vnútornú žiaru a jednoducho zomrú – ich fyzické telá nevydržia. Ich Duše sa kvôli potrebe dokončiť očistu prepadnú do Pekla, kde existuje akési „špeciálne oddelenie“ na ohňovú očistu Duší.
Preto pokiaľ je ešte čas – hoci už nie veľa – je potrebné sa maximálne vynasnažiť zbavovať sa svojich nerestí, aby prechod do druhého života prebehol pre nás prakticky nepoznateľne a bol sprevádzaný iba ľahkou nevoľnosťou.
Materiál pripravil: Велимудръ

Preklad a úprava: Ладомiръ

  


ENERGETICKÝ SYSTÉM 9 ČAKIER EŠTE INAK

 
Ešte predtým, než prejdeme priamo k téme je potrebná jedna poznámka. Naša stránka spolupracuje s niektorými inými stránkami, ale sú aj také subjekty, ktoré od nás preberajú materiály a používajú ich na svojich stránkach, sociálnych sieťach, ale aj v rôznych iných podobách. Niektorí to robia preto, lebo ich oslovilo dedičstvo našich Predkov a chcú ho šíriť ďalej – čo je absolútne v poriadku. Nie je celkom fér, ak neuvádzajú zdroje svojich informácií – lebo sú aj takí – ale u mnohých ešte Svedomie tvrdo spí. Tak či onak, to najdôležitejšie je, aby sme budovali jednotu nášho národa, nás, Slovanov. O projekte Démon Slovanstva sme už písali, takže by nemalo byť prekvapením, že bol “spustený” aj u nás. Ak ktokoľvek vedie akúkoľvek «slovanskú» skupinu, ale jeho konanie zjavne rozbíja jednotu skupiny v ktorej operuje, tak treba použiť zásadu zdravomyslia a rozhodnúť sa. Už nie sme detičky a naši Predkovia nás už nemôžu viesť za ručičky… veď to už nerobia ani naši rodičia… Sú stránky, s ktorými dlhodobo spolupracujeme, v ČR je to stránka hoxa a na Slovensku jedine pani Edita a jej svetelná terapia. Ktorí chodievate na spoločné akcie a semináre viete, že práve ona ich organizuje. Všetky ostatné subjekty – bez ohľadu na to ako sa volajú – sú od nás nezávislé. Samozrejme, že to neznamená, že všetky považujeme za nesprávne – lebo práve naopak, chceme, aby sa Slovania prebúdzali. Ale do Jednoty, nie ďalšieho rozdelenia – a tu ostáva iba vlastné rozhodnutie na základe princípu zdravomyslia…
Postúpme k téme. Už vieme, že náš pôvodný energetický systém pozostáva z deviatich hlavných čakier. Aby sme však boli úplný musíme si uviesť, že práve preto, lebo z mnohých Rodov pozostáva jeden celok, tak tradície niektorých Rodov môžu byť odlišné – ale pozor, ako zvyčajne: vo forme, nie podstate!
Zopakujme si, ako by sme «zaškatuľkovali» našu Vieru – ak je potrebné škatuľkovať. Nie sme monoteisti, t.j. jedinobožníci, pretože neveríme v jediného Boha Otca Spasiteľa, ktorý priamo s nami «nekomunikuje», ale používa profesionálnych sprostredkovateľov, ktorí majú vyštudovanú teológiu. Aby sme sa vyjadrili na úrovni doby, tak poskytujú služby čiernej mágie obyvateľstvu. Môžeme ich nazvať aj teistami. Ďalej, nie sme ani polyteistami, t.j. nevyznávame mnohobožstvo, kde jeden Boh bojuje proti druhému pre akékoľvek koristnícke ciele. Naše Vierovyznanie my sami voláme RODOBOŽIE, pretože hoci rozoznávame jednotlivé druhy (“frekvencie”) Energií (Bohov), v skutočnosti sme jednotno-množný, t.j. pomnožný Rod. Teda z mnohých jedno, ale to znamená, že nami uznávané Vyššie Sily nebojujú a NIKDY NEBOJOVALI jedna proti druhej. Ak také niečo aj niekde existuje, tak určite nie v našej Kultúre. Z odborného pohľadu sa môžeme zatriediť ako «neteisti», t.j. veríme v «nadprirodzené», Vyššie Sily, ale neuznávame, že sa k ním (alebo ak chcete k Nemu, t.j. Rodu) môžeme dostať jedine skrz vhodne «vyškolený», profesionálny zbor parazitov, ktorí vedia ako s «Bohom» hovoriť, lebo sú teológmi. Tento rozdiel zachytáva aj angličtina, kde výraz «religious» znamená človeka, ktorý vyznáva vieru jedine skrze kostol (mešitu, synagógu) a «spiritual», čo je človek, ktorý plne uznáva existenciu Vyšších (ak chcete „nadprirodzených“) síl, akurát vôbec nepotrebuje živiť kastu navešaných parazitov. Rodobožie sa ešte principiálne delí na Starovercov a Rodnovercov. Staroverci udržiavajú Starú, Pôvodnú Vieru Predkov a Tradície v plnom rozsahu, zatiaľ čo Rodnoverci si už vybrali pre svoj Rod špecifický rozsah – Boha Rodu, Obrady, Rituály a vôbec všetko. Má to len jeden háčik – na Slovensku, Morave či v Čechách nám vyvraždili všetkých Najstarších členov Rodu pri pokresťančovaní pred 1 000 rokmi. Tradícia a poznanie bolo prerušené, takže dnes je viac ako iluzórne hovoriť o skutočných Rodnovercoch – vzhľadom na násilne prerušenú líniu Prastarého poznania v minulosti. Na druhej strane však v Rusku, Ukrajine či Bielorusku skutoční Rodnoverci – t.j. reťaz Najstarších neprerušene odovzdávajúca poznatky od Pradávna – v mnohých Rodoch ostala. V takomto prípade vedome a «kvalifikovane» Rodnoverci existujú. Ale v našich Zemiach ako vedia, či si «vybrali» správneho Rodového Boha? Veď Bohov – podľa Véd – je viac ako hviezd na oblohe… Preto Staroverecká tradícia zahŕňa všetko – všetky Rody.
No a – aby sme boli úplní – škatuľkujme aj ateistov. To sú nihilisti, ktorí neuznávajú existenciu ničoho okrem hmoty. Teda ešte raz – neexistujú iba teisti a ateisti, ale aj Neteisti.
Pozrime sa na to takto. Náš Rod je jednotný aj množný zároveň, Bohovia sú teda jednotliví aj spoloční zároveň. Okrem Najvyšších Bohov – nie sú to len tí, ktorých Slnečné Runy sú uvedené na Kruholete Čísloboha (Koľadovom Dare), títo ešte pôsobia aj v trojiciach, ktoré voláme Triglavy. Existuje napríklad Veľký Triglav Javi, ktorý tvoria Svarog, Perún a Sventovít. Niektorí Rodnoverci mávajú Sventovíta «vymeneného» napríklad za Velesa. Je to chyba? Určite nie. Oni proste vedia prečo – majú to odpradávna vo svojej, Rodovej tradícii. A vo Védach sa môžeme dočítať: «Veľké Tajomstvo je; tam, kde Svarog a Perún je; tam zároveň Sventovít je. Lebo kto rozdeľuje Bohov rozdeľuje Svargu». Musíme si zvykať na návrat Starej Viery – a tu nám vstupujú do cesty účelovo «vmontované» kresťanské konštrukcie. Akosi sa neraz nevieme vymaniť z dogmy existencie «Jediného Boha». Preto si neraz mnohí «vyberú» – tu Svaroga, tu Perúna, tu Velesa a podobne. Nuž áno, ani len mená a «funkcie» našich vlastných Bohov dnes neovládame, tak sa to akosi zdá normálne. Ale otázka stojí asi takto: «Aký nástroj potrebujem sa stavbu nového domu?» Jasné, že všetky. A práve tak vo Vesmíre potrebujeme všetky druhy energií, t.j. Bohov. Nemôžeme predsa povedať, že na našom otcovi sa nám páči jeden prst na ľavej ruke, ale druhý už nie. Naši rodičia sú proste takí akí sú – sú to naši pozemskí Bohovia – a práve takí, akí sú, sú pre nás pozemskí Bohovia. A toto platí všeobecne.
Zároveň však platí, že všetci Najvyšší Bohovia sú – aj keď vzdialení – naši Príbuzní. Žiadny Boh nie je voči nám v pozícii nenávisti, či dokonca úmyselného nepriateľstva! Keďže Bohovia sú pre členov Veľkej Rasy výlučne pozitívne bytosti, tak ich v našich obradoch nevyhadzujeme, nepálime a nerobíme ani nič podobné. Príkladom môže byť sviatok, ktorý sme len nedávno oslávili – sviatok Bohyne Vesty, pričom v tom období aj vyprevádzame jej staršiu sestru, Bohyňu Morénu na cestu do severných ľadových Čertogov. Počas tohto sviatku si tradične zhotovujeme malé, slamené bábky a individuálne ich „nahovárame“ našimi želaniami. Keď ich potom hádžeme do ohňa, tak Ohnivý Boh Semargl prenesie naše želania tam, kde sme ich smerovali. Pretože každý z nás má svoju karmu, tak má aj svoje osobitosti a z nich vyplývajúce túžby či želania. Slovanský, pôvodný obrad je preto takýto – každý si „nahovorí“ a „vybaví“ svoje. Kresťania – keďže sa im nikdy nepodarilo po prevzatí moci úplne preniesť tento sviatok do zabudnutia, zmenili jeho podstatu. Namiesto malých, individuálnych slamených bábiek urobili jednu spoločnú veľkú, čím vyjadrili, že nemáme mať čo svoje vlastné, individuálne želania a potreby, ale iba jedinú – cirkev „svätú“ kresťanskú a spasenie, ktoré ponúka…
Na druhej strane môžeme mať problém sa v konkrétnych veciach obracať na Bohov, keď ani nevieme «kto je kto». Toto je druhá stránka veci, obracať sa môžeme aj cez jediného Boha, či už Rodového, alebo «spoločného» príbuzného, napríklad Perúna. Musíme len mať na pamäti, že Všetko tvorí celok, nie to, čo si chceme či nechceme «vyberať».
Preto vôbec nie je zvláštne, ak máme viac Kummirov a prinášame obety všetkým Bohom.
9cs02.jpg
Veď aj my cez deň konáme množstvo rôznych účelových činov a nie iba jediný.
Rodové tradície sú prastaré a rôznorodé, preto často existuje viac vysvetlení či opisov tej istej veci. Treba to chápať tak, že v každom Rode bola vlastná, svoja tradícia, ktorá však hĺbkovou podstatou NIJAKO neodporovala tradíciám iných Rodov. Preto je vhodnejšie sa na všetky „rozdiely“ pozerať ako na „školy“. Preto je vždy nevyhnutné používať zásadu Zdravomyslia a hľadať racionálne jadro namiesto „rýchleho štartu“ do rozporov.
Pozrime sa na materiály o ČAKROVOM SYSTÉME – ktorý je charakteristický pre bieleho človeka – ako na kombináciu tradícií sibírskych Starovercov, Záporožských Kazakov a výsledkov folklórneho výskumu Vladimírskej Oblasti v Rusku.
Keď už spomíname nejaké výrazy, vysvetlime si ich podstatu. Známy je výraz Svarga. Čo to je tá Svarga? Hneď si spomeňme, že ak hovoríme o pôvodných, prastarých slovách, hovoríme o zápisoch v Runách, teda v obrazovom tvare, pričom každá Runa má do 144 významov.
Sva-R-GaSva sú Nebesia, R je Rasa, Ga je cesta alebo púť. Je to vlastne Nebeská vývojová cesta Rasy, t.j. členov Veľkej Rasy po stupienkoch smerom nahor po Zlatej Ceste Duchovného Vývoja. Keďže to je vývojová cesta Rasy, hovoríme o evolučnom vývoji postupom smerom nahor, k Pravi po harmonických Vesmíroch. Teda začali sme v Javi – štvorrozmernom Svete, ak uspejeme dostaneme sa do ďalšieho harmonického Vesmíru – Sveta Legov – ktorý je 16 rozmerný, potom do Sveta Arlegov, ktorý je 256 rozmerný a tak ďalej – už sme o tom písali. Je to cesta vývoja vo Svete Slavi, teda Svetlej Navi. Spolu vývojovo prekonávame 16 harmonických Svetov Slavi. Za nimi nasleduje ohromný Svet Pravi.
Sva-Ga: je všeobecne cesta vývoja vo Svetoch Slavi smerom k Pravi. Nie je to však cesta po harmonických Svetoch. Okrem harmonických Svetov existujú aj ďalšie Svety. Napríklad 5 rozmerný, 6 rozmerný a podobne. Nie sú však stabilné, a teda nie najvhodnejšie na vývoj, aj keď sú obývané a poskytujú vždy viacej možností ako nižšie Svety. Toto nie je cesta vývoja Bieleho Človeka. Dostať sa tam nie je «výhra», ale prinajlepšom pozastavenie vlastnej evolučnej cesty. Môžu byť neraz pohodlné – rôzne «Raje», ale raz aj tak ich musíme opustiť a možno sa bude treba znova vrátiť na Zem…
Spomenuli sme, že naše energetické telo sústavy deviatich čakier sa v niektorých Rodoch opisuje iným spôsobom – ale je to stále to isté energetické telo človeka Veľkej Rasy. Doteraz opísaný systém je Sibírsky, nuž sa pozrime ako tradične podávajú tento Kazaci.
Ča-K-Ra: tento názov bol prinesený do Indie našimi Predkami v čase druhého vojenského pochodu do prastarej Dravídie r. 2692 pred n. l. V tom čase boli miestnemu čiernokožému obyvateľstvu darované Slovansko-Árijské Védy a zanechaný jazyk, ktorý sa dodnes volá Samskryt (самостоятельный скрытный). Týmto jazykom dodnes nehovorí nijaký miestny kmeň – veď nikdy to nebol ich jazyk. Pre nich to bol vždy „mŕtvy“ jazyk, ktorý im zanechali bieli Árijci, pretože v tomto jazyku boli napísané Védy. Názov si môžeme overiť napríklad natejto indickej stránke. Jedná sa síce o sympatický, ale na základe nevedomosti založený pokus o „prinavrátenie“ jazyka „Samskrit“ späť do života. Podstatné je to, že v Indii ostal pôvodný názov – Samskrit s „m“. Zámena za „n“ pochádza až z neskoršieho prepisu do iných jazykov, pretože výslovnosť je veľmi podobná.
ČA: výraz pre ohraničenie miesta, kde sa niečo koncentruje. Dodnes máme tento výraz v niektorých pôvodných slovách: čaša, čary, často;
K: je kruh, kolo;
RA: žiarenie, vyžarovanie.
Čakra je teda kruh, v ktorom je koncentrované vyžarovanie energie v oboch smeroch. Kazaci – na rozdiel od severnej tradície – volali ženy, ktoré okolo svojich mužov dokázali vytvárať oberežný kruh čaklúnky, zatiaľ čo inde sa používal názov vaľkírie.
Každá čakra má svojho Boha Ochrancu.
Čo do vzťahu voči ľuďom sú Bohovia bytosti oveľa vyššej zložitosti. Nad Bohmi sa nachádza neprejavený, mimočasový Všetkého-Otec, ktorého nie je možné ani pochopiť, ani opísať. Preto sa k nemu v našej tradícii – rovnako to vidno aj v Budhizme – jednoducho nevyjadrujeme. Nenazývame ho Bohom, On je vyššie nad nimi Všetkými. Sám najväčší z Bohov Svarog je čo do mohutnosti voči nemu asi ako najmenší atóm nášho Vesmíru voči Svarogovi. Aby sme mali aspoň nejaké pomenovanie – čo nie je Jeho meno – tak používame Ra-M-Cha, alebo Na-Ra-Jana. A keď si Všetkého-Otec želá sa prejaviť v materiálnom Vesmíre, tak vydáva životodarné žiarenie Inglie, t.j. Iskry bieleho svetla – Atmy.
Energetický systém človečieho tela v miniatúre replikuje systém nášho Vesmíru. Dole sa nachádza neprebudená tma (nie je prebudená iskrami Inglie) a navrchu je božské, biele Svetlo. Preto je v niektorých školách používaný princíp, že číslovanie čakier sa začína odhora nadol podľa miery zostupu bieleho svetla do neprebudenej tmy.
Tabuľka zodpovedajúcich čakrových systémov Bielorusov, Kazakov a obyvateľov strednej časti Ruska

Priblížme si 9 čakrový systém z pohľadu Kazackej tradície.
RODNIK alebo ROD
Prvá čakra, ktorá je zviazaná s iskrami Inglie. Táto čakra je spojená s Veľkým Triglavom Bohov, je začiatkom spúšťajúcej sa Nebeskej energie. Zdroj nedeliteľného Bieleho Svetla, ktoré Germáni nazývajú B-od, t.j. Božský počiatok, ale my Slovania ho nazývame R-od – „Ra” žiarenia počiatok, alebo Vyšeň, pričom v indických Védach sa On volá Višnu. Práve z Neho vychádza nediferencované životodarné svetlo Inglie, ktoré Germáni nazývali Bor (Božské „Ra“ – Svetlo), my Slovania Sva-Ra-G (Sva = Nebesia; Ra = Svetlo; Go = Vysoký, Najvyšší, odkiaľ pochádza Nebeské Svetlo Najvyššieho). Matematicky je vyjadrený nulou (bod rozširovania prechádza do nuly). On začína delenie a prvú ipostázu nazývajú Škandinávci Boh Odin (Один – Jeden, Prvý), pričom Slovania (naše písmo je Bukvica) ho nazývame Boh Perún (Первый), pobaltské národy Perkun (Prvý), Indovia Puruša („Purva“ v Sanskrite znamená Prastarý, Prvopočiatočný). Zachovalo sa nám ešte príslovie „sám ako prst“, t.j. iba jeden. V staroslovienčine a aj dnešnej ruštine to isté príslovie znie ako „один как перст“. Škandinávci po prepise z pôvodného jazyka nazývajú To isté Odin (Prvý), zatiaľ čo my Slovania Perún (z „Первый“) – a nezabúdajme, že stále vychádzame z toho istého príslovia a jazyka. Perún je jeden z najvyšších Bohov, dedo Bohov spoločenstva Asov.
Číslo spojené s touto čakrou je sa nazýva jeden, t.j. один alebo первый a farba je Biela.
Je to taký dôležitý bod, že sa pozrieme popri ňom aj na symboliku s ním spojenú.

Ak začneme Rodom, tak už vieme, že symbol Boha Roda je:

A je iba náhoda, že sa objavuje aj na známych kruhoch v obilí?
Ak by sme chceli spomenúť Svaroga, tak jeho symbol je:
A Svastika sa v kruhoch obilia objavuje aj okrem Roda:
U nás je „populárny“ symbol, ktorý najčastejšie nazývame „Svarga“:
V skutočnosti sa v staroslovanskej tradícii – a aj v dnešnej v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku – nazýva Hviezda Perúna. Jeden z príkladov vidíte aj na úvodnej fotografii k článku. Môžeme sa s ňou stretnúť v rôznych podobách, napríklad aj v tvare mandaly:
V skutočnosti môžeme Hviezdu Perúna nájsť v rôznych variáciách šesťcípových hviezd, napríklad:
 Používame aj obereg Hviezda Perúna:
A často môžeme nájsť – napríklad ešte aj dnes na výšivkách – motív Štít Perúna:
Okrem šesťcípovej Hviezdy Perúna sa objavujú aj deväťcípové hviezdy, pričom určite netreba našim čitateľom vysvetľovať, že ide o Hviezdu Inglie:
LEAD Technologies Inc. V1.01
Ostatne, na internete nájdete množstvo ďalších zaujímavých príkladov. Používajte ale princíp zdravomyslia. Mnohé z nich sú dnes podvrhy, alebo vyrobené „na objednávku“ – lebo už len dezinformáciami môžu dnes brániť množstvu nových informácií. Ale aj naopak, to, že niekto na nejakej stránke nazve niečo podvod, ešte ani zďaleka podvod byť nemusí.
 Vyskytuje sa aj veľké množstvo trojcípových obrazcov. Ide v podstate o variácie tohto motívu:
V tradícii ho nazývame aj Hromovík Perúna alebo Triglav. Okrem iného sa Triglav často nachádza aj na keltských krížoch – my už vieme, že to nie sú symboly kresťanstva, ale Asgardu Irijského:
A niekoľko príkladov z nálezov v obilí:
CREATOR: gd-jpeg v1.0 (using IJG JPEG v62), quality = 85
 
Tento posledný symbol Triglava sa nazýva aj Rod Boha Odina.
Teda tak či onak vždy ide o vyjadrenie princípu Triglava.
9cs20.jpg
ČELO alebo ŠVACH
Druhá čakraČe – utajená, tajná, alebo za „hranicou“ myseľ, Múdrosť, poznanie. Lo – miesto. Znamená miesto tajnej Múdrosti, tajných síl. Kto ovláda energiu tejto čakry, ten má moc proroctva, jasnovidectva (tretie oko) a podobne. Kazacký názov Švach znamená Š – zostúpenie Nebeských síl do človeka; Va – uvidenie; Cha – kladná energia.
Človek, ktorý ovláda túto čakru tvorí s pomocou Nebeských Síl a Energií neobyčajné a udivujúce, a to ako v budovaní tak aj v ničení. Nie náhodou tam je prítomná Bohyňa Mara. Keď sa Kazak dostane do ťažkej situácie, tak vo svojom slangu povie „Дiло швах“. Znamená to, že musí nevyhnutne napnúť všetko svoje poznanie a múdrosť aby dokázal splniť špecifickú úlohu alebo vyhrať v boji, lebo úloha sa inak skončí zle a bude treba pozývať Bohyňu Maru. Bohovia, ktorí sú spojení s touto čakrou:
Div (Dyj, Boh Páter Dij, v latinčine Deus/ Diespiter, Deiwas) je to názov jedného z najvyšších Bohov. Dedo Bohov zo spoločenstva Bohov. Boh Ochranca Nebeských Priestorov. Ochranca ciest Medzisvetia, po ktorých Bohovia navštevujú obývané Svety. Je Ochrancom Utajenej Múdrosti Bohov. V niektorých prastarých staroslovanských podaniach sa hovorí o uctievaní si Boha Diva (Dyja) a jeho ženy Bohyne Divii (Dejve). Boh Div má aj deti – je to napríklad dcéra Lajma či syn Hromovrhač Indra. Dyj vystupuje v mnohých východných mýtoch ako vládca Vesmíru, ale kresťania ho „premenili“ na diabla. Sú s ním spojené aj mnohé legendy o stvorení Sveta a je s ním spojené číslo Dva, pretože prvá samohláska sa v staroslovanskom písme – rovnako ako aj v sanskrite – vypúšťala.
Volos – Veles (Volos, Veli u Germánov; Velnias/ Vielona u Litovcov; Velns/ Vels u Lotyšov; Vala u Indov). Druhý Boh spojený s druhou čakrou – Boh z Rodu Asov. Ochranca pastierstva, bohatstva, múdrosti, knižnej vzdelanosti, oberegovej ochrany, vôle, trhovníctva, koldovstva a veštenia. Je hlavným Sudcom človečích Duší na posmrtnom Súde – v Bojanovom hymnuse je verš „Velesovi neujdeme“. Jeho meno je spojené so slovami: veliť, vôľa, vládnutie, vláda, veľký. Veles alebo Volos je čo do významu druhý hneď za Perúnom. Je personifikáciou hospodárskej múdrosti. Je aj vládcom nečítanej knihy Zeme, ktorá sa inak nazýva Svedomie. Niekedy sa nazýva aj Boh Tur, z čoho vzniklo anglické „two“, čo sa vyslovuje ako „tu“. Teda dva alebo druhý, inými slovami Veles-Tur. Vari ani netreba pripomínať náš Velstúr a nález runového písma s ním zviazaný.
Do védickej tradície patrí aj Boh Šiva. Je to neľútostný Boh, ktorý trestá hriešnikov, ale zároveň dáva možnosť ich Dušiam pokračovať vo výstupe po Zlatej Ceste Duchovného Vývoja.
Teda číslo dva alebo druhý a farba je fialová.
ÚSTA
Tretia čakra. U – spojenie; Sta – vytrvanie, alebo to, čo je utvrdené Bohmi. Z toho vyplýva, že je to orgán, skrz ktorý človek realizuje spojenie s okolitým svetom. Kazacky výraz „Tar“ znamená hovoriť, v pôvodnom tvare „тараторить“ (Tar – zvuk, hlasitosť; toriť – tvoriť, vytvoriť). Dnes tento výraz poznáme – ako inak – iba v tvare „tárať“. Čakra je spojená so živlom vzduchu (dýchame pomocou úst), preto je pod kontrolou Striboga (Стрибог: Се – ukazovacie zámeno; третий – tretí; Бог – Boh). Je to Mocný Boh uragánov a ochranca hranice, ktorá rozdeľuje Svety. On zosiela aj videnia a predvídania. Dozerá na dodržiavanie mravných zákonov, ktoré ustanovil Svarog. Stribog je uctievaný ako prenasledovateľ všakovakých zlých konaní a ničiteľ zlomyseľných ľudí. On nekompromisne trestá hriešnikov a posiela ich do Pekla, pričom sPRAVodlivých do Slavi. Západní Slovania mali aj ženskú osobu, Bohyňu Stribu. S touto čakrou je spojený ešte jeden Boh Vij (Škandinávci: Vi; v Pobaltí: Vej; Indovia: Vajiu). Kelti tohto Boha nazývali Ballor (sila uragánov sa dodnes meria v baloch). Pretože táto čakra je spojená s tvorením zvuku, tak je pod kontrolou aj Boha Tarcha – u Keltov a Kazakov Tar(ch) znamená hrom, hlasitosť.
Číselný význam energetického centra je tri, tretí; farba čakry je modrá.
Prvé tri čakry sú spojené so Svetom Pravi.
LADA
Štvrtá čakra, dávajúca harmóniu, Lad. Kazacky názov čakry je „Chor“ (Cha: pozitívne; Ra). Tento význam nie je potrebné vysvetľovať, aj keď v ruštine je pochopenie ešte jednoduchšie, keďže „dobre“ sa povie „хорошо“: s čakrou je spojený Boh Chors (Chars, Chur; Kirt u Germánov; Horse u Anglosasov; Chers u Srbov; Hor u Egypťanov). Je to Slnečný Boh, ktorý vedie kruhový pohyb svietidla (odtiaľ chorovod), zároveň je aj ochrancom dobytka (obzvlášť však koní), a odtiaľ vlastne pochádza aj anglický názov pre koňa – horse.
Chors je vládcom pozitívneho žiarenia nezávisle od jeho zdroja (môže ísť zhora nadol či opačne, nie náhodou táto čakra patrí k srdcovým), ktoré stojí proti chaosu, tme, nežitiu. Chors je meno árijského pôvodu a je synonymom slova „choro“ – pohybujúci sa kruh. Z koreňa slova „choro“ sú odvodené slová ako chorovod či chorom (chrám). Chrámy boli spočiatku kruhové stavby na vykonávanie obradov a rituálov k Bohom, až neskôr sa zmenili na všeobecný názov.
Boh Chors sa zobrazuje buď ako biely kôň, ktorý behá po oblohe, alebo ako slnečný pes, pretože u Kazakov sa pes dodnes volá „хорт“, čo my už chápeme iba ako jedno plemeno – chrt. Chors sa však často zobrazuje aj ako múdry starec obklopený bielymi psami alebo vlkmi. Bohovi Chorsovi je zasvätený veľmi veľký sviatok – deň letného Slnovratu, a v tento deň sa tradične povinne spúšťa z hory k rieke veľké horiace koleso – znak Slnka – rovnako ako v deň sviatku jeho brata Koľadu v zime. Funkciu podpory harmónie nesie a dopĺňa aj Boh Ladaad, ktoré sviatok je rovnako pripočítaný k letnému Slnovratu.
Ak si pripomenieme, že Slnečná Runa Bohyne Lady vyzerá takto:
Tak nám nemôže uniknúť súvislosť napríklad s takýmto obrazcom v obilí:
Ak však nejde o Slnečnú Runu Lady Bohorodičky, tak môže ísť o symbol Živy:
Nech je to tak či onak, očividne ide o našu symboliku.
Číselný význam čakry je štyri od slova “четыре“ (чет – dva; ре – opakovanie; t.j. zopakované dva; farba energetického centra je zelená. Zelená farba – ako potvrdzujú iné zdroje – je upokojujúca farba. Spokojný človek sa nachádza v harmónii a Lade so sebou aj s Prírodou, ktorá ho obklopuje.
LEĽA
Piata čakra označujúca miesto zmyslov. Kazacký názov je „Kalen“. Je spojená s Dušou, ktorá je vystredená v oblasti Srdca. Je s ňou spojený Boh Koľada, čo znamená okrúhly (za pradávnych čias sa vyslovoval ako „Koľonda“ s nosovým „n“; názov odvodený od „kolo“, kruh, z toho pochádza „kola“, t.j. kolesá, koláč, bochník (tu už strácame väzbu na starosloviensky základ). Koľada je najstarší Boh As, ktorý zosobňuje znovuzrodenie zimného Slnka a Prírody. Kazacke zdroje vychádzajú z toho, že Koľada aj Chors sú synmi Dažďboga. Jeden je spojený s dňom zimného (Koľada), druhý letného (Chors) Slnovratu. V ľudskom tele to je ľavá a pravá časť hrude.
Leľa je láskavou Bohyňou, manželkou Boha Volcha, strážcu Volchaly, ktorú v našich oblastiach nazývame aj Valhala. Je treťou sestrou Boha Perúna.
Číselný význam čakry je päť – „пять“ („п“ – púť; „ять“ – rozdelenie, t.j. stred toku svetelných tokov idúcich zhora aj zdola). Farba modrá.
PRSIA
Šiesta čakra. Žiarenie Perúna, t.j. miesto, odkiaľ prejavuje svoje žiarenie Perún. Kazačí názov čakry je „Vol“ – sila, moc. S čakrou je spojený Boh Volch (Volchov, Volchovec, Volk, Volga, Had Ohnivý Vlk, Ohňový Vuk u Srbov). Je to Boh čarodejníctva, obraňovania, vojny, udatnosti, víťaz nad netvormi, prekrásny Boh Celiteľ. Ako sme spomínali, jeho materializácia môže byť Sivý vlk, Jasný sokol či Hnedý tur so zlatými rohami. Je Bohom Ochrancom Nebeského príbytku Volchala. Matka Prvopočiatočná Zem porodila Volcha od otca Indru. Svarog mu prikázal chrániť hranice oddeľujúce temné Peklo a Jav, svetlú Slav a všetky prístupy k sadu Vyrija.

Symbol Valhaly (Volchaly) v obilí:

Symbol Valhaly môžete vidieť aj v škandinávskom kreslenom filme s veľmi poučným obsahom SAGA OF BIORN, t.j. Sága o Bjornovi. Môžete si ju stiahnuť buď v angličtine aleboruštine.
Je to síce krátky, ale poučný kreslený príbeh o tom, aké nebezpečné je zamotať sa do „služieb“ kresťanstva. Starý Viking hľadá čestnú smrť v boji, aby sa dostal do Valhaly, a preto napadne trola, ktorý ničí kresťanský kostol. V skutočnosti vôbec nechcel pomáhať kresťanom, ale do Neba sa dostal. Príbeh je poučný aj pre deti.
Číselné označenie je šesť (š – Nebeské Sily; esť – „jest“, t.j. nachádzajúce sa v tom mieste). Farba čakry je žltá a nazýva sa aj zlatou.
ŽIVOT
Siedma čakraŽiv – životné, živiace sily; ot – odtiaľto. Znamená, že odtiaľto vychádzajú živiace sily pre naše materiálne telo. Podľa védických učení sa tu nachádza vnútorný oheň, ktorý je nevyhnutný na spálenie „paliva“, t.j. potravy. Kazačí názov čakry je „Sak“ (Се Агни Которой – to jest oheň). Boh Ochranca čakry je Semargl (Ohňoboh, Ohník, Agni) – Vyšší Boh, ochranca Večného živého Ohňa a dohliadač nad presným dodržiavaním všetkých Ohnivých Obradov a Ohňových Očíst. Semargl prijíma Ohňové Dary, Tréby a nekrvavé obety na všetkých prastarých Slovanských a Árijských sviatkoch, čím je sprostredkovateľom medzi ľuďmi a Nebeskými Bohmi. Semargla pozývajú aj liečiť choré zvieratá a ľudí, aby zbavil chorých od rôznych chorôb. Keď sa u človeka zvyšuje teplota tak hovoríme, že Ohňoboh sa usalašil v tele chorého. Lebo Semargl ako Ohnivý Pes tvrdo bojuje s chorobami, ktoré sa podobne ako nepriatelia dostali do tela alebo Duše chorého. Táto pozemská materializácia ohňa je tá plamenná sila, ktorá oduševňuje vojakov v tvrdom boji. Niektoré Rody si ctili Semargla ako Ochrancu rastlín a bohatej úrody, ale predstavovali si ho ako sedemhlavú bytosť.
Číselné označenie čakry je sedem – семь (Семаргл; Семь Агни Глав). Farba oranžová, slamená.
ZAROD
Ôsma čakra. Pomocou jej energetiky prebieha zrod nových tiel v materinskom lone. Kazačí názov „Malka“ hovorí o jej určení pre maličkých. Naši Predkovia vedeli, že materiálny život sa rodí vo vode, preto je s touto čakrou spojený Boh Vodan (Don). Pri tomto záhadnom a všetkými zabudnutom božstve musíme mať na zreteli, že u väčšiny slovanských jazykov je jeho prízvuk na prvej slabike a s týmto názvom je významovo spojené slovo „vodiť“. V najstarších časoch sa Vodan vzťahoval k živlu vody a bol Ochrancom morských a riečnych hlbín.
Číslo tejto čakry je osem, t.j. „о-семь“; znamenajúce okolo, hneď vedľa rodiny (с семью). Farba je červená.
ISTOK
Deviata čakra. Znamená, že všetko začína zdvihom energie zeme. Kazačí názov čakry je „Daž“, čo nás posúva k prastarým kazačím povestiam, v ktorých sa hovorí, že Predkovia Kazakov prišli na našu Midgard-Zem z Daž-Zeme (iný názov je Ingard-Zem), ktorá sa otáča okolo Jaroveľkého Daž-Slnka (súčasný názov Beta Leva). S touto čakrou je spojený Dažboh (Dajboh, Dažbo, Daže, Dacbog u západných Slovanov, Dabor, Dajbor u Srbov, Dagda u Írov). Je to Boh Svetla, dažďa, Prírody, dávania. Dažbog je sprostredkovateľ všakovakých požehnaní, šťastia a blahobytu a všetkých pozemských dobrých vecí. Sloveso „Daž“ znamená dávať.
Tento zmysel má aj číslo čakry, veď deväť znamená dávať. Preto sa Indovia snažia z tejto čakry dvíhať energiu Kundalini. Farba čakry je čierna.
Posledné tri čakry sú spojené so Svetom Javi.
Všetky tieto a iné poznatky našich Predkov sú uložené v našich génoch a naša úloha dnes – ako pokolenia bielych národov – je na všetko toto si spomenúť, vedieť to použiť a odovzdať to všetko neskazené našim potomkov.
Na záver si spomeňme ako sa vyjadrujeme o veľkých činoch našich Slávnych Predkov: MY sme porazili Frankov, MY sme ich potrestali za ich vierolomnosť vyplienením ich krajiny, ba aj severu Talianska, NÁS sa obávali. Boli to naši Predkovia a preto hovoríme MY sme porazili nepriateľov v nespočetných bojoch. MY, teda NÁŠ ROD, ktorého sme členovia aj napriek tomu, že kresťania kruto a surovo povraždili našich Predkov. Ale v našich žilách koluje ich KRV, sme to MY – ako vtedy tak aj dnes. Preto sa započúvajme do slov piesne Кипелова Машина Смерти: Budeme sa biť na Zemi, budeme sa biť o život, budeme sa biť o Nebesia, budeme sa biť do konca, budeme sa biť za tých, ktorých nám zabili už prvých…
SLÁVA BOHOM I PREDKOM NAŠIM!
  


ZDROJ ŽIVOTA

„Svarog je Boh náš a nie iní bohovia, a bez Svaroga nemáme my nič, okrem smrti.
…A Gréci chcú nás pokrstiť, aby sme zabudli na našich Bohov, a tak sa obrátili k nim,
aby zodrali nás daňou, podobne ako pastierov, schádzajúcich sa v Skýte.
Nedovoľte vlkom pochytať jahňatá, ktoré sú deťmi Slnka!
…Gréci nepoznajú našich Bohov a hovoria o nás zle a z nevedomosti. Ale my máme meno Slávy.
…Majúc prekrásny veniec našej Viery, nesmieme prijímať cudziu!“

Velesova kniha

Pretože naša stránka už existuje asi dva roky zdalo by sa, že našim čitateľom sú už základy starého odkazu našich Predkov dostatočne známe. No napriek tomu dostávame maily, v ktorých nás niekedy žiadate vysvetliť veci, ktoré sme už dávno vysvetľovali. Budeme predpokladať, že medzičasom obsah informácií už podaných dosiahol taký objem, že tí čitatelia, ktorí nás nečítali od počiatku, si nie vždy dokážu nájsť súvisiace väzby, teda im chýbajú odpovede. Budeme sa teda v tomto duchu snažiť sa vracať s tým, že už podané informácie pospájame do takých súvislostí, ktoré umožnia lepší obraz podaného obsahu.
Vedci hovoria, že náš mozog je „skonštruovaný“ tak, pri kontakte s novým súborom informácií dokáže spracovať cca 3% informácií, ktoré si takto dokážeme zapamätať. Inými slovami to znamená, že ten, kto systematicky neštuduje sa k novému poznaniu sotva dostane. Prebehne text narýchlo, pomyslí si napríklad, že je to celkom zaujímavé a už sa považuje za „znalého“. V skutočnosti je však iba informovaný. Informáciu nám totiž okolitý svet môže dať, ale Múdrosť v žiadnom prípade. Múdrosť môžeme nadobudnúť jedine vlastnou skúsenosťou – prácou nad problémom. Encyklopedický prehľad v nejakom obsažnom materiály si môžeme dovoliť až vtedy, keď sme celú informáciu „strávili“, t.j. keď sme dostatočne dlho a poctivo na pochopení pracovali. Pretože však pri prečítaní obsažnej informácie dokáže náš mozog spracovať iba cca 3% obsahu, tak na plné pochopenie celej podanej informácie musíme text prečítať cca 33 krát! Veď je to jednoduchá matematika – 33×3% je cca 100%. A teraz si všimnite, koľko „odborníkov na Slovanstvo“ je okolo nás a radí nám, ako a čo je dedičstvo našich Predkov. Nedajte sa oklamať, iná cesta k poznaniu kultúry našich Predkov nevedie.
Dnes je situácia už trochu iná. Vplyvom prostredia, do ktorého sa naša Slnečná sústava postupne dostáva, sa mení aj schopnosť nášho mozgu spracovávať nové informácie. U mnohých ľudí je dnes už úroveň schopnosti mozgu spracovávať úplne nové informácie niekde medzi 5 až 8%, a bude sa postupne zvyšovať. Nie u všetkých, pretože tvari ostanú tam, kde sú a podobne aj bioroboti, t.j. tie bytosti, ktoré nazývame hybridi. Vyzerajú ako genetickí Slovania či Árijci, ale vnútri im postačuje program, ktorý im starostlivo udržiavajú vždy novými „upgrade“ tvari. Inými slovami sú to všetko tí, ktorým „netreba“ VEDIEŤ nič nové, t.j. všetko majú vo svojej Biblii. Paradoxne však ani „svoju“ Bibliu spravidla nemajú prečítanú – hoci sa k nej celý život hlásia. A nedajte sa pomýliť, neraz sa budú vyjadrovať ako oddaní Slovania. Ako Slovania – ale iba po vopred určené mantinely. Budhizmus má na tento jav vynikajúcu kategóriu – nazýva sa to DUCHOVNÝ MATERIALIZMUS. Zdalo by sa, že ide o úplne si odporujúce kategórie, ale nedajme sa pomýliť. Na Duchovnú cestu sa vydáva ten, kto chce lepšie pochopiť skutočnú podstatu javov za „oponou“ Vesmíru, života a smrti a podobných vecí. Podľa učenia Véd na to, aby sme dobre spoznali Javný, t.j. materiálny Svet sme dostali najlepší nástroj, aký len môže existovať – um. Lepší nástroj na poznávanie Sveta Javi – podľa Véd – neexistuje. A tu to prichádza. Um, rozum a intelekt sú „orgány“ Klubieho tela – jedného z deviatich základných tiel v zmysle Védickej tradície. Lenže Klubie telo slúži na spoznávanie Sveta Javi, teda všetko, čo spracováva dostáva pomocou piatich zmyslov. Je to presne tá opica z budhistickej tradície, ktorá sa pozerá na svet z domu s piatimi oknami. A všetci dobre vieme, že nech máme akékoľvek „superokná“, nikdy nám nedokážu podať úplnú a definitívnu informáciu o svete za nimi. Na to sa musíme vybrať z domu von a zbierať skúsenosti inými spôsobmi.
Ak sa vyberieme von – obrazne – vychádzame zo Sveta Javi a týmto nastupujeme na skutočnú Duchovnú cestu. Duchovná cesta je však – logicky – púť „inými cestami“ ako cestou materiálnou, lebo sme vykročili mimo Javi. Takýto človek vstupuje do sféry, ktorá nie je slovami ani len vyjadriteľná či vysvetliteľná. Je to to, čo môže niekto zažiť, ale nikdy to nebude schopný podať v celosti iným ľuďom vo Svete Javi. Určite viete, čo máme na mysli. Logicky z toho vyplýva, že ak už niekto naozaj na takúto cestu vykročil, t.j. rozhodol a odhodlal sa nadobúdať vlastné skúsenostné poznanie „cestovaním“ do Inosvetia (Sveta Navi či až Pravi), tak nemôže si vopred určiť žiadne mantinely. V zmysle Zdravomyslia nám je jasné, že takéto niečo ani nie je možné. To nižšie nemôže obmedzovať to Vyššie, lebo je aj tak len akýmsi „odrazom“ toho Vyššieho. Čím hrubšia materializácia, tým menej poznatkov o Vyšších Svetoch. Je to prirodzená vlastnosť Stavby Vesmíru.
V našich podmienkach je prejavom duchovného materializmu ten, kto sa síce rád pohráva s myšlienkou, že „patrí medzi Slovanov“, ale za žiadnych okolností nie je ochotný „uvoľniť mantinel“, ktorý sa najčastejšie volá Ježiško alebo Mária. V zmysle predchádzajúceho odstavca nikto, kto reálne vstupuje na Cestu Duchovného poznávania si nemôže vopred dať podmienku, koho či čo na tejto ceste nájde a čo nie. Ak si nejaký kresťan vopred povie, že síce je Slovan, ale Ježiško je aj tak pevným mantinelom na je duchovnej ceste, tak nejde po nijakej Duchovnej Ceste. Podľa učenia budhizmu ostal iba v ríši svojho Ega. Nič viac a nič menej, lebo to v budhizme síce nazývame „Ríša bohov“, ale ide len o oblasť vlády Ega. A túto úvahu môžeme dokončiť vysvetlením takejto udalosti z pohľadu Bielej, Budhistickej Tantry. Ak totiž na začiatku naozajstnej Duchovnej cesty odvrhnem všetko – nech tomu iní veria aj tisícročia – a začnem spoznávať „z nuly“, tak som nič nestratil. Ak totiž „Ježiško“ je naozaj pevným stĺpom Vesmíru, ak na ňom naozaj stojí celý Vesmír, tak ho jednoducho v Inosvete – čo je naozajstný Vesmír – musím nevyhnutne stretnúť. No a potom už som sa k nemu dostal skúsenostne, t.j. na základe vlastného úsilia, a teda stal sa mojou Múdrosťou. Ale ak ho tam naozaj nestretnem – a ani podľa podania Predkov, Véd – ho tam v pozícii “stĺpa” niet, tak spoznám Pravdu. Nuž aj tak nečakajte, že kresťania nastúpia na skutočnú Cestu Duchovného vývoja. Im stačí tá, ktorú im dodáva ich Pán… Ale v tom je podstata Veku, v ktorom žijeme. Veľa je povolaných – dnes každý môže siahnuť po Védickom poznaní Predkov – ale málo vyvolených – koľkí tak naozaj, bez „mantinelových“ podmienok robia?
V súvislosti s cestami do Inosvetia si pripomeňme jeden z prastarých zvykov našich Predkov. V našej tradícii vychovávajú vnúčatá starí rodičia. Dospelí ľudia, ktorí už odchovali svoje deti, odchádzali na nejaký čas do úzadia, aby získali na vlastnej koži skúsenosť s cestou do Inosvetia. Inými slovami, museli sami zistiť, kde po smrti pôjdu. Na tieto účely sa dávali zatvárať do dolmenov, pričom im nechávali voľný iba malý otvor, aby im členovia Rodu mohli nosiť jedlo. Niekto tam ostal dlhšie, niekto kratšie, ale pokiaľ naozaj neopustil telo a nevstúpil do Inosvetia, t.j. pokiaľ „neuvidel“ kde po svojej smrti pôjde, dovtedy nemal právo vychovávať vnúčatá. Len ten môže učiť, kto vie. Po dosiahnutí poznania sa dali vybrať a mohli sa venovať výchove mladého pokolenia. Mali poznanie a vedeli ho
správnym spôsobom vnúčatám podať.
O kresťanstve sme už povedali dosť, ale predsa ešte niečo. Centrom kresťanstva je Ukrižovanie. Je to vražda, zabitie umučením pomocou pribitia, t.j. ukrižovania na prekrížených brvnách. Kresťania sa snažia, vyvíjajú veľké úsilie na to, aby skryli skutočnú podstatu slova „ukrižovanie“ tak, že mu dali – ako inak – inú podstatu. Je to pre nich akýsi cirkevný útvar, predmet dekoratívno-príkladného, názorného umenia či vyzdobený, šperkmi okrášlený predmet. Slovu „ukrižovať“, ktoré má vnútorný zmysel sebaobetovania, pridali iba pustý význam slova a prednášania rečí pred duchovne nemohúcim auditóriom. Urobili to preto, aby naučili svojich nasledovníkov sa bez umu klaňať zobrazeniu trestu a by si títo slepo ctili vražedný nástroj použitý na toho, kto učil ľudí spravodlivosti a ľúbosti. Je to úplne rovnaké, ako keby si deti obeseného či sťatého otca museli uctievať šibenicu či gilotínu a klaňať sa tomu, kto na nej visí, resp. komu odťali hlavu, a navyše, aby nosili na sebe vyobrazenie tohto trestu, t.j. napríklad šibenicu či gilotínu. Kresťania úmyselne a zámerne učili svoje ovečky nasledovníkov pozerať na zobrazovanie trestu bez otrasenia, aby sa potom ľudia nedesili, keď takto budú trestať lásku a spravodlivosť. Takto tvari naučili ľudí nevidieť svoju vlastnú samovražednú činnosť: ničenie Prírody, dopustenie škodlivej technokratizácie, ničenie genofondu a kultúrneho bohatstva Predkov. A kto vlastne je ten „vzorový“ kresťan? Je to človek, ktorý sám seba nazýva kresťanom, ale v skutočnej, pravdivej podstate nežije tak, ako kázal Kristus. Je otrokom tvarov a ich rodového bôžika – Savaofa-Jehovu-Jahveho. Robí na ich blaho a proti všetkému ľudstvu. Na ich závodoch a pod ich vedením, plní nimi napísané zákony, prijíma hodnoty, ktoré mu „pripravili“, vo svojich modlitbách sám seba nazýva služobníkom, či otrokom božím, t.j. otrokom Savaofa.
A prečo si ako symbol ducha svätého vybrali práve holuba? Pretože holub je najpodlejší so všetkých vtákov, lebo jedine holuby do smrti ubíjajú svojich chorých alebo ranených spolubratov. Preto a nie náhodou ho kresťania vybrali ako stelesnenie svojho ducha a sveta medzi ľuďmi.
Ak sa vrátime k citátu z Velesovej knihy na začiatku článku, tak kresťania sú – samozrejme – tí spomínaní Gréci. Ako sme už hovorili, v čase pokresťančovania Slovanov ešte názov „kresťanstvo“ neexistoval. Ale o tom sme už písali dosť. A je tam aj ďalšia informácia – máme Meno Slávy! Áno, sme Slovania a Slovieni. Čítate dobre – nijakí „Sloveni“. Snahy „zviditeľniť“ nás cestou modernej vedy sú síce dojemné, ale slovo Slovien je správne. Je tvorené z koreňa dvoch slov – Slav a Veni, t.j. vény, žily. Ide o “negramotný” prepis zo Staroslovienskej Bukvice, lebo ako aj v dnešnej ruštine ”е” čítame ako “ie”, alebo ”je”. Sú to tí Slovania, ktorí žijú podľa Zákonov Rita, t.j. v Rytme Vesmíru a teda dohliadajú na čistotu krvi vo svojich žilách. Teda Slav a Žily. Slovan starajúci sa o čistotu krvi svojho národa. Ďalej, „naviazanie“ nás na indickú kultúru je síce správny postreh, akurát je to naopak. My – naši Predkovia – priniesli Védické poznanie do Indie a NIE naopak. Sanskrit síce je literatúrnym jazykom starej Indie – už sme tiež o tom hovorili – ale pochádza z ruského uzlíkového písma, a preto aj jeho písmená vyzerajú ako navrchu priviazané uzlíkmi. 30% koreňa Sanskritu sú dodnes detekovateľné ruské slová. Slovo v sanskrite môže mať do 50 významov, ale takáto mnohoznačnosť je prítomná aj v našom jazyku – nehovoriac o Staroslovienskej Bukvici.
V súvislosti so Slovienmi si pripomeňme ešte mesto Novgorod. Znamená Nové Mesto – názov nijako nie výnimočný, to isté znamená napríklad aj Neapol či Cartagena. Ale keď Nové Mesto je nové mesto, tak ako sa volalo staré, pôvodné mesto? Teraz máme Leto 7520 od UMHCH, pričom v Lete 1331 od UMHCH bolo založené mesto Sloviensk, na mieste ktorého bol neskôr postavený Novgorod.
Poznanie, ktoré určite máme nadobudnúť je odkaz našich Predkov. Volch Velimudr to vyjadril jasne:
Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš.
Sme súčasťou Vesmíru a máme v ňom svoje poslanie. Iné národy majú tiež svoje poslania. Ak my sme napríklad hlavou, tak našu evolučnú úlohu naplníme len vtedy, keď sa budeme chovať ako hlava. Ale telo má aj žalúdok, srdce, pľúca, obličky a podobne. Aký význam by malo, ak by sa hlava  chcela chovať ako srdce či žalúdok? Nie, organizmus bude len vtedy zdravý, ak všetky jeho orgány budú fungovať tak, ako majú a nie inak. Preto ani cudzia tradícia pre nás nič neznamená, lebo iné národy majú iné úlohy. Rasizmus je v podaní našich starých textov učenie, na ktorého základe sa každá „rasa“ má chovať podľa podania svojich Predkov – nie cudzích. A čo získa Slovan, ak sa silou mocou „montuje“ medzi kresťanov? Zastavuje svoju evolúciu, dokázal, že Príroda mu dala niečo zbytočne, pretože to nepoužil, ba dokonca sa takýto ľudia môžu po globálnych zmenách – ktoré sú pred dvermi – stať opicami (ak prežijú). Pretože nerozvíjali odkaz vlastných Predkov dokázali, že rozum dostali zbytočne. Väčšina z nich však pôjde tam, kde celý život chcela – k Savaofovi, Pánovi svojmu. A tí ostatní budú môcť „spokojne“ – ako opice – čakať do budúcej kataklizmy a zistiť, ako sa vlastne zvieratá v Noci Svaroga majú, ako si ich tvari a hybridi „vážia“… Aj preto je vo Védach napísané:
 Splniť svoju úlohu polovičato je viac ako cudziu vrchovato.
Čo sú to tie Védy? Sú to Sväté písma Slovanov a Árijcov. Prastaré Védy sú zapísané Nauzami (Uzlíkovým Písmom) a sú zmotané do Klbiek uložených v špeciálnych brezových či drevených obaloch. Jedny z najstaršie kníh Véd vôbec sú Obrazové Charatie alebo Hlbinné knihy. Sú napísané na pergamene, t.j. špeciálne vypracovanej koži „Viazou“, t.j. Objemovými Tragami. Charatie písali Obrazovými Tragami a Karunou, ktorá má plošné zobrazenie. Védy boli písané aj v Santiách, v ktorých sa Runy črtali, t.j. vtláčali a potom vyfarbovali červenou farbou na tenké pliešky – strieborné, zlaté, platinové, alebo zo železa. Za zmienku stojí názov „zlato“. V našich, slovanských jazykoch je to skratka – varovanie – pozostávajúce z dvoch slov: „zlo to“. Zlato ako nerast je úplne v poriadku, je to akumulátor energie Slnka. Zlo, ktoré začalo spôsobovať je zapríčinené tým, že je dôležité pre tvarov. A preto naši Predkovia dali do názvu varovanie, že spôsobuje zlo. Následne bola časť Véd prepísaná do sanskritu a daná obyvateľom Dravídie, t.j. starej Indie.
Védy sú spôsobom odovzdávania Všeobjemnej Skúsenosti našich Predkov písaným spôsobom. Hodnota a svedectvá v nich uložené sú pre bielych ľudí – Slovanov a Árijcov – nevyčísliteľné a nezmerateľné, lebo od toho, ako si ich znova osvoja Ruskí, t.j. Bieli ľudia, či inak Rasa, t.j. od toho, či Védické Poznanie sa stane našim vlastným poznaním závisí nielen OSUD ČLOVEČENSTVA, ale aj všetkého života na Midgard-Zemi. A tu je odpoveď na otázky dátumu a rozsahu nadchádzajúcej kataklizmy. Hoci vo Védach máme o jej príchode vrátane dátumov informácie, nie je všetko také jednoduché. Každý z nás má svoju evolučnú cestu, má úlohu, ktorú potrebuje v tomto živote prejsť, aby mohol postúpiť do „vyššieho ročníka“. No v skutočnosti prechod do nového priestoru začala naša Slnečná sústava nie v tomto roku, ale už r. 2008. Podľa varovania Véd síce máme poznať súvislosti, ktoré budú viesť k zničeniu civilizácie a aj to, že tvari sa nezdajú bez boja, no zároveň máme varovania, že všetko ide podľa plánu našich Bohov, a tento plán nie je nikde zapísaný, t.j. nikto okrem Bohov ho nepozná. Podľa toho, ako sme sa na tieto veci nachystali a čo už máme za sebou sa v okamihu kataklizmy ocitneme v zodpovedajúcom paralelnom Vesmíre – ktorých je nezmerateľné množstvo. Materialistom sa to ťažko predstavuje, ale naše Védy sú pre nás. Čím viac bielych ľudí – ktorých dedičstvom sú – ich spozná a osvojí si, podľa toho sa vyvinie – hoci možno na poslednú chvíľu – aj samotná realita vstupu do nového Veku Vlka pod kontrolou Boha Velesa. To zároveň znamená, že všetci tí, ktorí nie sú ochotní sa obrátiť na dedičstvo vlastných Predkov – pretože napríklad Ježiško je nich lákavejší – pridávajú klince do rakvy života na Midgard-Zemi. Ale inak to už nebude. Egregor potomkov Svätej Rasy sa aj tak zväčšuje – a práve jeho skutočná kvalita bude determinovať celý charakter a rozsah zmeny. Hoci príde aj zmena Vekov aj kataklizma, môže tak byť presne podľa už známych dátumov, ale môže to prísť aj o 3 až 5 rokov. Isté je len jedno – všetko sa naplní, len nám nie je známe ako. Napriek tomu máme jasné „inštrukcie“ ako sa chovať.
Spočiatku bola Slovansko-Árijská písomnosť obrazná, t.j. hieroglyfická. Jeden takýto obraz obsahoval oveľa viac informácií než jeden znak hláskového a o to skôr fonetického písma. Človek, ktorý ovláda obrazovú písomnosť – podľa vyzretosti jeho svetonázoru – je úplne zrelá osobnosť, zatiaľ čo ten, kto ovláda iba fonetickú písomnosť, nemusí ešte vedieť všetko.  Za dávnych čias všetci žreci vedeli čítať písomnosti nielen foneticky, ale najmä na bázovej úrovni. V Slovansko-Árijskom Uzlíkovom písme sa nite zvestovania zväzovali do uzlíkov, ktoré vytvárali slová či významy. Odtiaľ pochádzajú ešte aj dnes – hoci už iba podvedome – používané výrazy, ako sú: urobiť si uzlík (napr. na vreckovke) na zapamätanie, vzájomne prezviazané udalosti, viazať slovo so slovom, vyjadrovať sa spletito, zauzlený či spletitý problém, nadväzovať na príbeh, zapletený príbeh a pod. Myšlienka sa tiahne príbehom ako zlatá či červená niť – dôležité myšlienky sa viazali červenou niťou. Naviazané nite sa stáčali do klbka, odkiaľ pochádza výraz ako stratiť niť myšlienky, spletené, domotané myšlienky, zauzlený význam. Vo štvrtom diele Slovansko-Árijských Véd – „Zdroj Života“, sa v Druhej Vesti hovorí: „Zvuky bojov prenikali do sveta, čo oživeným bol na Midgard-Zemi. V samom pohraničí bola tá Zem a na nej žila Rasa Svetla čistého. Pamäť uchovala množstvo čias, do uzlíkov zviazala niť minulých bojov“.
Keď sa našich Zemí zmocnili tvari, tak aby ukryli pravdu o svojom pôvode a svojej nenávisti k Rase a okupácii našej Zeme, vyhlásili „nauzy“, t.j. uzlíkové písmo za čarodejníctvo a nosenie „obajania“, t.j. uzlíkov-oberegov (od slova „bajať“ – hovoriť) za hriešny čin.
Rovinné zobrazovanie znakov Uzlíkového písma nazývame Objemovými Tragami alebo Viazami. Schopnosť objemového videnia sa dosahuje rozostrením zraku pravého a ľavého oka. Stereoskopický efekt sa zosilní pomocou vizualizácie na text uloženej myšlienkovej formy. Takto farebné, holografické, pohyblivé obrázky vysvetľujú význam toho, čo bolo napísané. Tieto Objemové Tragi odovzdávajú mnohorozmerné veličiny a mnohorozmerné významy.
Objemové Tragi sú na písanie a čítanie veľmi zložité, a preto ich používajú iba špeciálne vyškolení Da´Árijskí Žreci Ochrancovia. Pre menej znalých žrecov sa Charatie (texty) písali Tragami a Karunami, ktoré už majú rovinnejšie zobrazenie ale aj tak umožňujú odovzdávať obrazové významy. Písomníctvo Karuna sa nazýva tak preto, lebo prvá runa je „Ka“, ktorá ak je vpredu označuje zväz či spojenie. Znamená to, že Karuna je zborník rôznych obrazov. Obsahuje 144 základných rún, ktoré sa dopĺňajú ešte runami času, runami jednotných obrazov, runami meniacich sa obrazov, runami prenikajúcich obrazov atď. Napríklad na napísanie Knihy Svetla bolo použitých 256 rún. Čo sa týka celkovej zložitosti tohto systému rún a ich počtu, tak ich počet sa v Karune blíži k 5 miliónom.
Védy neboli písané iba v Charatiách, t.j. pergamenových knihách, ale aj v Santiách, v ktorých sú runy načrtané na listoch z ušľachtilých kovov. Každá Santia pozostáva zo 16 šlôk, každá šloka z 9 riadkov, na každej strane je pod jednou čiarou-črtou – nazývanou nebeskou –načrtaných 16 rún. Na každej plechovej doštičke sú 4 šloky – po 2 z každej strany. Deväť Santií na 36 doštičkách tvorí jeden Kruh. Tieto doštičky, ktoré obsahujú 144 šlôk, sú spojné tromi krúžkami, ktoré symbolizujú tri Svety: Jav, Nav a Prav. Deväť Kruhov Santií obsahujúcich 1 296 šlôk, alebo 11 664 riadkov, alebo 186 624 vzájomne riadiacich Ch´Árijských rún, vytvára významový Obrazový zborník, ktorý sa od prastarých čias nazýva Véda, alebo – ak bol použitý neskorší prepis do latinky – Edda.
Keď sú Santie zapísané Karunou, tak v súlade s kľúčovými karunami sa text môže čítať nie iba zľava doprava, ale aj sprava doľava, a taktiež sa dá čítať smerom nadol a nahor, pričom obsah záznamu si stále uchováva zmysel. Okrem tohto štvorsmerného čítania sa text ešte dá čítať aj zmiešanie, t.j. ako obrazy rôznych karún, stojacich buď vedľa seba alebo v určenom rozstupe, a takto pridávajú jeden obraz na druhý a výsledný obraz je tak oveľa objemnejší.
Santie boli napísané pred 40 tisíc rokmi. Obsahujú Zápovede dané národom Rasy a svedectvá o budúcich udalostiach počas Svarožieho Kruhu a Deväťdesiatichdeviatich Kruhoch Života, t.j. na obdobie 40 176 Liet. Okrem toho obsahujú aj ďalšie informácie. Neskôr bola časť týchto svedectiev, ako aj svedectvá o dedičstve Slovanov a Árijcov na Midgard-Zemi zapísaná v Slovienskych Charatiách polorunickou, slovienskou zostavou, tiež v Hlaholických Charatiách (hlaholikou), v Staroruských Volchvaroch (text je na doštičkách z duba, cédra, alebo jaseňa a to Svätoruským, runovým písmom).
Z Trag a Karun vytvorili rôzne druhy písma: ru-niky, črty a rezy, veľký a malý futark, Bukvica, Hlaholika, cyrilika, byzantský uniciál, cirkevno-slovanská abeceda, staroruská azbuka a aj iné, ďalšie druhy žrecovských písiem.
Okrem dokonalého písomného systému používali národy Rasy odpradávna aj vyššiu, Ch´Árijskú aritmetiku, ktorá umožňuje vykonávať výpočty pre výstavbu najzložitejších architektonických útvarov s presnosťou nedosiahnuteľnou súčasnej matematickej vede, ale aj riešiť zložité úlohy kozmickej navigácie transformácie Vajtmar pri ich prechode z prostredia jedného druhu rozmernosti do druhého druhu rozmernosti s potrebným koeficientom zmiešania v čase a zachovaním formy. Pre takéto výpočty tradične používame dokonalý systém mier a vzdialeností, t.j. používame Piaďový systém, pretože je priamo odvodený od častí človečieho tela.
Za starých čias keď človek raz počul Védickú náuku z úst duchovného učiteľa, tak nielenže si všetko zapamätal, ale si aj uvedomil zmysel všetkého, čo mu bolo povedané. Napriek tomu však Žreci predvídali, že ľudia v budúcnosti budú veľmi ohraničení vo svojich schopnostiach, a preto asi pred 5 tisíc rokmi Védy zosystematizovali a zapísali. V prvom rade uložili do Rig, Jadžur, Sama a Adharvéd náuku správneho používania štyroch Živlov Prírody: Ohňa, Vzduchu, Vody a Zeme. Potom vo Vedante Sutre vysvetlil Mudrc Viazaveda zmysel hlavného, riadiaceho Živlu – Akaši – éteru, noosféry, mysle. Vedanta je preto posledné, záverečné slovo Véd. Ale najhlbší, posvätný význam Stavby Sveta je uložený v Šrimad-Bhagavate, kde sú vysvetlené vzájomné vzťahy medzi Dušou a Najvyšším.
Prečo toto nastalo a mohlo byť predvídané pred asi 5 tisíc rokmi? Pretože Éra, v ktorej žijeme sa nie náhodou volá Noc Svaroga. Toto je náš, slovanský názov. Árijský jazyk číta tie isté runy inak – a dostávame výraz Kali Juga. Juga je časové obdobie, cyklicky sa opakujúce epochy, ktorými vývojovo prechádza Všehomír, t.j. Vesmír. Jeden cyklus štyroch júg sa nazýva Divia-juga, t.j. Božská juga, život Brahmu – Roda. Podľa Véd existujú štyri jugy:
Satia Juga je zlatý vek. Je charakterizovaný spravodlivosťou, Múdrosťou, Duchovnosťou a neexistenciou nevedomosti, nemravnosti a násilia. Trvá 1 728 000 Liet.
Treta Juga je strieborný vek. Je charakterizovaný objavením sa nemravnosti a celkovo „chybového“ správania sa. trvá 1 296 000 Liet.
Dvapara Juga je bronzový vek. Je charakterizovaný veľkým úpadkom cnosti a spravodlivosti. Trvá 864 000 Liet.
Kali Juga je železný, nešťastný vek. Charakterizujú ho spory, nevedomosť, bezbožníctvo a v podstate totálna neprítomnosť cnosti. Trvá 432 000 Liet.
My žijeme v časoch Kali Jugy, ktorá sa začala pred cca 5 tisíc rokmi, a práve preto v tých časoch pristáli na Zemi Siví. V časoch nešťastného veku je hriech natoľko rozšírený, že na konci Kali Jugy sa musí objaviť Kalka-Avatar, ktorý ničí démonov a začína novú Satiu Jugu. Potom sa celý cyklus začína znovu. Keď sa tieto štyri Jugy zopakujú 10 000 krát, tak predstavujú jeden Brahmov deň.
Brahma je náš Rod. Je to prvá narodená bytosť vo Všehomíre, t.j. Vesmíre, Tvorca všetkých svetov a bytostí vnútri vesmírneho vajíčka. Brahma žije 100 „Liet“, ktoré v pozemských meradlách zodpovedajú 311 triliónom a 40 biliónom pozemských rokov. Jeden jeho deň sa rovná 4 320 000 000 našich pozemských rokov, jeho noc trvá rovnako dlho. Každých 100 takýchto „rokov“ Brahma zomiera a nastáva zničenie Vesmíru. To znamená, že energia, ktorá bola prejavená Ramchom sa opäť vracia do Ramchu. Potom odznova – pokiaľ je potrebné, aby jestvoval kozmický svet, prejaví sa vôľa Ramchu a Brahma sa znova narodí. Brahma je tvorené zo slov „Б“ (Большой, t.j. Veľký), „рахма“, t.j. jediný, prekrásna ochrana vedenia, poznania. Árijský koreň „rach“ dodnes žije v slovanských jazykoch. Ešte donedávna sme – rovnako ako Rusi či Ukrajinci – „rachovali“, t.j. „rachovať“ znamená spájať rozličné čísla, zjednocovať ich do jedného. „Neracha“ bol človek, ktorý bol protikladom „racha“, t.j. protiklad krásy, poriadku. Už ostáva len výraz Brahman (Brachman), čo je Vedún, svätoslúžiteľ.
Sme na prahu malého, 10 tisíc rokov dlhého Dňa Svaroga, ktorý je jedným z „presvetlení“ veľkej Noci Svaroga. Z pohľadu nášho života však môžeme bez problémov podať, že sme na prahu Dňa Svaroga. Ak budeme správne reagovať na poznanie našich Predkov – podaný v písomnej forme vedenia, t.j. Véd, tak pri ďalšom príchode Noci Svaroga tu už nebudeme mať čo robiť. Ostane tu však naše potomstvo – ktoré rovnako ako my musí získavať skúsenosti, aby sme sa zase raz mohli spolu stretnúť vo vyšších Svetoch Slavi či Pravi. Preto ich musíme zodpovedne vychovať a dať im jasný odkaz do budúcnosti. Ale ak to prekombinujeme – napr. cez kadejakých Ježiškov a Márie – tak sa tu môžeme nájsť aj my sami na opakované lekcie – reparáty. Pretože smerom dopredu bude narastať krutosť Noci Svaroga, tak naozaj niet čo závidieť. Ale to je jediná cesta vpred a osobné rozhodnutie každého človeka.
Rozdeľ a panuj, t.j. podrob si je dlhodobou taktikou tvarov proti nám. Do nášho kultúrneho prostredia nám už dávnejšie naimplementovali „umelé“ národy. O „technológii výroby“ nemeckého národa sme už hovorili. Cieľom bolo vytvoriť geneticky silných jedincov bez védického podkladu, aby mohli vojensky zničiť Slovanov v Európe. Ako vieme, vojensky nás nikdy Nemci nedokázali poraziť, a preto musela nastúpiť aj špinavá diplomacia a vnútorné rozdelenie Slovanov. „Genetický materiál“ získavali dlhodobým drancovaním slovanských zemí – území Kyjevskej Rusi – čo „zabezpečovali“ Chazari a Byzancia. Dospelých zabíjali a deti cez trh v Konštantínopole postupne predávali do Západnej Európy, a tak vznikol „Nemecký národ“.
Ďalší „umelý národ“ sú Maďari. Hoci geneticky s pôvodnými „kamošmi“ Chazarov nemajú dnes v podstate nič spoločného, vymytím mozgov našim ľuďom postupne vytvorili umelý národ, ktorý bez akýchkoľvek škrupúľ začal likvidáciu védickej kultúry našich Predkov. Tu siahnime po knihe G. A. Sidorova Хронолого-эзотерический анализ развития современной цивилизации, časti prvej. Napríklad posledná veta na strane 61, ktorá pokračuje ako prvá na str. 62 a znie: „Na juhu si podrobil svojej vláde Pečenegov, na západe uzavrel spojenectvo s védickými Uhrami, ktorí prišli do Panónie“. Pán Sidorov má v tomto očividné nedostatky. Védická kultúra – aj keď na inom mieste sa zmienil, že Védy „vymyslel“ jeden človek – existovala na našom území už za vlády kniežaťa Sviatoslava. Védickú kultúru však nikdy nevyznávali Maďari, lebo títo v tomto období boli sotva čo „prídení“ na naše územie. Slovieni – domáce etnikum, naši Predkovia tu boli oddávna. Hoci Maďari „oficiálne“ prišli na naše územie hneď začiatkom 10. storočia n. l., v žiadnom prípade nezískali nad nami kontrolu. Mauro Orbini hovorí o poslednom védickom vládcovi na našom území, ktorý zomrel r. 991 a volal sa Sveulado. Teda nielenže si nás Maďari nepodrobili, ale podľa Sidorova s nami knieža Sviatoslav uzavrel spojenectvo, keď chystal trestnú výpravu proti Chazarom. Žeby zároveň pán Sidorov zabudol, že tí jediní, ktorí v tomto období prišli na naše územie boli Maďari, a títo presne naopak, boli dlhoročnými spojencami Chazarov? Naši Predkovia – Slovieni – používali víťazný pokrik „URA“. Je to prastarý víťazný pokrik Slovanov a Árijcov, je to pokrik, ktorý vyjadruje oduševnenie, odobrenie vytrženia. „UR“ znamená Svetlo a „RA“ je nám už známe Prvopočiatočné Svetlo. Znamená teda „Svetlo Najvyššieho“ a je typický VYLOŽENE pre príslušníkov VÉDICKEJ KULTÚRY. Je však pravdou, že pre našich nepriateľov to bolo často to posledné, čo počuli. Nečudo, že bol pre nich veľmi obávaný. Nuž kľudne môžeme čakať, že ho prišelci začali používať skomolene, a tak vznikol názov „Uhri“. A neskôr – po spolupráci na vyvraždení našich Predkov – ho začali používať aj na seba – veď mali ešte v živej pamäti strach z tých, ktorí ho používali a Veľká Tartaria stále existovala. Teda védickí Uhri – s ktorými Sviatoslav uzavrel spojenectvo – určite neboli Maďari. Za prvé preto, lebo s védickou kultúrou nemali nikdy nič spoločné, za druhé preto, lebo v tom čase neovládali naše územie. A ak by nebolo došlo k jatkám Slovanov na Kyjevskej Rusi – pokresťančenie Slovanov cirkevne „svätým“ Krvavým Vladimírom – a následne u nás, tak by sa dnes na nich už dávno zabudlo. V každom prípade by si pán Sidorov mal najskôr doštudovať problematiku Slovienov v časoch a priestore Veľkej Moravy a nie iba šíriť nepodložené špekulácie. A hoci jeho knihy je dobré prečítať, bez Zdravomyslia ani na krok.
V našich krajoch je menej známa beštialita, s akou rozdelili kresťania Srbov a vytvorili „nový“, ale umelý národ Chorvátov.
My už dávno vieme, že na to, aby sme pochopili význam a dejinnú dôležitosť Slovanov v Európe nám stačí si prečítať Maura Orbiniho. Ostané zdroje boli – bohužiaľ – ale úmyselne a systematicky zničené. Ale aj napriek tomu niečo sem tam zostalo. Napríklad v kronike Pavla Diakona sa hovorí o tom, ako Slovania r. 611 spustošili Istriu. V liste patriarchu Nikolaja II (1084 – 1111) cisárovi Alexandrovi sa hovorí, že Avari (pod týmto menom najčastejšie figurujú Slovania) ovládali Peloponéz 218 rokov, a teda rímska moc tam nemala od konca 6. storočia po r. 810 svojich miestodržiteľov. V kronike Izidora, sevillského biskupa sa hovorí, že začiatkom panovania Heraklea (r. 610), sa Slovania zmocnili Grécka. Sýrsky presbyter Foma, ktorý žil v 7. storočí píše o tom, ako Slovania okolo r. 623 napadli Krétu a iné ostrovy. Historik Pavol Diakon hovorí o tom, ako Slovania r. 642 napadli južné Taliansko. Slovanské vojenské pochody pokračovali v rokoch 618-619, 622 a 626. Podľa údajov Klassena, byzantský cisár Porfyrogen písal, že v tom čase Chorváti po prijatí kresťanstva (očividne predtým, ako nám Cyril a Metod „vynašli“ cyriliku) podpismi vo vlastnom jazyku potvrdili prísahu rímskemu pápežovi, že nebudú bojovať s inými národmi. V jednom z listov pápeža Jána VIII – súčasníka Cyrila a Metoda – sa jednoznačne hovorí, že „slovanské písmená“ boli známe ešte pred Cyrilom a Metodom, a že Cyril ich iba „znovu našiel, znovu objavil“. Existuje aj historické svedectvo byzantského panovníka Konštantína VII (912-959), ktorý v traktáte „De administrando imperio“ napísal, že Chorváti r. 635 po prijatí kresťanského krstu prisahali vernosť rímskemu pápežovi a v dokumente, ktorý bol napísaný „ich vlastným písmom“ sľúbili zachovávať mier so svojimi susedmi.
Nuž, tu je zrod „Chorvátskeho“ národa. Sú to tí Srbi, ktorí prví zradili védickú kultúru svojich Predkov, odtrhli sa od ostatných Srbov a prijali kresťanstvo. Učebnicová ukážka temnej kresťanskej diplomacie. Vari ani netreba hovoriť v súvislosti s kresťanstvom o temnej diplomacii – veď inú ani nikdy nemali. Zahrali na nôtu niektorým vodcom – veď knieža bol v našich podmienkach nie dedičný, ale najschopnejší panovník vybratý ľudom na časovo obmedzenú dobu. Kresťania im začali „spievať pesničky“ o ich božej vyvolenosti, ktorá je – akože ináč – už dedičná. Nuž a čo dlhodobo spôsobujú kresťania svojim vlastným bratom – Srbom – už je dostatočne známe.
V súvislosti so Srbmi si pozrite aj túto fotografiu od nášho čitateľa zo Srbska:
*
Podľa dátumu si môžete spomenúť, že ide o predvečer tohtoročných volieb v Srbsku. Temná škvrna zaznamenaná satelitom je výsledok pôsobenia HAARP-u, ktorý spolu s „práškovaním“ a ďalšími „božími“ požehnaniami ovplyvňoval, ako budú ľudia v Srbsku voliť. A máme vôbec poňatia, čo robia s nami? Našich biorobotov to ani nezaujíma…
V Slovansko-Árijských Védach sa hovorí o Zdroji Života. Bol uložený Bohmi v dávnej minulosti do sibírskej zeme. Nikto presne nevie čo to je, ale vieme, že putuje v zemi a v určitých časoch sa približuje k povrchu zeme, pričom na povrchu sa začnú prejavovať nevídané udalosti. Rastliny môžu rásť do nebývalých rozmerov či úrody, ľudia môžu nadobúdať nadľudskú silu a schopnosti. Hoci Kazaci v minulosti svojim bojovým umením bežne vyhrávali nad desaťkrát silnejším nepriateľom, tak teraz sa tento pomer môže zvýšiť na oveľa viac. Malá skupina védicky znalých ľudí môže porážať desiatky tisíc nepriateľov a to bez straty vlastných životov. Ako sa dá takáto sila „prilákať“? Napríklad chorovodmi a celkovo prastarými obradmi a rituálmi. A tu to je – ak sa dáte viesť samozvanými „žrecmi“ či „volchvami“, ktorí si svoje „slovanské“ obrady sami vymysleli a s ostatnými „nepotrebujú“ spolupracovať, alebo ak ste síce v „oduševnenej“, ale iba virtuálnej skupine „Slovanov“, tak sotva môžete očakávať „príchod“ Zdroja Života. Hoci okrem Zdroja Života sa na konci Veku podľa prastarých proroctiev aktívne zapoja aj iné sily, bez vedenia – poznania odkazu našich Predkov (Véd) to jednoducho nepôjde.
  
 


POZNÁME SVOJU MINULOSŤ?

A hľa Dažďbog vytvoril nám toto Vajce (Kozmos),
v ktorom nám svetlo hviezd svieti.
I v tejto priepasti zavesil Dažďbog Zem našu,
aby ona bola držaná.
A tak Duše Pračšurov žiaria nám hviezdami z Irija…
Naučiac sa tejto prastarej Múdrosti,
vrhli sme sa našimi Dušami do tohto (poznania),
Pochádzajúcemu od Bohov.
                     Velesova kniha
Nadišiel Vek Velesa, nuž pozrime sa na Velesovu Knihu. Niektorí ju zatracujú, iní ju považujú za „Knihu kníh“. Je naša, či nie je naša? Patrí k tomu dedičstvu našich Predkov, ktoré nazývame vedenie, t.j. poznanie? Patrí teda medzi Védy? Aby sme vás nenapínali, odpovieme hneď na začiatku – patrí. Ale ak ju chceme vedome používať, musíme si uvedomiť súvislosti, za akých vznikla.
Posledné roky 9. a prvé roky 10. storočia n.l. patrili medzi najkrvavejšie v dejinách Západných Slovanov. Vplyvom najťažšej fázy Noci Svaroga kresťanstvo triumfovalo a nemilosrdne likvidovalo našu kultúru, ktorá mu ako jediná stála v jeho ceste za nastolením panstva čiernej mágie. Bolo to smutné obdobie krutých jatiek našich Predkov, ktoré však bolo predpovedané v Knihe Múdrosti Perúna.
Dnes sa niektorí ľudia oddávajú ilúziám, že hoci aj keď kresťanstvo ako také nie je pre nich dnes riešením, vo svojom čase zohralo akú-takú progresívnu úlohu. Nie, nikdy nijakú progresívnu úlohu nezohrávalo – a ani nemohlo. Démonické zriadenie nemôže dávať to, čo samo nikdy nemalo.
Ak poznáte ľudí, ktorí naozaj vidia energie, tak sa môžete dozvedieť veľmi zaujímavé veci, ktoré sa – u tých, ktorí to naozaj vedia – principiálne zhodujú s védickými svedectvami. Už z knihy Maura Orbiniho vieme, že Metod uvalil na našu krajinu cirkevnú kliatbu. Hoci sa to môže zdať ako naivná stredoveká odrhovačka, je to veľmi vážna vec. Cirkevná kliatba totiž nie je iba diplomatická izolácia, križiacke výpravy a podobné veci súvisiace k pokresťančovaním, je to aj súhrn úkonov čiernej mágie, ktoré sa systematicky proti danej krajine vykonávajú. Tieto majú za cieľ izolovať obyvateľstvo danej krajiny od tokov Svetlej energie – ktoré v Prírode existujú. Čierni mágovia to dobre vedia, a preto, ak chcú to či ono územie podriadiť svojej temnej, čiernej moci, tak okrem vyhladenia dospelého, slobodného obyvateľstva, ktoré nie je ochotné sa dať zotročiť a spálenia všetkých kníh védickej kultúry – čo urobili po celej Európe – zablokujú po celej krajine toky Svetlej energie. Slovania – proti ktorým bolo toto čierne sprisahanie zacielené – nemôžu odolať temnej moci, ak nebudú mať prístup k svojej, t.j. Svetlej energii. Ak vezmeme do úvahy Noc Svaroga a „úspešné“ vyhladenie dospelej populácie, tak po niekoľkých generáciách nastane pre čiernych mágov vytúžený jav: nevedomé obyvateľstvo ich začne volať (čiernymi) kniežatami (KON+AZ = kňaz, t.j. starosloviensky knieža), pričom tá časť populácie, ktorá to už „poslušne“ robí pozostáva z otrokov (v staroslovienčine aj dnešnej ruštine mládencov – veď dospelých, ich rodičov – vyhladili). No a to zároveň dokazuje, že mládež poROBili, t.j. zbavili ich slobody. Neskôr sa to – podľa pozorovaného účinku – prenesie ako názov pre „otrokov“, t.j. pôvodne rabov. A aby im to „nevyšumelo“ z hlavy, tak ich budú na svojich čiernych obradoch – kresťanských omšiach – titulovať „služobníci“, alebo priamo na rusky hovoriacom území „rabmi“ (otrokmi) božími, t.j. služobníkmi či otrokmi Jahveho.
Uvalenie takejto kliatby na konkrétne územie bolo realizované tak, že na všetky toky Svetlej energie v krajine sa postavili „zátarasy“ – cirkevné kliatby – ktoré zablokovali na stáročia prístup obyvateľstva k Svetlej energii. Na energeticky najvýznačnejších miestach, teda tam, kde tradične stávali slovanské chrámy – Kapištia alebo Svätilištia – postavili svoje, kresťanské chrámy. Každodenným opakovaním obradov čiernej mágie – nech si to volajú omše, obrady, vysväcovania, meditácie – dennodenne opakovane utvrdzujú moc starej kliatby. No a tí Slovieni, ktorí sa stali Slovákmi (t.j. kresťanmi), otrocky poslušne – ako ovce či barani – strkajú dennodenne a dobrovoľne svoje hlavy do slučky a radostne sami seba nazývajú služobníkmi božími (Jahveho). Sami sebe udržiavajú kliatbu a posilňujú ju dennodenne. Bozkávajú prstene biskupom a podobným čiernym mágom – možno tie isté prstene, ktoré nosili na rukách ich predchodcovia, keď mučili ich vlastných Predkov. A aby to nebolo málo, tak si ešte čiernych mágov – kňazov – pozývajú domov a dávajú im „vysväcovať“ svoje domy. V krajine ľahko spoznáte miesta, kde sú uložené cirkevné kliatby – blokátory Svetlých energií – podľa postavených krížov. A v takto vytvorenej temnej energetickej mriežke sa bioroboti a tvari cítia dobre. Nie nadarmo kríže nájdete nielen na poliach a lúkach, ale aj na hrebeňoch či štítoch hôr. Je jedno, akú „cover story“ majú na sebe popísanú.
Paradoxom je, že v časoch, keď moc temných mágov – kresťanskej cirkvi – triumfovala, sa ešte ani zďaleka nepodobala na dnešnú cirkev. Dokonca ani sami seba nevolali kresťania. Nazývali sa „grécke náboženstvo“. Ich agenda bola zničiť moc Svetlých síl na Zemi – pretože kvôli zatemneným mozgom sme sa ani my nevedeli dobre orientovať – a urobiť nás otrokmi, čo sa im podarilo. Dlhý čas bola naša vlastná tradícia zakázaná a následne zabudnutá. Ich agenda bola iba naša likvidácia, ale paradoxne sa do ich učenia časom „zamiešali“ védické prvky. Tradičný, slovanský spôsob života – vplyvom spomienok detí, ktorým povraždili rodičov a dali ich na prevýchovu do kláštorov – prešiel často v málo zmenenej podobe do obyčají, ktoré sa postupne začali nazývať kresťanskými. Takto sa vytvoril akýsi konglomerát démonickej, starozákonnej literatúry a védického poznania, ktorý nazývame Nový zákon. Dnes však aj tieto obyčaje väčšina kresťanov poníma značne zjednodušene. Ľudia si naivne myslia, že opakovaním nejakej modlitby a nosením krížika či umiestňovaním krížov vo svojich príbytkoch zaniká povinnosť človeka pred Rodovým Bohom. A úplne najlepší sú tí, ktorí si vytvoria taký „výklad“ písma, z ktorého vždy vychádza, že oni robia všetko správne a tí druhí (tiež kresťania) zase nie, hoci si podávajú ruky v tom istom kresťanskom kostole. No a každý podraz a špinavosť sa „vyhladí“ spoveďou… ale platí iba jedno – nezaniká žiadna povinnosť človeka pred Rodovým Bohom.
Jednou z vecí, ktorá je vo védickom svetonázore zásadná, je otázka opakovaných prevtelení, zrodení či už na Midgard-Zemi alebo v iných Svetoch – reinkarnácií, ako ich populárne nazývame dnes – je základom védickej Viery. Reinkarnácia bola a je integrálnou súčasťou védickej kultúry, bez nej by nemalo zmyslu hovoriť o evolučnom vývoji. Hovoríme o Védach všeobecne, nie iba o indických. O tomto procese hovoria všetky Védy – vrátane Velesovej Knihy.
No toto učenie je z pohľadu kresťanstva heretizmom. Má to svoje opodstatnenie – kresťanstvo je nástroj likvidácie slovanskej kultúry, ale ak by pripustili, že smrť nie je konečný a definitívny koniec, že je tu možnosť „opakovania“ skúšky, ako by si zabezpečili otrockú poslušnosť kresťanských biorobotov?
Tento zákaz reinkarnácie nebol v kresťanských textoch od začiatku – veď sú to odkopírované, aj keď následne upravené védické texty. Tento zákaz si odsúhlasili (hovorí sa, že len rozdielom jedného hlasu) na Nikejskom koncile r. 325. No niektoré veci „zabudli“ vyčiarknuť. V Evanjeliu podľa Matúša sa Ježiš pýta svojich učeníkov, že za koho ho považujú. Sú takí, ktorí si myslia, že je Jánom Krstiteľom, iní ho zase považovali za Izaiáša, či iného proroka. Ako by mohli také niečo čo aj len povedať, ak by nemali na mysli reinkarnáciu? Na inom mieste zase čítame – pri uzdravení chorého v sobotu – ako sa ho pýtajú, že prečo je nešťastník od narodenia slepý? A dávajú aj na výber: preto, lebo zhrešil on, alebo jeho rodičia? Nuž, ak “zhrešili“ jeho rodičia, tak by mohlo ísť o logický, materialistický pohľad. Ale ako – ak nie v minulom živote – mohol zhrešiť on, ak sa už narodil slepý? Nuž čo urobili kresťania na Nikejskom koncile? Odsúhlasili si odchod od Učenia samotného Ježiša Krista. Príčina je jasná – nie slobodu, ale otroctvo. To je voľba čiernych mágov, ale z principiálneho pohľadu je terajšie kresťanské náboženstvo heréza… a to podľa ich vlastných „štandardov“.
Keď sa v slovanských zemiach znovu prebudil záujem o tajné, okultné (t.j. skryté) vedy, tak už boli k dispozícii k nám „importované“ tie zo Západu, pričom spočiatku išlo o astrológiu či Tarot, ktoré sú už založené na Kabbale, čo je základ budovaný na židovských a kresťanských (aj keď heretických) metódach. Treba vedieť, že výklad Tarotu je založený na Kaballe, ale existuje aj výklad runovými kartami. Dnes síce skôr zoženiete karty, ktoré používali Vikingovia, ale to nevadí. Runy je naša tradícia – nevadí či od Východných či Západných Slovanov.
Podobná je situácia aj s tak modernými „energetickými“ liečiteľmi dneška. Na internete sa to hemží rôznymi ponukami anjelských terapií… aký je tu rozdiel oproti našej, tradičnej liečiteľskej praxi? Naši celitelia pracujú so Svetlými energiami, ktoré prúdia v Prírode. Slovanský liečiteľ vás vezme do Prírody, kde sú miesta, ktoré energiu dávajú, alebo ju odoberajú – podľa potreby a povahy choroby. Miesta sú spravidla rozdielne podľa druhu energií a času. Toto je práca so Svetlou energiou. No a potom sú tí, ktorí liečia v mestách – ktoré nikdy neboli našou doménou. Vieme, že v našich zemiach neexistovali mestá nad 10 000 obyvateľov, skôr naopak, takéto lokality nazývame TMA národa, pretože pri takejto koncentrácii ľudí už Príroda stráca schopnosť regenerácie. Ale čo nevyhovuje Svetlej energii, vyhovuje tvarom a Temnej. Na tieto miesta sa oveľa ľahšie kladú a udržiavajú temné energetické mriežky, ktoré potrebujú na udržiavanie ľudí v nevedomosti a otrockej závislosti. Anjelskí liečitelia môžu naozaj pomôcť – ale spravidla dočasne. Ako celý kresťanský egregor – niekomu energiu vezmú a inému ju dajú. Takto si zabezpečia trvalú klientelu.
Keď už hovoríme o kresťanských čiernych mágoch – iní v kresťanstve ani nie sú – tak si povedzme niečo o vyšších silách, ktoré tento problém zahŕňa. Predtým vari iba jednu poznámku. Kresťanskí profesionáli – kňazi – sú všetci čierni mágovia. To však neznamená, že to všetci robia vedome. Medzi kresťanmi niet núdze aj o čestných ľudí, ktorí sa snažia žiť podľa svedomia. Je to však všetko málo platné, vedome či nevedome, ich náboženské úkony okolo Svetla ani nešli. Ide o ich nevedomosť a neochotu (najčastejšie kvôli majetku) sa nad podstatou tohto problému nezaujato zamyslieť. My však vieme, že nevedomosť je jeden z najťažších hriechov…
min_02.jpg
Aby sme si priblížili, komu vlastne slúžia čierni mágovia, siahnime opäť do Velesovej knihy:
Títo dvaja zachvacujú oblohu,
bojuje tu Čiernobog s Bielobogom
a Svargu držia,
aby nebol zvrhnutý tento Boh Sventovit.
Keď sme už spomenuli používanie rún na veštenie, tak v spojitosti s Bielobogom a Čiernobogom si uveďme ich runy a základné významy:
RUNA BIELOBOG
Vieme, že runy majú veľa významov, a preto sa nemôžeme pri práci s nimi fixovať na jediný obraz. Kľúčové slová sú Bielobog, vnútorné JA.
Strom Sveta Runa Bieleho Boha je jeden z najzložitejších obrazov v slovanskej mytológii. Vo Futarku má runa meno Man, Madr, alebo Mannaz – Človek. V našom tradičnom ponímaní je človek obrazom Boha, jeho materializáciou. Ale Boh je celý Vesmír, a preto človek ako mikrokozmos je obrazom Vesmíru, alebo makrokozmos. Os Poznania Sveta je Svetový Strom práve tak, ako chrbtica je osou človeka. Samotná forma Runy Bieleho Boha je svojou podstatou obraz Stromu Sveta a obraz človeka, ktorý stojí s rozpätými dvihnutými rukami smerom k Nebesiam. Runa Bieloboga symbolizuje vnútorné, vo svojej podstate božské JA človeka. Presnejšie tú jeho časť, ktorá uchováva neprechodné, stále Poznanie a Život, teda to, čo patrí k Nebesiam. Slovanskú mágiu nikdy nebudeme ovládať, ak sa neobrátime k nášmu pôvodnému, obrazovému písmu – minimálne Staroslovienskej Bukvici. Nie je síce taká stará ako Runy, ale je to rovnako obrazový systém. Starosloviensky výraz „Мiр“ (dnes je to jeden z významov „Мир“) znamená občinu, spoločenstvo, Rod, teda prostredie, v ktorom sa dozerná na poriadok. V takejto súvislosti runa Bieloboga symbolizuje koncentráciu sily, sily, ktorá navádza Мiр smerom k k absolútnemu Poriadku.
V magickom význame Runa Bieleho Boha predstavuje obranu, ochranu Svetlých Bohov. V germánskych runových nápisoch obsah Runy Bieloboga sčasti odovzdávajú runy Mannaz a Algiz. Samotný obraz slovanského Bieleho Boha predstavuje priamu paralelu obrazu škandinávskeho Boha Heimballra, ktorého prastaré texty nazývajú Bielym Asom. Presne ako Bielobog, je Heimdallr Bohom-Strážcom Poriadku.
Ak sa pri výklade objaví runa Bielobog, tak to hovorí predovšetkým o ochrane Bohov. Nie je dôležité, či ide človeka alebo situáciu. Ak ste žiadali o radu, tak to znamená radu – obráťte sa k svojmu skutočnému, vnútornému JA a porozmýšľajte o motívoch svojich činov. Pokúste sa nájsť to skutočné vnútorné pod slojmi vonkajšieho.
RUNA ČIERNOBOG
V našej prastarej tradícii používame pre tento význam v Karune tieto znaky:
Zobrazenie znamená „CI“, „ČARY“.
Pri výklade označuje nejaký životný zvrat. Ak nesprávne pochopíme znamenia, ktoré nám dávajú Nebesia, tak to môže mať osudové následky. Hlavné je, aby sme neplietli skutočné znamenia Nebies s ilúziami, ktoré tvorí táto runa. Nárast úspechu totiž nie je bez nebezpečenstiev. Nie je prípustné svojvoľné a chaotické chovanie sa. Ochrana v boji je výsledkom modlitby, v ktorej sa žiada o víťazstvo nie pre seba. Nasadenie Sily Nebies vyžaduje absolútne zmierenie. Svetlo prechádza skrz tých, ktorí sú pripravení na obety. Intuícia nie je výdobytok ale dar. Ale existuje variant, keď „Čary“ predstavujú nepochopiteľné, nerozpoznateľné znamenie. Vtedy treba brať do úvahy, že zraniteľnosť je následok nedostatku schopnosti sebaobetovania a Bohovia odopierajú iba v prípade prekročenia miery.
Runa „Čary“ je v mágii jedna z najtajomnejších rún Velesice, ktorej význam nie je jednoduché nájsť. Aby sa vyjasnila, je niekedy vhodné sa pozrieť na jej spojenia s runami západoslovanských runových systémov. O jednom z významov runy „Čary“ – runa „Ýr“ sa hovorí v Staršej Edde:
Šestnástym ja Duch pohnem,
devy dôstojnej,
ktorá je devou milou,
ovládnem Dušou,
pokorím jej úmysly
(Reči Vysokého, 161)
„Čary“ označujú nie plný Mesiac, ale rastúci, alebo ustupujúci. Znamená meniace sa, nestále, meniteľné. Podobnú meniteľnosť ženskej nátury je možné nájsť v Edde:
Never…
ani reči devy,
ani rozhovorom ženy –
na kolese
ich zlepené srdce,
zbabelosť v hrudi ich
(Reči Vysokého, 84)
V Shakespearovom diele Macbeth – čo je dielo, ktoré pri pozornom čítaní je skutočným sprievodcom mágiou Škótska a severného Anglicka – sa hovorí o „tisovej trieske, odlomenej v čase zatmenia Mesiaca“. Červené bobule tisu – stromu Ýr – sa jasne líšia od matných krás severnej zimy, preto ich spájali tajomstvom života a smrti, ktorá podlieha Veľkej Matke (t.j. Žive a Moréne).
Runa „Čary“ obsahuje tajomstvo života a smrti, živej a mŕtvej vody zo slovanských rozprávok. Preto je to jedna z najsilnejších ochranných rún. Ochraňuje napríklad bezmocné dieťatko v lone matky. Ale na túto ochranu je potrebné sa zriecť čohosi nepotrebného, svojich osobných ambícií a „zdvihnutého nosa“. Môže pôsobiť na chovanie sa človeka, robí ho „ohybnejším“, prispôsobivejším, ale opačnou stranou môže byť stav bez „chrbtovej kosti“.
Citát z Velesovej knihy podáva veľkú Múdrosť, Čiernobog aj Bielobog sú nevyhnutnou súčasťou našej evolučnej púte. Hoci hovoríme o obrazoch, podstata duchovného sveta môže byť precítená jedine poľudšteným obrazom – personifikáciou.
Čiernobog je vždy odetý do čierneho – a jeho služobníci túto farbu obľubujú tiež. Je to pripomenutie Temnoty, odkiaľ prichádza. A ako ho spomínajú literárni autori? Puškin hovorí: „Mne deň a noc pokoja nedá môj Čierny Človek“. Jesenin: „Čierny Človek úporne hľadí.“ Vysocký: „Môj Čierny Človek v sivom obleku.“ Čechov no nazýva (veľmi výstižne) „Čiernym Mníchom“. Andersen ho nazýva „Hodinár“, profesor Spalancani. Heine ho volá Saulom Ascherom. Predpovedali ho všetci veľkí poetickí autori minulých storočí.
Čiernobog – hoci niektorí sa divia – obľubuje kríže. Rád číta kresťanské modlitby. Hodiny a hodiny môže opakovať jednu a tú istú modlitbu, lebo sám je fanatikom náboženstva. Ľubovoľného náboženstva. Pre neho nie je dôležité, aké vykonávať obrady, pre neho je dôležité niečo úplne iné: každé náboženstvo zbaviť lásky. Nuž, prečo je na kríži gymnasta? Aby bolo jasné – a toto majú kresťania dennodenne a bez prinútenia na svojich očiach aj doma – že láska a spravodlivosť musia byť a budú potrestané.
Čiernobog nás dnes požiera na každom rohu. Pozerá na nás z obrazoviek televízorov, zo stránok novín a časopisov, za ruku vodí vedcov, dozerá na ich myšlienky, neviditeľne stojí za chrbtami politikov. Jeho cieľom je vytvoriť biorobotov na svoj obraz.
Dnes už vytvoril sebe podobných ľudí, ľudí-manekýnov, pajácov. Vytvoril priemysel vyrábania ľudí-manekýnov, pre neho robia časopisy, televízia, noviny. Mení svet podľa svojho vkusu. A svet Čiernoboga je chladný, neľudský. V takom svete v štandardných domoch žijú štandardní ľudia, manekýni. Deti-manekýni počúvajú strašenia o Čiernom Človeku, mládež-manekýni tancuje brejk a opakuje pohyby robotov. Dospelí-manekýni si obliekajú štandardné čierne obleky či kostým, vozia sa v čiernych autách a vykonávajú nezmyslenú, byrokratickú robotu. V čase oddychu sa manekýni prechádzajú po výstavkách „moderného“ umenia a pozerajú na prázdne plátna.
No v zmysle védickej tradície je Duchovný Svet jediný, všetci Bohovia sú ipostázy Tvorcu, RAMCHU, Najvyššieho. Preto nieto absolútne zlých Bohov, ani absolútne zlo. Podobne ako v Navi sa rodí Jav, tak je aj v Zle obsiahnuté Dobro. Dobro a Zlo sú jednoducho pravou a ľavou rukou Stvoriteľa. Skutočným Zlom je jedine odstúpenie od Duchovnej Púte Rasy (Svargy), ktorá je cestou Pravi. Je to Púť dočasnými zmenami Javi a Navi. Preto Čiernobog nie je sám osebe strašný, strašným sa stáva jedine vtedy, keď dovolíme, aby jeho sila začala prevládať nad silami iných Bohov.
Obracajte sa na – pravslávte – Svetlých Bohov, ktorí ochraňujú Život a Ľúbosť. Tým oslabujete pozície Čiernoboga.
Ak nepoznáte všetkých Bohov – čo nepozná dnes asi nik – môžete v jednom oslovovať všetkých, lebo sú všetci jeden celok. Najlepšie je volať Boha svojho Rodu, ale môžeme sa obracať aj napríklad na Perúna, Velesa či Bieloboga. Na strane Svetla stojí aj Sventovít či duchovia Prírody.
Súčasná moc Čiernoboga na Midgard-Zemi je dočasná, jeho moc je už silno otrasená. Môže a pokúsi sa ešte vytvoriť „Poslednú bitku“, vyliať na ľudí množstvo utrpenia.
Už prešlo tisícročie od čias pokresťančenia Kyjevskej Rusi a Veľkej Moravy. Od čias, kedy v ohni požiarov skončila svoj život Védická Rus. Vtedy z ľadovej kozmickej Tmy prišiel na ruské zeme – vrátane našej – Čiernobog. Kozmos stuhol Nebytím.
No teraz ani nie je dôležité, že Čiernobog prišiel v odeve kresťanského mnícha, pretože mohol prísť aj priamo v odeve služobníka Čiernoboga, čierneho žreca Aida. Prišiel nový čas, pootočil sa Svaroží Kruh bytia, skončilo Svetlo pre Tmu a nastúpil koniec Tmy pre Svetlo.
Koniec Svetla pre Tmu si môžeme názorne predstaviť aj takto:
min_06.jpg
Vtedy namiesto Svaroga a Roda povstal Jehova, na miesto Dažďboga a Chorsa povstal Kristus, na miesto Velesa ochrancu stád a bohatstva (ale nie peňazí, drahých kovov, nehnuteľností a pod.) svätý Vasilij, na miesto Dyja v ipostáze Boha záhrobného Sveta povstal Diabol. Akurát miesto Čiernoboga neprevzal nikto. Proste prišiel Strach: strach pred smrťou aj životom, pred Koncom Sveta…
Slávte veľkého Sventovita:
„Sláva Bohu nášmu!“
Smúťte srdcom našim –
tým ste sa mohli zriecť
od zlého konania nášho,
i tak prišli k dobru.
Nech sa objímajú Božie deti!
A hovorte:
„Všetko stvorené
nemôže vojsť do porušeného umu!“
Porozumejte tomu, lebo len toto dokážete,
lebo tajomstvo to veľké je:
kde Svarog a Perún sú
tam je zároveň aj Sventovit.
Veľké tajomstvo nemôže byť pochopené ľudským umom, ale môže byť precítené srdcom. Ak sa vrátime k predchádzajúcemu citátu vidíme, že ani Bielobog, ani Čiernobog nemôžu zvíťaziť. Znamená to, že obaja udržiavajú rovnováhu medzi Javou a Navou, Dňom a Nocou, Svetlom a Tmou, „aby nebol zvrhnutý tento Boh Sventovit“. Jav aj Nav budú existovať, lebo taký je zákon Pravi.
A dostávame sa k odkazu Velesovej Knihy. Jedni ju zatracujú, iní ju považujú za jediný spoľahlivý zdroj. Tak čo si o nej teda máme myslieť?
Velesova Kniha patrí medzi Védy. Je to poznanie, t.j. „vedenie“, ktoré je však už spracované tak, aby bola šanca, že prežije najťažšiu fázu Noci Svaroga, ktorú predpovedala Kniha Múdrosti Perúna. Bola napísaná v „predvečer“ najväčších triumfov kresťanstva, ktoré sa zavŕšilo pokresťančením Kyjevskej Rusi aj zánikom Veľkej Moravy. Kto pozná Slovansko-Árijské Védy, ten si ľahko môže vyvodiť záver. Velesova Kniha je akousi koncentráciou poznatkov, ktoré však dnes už – pretože naša kultúra bola zničená – samé od seba nemusíme správane dešifrovať. No poznaním ostatných Véd zistíme, že v ničom ostatným Védam neprotirečí, skôr naopak.
Jednou z „úloh“ takých Véd ako je Velesova kniha či Kniha Koľadu bolo pretransformovať prastaré, védické poznanie tak, aby malo šancu prežiť temný vek, vek vlády kresťanstva. Súčasťou našej kultúry je Čítanie hviezd, ktoré dnes poznáme pod názvom horoskopy. Horoskopy ako také nie sú našou tradíciou, ale práve Velesova Kniha a Kniha Koľadu upravili staré poznanie z pôvodného Koľadovho Daru na nové, zvieratníkové tak, aby poznanie ostalo, ale ľudia ho mohli uplatňovať nie v šestnásťkovom, pôvodnom systéme, ale aj v cudzom, dvanástkovom. No a 9 mesiacov Koľadovho Daru bolo nahradených 12 mesiacmi – symbolom kmeňov Izraela či odkazu 12 hlavných nerestí z Corpus Hermeticum.
min_07.jpg
Slovanskom Koľadovom Dare si môžete prečítať samostatný článok, preto sa ním nebudeme detailne zaoberať. No pozrime sa na jeden aspekt, ktorý je dnes aktuálny.
Ako vidíme z obrázku, obdobia Dňa a Noci Svaroga – vrátane rána aj večera – sa cyklicky opakujú (aj keď v skutočnosti musíme brať do úvahy veľkosť precesnej odchýlky). Je to Kon, ktorý nemožno zmeniť. Podľa Konov sa riadia Bohovia aj Démoni, podľa Konov sa chovajú aj ríše, ktoré sú evolučne pod nami: minerálna, rastlinná a zvieracia. Slobodu konať alebo nekonať podľa Konov dostal iba človek.
Čo vlastne znamená, že sme 21. decembra 2012 vstúpili do Veku Velesa? Ako dlho potrvá tento Vek? Jeden Vek z pohľadu Kruholetu Čísloboga (Svarožieho Kruhu zobrazeného na štíte Čísloboga) trvá 1 620 rokov. Teda Vek Velesa bude trvať od roku 2012 do roku 3632, kedy začne Vek Boha Roda.
I Číslobog naše dni tu počíta.
On hovorí svoje čísla Bohom,
Aby bol Deň Svaroga,
Aby bola Noc Svaroga,
Či je čas spať.
Nakoľko on je Javný
On sám je v Božom Dni.
V Noci tu nikoho niet,
Len Boh Did-Dub-Snop náš.
Kniha Velesa
Did-Dub-Snop je jedným z názvov Veľkého Triglava Javi, teda Svaroga-Perúna-Sventovita. Ako vyplýva z citátu, v Noci tu niet nikoho, okrem neho. Nuž, noc skončila, a preto prídu aj iní. No pokračujme ďalej. Naozaj skončil Vek Morény – Vek „Času na spánok“ a nastúpilo Ráno Svaroga? Nejde o nejaký omyl, keďže Vek Rýb ešte chvíľu potrvá a Vek Vodnára – Vek rozkvetu – ešte len nadíde?
Odpoveď je – ako zvyčajne – jednoduchá. Z Véd vieme, že pri poslednom posuve zemských pólov – čomu zodpovedá Letopočet od Veľkého Ochladenia, ktorý má momentálne Leto 13021 – prebehla prílivová vlna Zem 3 krát. Nastala strašná kataklizma a jej následkom Zem nadobudla nový mód na svojom pohybe – precesiu a nutáciu. Práve precesný pohyb spôsobuje, že sa „menia veky“, t.j. že sme teraz napríklad v kresťanskom Veku Rýb. Precesia spôsobuje, že na deň jarnej rovnodennosti vidíme to isté súhvezdie na tom istom mieste iba raz za platónsky rok. Jeden Vek podľa nášho kalendára trvá 1 620 rokov, teda všetky Veky spolu – čo tvorí celý Svarogov kruh alebo Platónov rok, trvajú 25 920 rokov. Táto ešte hyporborejská tradícia bola známa aj v Sumeri. Podľa nájdených tabuliek z chrámov v Nippure a Sippare, jeden hviezdy kruh trval 25 920 rokov. Všimnime si iba, že základom šesťdesiatkovej sústavy je 60. Ak podelíme 25 920 číslom 60, tak dostaneme číslo 432. A naraz vieme, odkiaľ sa vzalo v indickej tradícii číslo 432 000, čo predstavuje v rokoch dĺžku trvania Kali Jugy.
Podľa islandského eposu sa odohrá kozmická bitka Bohov a Antibohov potom, ako do 540 dverí vojde 800 vojakov, t.j. spolu 432 000 vojakov – čo vytvára opäť to isté číslo. Babylonský kňaz Berossos tiež uvádza, že obdobie vládnutia kráľov do Potopy bol 432 000 rokov. Príkladov je vo svete naozaj dosť. Sú to náhody, alebo jednoducho všetky majú spoločnú predlohu, t.j. naše, védické poznanie?
Ale ak podelíme ten istý Svaroží Kruh (Platónov rok) počtom znakov Zodiaku – 12, tak dostaneme, že jeden Vek trvá 25 920 : 12 = 2 160 rokov. Nuž, podľa védickej tradície skončil starý Vek v decembri 2012, podľa kresťanského kalendára skončí Vek Rýb až o 540 rokov (k roku 2012). Nuž, sami budeme mať možnosť zažiť, či vek neľútostného drancovania Prírody bude mať šancu prežiť ďalších 540 rokov…
Ale aby sme sa nezaoberali iba „teóriu“, povedzme si niečo o ďalšom dôkaze starobylosti našej slovanskej kultúry. Už vieme, že etruské písmo je v podstate dialekt ruského jazyka – presnejšie, podľa akademika Čudinova – bieloruské nárečie. Nič o tom nevedia iba tí, ktorí o tom naozaj nič nechcú vedieť. Vôbec nevadí, že medzi takými „odborníkmi“ sú aj tiežslovania. Slovan – ako už naši čitatelia vedia – je Vierovyznanie, nie príslušnosť k nejakému etniku len zato, lebo sa tam niekto narodil. Slovania sú Slovania, kresťania sú kresťania, mohamedáni sú mohamedáni atď. No a argumenty, že „etruština sa nečíta“ platia iba pre tých, ktorí nevedia čítať ani ruštinu. Ale aj takých je vo svete veľa.
Dnes sa pozrieme na nález z mesta Faistos na Kréte. Ide o neveľký disk z dobre vypálenej hliny, priemerom 15,8-16,5 cm. Jeho obe strany pokrýva špirálovito idúci nápis, ktorý je zostavený z množstva znakov presne odtlačených do hliny. Je to najstarší vtláčaný („pečiatkovaný“) nápis na svete a prvé polygrafické dielo vôbec.
min_08.jpg
min_09.jpg
Znaky sú spájané do skupín, ktoré sú rozdelené vertikálnymi líniami. V niektorých skupinách v spodnej časti riadku, napravo od znaku je šikmý šráf, ktorý je špecifickým znakom slovanskej Runiky aj indického slabikového písma Devanagari (my už vieme, ide o staré, ruské, vojenské signálne písmo, odtiaľ „deva na g(h)ore“, ktoré sa používalo na signalizáciu z kopca na kopec do diaľky).
Mnohí vedci sa bezúspešne pokúšali prečítať faistský disk a vykladali ho gréckym, chetitským, starogermánskym aj inými druhmi semitských jazykov. Ale po presvedčení sa, že použité prostriedky a metódy nie sú vhodné na rozlúštenie tohto nápisu, rozhodli sa – hovoriac slovami anglického odborníka na archeológiu Kréty, Johna Devitta Stringfellowa Pendleburyho (1904-1941) – že tento nález bude lepšie „obísť mlčaním“. Je to jeden z článkov v reťazi informačnej blokády.
No stalo sa niečo neočakávané. Ruský vedec, G. S. Grinevič, opierajúc sa o moderné spôsoby dešifrovania, teóriu spojenia v tajných systémoch Claude Elwooda Shannona a metódu akrofonie v komplexe s etymologickou metódou dokázal, že text disku z Faistosu je napísaný starým slovanským jazykom!
Z prekladu do dnešnej ruštiny a z nej do slovenčiny vyplýva, že slovanský národ Rysičov (Rusičov) bol nútený opustiť svoju vlasť – RYSIJUNIJU (Rusko):
Prvá strana disku:
NEŠŤASTIA MINULÉ NESPOČÍTAŠ,
JEDNAKO TRÁPENIA TERAJŠIE SÚ HORŠIE.
NA NOVOM MIESTE VY ZAKÚSITE ICH.
VÁM POSLAL BOH EŠTE MIESTO VO SVETE BOŽOM.
ROZPORY MINULÉ ZABUDNITE.
ČO VÁM POSLAL BOH, OBSTÚPTE
TESNÝMI RADMI.
OBRAŇUJTE HO DŇOM I NOCOU.
ŽIADNE MIESTO NEUPRÁZDNITE.
Z MOCI JEHO SA RADUJTE.
ŽIJÚ EŠTE DIETKY JEHO, VEDIA, ČIE SÚ ONI
V TOM SVETE BOŽOM.
Druhá strana disku:
BUDEME OPÄŤ ŽIŤ, BUDE SLÚŽENIE BOHU,
BUDE VŠETKO V MINULOM – ZAPAMÄTÁME SI, KTO MY SME.
KDE VY BUDETE, DIETKY BUDÚ, NIVY BUDÚ,
DOBRÝ ŽIVOT – ZAPAMÄTÁME SI, KTO MY SME.
DIETKY SÚ – PRIATEĽSTVÁ SÚ – ZAPAMÄTÁME SI, KTO JE.
S ČÍM RÁTAŤ, MUŽI! RYSIJUNIA JE ČAROVNÁ PRE OČI.
NEDÁ SA ZABUDNÚŤ,
NEVYLIEČIŠ SA Z NEJ.
NEJEDEN RAZ BUDE, BUDEME POČUŤ MY:
VY ČÍ BUDETE, RYSIČI, ČO JE PRE VÁS ČESŤ;
NA KUČERÁCH PRILBY; ROZHOVORY O VÁS.
EŠTE NIE JE, BUDEME EŠTE MY,
V TOM SVETE BOŽOM.
Novú vlasť Rusiči našli na Kréte.
„Tragédia udalostí, prežitých Rysičmi – píše G. S. Grinevič – pripomína osud Tripolcov, a to nám dáva dôvod na predpoklad, že Rysiči-Pelasgovia (takto ich nazývali prišelci, Gréci) je slovanský kmeň, ktorý obýval Peloponéz v 3. až 1. tisícročí pred n.l.“
Po katastrofe, ktorá postihla Arktídu, sa mnohé Rody našich Predkov rozišli po Európe, vrátane Peloponézu. Tam zažili hrôzy vyhladzovania celých Rodov Semitmi. Potom sa Rysiči len čiastočne zotavili zo strašných strát, ale uchovali si svoj jazyk. V ich fenických, krétskych, maloázijských aj egejských osadách hovorili tým istým slovansko-árijským jazykom ako doma. Neskôr ich nazvali Pelasgovia. O aké boje išlo?
Na rozhraní 3.-1. storočia pred n.l. sa dala do pohybu záplava Grékov-Achájcov. Obsadili zeme dnešného Grécka, do tla zničili Pelasgov, ich pevnosti. Zo zemou zrovnali Pelasgikon, na mieste ktorého boli schopní až po poldruha tisícročí postaviť Partenon (na kopci Akropola). Mnohí z Pelasgov, ktorí sa dokázali zachrániť pred nájazdníkmi sa preplavili na Krétu, kde ešte prekvitali mestá Pelasgov-Minójcov.
V polovici 2. tisícročia pred n.l. sa Gréci dostali aj na Krétu. Čistokrvné umenie Pelasgov-Minójcov bolo nahradené suchou a bezživotnou štylizáciou. Dovtedy pre Minójčanov typické motívy – kvety, morské zvieratá, chobotnice, delfíny, ktoré sú zobrazené na dvorných freskách a vázach – miznú a ich miesto zaujímajú rozličné grafické štruktúry.
No achájska kultúra mnohé od Minojcov prebrala, vrátane líniového slabikového písma, duchovné obrady a božstvá, vodovod, fresky, odev a mnohé iné.
Asi o 700 rokov neskôr prišiel rozkvet achájsko-mykénskej kultúry, no na grécku zem aj jej priľahlé územia došla druhá nájazdová vlna semitských Grékov, ktorí sú známi pod názvom Dórovia. Po nej nastalo nové obdobie gréckeho vývoja – homérovská doba, podľa mena slepého Homéra. Dobytie Grécka Dórmi vrhlo krajinu na niekoľko storočí nazad.
Neskôr prišli Rimania, ktorí sa snažili odôvodniť svoje panstvo a odvodiť svoj pôvod od Bohov. Títo systematicky zničili stopy po Pelasgoch, aby ich zotreli z pamäte ľudstva. Aj preto si dnes mnohí myslia, že Rimania sú učiteľmi Západnej Európy.
No my už aj na základe výskumov vieme, že učitelia učiteľov boli Etruskovia. Napríklad grécky historik Hellanikos (485-400 pred n.l.) tvrdí, že Etruskovia sú vetva Pelasgov, ktorí – keďže boli vyhnaní Grékmi – osídlili nové oblasti, ktoré dostali názov Tyrrénia. Etruskami ich nazvali až Rimania Latínci, Gréci ich nazývali Tyrréncami. Samotní Etruskovia, podľa starovekého autora „Rímskych starožitností“, Dionýza Halikarnaského (1. st. n.l.) seba nazývali Raséni. V Geografickom slovníku Štefana Byzantského sú Etruskovia vyslovene nazvaní slovanským národom. Okrem týchto zdrojov, slovanský pôvod Etruskov potvrdzuje aj Titus Livius (1. st. n.l.), starogrécky geograf Strabón (1. st. n.l.), starogrécky učenec Ptolemaios (2.-1. st. pred n.l.), Diodoros Sicílsky (1. st. pred n.l.), rímsky učenec Plínius Starší (1. st. n.l.) a mnohí ďalší predkresťanskí autori. Etruskovia dali Rimanom hudobné nástroje, provu korábu a kotvu, divadlo, kameňolomy, keramiku a spracovanie kovov, bylinkárstvo, umenie meliorácie pôdy, mestá v Itálii, umenie veštenia, kapitolskú Vlčicu (je to symbolické: pod slovanskú Vlčicu Rimania podsunuli legendárnych zakladateľov Ríma, Romula a Réma – aby z nej cucali). Jedni z prvých kráľov Ríma boli Etruskovia: Lucius Tarquinius Priscus, nazývaný aj Tarquin Starší alebo Tarquin I; Servius (znovu vidíme neznalosť Bukvice = Serbius) Tullius; Lucius Tarquinius Superbus alebo Tarquinius II. Etruské pästné boje (pôvodne vrátane „steny na stenu“) boli tradičnou súčasťou osláv rímskych sviatkov. V podstate všetko, čo Etruskovia postavili v Ríme, začali Rimania neskôr nazývať „veľké“. Aj samotný Rím bol v skutočnosti založený Etruskami, pričom jeho systém podzemných kanálov je dodnes súčasťou „Večného mesta“. Etruský štít, kopiu a brnenie prevzali Rimania tiež. Najstaršie písomné pamiatky na Apeninskom polostrove patria Etruskom, pričom práve ich písmo sa stalo základom latinky, ktorú dnes používa značná časť ľudstva. Ale prefíkaní Latínci, aby pred svetom ukryli pravdu o svojich učiteľoch, ľstivo tvrdia: „Etruskan non legatur“ – etruština sa nečíta…
Dnes poznáme okolo 11 tisíc etruských textov. Väčšina z nich sú iba krátke, náhrobné nápisy zo 7. st. pred n.l. po 1. st. n.l. Okrem nich sa dochovali aj dlhšie písomné pamiatky. Medzi nimi treba spomenúť hlinenú tabuľku zo Santa Maria di Capua (5. st. pred n.l.), obsahujúcu okolo 300 slov; nápis na kameni zo 6. – 5. st. n.l., ktorý je umiestený v Múzeu v Perugii a obsahuje približne 120 slov; jednu celkom zaujímavú olovenú tabuľku z Magliana (6. st. pred n.l.), ktorej text pozostáva minimálne zo 70 slov a je rozložený v tvare špirály, ako na známom disku z Faistu; bronzovú tabuľku v tvare pečene, ktorá očividne slúžila na výučbu začínajúcich veštcov (často ju porovnávajú s podobnými predmetmi z Babylonu a od Chetitov); tri posvätné nápisy na zlatých platničkách z Pyrgi; a nakoniec najdlhší text v etruskom jazyku z jedinej závojovej knihy, ktorá sa dochovala dodnes (je známe, že takéto knihy mali aj Rimania, ale nedochovala sa žiadna). Je to najmladší etruský text vôbec a pochádza z 1. st. n.l. Len čírou náhodou nebol zničený tvarmi, lebo bol nájdený celkom nedávno a za celkom zaujímavých okolností.
V roku 1848 si bratislavský úradník Michal Barič, veľký milovník starožitností, zo svojho výletu z Egypta priniesol viacero cenných exemplárov, pričom jeden z nich bola múmia ženy. Bol presvedčený, že to je múmia sestry uhorského kráľa Štefana (len pre zaujímavosť, na korunovačných klenotoch tzv. sv. Štefana je nápis Staroslovienskou Bukvicou). Po smrti M. Bariča túto múmiu odovzdal jeho brat múzeu v Záhrebe.
Celkom neočakávane rakúsky egyptológ I. Krall r. 1892 zistil, že na ovínadlách z ľanového plátna, ktorými bola múmia obalená, sú nápisy, ale nie egyptské, ale etruské. Po štyridsiatich rokoch od tohto objavu – r. 1932 – sa ujal pre tento etruský text názov „záhrebský závoj“. Bol sfotografovaný v infračervenom svetle a všetci vedci – okrem ruských – mohli uvidieť približne 1 500 slovný text „závojovej knihy“.
Dnes oficiálna veda predpokladá, že Etruskovia akože prevzali svoju abecedu od Grékov a Rimania ju potom prevzali od Etruskov. Toto vytvára logický predpoklad, že vedci, ktorí ovládajú starú gréčtinu a latinčinu nebudú mať problém sa naučiť čítať etruské texty. Už v r. 1789 L. Lanz, ktorého považujú za „otca etruskológie“, poznal celú etruskú abecedu s výnimkou dvoch písmen, ktorých význam sa určil až neskôr. Ale aj keď čítali etruské texty, tak vedci-šabesgojovia (sluhovia tvarov), nedokázali pochopiť ich obsah. Ruský jazykovedec V. V. Ivanov tento stav vo vede ohľadom čítania etruských textov ohodnotil nasledovne: „Situácia, ktorá sa v oblasti skúmania etruských textov vyvinula, je zjavne paradoxnou. Ich pochopenie a pravdepodobná fonetická interpretácia nevyvoláva nijaké problémy v oblasti jasnosti etruského grafického systému…, napriek tomu, pochopenie etruských textov sa pohlo nepatrne, ak neberieme do úvahy krátke pohrebné nápisy, ktoré sú čo do obsahu štandardné a zvyčajne pozostávajú z opakovaných osobných mien s uvedením príbuzenských vzťahov medzi ich nositeľmi. Všetky zložité texty sa zatiaľ absolútne nepodarilo preložiť“.
Je to určite tak, lebo tvari nemôžu porozumieť reč Rusa; a hľa, ruskí vedci – ako súčasní, tak aj predrevoluční – voľne čítajú etruské nápisy dokonca bez slovníka.
Nie náhodou naši Predkovia ešte v 1. tisícročí pred n.l. napísali na stĺp v Medvine:
ЕДIНIЕ СЧIРIСА ТРЭБЭТЭ ГЛАСI ГРЕЦIАЛЕ ЛБО ВЕЛЕРЕЦI БЕЛОПЕВIА HAMIA KIA ЛIСII КУСЛАЛЕ ЛБО ГУРЦЕ ЛЭЕТI HACIA КIО КОБIЛIА РАШIВIА ТРЭБЭТЭ HIKIA САКРА CBIA HIA ПОРЕС HIA EITI ПАМIАТКОХШЕНIА
Po slovensky:
JEDINÚ ISTINU TREBA POVEDAŤ: GRÉCI NÁM BUĎ SLADKO SPIEVAJÚ, AKO LIŠIACI-POKUŠITELIA, ALEBO Z KOPČEKOV BREŠÚ, AKO PSY – CENNÉ DARY VYMÁHAJÚ. NIJAKÉ PRÍSAHY SVOJE, NIJAKÉ SĽUBY NEPLNIA. POMSTYCHTIVCI.
Nad nápisom je znak meča, čo svedčí o tom, že stav vojny s Grékmi a Rusičmi trval.
Veľa by sa ešte dalo povedať, ale aj toto je už dosť. Čo si z toho vziať? Nuž, niekoľko vecí. Mnohí dnešní samožreci si u nás (a nielen u nás) povytvárali svoje kulty, ale pritom je očividné, že nečítali ani len Velesovu knihu. Ako sme totiž videli, bola napísaná účelovo – aby sme počas krutej Noci Svaroga dostali aspoň štipku poznania našich Predkov, aj keď „upraveného“ na kresťanskú dobu. Takže ak neberú prastaré Védy – prazdroj aj pre Velesovu knihu – ani nič zo samotnej Velesovej knihy, tak odkiaľ vlastne berú svoje múdrosti? Na aký egregor sú napojení?
Ďalej môžeme vidieť, že našim Predkom bolo ťažko v minulosti, ale hoci boli kruto povraždení – a ich Rody vyhladené – presilou, Vieru si zachovali. Čo to znamená pre nás dnes? Aj my vstupujeme do nerovnej vojny. Ba vlastne, sme v nej už dávno. No zatiaľ čo tiežslovania „bojujú“ na internetových fórach, biela rasa vymiera pod účinkom informačnej zbrane. Keď národ mrie pod účinkom zbrane – to je jedno akej – sme vo vojne. Táto vojna sa teraz bude ešte stupňovať, až nadíde koniec civilizácie. Že kedy? To už nám nikto nepovie.Bolo by to ľahké, aj pre tiežslovanov – keď sa dozvedia presný dátum a hodinu, tak deň predtým prestanú honobiť peniaze a iné materiálne majetky a „konvertujú na Slovanstvo“. Z čoho? No predsa z gréckeho náboženstva (rozumej: kresťanstva). Že sa Gréci v minulosti nie celkom „korektne“ chovali k našim Predkom? Ale veď sa vyspovedali…
Nuž nie, takto to nepôjde. Buď sme Slovania, alebo nie. Tretej možnosti niet. Alebo za pomoci zdravomyslia budeme pracovať na návrate Rodového zriadenia, alebo za „pomoci“ tvarov budeme stúpať na tie isté hrable – o tom je DEDIČSTVO PREDKOV!
 


TORZNÉ POLIA

Táto téma je v „oficiálnom“ používaní pomerne nová, no je to jedna z oblastí, ktorá je dávno a trvalo zakomponovaná do našej Kultúry. Nie náhodou naši Predkovia používali výšivky a ostatné ochranné symboly v dennom živote. Tento poznatok je pevne „zakomponovaný“ do nášho Svetonázoru a jeho spätné osvojenie patrí do obdobia „Svitania“, t.j. Rána Svaroga.
Celý Svetonázor našich Predkov sa dá pochopiť – rovnako ako pred tisícročiami – poznaním všetkých znakov Staroslovienskej Bukvice. Každá bukvica kompletnej Bukvice predstavuje samostatnú jednotku Svetonázoru, je to teda kompletný systém ako keby 49 kanálov do Všehomíru, z ktorých každý je jednak samostatný, jednak harmonicky doplňujúci všetky ostatné svetonázorové jednotky v Kozmickej harmónii.
Každá bukvica má svoj vlastný názov, zvuk – čo dnes civilizácia považuje za jediný prejav písmena – a Obraz, pričom jeden je principiálne hlavný, ostatné sú ako keby pomocné. Hovoríme ako keby, lebo pre danú „aplikáciu“ môže byť práve jeden z „pomocných“ hlavným. Spájanie bukvíc do slova – materializácie Mysle – vytvárame slová. Ak by sme si predstavili, že každá z bukvíc má svoju frekvenciu „vyžarovania“, tak každé slovo sa stáva akousi neopakovateľnou sústavou vyžiarenej energie, ktorá nám okrem foném prináša aj Obraz slovom podaného javu. Práve táto Obrazná podstata je dôležitá dnes, pretože mnohé slová nám už vymenili úplne, alebo aspoň im dali úplne iný význam. No Vesmír, v ktorom žijeme je životným priestorom Svätej Rasy, teda je v prenesenom význame – ale zároveň aj skutočným – Bielovodím. Tento pojem nie je pre nás nijako cudzí, len si všimnite, koľko „Bielych vôd“ je zastúpených v našich toponymoch. Pretože zároveň platí „ako hore, tak dole“, tak všetko so všetkým súvisí. Kompletná Bukvica odzrkadľuje náš kompletný Svetonázor, kastrovaná Bukvica už kastrovaný svetonázor, teda nie plnohodnotný Svetonázor. Naše energetické telo vibruje na rôznych – prevažne vysokých – frekvenciách, ktoré zodpovedajú frekvenciám Bieleho Vesmíru, do ktorého patríme. Aby sme mohli byť v rezonancii s týmito frekvenciami, tak sme používali v hovorovej reči všetky frekvencie, ktoré nám kompletné spektrum našej Bukvice umožňovalo. Je to jednoduchý princíp, ak chceme počúvať nejakú konkrétnu rozhlasovú stanicu, či sledovať špecifický televízny prenos, tak si musíme naladiť patričnú frekvenciu, t.j. kanál. Ak naladíme nesprávnu frekvenciu, signál strácame. Toto znamená nielen stratu „spojenia“, t.j. poznatkov a zdroja Múdrosti našich Predkov – nakoľko sme sa odpojili aj od Rodových Egregorov – ale aj postupnú stratu zdravia a príchod chorôb, teda skrátenie života celkovo. No preladenie, či neschopnosť naladenia prijímača neznamená zánik vysielača, to si musíme dobre uvedomiť.
Aby sme zhrnuli komplexnejší pohľad na elementy Svetonázoru – jednotlivé bukvice – pripomeňme si, že nielen jednotlivé bukvice majú svoje vyžarovacie frekvencie, ale na dosiahnutie ešte väčšej súčinnosti frekvencií sa bukvice spájajú do slabík, ktoré síce sú vyložiteľné aj samostatne, ale spojením bukvíc do slabiky sa vytvára nová frekvencia ešte väčšieho významu. Taktiež majme na pamäti, že princíp vkladania Obrazov do symbolov je prítomný nielen v Bukvici, Samskrite, Karune (runách všeobecne), Molvici, či v našom najmladšom písomnom systéme Hlaholike, ale je prítomný vo všetkých písomných systémoch staroveku všeobecne, okrem jednej, jedinej výnimky, a tou je rímska Latinka. To bolo naozaj prvé písmo pozostávajúce vyložene z foném, bez ukladania akýchkoľvek Obrazov. Ak myslíme všetky staré jazyky, tak naozaj všetky – písomné systémy Asýrčanov, Mitancov, Babylončanov, Egypťanov, Sumerov (dnes vieme, že by mali znieť „Šumerov“), starých Grékov, nevynímajúc Judejcov. Vkladanie Obrazov do špecifických znakov znamená „zaprogramovanie“ daného Obrazu do úrovne podprahového vnímania, t.j. nech je daný písomný znak v budúcnosti používaný kýmkoľvek a na akýkoľvek účel, naprogramovaný znak si svoj Obraz – a teda aj účinok – nesie stále so sebou. Úž sme hovorili, že to, čo z neznalosti nazývame „arabskými číslami“, sú v skutočnosti znaky desiatich hlavných bohov Biblického národa, ktorých nazývajú „Ciferi“. Desiatim bohom „Ciferom“ zodpovedá desať špecifických symbolov, no na každý tento symbol je programovo „nalepený“ kabalistický Obraz. Naše vedomie vidí iba cifry, no podvedomie prečíta Obrazy – a takto to funguje vždy. Všetci z vlastnej skúsenosti vieme, že ak chceme začať hovoriť cudzím jazykom, tak sa musíme aj „prispôsobiť“ mentalite onoho národa, pretože inak nikdy nezačneme hovoriť tak, aby sme ho úplne zvládli. No a presne takto to je aj s cifrovým systémom Kabbaly. Nie náhodou my máme čísla a Čísloboha, nie cifry a Ciferov, ale o tomto sme už hovorili v minulom článku. Rovnako sme hovorili aj o princípe, ako sa kliatby tohto systému dá zbaviť metódami Bielej Mágie, t.j. aplikovaním elementov nášho Svetonázoru pomocou Staroslovienskej Bukvice. Táto téma bude súčasťou pripravovaného kurzu Staroslovienskej Bukvice.
Keď už sme načreli do tejto témy, tak si narýchlo zopakujme, prečo toto neľudia, t.j. tvari robia. Ako sme už vysvetlili v inom článku, životodarná energia vystupuje zo Sveta Pravi skrz Kon a vstupuje do každého z nás skrz čakru Rodnik, t.j. Prameň, ktorá je na temene hlavy. Musíme sa však pristaviť pri výraze „do každého z nás“, lebo tu máme na mysli iba ĽUDÍ. Neľudia nemajú tento zdroj energie k dispozícii. Medzi ľudí patria národy všetkých farieb kože, ktorí žijú na Midgard-Zemi, t.j. členov Veľkej Rasy a potomkov Roda jediného, ďalej ľudí žltej, červenej a čiernej farby kože. Pre týchto všetkých je príznačné, že v „nezmiešanom“ stave majú Svedomie, ktoré chýba neľuďom, t.j. Sivým národom, aj keď aj tu môžu nastať výnimky. Keďže však životodarná energia je nevyhnutná pre život a oni k nej nemajú priamy prístup, musia ju brať od nás. Práve preto ich nazývame paraziti. Nie je teda náhodou, že nás potrebujú udržiavať – a najmä v tomto čase – v nevedomosti ohľadom energií života. Je to pre nich totiž otázka života a smrti. Ak by sme sa my „zobudili“ a zistili kto vlastne sme a prečo tu žijeme, tak dôjdeme k tomu, že si svoju životnú energiu – biopole – začneme brániť. Máme na to schopnosti, ale musíme o tom vedieť. No a takto sa otázka našej nevedomosti stala nástrojom, ktorý pomocou informačnej vojny na nás používajú ako zbraň. My žijeme v nevedomosti, oni majú pohodlné, bezprácne „baterky“. Iróniu je, že ich moc môže padnúť tak rýchlo, ako padla moc Britov v Indii za Gándiho – naraz a definitívne. Čo je k tomu treba je POZNANIE. Nie náhodou je nevedomosť u nám považovaná za najväčší hriech.
Hoci to väčšina našich ľudí – pod vplyvom cudzieho, vírusového programu ani nevidí – momentálne vôkol nás zúri informačná vojna, ktorej najvyšším – definitívnym – štádiom je sexuálna revolúcia. Aj keď sa to zdá nemožné, táto zbraň už zabila viac Slovanov ako druhá svetová vojna. Len na Ukrajine zomiera ročne odhadom 500 až 700 tisíc ľudí práve následkom informačnej vojny. Je to síce tichá a nehlučná zbraň, no jej smrtonosné účinky sú ohromné. A ako to bude u nás – máme tu 1 milión (aj keď to utajujú a klamú) Cigánov – uvidíme v dohľadnej budúcnosti; Cigáni rovnako patria k Sivým národom bez Svedomia. Môžeme zhynúť z a v nevedomosti.
Za posledné tisícročie nás ovládali hlavne pomocou energeticko-informačnej mriežky, ktorá obklopuje celú Midgard-Zem – je to tiež živá bytosť, Boh Slavi. Táto mriežka sa nedá uplatniť po celej Zemi, nuž nás postupne nahnali do miest, kde na energeticko-informačnú mriežku Zeme naviazali svoju mriežku, najmä pomocou kostolov, krížov a podobných mechanizmov čiernej mágie. Od r. 1996 – keď začalo „Brieždenie Svaroga“ trvajúce jeden Kruh liet, t.j. 16 rokov do 21. decembra 2012 – sa začala táto účinnosť pomaly rozpadať. Museli preto pristúpiť na „náhradný“ program pomocou ďalších technických prostriedkov, ktoré jednak spočívajú v implementovaní potrebných „odberových agentov“ energie do nášho vnútra – alkohol, cigarety, narkotiká, geneticky upravené potraviny, športový sex a pod. – po vyše 300 psychotropných generátorov na družiciach okolo Zeme, chemických postrekov (Chemtrails) a podobne. Nemalú úlohu v celom mechanizme hrajú spravodajské služby všetkých krajín, ktoré sú riadené z jedného centra a realizujú projekt Démon Slovanstva.
O prítomnosti jašterov na našej Zemi hovorí už veľa rozličných zdrojov. Hoci je to integrálnou súčasťou poznania Véd, dnes sa touto otázkou zaoberajú aj „externé“, nie Védické zdroje. Jedným z najznámejších a zároveň aj najúspešnejších šíriteľov tejto informácie je nám už známy David Icke. No pre tých, ktorí majú oči na pozeranie a pozerajú a uši na počúvanie a počúvajú – lebo toto nie je dnes bežné – sa možno za pomocou použitia zdravomyslia dopracovať aj k iným informačným vstupom. Pozrite si napríklad, ako sa jašter-tvar zhodou okolností dostal do zorného poľa kamery izraelskej televízie pri Obamovej návšteve Izraela. Nezabúdajme, že „čistokrvní“ jašteri mimikrujú, t.j. sú schopní sa vzhľadovo prispôsobiť okolitému prostrediu, t.j. nám. Ako to „zvláda“ Obamov „ochrankár“ posúďte sami.
Ďalší jašter – pri pozornom skúmaní – na obrazovke Fox News.
No a keďže náboženstvo jej ich výtvor, prečo by mali chýbať vo Vatikáne?
Je to jednoducho tak, ich prítomnosť prestáva byť tajomstvom, hoci ich podstata je pre mnohých aj tak taká vzdialená, že radšej sa tým ani nezapodievajú…
Ale my sa pohni ďalej. Pri kompletnej Slovienskej Bukvici máme k dispozícii kompletnú „sadu“ elementov nášho Svetonázoru. Postupným odrezávaním bukvíc sme postupne strácali spojenie s našimi Predkami, t.j. Vysokými frekvenciami, ale situácia nie je beznádejná. Pochopením Obrazov, ktoré sú uložené v Slovienskej Bukvici sa môžeme vrátiť k Obraznému mysleniu, čo si netreba mýliť s obrazovým písmom, aj keď sa to mnohým pletie. No a pri chýbajúcich Obrazoch si môžeme zvyšok „dopočítať“ ch´Árijskou Aritmetikou. Detaily budú súčasťou pripravovaného kurzu. My sa pohnime vpred príkladom.
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo máme na niektoré ako keby rovnaké činnosti viacero výrazov? Prečo sme –aj napriek tvrdému pokresťančovaniu – si zachovali v jazyku niektoré slová, ktoré ako keby nemali význam? A vôbec, čo nám pomôže Obraz v slove, prečo nestačia fonémy, t.j. iba zvuky?
Ako jednoduchý a rýchlo pochopiteľný príklad Obrazu uloženého v slove nám pomôže viac ako 1 000 rokov staré slovanské slovo: CIGÁNI. Nemáme prečo ich volať „Rómami“, ale ak oni sami chcú, tak nech sa tak volajú. Samotné slovo – aj keď toto je iba pre zopakovanie – je zostavené z troch slabík tak, aby nám podalo obrazný rozmer informácie: CI-GA-NI. „Ci“ je ukázanie, poukázanie, v niektorých prípadoch môžeme hovoriť o energii. „Ga“ je cesta, púť, ako materiálna, tak aj duchovná a „Ni“ je stáročiami skrátené „Nie“. Obrazný výklad slova nás upozorňuje, že sú to tí, „ktorí nie sú schopní duchovnej cesty“, t.j. žiadny duchovný vývoj u nich už nikdy nenastane, hoci v niečom nás môžu napodobňovať, t.j. ako keby mimikrovať. No sú to a zostanú bytosti bez Svedomia. Každý si musí za seba zvážiť, či táto informácia má cenu, no pri 1 milióne Cigánov na Slovensku to zvažovanie už dlho trvať nemusí.
Popi vedeli, že v našich Obrazoch je pre nich ukryté nebezpečenstvo poznania, preto starostlivo za 1 000 rokov postupne odstraňovali pôvodné slová z verejného používania, a to popri fyzickej likvidácii našich Predkov aj ničením starých kníh. Dnes sa teda môžu tváriť, že všetko, čo máme nám „láskavo“ poskytli oni… a nevedomá biomasa im to zožerie.
Vezmime si ako príklad hĺbky našej pôvodnej, slovanskej Kultúry slová:
HOVORIŤ
RIECŤ
VRAVIEŤ
POVEDAŤ
Na prvý pohľad „zbytočné“ znásobenie tej istej činnosti, t.j. hovorenia. Ale pre pozorného čitateľa to je veľmi zaujímavá téma – ak máme úctu ku Kultúre našich Predkov, tak musíme brať do úvahy, že nič nerobili bez príčiny, pretože ani Príroda nič nedáva zbytočne. A už len samotná prítomnosť toľkých výrazov pre zdanlivo tú istú vec je reliktom prastarej, Védickej Kultúry, ktorá bola rovnaká a univerzálna pre všetkých Slovanov, vrátane nás, Slovienov.
HOVORIŤ je najbežnejší spôsob oznamovania informácie inému človeku, pochádza zo slovienskeho „GLAGOLIŤ“, čo je aj Obrazom bukvice „Г“. „Hlaholenie“ je výraz, ktorý nám aj dnes naznačí, že ide pôvodne o akúsi „vyššiu“ komunikáciu, o dostávanie informácii vyššieho rádu. Slovo je dnes „zdevalvované“, no napriek všetkému je tu a prežilo.
RIECŤ je povedať informáciu takým spôsobom, ktorá vytvorí akúsi hranicu medzi tým stavom, ktorý tu bol pred vyrieknutím danej informácie a stavom po nej, t.j. vzniklo akési rozhranie. Je to napríklad v slove „Žrec“, čo je skratka slovienskeho „Žizň RECi“, t.j. žrec je človek, ktorý vie podať informáciu, ako správne žiť. Podáva pôvodnú, neskreslenú informáciu. Ďalším typickým príkladom je rozkaz. Ten, kto ho dostal ho musí vykonať, t.j. stav sa principiálne zmení.
VRAVIEŤ znamená povedať to, čo intuitívne viem, ale neviem to inak dokázať. Pri tomto slove sa trošku pristavíme, lebo ukazuje na jednu dôležitú súvislosť, ktorú si uvedieme ničšie. V slove je slabika „VIE“, ktorú nájdeme aj v slove VIERA. No z obrazného pohľadu Bukvice nemáme plnohodnotnú informáciu. Prečo? Siahnime k Bukvici – „ВѢРА“. To, čo dnes čítame ako VIERA písali naši Predkovia pomocou nám už známeho „Jať“. Dôkaz o používaní „Jať“ v spoločnom jazyku Slovanov nájdeme v tomto prípade ľahko. Foneticky ho zapíšeme ako slovenské „IE“, čo ako zvuková frekvencia pozostáva z „Ižej“ a „jEsť“. „I“ je pôvodne aj veľké písané s bodku, lebo predstavuje vstup Božského zo Sveta Pravi – znázorňuje sa graficky v strede Konu (Kruhu) bodkou – a priamej čiary nadol, t.j. symbolu zostupujúcej životodarnej energie (Inglie) z Nebies na Zem. „E“ je zase symbolom materiálneho Sveta Javi. Keďže fonéma spája v sebe „I“ aj „E“, tak niektoré národy si „ponechali“ zvuk „IE“, iné zase prebrali len zostupujúci Ingliu ako „I“. Všimnite si, že Rusi povedia „VIERA“, Ukrajinci „VIRA“, my zase „VIERA“ a Česi zase „VÍRA“. Takto interpretované slová sú dôkazom pôvodného použitia „Jať“ v zdrojovom slove.
No nie je Viera ako viera. Pre jednoduchosť budeme pokračovať v latinke, ale je to hodne primitívnejší spôsob zobrazovania Duchovna našej Kultúry. VѢRA pozostáva zo slov v VѢDA + RA, čoho Obrazom je Žiariaca Múdrosť daná človeku. No v tomto slove sú dva mocné Obrazy: VѢ – vzájomnosť pozemského a Nebeského a RA – Svetlo. Pri Obraznom výklade dostaneme napríklad: VѢ-RA – vzájomné spojenie rečené Bohmi; VѢ-R-A – vzájomné spojenie rečúce človeku a pod. Ak sa toto isté slovo prepíše inými bukvicami – ktoré majú samozrejme aj iné Obrazy – dostaneme nové výsledky, ktoré si teraz priblížime. Zatiaľ čo „Ѣ“ (Jať) má Obraz „Spojenie Nebeského a zemského“, tak obyčajné „E“ (v azbuke čítané ako „jEsť“) vytvorí obrazný význam VERA – t.j. bytie, existencia pozemskej úrovne. Hoci z nášho pohľadu ide o „malicherné“ E alebo IE, problém je v niečom inom, keďže v Bukvici sú ešte dve ďalšie bukvice (fonémy) „E“, pričom každá má svoj vlastný Obraz, t.j. celkový Obraz slova sa vždy úplne mení. Tu môžeme vidieť, že naši Predkovia mali tak vyvinuté zvukové vyjadrovanie, že všetky štyri prípady vedeli pri výslovnosti odlíšiť – pričom my dnes poznáme iba jedno „E“ alebo „IE“ a myslíme si, že sme koruna tvorstva. A tu sme pri koreni problému s názvom SLOVIENI. Môžeme síce vidieť, že niektorí naši odborníci, slavisti či filológovia „odborne“ navrhujú čítanie našich Predkov SLOVENI, no títo páni NEMAJÚ ANI POŇATIA O OBRAZOVEJ PODSTATE BUKVICE – čo od profesionálnych vedcov, či už slavistov alebo celkovo jazykovedcov ani čakať nemôžeme. Myslia si, že je to aj tak jedno, že dnes sa to už aj tak zistiť nedá – ale omyl, DÁ! Výraz SLOVIENI sa totiž zachoval z minulosti napísaný – a napríklad aj profesor Šimon Ondruš v diele ODTAJNENÉ TREZORY SLOV uvádza, že meno sa pôvodne píše s JAŤ, t.j. Ѣ. Problém má s tým, že bukvicu považuje – ako správny kresťan – za výmysel známych fantómov kresťanstva Cyrila a Metoda – čo zase vieme my, že nie je pravda. Aj podľa svedectva Velesovej knihy sa títo fantómy tajne učili u našich Predkov už dávno hotové znaky Bukvice, pričom ani nespomíname svedectvo Maura Orbiniho. Veď aj preto nemôžu Velesovu knihu uznať, lebo by museli priznať oveľa viac vecí. Profesor Ondruš teda siaha ku špekulácii, že „Ѣ“ sa určite čítalo ako „E“ alebo „Ӓ“, z čoho mu logicky vychádza, že zámena „E“ a „IE“ je len akési nepodstatné klišé… ale opak je pravdou. Nuž, kto chce zastávať názor, že ide o akýchsi „SLOVENOV“ mal by vedieť, že zámena zvuku „IE“ za „E“, t.j. „Ѣ“ za „E“ znamená v Obraznom významné nasledovné. SLOVIENI sú tí – naši Predkovia – ktorí do svojho Svetonázoru pojali SPOJENIE NEBESKÉHO A POZEMSKÉHO, lebo toto je Obraz JAŤ/Ѣ. No a SLOVENI je národ, ktorý v minulosti na našej zemi nežil, ale je orientovaný NA MATERIÁLNY SVET, lebo práve materiálny Svet Javi je Obrazom „E“. Svet Javi je síce neoddeliteľnou súčasťou našej aktuálnej materializácie, ale náš pôvod je na Nebesiach a práve spojenie s Nebesami je to, čo nás charakterizuje, teda celú našu Kultúru. Nie náhodou zo zvyšku Slovienska urobili Slovensko a z mužov dokonca akýchsi predtým neexistujúcich Slovákov… hoci z tohto pohľadu ide možno o viac menej sympatický pokus nájsť cestu k označeniu obyvateľa Slovenska a vyhnúť sa akémusi „Slovákovi“, keďže ženy máme Slovenky a jazyk Slovenský, no táto cesta je postavená na NEVEDOMOSTI. A aspektov je tu viac, takže si uveďme ešte jeden, pri ktorom zase použijeme dnes návykovú latinku. Slovo „vѢden Ѣ“ znamená naše „vedenie“ vo význame POZNANIE, zatiaľ čo inými znakmi napísané slovo ako „vEdeniE“ znamená vedenie vo význame sprevádzanie. Ak si necháme nahovoriť, že náš tvar je SlovEni, tak dávame nášmu podvedomiu príkaz, že si želáme byť kýmsi vedený… ako a kde už vyriešia za nás iní. Ale ak si ponecháme väzbu SlovIEni, čo aspoň ako-tak zvukovo zachováva zvuk „Ѣ“, tak dávame nášmu podvedomiu príkaz, že našim želaním je si ZACHOVAŤ SPOJENIE medzi našim aktuálnymi bytím v Javi a Svetom Bohov a Predkov, t.j. Svetom Pravi, t.j. mať vlastné poznanie.
POVEDAŤ si tiež musíme viac ozrejmiť, pretože k tomuto slovu sa viaže ako ďalší náš pôvodný výraz „POVERA“, ktorý má dnes už silne zmenený význam, tak aj – možno prekvapujúco – anglické slovo POWER, ktoré si zase zachovalo svoj pôvodný význam, ktorý je v jeho Obraze. Prečo? Povedať totiž znamená hovoriť niečo POdľa  VÉD, t.j. Múdrosti Predkov, keďže v našom ponímaní VIERA je jasné poznanie, ktorá je opísaná vo VÉDACH ako podanie našich Predkov a nie nevysvetlená dogma, ktorá vedie k onému „modli sa a rob (na nás)“. Keďže Védy sú poznanie Predkov, tak ten, kto má poznanie podľa (t.j. z) VIERY (VÉD) má zároveň moc, čo ho dáva do značne výhodnejšej pozície oproti tomu, kto nevie, lebo poznanie nemá. Povera je teda to, čo nám dáva tomu, kto vie silu, lebo ju má z poznania Predkov. Hoci dnešná angličtina si zachovala pôvodné Obrazné významy už iba na 2%, slovo po-wer je aj pre neodborníka jasne rozoznateľné ako po-v(i)ere, t.j. podľa Viery. No a iba na dôvažok, hovoríme VIERA a nie VERA, t.j. slovo sa pôvodne vyslovovalo ako poviera a poviedať. Pov(i)edať je teda hovorením oznámiť takú informáciu Múdrosti Predkov, ktorá má potenciál sily, lebo poznanie je moc aj dnes. No nezabúdajme, že podľa nášho Svetonázoru je informácia iba svedectvo o čomkoľvek, a teda podlieha spracovaniu (Ohňovým procesom). Teda presnejšie, mala by byť spracovaná. Ak totiž dostaneme informáciu od kohokoľvek – vrátanie podania Predkov – je to informácia 1. stupňa. Je síce cenná, ale pre nás je cennejšia informácia 2. stupňa, t.j. tá, ktorú dostaneme jej spracovaním vlastnou mysľou, teda procesom OBRAZNÉHO myslenia. Až na výstupe tohto Ohnivého procesu sa informácia mení na osobnú skúsenosť – v zmysle zdravomyslia – a teda na MÚDROSŤ. Inak to nejde. A v takomto stave poznania môžeme už aj my niečo iným POdľa-ViEry-DAŤ, čo je jeden z výkladov tohto slova.
Vyššie sme práve použili výraz ako „jeden z výkladov“, hoci sa odvolávame na zdravomyslie. V tomto štádiu poznania našich čitateľov už môžeme aj tu postúpiť o krok ďalej. Ak hovoríme o rôznych výkladoch, tak vždy musíme varovať, že to, čo dnes civilizácia proklamuje ako „vlastný názor“ je z pohľadu poznávania Stavby Sveta otázne, pretože sa tvorí iba na základe piatich materiálnych vstupov do našej mysle, t.j. na základe piatich zmyslov. Keďže ani jeden zo zmyslov nemáme dokonalejší ako ríša zvierat, tak celý civilizačný „vlastný názor“ sa stáva viac než diskutabilný v otázke poznávania Istiny, t.j. Absolútnej Pravdy, pretože tu sa už dostávame do oblasti nehmotnej, ale zmysly sú viazané na hmotu. Hoci toto sme už vysvetlili, zhrňme si to. Informácia je svedectvo o čomkoľvek, pričom to, čo nám všetky svedectvá zbiera nazývame UM. To, čo vyberie z celého množstva informácií jednu charakteristickú a urobí z nej jeden vývod nazývame RAZ+UM, čo dnes voláme ROZUM. No a súhrn týchto vývodov tvorí INTELEKT. Všetky tieto fakulty sú viazané na zmysly, nie napríklad na INTUÍCIU či JASNOVIDECTVO, pretože podľa Véd máme sedem, nie päť zmyslov. No otvoriť tieto ďalšie dva zmysly sa nedá len tak, pretože kanály máme obsadené tým, čo nám „dodáva“ materialistická civilizácia, a teda bežný človek sa z tohto uzavretého kruhu nedostane. Ale cesta tu je. Ak totiž začneme pracovať so slovom, ak si uvedomíme súvislosti medzi Vesmírom a našou genetikou a ich vyjadrením v základných elementoch Stavby Sveta, t.j. v kompletnej, 49 znakovej sade Bukvice, tak sa dvere začnú otvárať. Jazyk Slovienov je univerzálnym jazykom Vesmíru, a teda Obrazy slov vždy vstupujú do nášho podvedomia ako Obrazy nášho ponímania Stavby Sveta. Ani jeden náš Obraz nie je negatívneho, temného charakteru – hoci iné jazyky majú takéto „funkcie“ – preto ich používaním sa dá pomerne rýchlo nájsť cesta k poznávaniu Múdrosti Predkov. Ako varovanie si zopakujme, že existuje ako podprahové, tak aj zaočné vnímanie a chápanie, ktoré sa deje bez účasti nášho vedomia, no pôsobí dlhodobo a nebadane. Preto nie je jedno ako a čo hovoríme a ako a čo píšeme. V lepšom prípade hovoríme jedno a v slove je uložené ako Obraz niečo iné, čo nám znemožní využiť moc slova. Práve strata rôznych zvukov – frekvencií – našich pôvodných slov sa stalo, že staré zariekania a podobné nástroje našich Predkov dnes nefungujú – lebo ich nevieme spustiť. No sú tu a sú pripravené – ak nájdeme spôsob, ako ich postupne „zapínať“. Inej cesty nemáme. Len na okraj dodajme, že aj mnohí liečitelia zistili, že v poslednej dobe už na ľudí neúčinkujú pôvodné dávky napríklad prípravkov z liečivých rastlín, že je potrebné dávky zvyšovať. Toto má však väzbu na cudzie látky, ktoré sa do nášho tela dostávajú a je ich čoraz viac. No správnym zariekaním, pravslávením, modlitbou a podobnými nástrojmi – ak by boli vyrieknuté správnu frekvenciou (čo platí aj u mantier), by sme všetko prekonali aj tak. Nezabúdajme, aj preto sme SLOVIENI.
Tu sa môžeme – spoliehajúc sa už na védickú gramotnosť našich čitateľov – znovu vrátiť k fakulte „vlastného názoru“. Ak ho chápeme nie z civilizačného, ale Védického uhlu pohľadu, tak môžeme postupovať takto. Elementy nášho Svetonázoru sú kompletne uvedené v 49 kanáloch jednotlivých, samostatných prvkoch, ktoré voláme bukvice či Svätoruské Obrazy. Ale každá bukvica má jeden hlavný a až do 48 vedľajších Obrazov, teda každé slovo z nich vytvorené má viac ako jeden Obraz. Ak sme zvládli princíp Obrazného myslenia tak už vieme, že to v žiadnom prípade nie sú protirečivé významy, ale iba ďalšie hrany toho istého, priestorového Obrazu. No pochopiť toto dnes znamená prejsť už dlhú cestu smerom ku Kultúre Predkov. Z toho vyplýva, že každý človek si pri výklade významu slova nájde ten variant, ktorý práve jemu zodpovedá z pohľadu jeho stupňa evolučného vývoja. Preto je v našej Kultúre vyložene neprípustné sa vysmievať či inak znevažovať výklad iného človeka – ak vychádzal zo všeobecne platnej sady Obrazov, t.j. Bukvice, pretože to predstavuje vstup do a zneuctenie jeho vnútornej Svätyne, t.j. Chrámu jeho Mysle. A pre nás je neprípustné – máme aj takú Zápoveď – znižovať dôstojnosť iného človeka. Tak či onak, toto je prirodzený „vlastný názor“ z védického pohľadu, ktorý však nemá nič čo činenia s „vlastným názorom“ v priestore civilizácie, ktorý čerpá vyložene z materiálneho okolia. Teda, ak by sme si to chceli priblížiť obrazne, je to ako riadenie auta. Na to, aby sme auto dali do pohybu a odviezli sa na želané miesto musíme radiť rýchlosti, ktorých počet je pre dané auto daný a logika pevná. Každý radí inak a aj sa vezie inak, ale každý používa tie isté rýchlosti. Teda hoci výsledok je vždy rozdielny, elementy riadenia auta ostávajú vždy tie isté.
Jedným zo spôsobov diskreditácie našej Kultúry je napríklad napádanie dôveryhodnosti našich Véd, keď už majú tú smolu a podarilo sa nám ich uchrániť do dneška. Jedným z argumentov je napríklad, že Páter Dij Alexander si ich vymyslel z rozličných zištných pohnútok a podobne. Najradšej by boli, aby sme im ich ukázali. Je to však veľmi priehľadný ťah. Už samotná fotka (obraz) umožňuje zdatnému čiernemu mágovi – a práve takýto stoja za pozlátkom rôznych, ale všetkých náboženstiev – identifikovať miesto uloženia originálu na Zemi. No a odtiaľ je už iba krok k ich zničeniu. Ale skutočnosť je taká, že dnešný Páter Dij ich nemá, aj keby to chcel urobiť. Podstata je v systéme, ktorý naši Predkovia vytvorili, aby sa poznanie dochovalo práve do dnešných dní. Páter Dij je síce Hlavným Žrecom, no iba toho, čo nazývame Vonkajší Kruh. Okrem tejto štruktúry existujú ešte Žreci Ochrancovia Starej Múdrosti, ktorí majú vlastnú štruktúru a nazývame ich Žrecmi Vnútorného Kruhu. Títo v tajnosti už tisíc rokov uchovávajú Prastaré poznanie našich Predkov, a to naozaj úspešne. Žeby to teraz nejaký debil celé „vyzvonil“, len aby pár naivných nevedomcov bolo uspokojených? Každý rozumný človek vie, že takto to jednoducho nikdy nebude. No Žreci vnútorného Kruhu v potrebný čas podávajú potrebnú informáciu a v potrebnom rozsahu verejnosti. Nie však médiám, ale prostredníctvom špeciálneho posla, teda človeka, ktorého nazývame АВѢГА, a to vždy Hlavnému Žrecovi Vonkajšieho Kruhu, ale niekedy aj iným ľuďom, ak to prospeje šíreniu poznania. Otec Alexander teda nevypracoval napríklad Slovansko-Árijské Védy, on ich možno ani v originály nevidel, aj keď to nie je vylúčené. No dostal dôveryhodnú informáciu, na ktorú má poverenie šíriť medzi nami, a to aj zodpovedne robí. Samozrejme, že vie oveľa viac. My vieme, že takýto AVIEGA chodil aj za Levašovom. Hoci mnohí najskôr Levašova vyzdvihovali do Nebies a dnes mu nevedia prísť na meno, oplatí sa venovať pozornosť tomu, čo hovoril. Nakoniec bol zavraždený, podobne ako ďalšia výrazná osobnosť v Rusku, generál Petrov. Jedna stránka veci je, kto naozaj stojí za ich vraždami, ale nemenej dôležité je vedieť, prečo sa tak vôbec mohlo stať. Jeden aj druhý sa dopustili veľkej chyby, za ktorú zaplatili. Existuje totiž okultný zákon, ktorý hoci je skrytý, je vždy účinný. Ako Levašov tak Petrov začali budiť dojem pre ľuďmi, že sú žrecmi či volchvami. Áno, vzhľadom na poznanie, ktoré doručuje AVIEGA možno vedieť oveľa viac ako iní ľudia, ale ich úloha spočívala v šírení poznania medzi ľuďmi. Vyhlásiť samého seba za žreca či volchva je totiž už prekročenie hranice, za ktorou – v zmysle zmieneného okultného zákona – majú démoni takúto bytosť právo zabiť. Prečo? Žrecom sa totiž v našej kultúre nemôže stať len tak hocikto a kedy sa mu zachce. Postup je totiž taký, že žreci vyberajú už nadané deti na základe štruktúry ich bioenergetického poľa, t.j. ich vrodených schopností na základe skúseností z minulých životov. Takéto dieťa je roky vychovávané a sú mu podávané poznatky, ktoré sú potrebné na to, aby mohol byť žrecom či volchvom. Nehľadiac na poznatky, ktoré daný človeka má, žrecom sa môže stať až vo veku naplnenia dvoch Kruhov Liet, t.j. vo veku 32 rokov najskôr. No a volchvom sa môže človek stať až vo veku 41 rokov. Jedným z vonkajších znakov volchva je čierny opasok, ktorým má opásanú bielu košeľu. Takto je v Starovereckých chrámoch zobrazovaný na ikonách Alexander Nevský, ktorý bol volchvom, a teda určite nebol nijakým kresťanom, ako sa to snažia nám dnes popi nahovoriť. Volchv je zároveň človek, ktorý „VOLovCHoVá“, t.j. ochraňuje kravy, ktoré určite neje. Nič nie je náhoda.
Keďže sme si opäť urobili krátku exkurziu do našej Kultúry, môžeme sa pozrieť na torzné polia. Z pohľadu dnešnej fyziky ide o pomerne novú skutočnosť, ktorá sa však už na základe experimentálnej práce fyzikov dostáva z pozície „toto nie je možné“ do roviny „niečo na tom bude“. Fyzika ako taká donedávna pracovala s tromi druhmi vzájomného pôsobenia. Sú to elektromagnetické a gravitačné polia, jadrové sily, t.j. silné interakcie, ktoré zodpovedajú za to, že častice atómového jadra držia pevne spolu v kompaktnom stave a tzv. slabé interakcie, teda sily, ktoré tiež pôsobia v jadre atómu.
Pri zrode modernej teórie torzných polí stál francúzsky matematik Élie Joseph Cartan, ktorý r. 1913 publikoval článok, ktorý mal ani nie tak fyzikálny, ako skôr matematický obsah. V tejto práci uviedol tzv. tenzionálnu analýzu, čo je oblasť, s ktorou sa dnes stretávajú nie iba teoretickí fyzici, ale aj technici inžinieri. Cartan hľadal možnosť vytvorenia inej všeobecnej teórie, než akú umožňovala matematika či fyzika. Na konci svojej práce však uviedol vetu, ktorou principiálne „vystúpil“ z oblasti matematiky a vstúpil do sféry fyziky. Za túto jedinú vetu by mu podľa dnešných kritérií mali udeliť Nobelovu cenu, no táto sa neudeľuje posmrtne. Táto veta znela asi tak, že v Prírode musia existovať polia, ktoré sú vyvolané rotáciou, teda krútením.
Všetci vieme, že existuje fyzikálny parameter, ktorý je vlastný ako elementárnym časticiam, tak aj väčším predmetom, a tento nazývame hmota. Hmota vyvoláva gravitačné pole, ktoré pôsobí na vzájomné vzťahy telies, ktoré majú hmotu, t.j. sa navzájom priťahujú. Všetky polia pochádzajú zo svojich prvopočiatočných nositeľov, teda elementárnych častíc, čo znamená, že každému nezávislému parametru elementárnej častice musí zodpovedať vlastné elementárne pole, ktoré spôsobuje vzájomnú interakciu medzi časticami daného parametra.
Ak je nezávislým parametrom medzi jednotlivými časticami hmota, tak vzniká gravitačné pole, ak je parametrom náboj, tak vzniká elektromagnetické pole. No ak je to tak, tak každý fyzik musí zároveň priznať, že existuje ešte jeden nezávislý parameter elementárnej častice, ktorý vo fyzike nazývame „spin“, t.j. krútenie, otáčanie, rotácia. Spin ako kvantový parameter nie je nijako závislý ani od náboja, ani od hmoty. Z toho zároveň vyplýva, že musí existovať aj samostatné pole, ktoré nezáleží ani od hmotnosti a ani od náboja a pomocou ktorého musí medzi rotujúcimi objektmi existovať vzájomná interakcia. Takže pole, ktorého existenciu predpovedal Cartan je presne to pole, ktoré vzniká rotáciou, teda spinom. Preto aj dostalo vo fyzike názov „torsion field“, t.j. torzné, či inak aj krútiace pole.
Na základe intenzívnych výskumov a pozorovaní za posledné desaťročia dnes môžeme hovoriť o dvoch skupinách dôležitých uzáverov. V Prírode existuje univerzálne prostredie, ktoré preniká celým priestorom a voláme ho fyzické vákuum. Toto prostredie – vákuum – podľa toho, s čím príde do styku mení svoje vlastnosti, t.j. v reči fyziky nadobúda nejakú polarizáciu. Ak sa teda niekde v priestore objaví hmotné teleso, tak ono takým spôsobom reaguje s okolitým prostredím, či inak tak ho polarizuje, že okolité prostredie nadobúda také vlastnosti, ktoré nazývame gravitačné pole.
Ak sa niekde v priestore objaví náboj, tak s týmto prostredím reaguje inak, inak ho polarizuje, a teda v takomto prostredí vzniká taká polarizácia, ktorá sa prejavuje ako to, čo dnes nazývame elektromagnetické pole.
Ak sa v tom istom prostredí objaví objekt, ktorý má spin, t.j. točí sa, tak tento vzájomne reaguje s okolitým prostredím tretím spôsobom, teda inak polarizuje. V takomto prípade to isté prostredie nadobúda vlastnosti, ktoré nazývame torzné polia. Z nášho pohľadu tu môžeme poľahky pozorovať princíp Triglavu.
Jedno a to isté prostredie v rôznych stavoch sa v jednom prípade prejaví ako gravitačné pole, v druhom prípade ako elektromagnetické pole a v treťom ako torzné pole. Torzné polia však majú – na základe pozorovaní z experimentov – úplne iné, dá sa povedať, že neočakávané, nezvyčajné vlastnosti.
Torzné polia vznikajú spinom, t.j. točením. Všetko, čo sa krúti – od kvantového krútenia sa elementárnych častíc po rotáciu Vesmíru – spôsobuje torzné polia. Vznikajú aj u takých bežných vecí, ako je krútenie sa kolies auta. Pre nezávislého pozorovateľa je aj naša Zem zdrojom torzného poľa, rovnako ako rotujúce hviezdy či galaxie. No na rozdiel od elektromagnetického poľa je pozorovaná situácia zložitejšia. Ak existuje náboj, tak existuje elektromagnetické pole, ak náboj neexistuje, tak elektromagnetické pole neexistuje. Tento princíp síce platí aj v prípade torzných polí, no pridružujú sa ďalšie, neočakávané princípy. Dnes je pozorovaním zistené, že aj samotné prostredie – vákuum – môže spôsobiť vznik torzného poľa, t.j. tieto polia sa môžu vákuom generovať samé, teda spontánne. Torzné pole môže vzniknúť aj samotnou existenciou nejakej formy. Napríklad existujú dodnes nevysvetlené javy, ktoré prebiehajú v pyramídach, teda hoci sa pyramídy nekrútia, účinok krútenia vo forme elementov torzného poľa tam je pozorovaný.
Príroda je teda vytvorená tak, že ak je niekde hmota a vzniká gravitačné pole, tak v takomto prostredí – minimálne na mikroskopickej úrovni – nie sú pozorované nijaké iné objekty okrem gravitačných polí. Gravitačné pole existuje a prejavuje sa v čírom stave. Ak existuje zdroj krútenia, tak vzniká torzné pole a iné javy ako torzné pole nie sú v danej oblasti viditeľné, t.j. torzné pole sa prejavuje v čírom stave. Čo však nebolo očakávané je to, že keď vznikne elektromagnetické pole – o ktorom si vedci mysleli, že vedia všetko – ak teda zistíme, že niekde v priestore existuje elektromagnetické pole – a je jedno či elektrostatické alebo vlnové a aj to, akým spôsobom vzniklo – tak tam vždy ako vedľajší efekt existujú aj komponenty torzného poľa. Možno teda povedať, že elektromagnetické pole nemôže existovať bez toho, aby bolo zároveň zdrojom vzniku torzných polí.
Torzné pole sa v priestore šíri pomocou vákua, čo je prostredie, ktoré je pre nás v bežnom stave nepozorovateľné, pričom vo vzťahu k torzným vlnám sa vákuum chová ako akási forma hologramu. Popri tom boli spozorované aj ďalšie neočakávané a prekvapivé vlastnosti. V prípade elektromagnetických aj gravitačných polí platí zákonitosť ich účinnosti v závislosti od štvorca vzdialenosti – napr. Coulombov či Newtonov zákon. No Príroda v prípade torzných polí zostavila veci úplne inak, čo bolo navyše dokázané a potvrdené už nielen teoreticky, ale aj experimentálne a to neraz. V prípade torzných polí vôbec neexistuje závislosť ich intenzity od vzdialenosti. Teda účinok torzného poľa je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o vzdialenosť 5 cm alebo 5 miliónov km. Účinok sa prejaví všade a okamžite s rovnakou intenzitou.
Ďalší postulát vedy hovorí o tom, že rýchlosť svetla je absolútna, a teda že neexistuje vyššia rýchlosť ako rýchlosť svetla, hoci tento postulát v skutočnosti nikto nikdy nedokazoval ani teoreticky, ani experimentálne. Einsteinova rovnica bola jednoducho prevzatá ako axióma, t.j. „zožratá aj s navijakom“. No astrofyzika už viac ako 25 rokov pozná rýchlosti prekračujúce rýchlosť svetla a to u približne 20 konkrétnych objektov vo Vesmíre. Toto bolo publikované ešte v sovietskom časopise ÚSPECHY FYZICKÝCH VIED r. 1985, pričom išlo o rýchlosti až do 10 násobku rýchlosti svetla. Z pohľadu fyziky torzných polí možno povedať, že skupinová rýchlosť torzných vĺn je proste nekonečne vysoká.
V elektromagnetických poliach sa rovnaké polarity náboja odpudzujú, ale v torzných poliach to je presne naopak, t.j. rovnaké „náboje“ sa priťahujú. Fyzici totiž prípady rotácie konkrétnym smerom nazvali „torzné náboje“.
Ak je už táto fyzikálna teória „vonku“, tak ju môžeme prepojiť s poznaním Predkov. Naša základná ochranná symbolika – Svastiky – sú nie náhodou „rotujúce“ rovnoramenné kríže. Zatiaľ si nevieme predstaviť ich účinok a ani to, na čo sú „na druhej strane“ torzných polí napojené, ale nie je to nijaká náhoda. Rovnako je tento princíp zakotvený v grafike Staroslovienskej Bukvice. Učme sa preto podrobne, čo každý druh Svastiky znamená, veď tvari nie náhodou vynaložili nemálo úsilia na ich zdiskreditovanie, rovnako ako na „vykastrovanie“ Bukvice. Nezabúdajme, že náhody neexistujú a kto nepozná minulosť, je odsúdený na jej opakovanie, a teda nemá budúcnosť. Slovien ju má, Slovenovi stačia „chlieb a hry“… dočasne, pretože finále sa nezadržateľne blíži. Možno nebude od veci, ak sa započúvate do slov piesne od Elánu TRETIE OKO, alebo SVET JE VO FINÁLE od Pavla Hammela.
 


VELESOVA KNIHA

Spievajme že na slávu otcom a matkám našim,
lebo to oni učili nás ctiť Bohov
i viedli nás po Pravej púti za ruku.
I šli po tejto púti ďalej spoliehajúc sa iba na seba.
My sme Ruskí Slovania, spievajúci Bohom Slávu.
Preto nás aj volajú Slovania.
Ak sa pozrieme na šestnástu doštičku Velesovej knihy, tak hneď na jej začiatku môžeme prečítať slová:
Túto Velesovu Knihu zasväcujeme my Bohu nášmu, pomocníkovi nášmu v sile našej.
Tento text nemôže nechať ľahostajného nikoho, komu v žilách koluje ruská krv. Áno, my už vieme, za dávnych čias sme volali našu krajinu Maličká Rus, ba my sami sme sa nazývali Rusmi. Slovan – a to tiež opakujeme – je v zmysle vysvetlenia Velesovej Knihy ten, o kom možno povedať: „My sme Ruskí Slovania, spievajúci Bohom Slávu. Preto nás volajú Slovania „Slavjani“). Keďže vo Velesovej knihe sa píše v značnej miere o našom území – o našom kniežati Samovi, jeho múdrom synovi menom Rus a mnohých ďalších našich Predkoch – patrí jednoznačne medzi diela, ktoré poznali naši Predkovia u nás, v Maličkej Rusi. Dnes vieme aj to, že tieto údaje potvrdzuje aj taliansky autor Mauro Orbini, ktorý r. 1601 vydal Historiografiu Národa Slovanského. Modernou vedou nechcené či ignorované, no pravé diela.
Z takýchto textov však zároveň vyplýva to, čo najmä nechcú, aby bolo vidno. Sú svedectvom, že po tisíc rokov pred nami starostlivo skrývali a všakovako zamlčovali Pravdu o našej minulosti, o našich Predkoch. Boja sa návratu Starej Viery, lebo je začo sa vyrovnávať. No môže nás odkaz našich Predkov spred viac ako tisícročia ponechať ľahostajnými?
Sme potomkovia tých istých Slovanov Rusov, ktorí si ctili Velesa a ďalších Bohov, ktorí bojovali za svoju vlasť, ktorí v čase mieru pracovali v pote tváre na svojej zemi pre svoje Rody, vychovávali deti, vážili si starcov. My si musíme spomenúť a uvedomiť odkiaľ pochádzame, kto nás zrodil. Tí, ktorí starostlivo pred nami skrývajú Pravdu po tisíc rokov to určite neurobia.
Dnes je k dispozícii veľa prekladov Velesovej knihy zo starého jazyka do dnešnej ruštiny. U nás je pravdepodobne známy jedine preklad prekladu A. Asova. Hoci mu určite patrí chvála za prácu, ktorú vykonal, jeho preklad nemožno pokladať za najvernejší, ale o tom sme už písali. Ďalšími známymi autormi prekladov v Rusku sú predovšetkým S. Lesnoj, B. I. Jacenko či T. Prozorov. Védickí spisovatelia sa najviac odvolávajú na preklad omského autora Nikolaja Slatina, ako na najlepší preklad Velesovej knihy.
Predtým ako si priblížme u nás menej alebo vôbec neznáme fakty okolo objavenia sa Velesovej knihy si povedzme niečo o všeobecných súvislostiach Velesovej knihy ako jednej z kníh Véd. Védy sú súborom svätých písomných zdrojov našich Predkov, potomkov Roda Nebeského a Veľkej Rasy. My už vieme aj to, že rasizmus je vo svojej podstate prastaré učenie, ktorého podstatou je presvedčenie, že každá – podľa dnes zaužívaného názvoslovia – „rasa“ má povinnosť si udržiavať staré poznanie a zvyklosti svojej rasy tak, aby nezaniklo. Na prvý pohľad jasne vidno, že dnešný výklad tohto slova je zásadným spôsobom „preprogramovaný“. Nečudo.
Namiesto názvu „rasa“ budeme používať „druh“, pretože vieme, že RASA je skratkou slov RodyAsov Strany (krajiny) Asov. Za starých čias malo toto slovo aj význam „biely“, „čistý“ a pod. Práve v takomto význame sa zachovalo v latinskom výraze používanom Rimanmi ako „tabula rasa“. Dokonca aj v tak hlboko preprogramovanom jazyku, ako je angličtina nájdeme túto prastarú stopu. V angličtine nazývajú dnešné Rusko „Russia“ – čo pri vyslovení stále zanecháva z ďalekej minulosti zachovaný zvuk „Rasa“.
Ak sa chceme bližšie pozrieť na situáciu druhov ľudstva dnes, musíme vychádzať z toho, že Rusko-Árijská spoločnosť sa pôvodne rozprestierala na obrovskom území na východ, juh a juhozápad. Na týchto územiach sa dostávala do kontaktu s predstaviteľmi žltého, čierneho aj sivého druhu, následkom čoho sa objavovali nové poddruhy a nové jazyky. Takto sa objavil Sanskrit (Samskrit), turkotatársky, ugrofínsky a ďalšie jazyky. Sanskrit, na ktorom dnes komunikuje hierarchia hinduizmu a budhizmu ostal najbližšie súčasnému ruskému jazyku. Vieme, že to bolo možné iba preto, lebo bieli žreci, ktorí prišli do Južnej Dravídie (Indie) ho vyčlenili a ochránili pred vplyvom miestnych jazykov už od samého začiatku. Odtiaľ pochádza aj jeho pôvodný názov – SAMostatne sKRYTý – hoci dnes tam je z pohľadu slovenského pravopisu gramatická chyba. Slovenom to je síce fuk, ale my Slovieni vieme, že každý zvuk vibruje na špecifickej frekvencii a zámena vedie neodvratne k postupnej genetickej degenerácii. To sa aj Slovenom, ktorí sa inak nazývajú aj Slováci (v minulosti násilne pokresťančení Slovieni) stalo.
V dnešnej dobe kresťanské zdroje aktívne pracujú s árijskou témou. Keďže eliminovali možnosť iného názoru aj napriek neustále sa zvyšujúcemu prílivu novonájdených faktov, ktoré odhaľujú skutočnú minulosť Ruského Národa (nálezov je dosť už aj u nás), tak sa snažia z jednej strany zamotať a zneprehľadniť problém vysokým počtom svojich publikácií a z druhej strany sa nenápadne „prilepiť“ k našej, slovanskej (my vieme že rusko-slovanskej) minulosti. Nuž čo, majú v tom dlhoročné skúsenosti. Ukazujú sa tu aj autori, ktorí síce prepájajú spojitosť medzi našou a indicko-árijskou kultúrou, no snažia sa vehementne presadzovať úplne opačný smer udalostí, než bol pravdou v minulosti. Rovnako je dnes síce v móde hovoriť o indických Védach, no akosi sa k neinformovanému čitateľovi nedostane to hlavné, čo sa v indických Védach podáva – samotná ich podstata. Touto podstatou je učenie o Jugách, ktoré hovorí o tom, že existuje zákonitosť medzi vývojom ľudskej spoločnosti a úpadkom jeho duchovno-mravnej zložky. Toto privádza ľudstvo v určitých vývojových etapách k vážnym premenám a niekedy až katastrofám.
Tí kresťanskí spisovatelia, ktorí sa aktívne zaoberajú otázkami pádu duchovnosti a Apokalypsy ukrývajú hlavný obsah indického učenia o Jugách, ktoré hovorí, že vrcholom pádu duchovno-mravnej podstaty človeka je odvrátenie sa od Slovanského Svetonázoru a vytvorenie množstva náboženských systémov, vrátane kresťanstva. Ak nedôjde k odvrhnutiu lživých nábožensko-ideologických systémov – vrátane kresťanstva – tak ľudstvo sa neodvratne znovu ocitne pred tvárou katastrofy. Hoci práve tieto detaily budú súčasťou našej prednášky, jedno vieme naisto. Už sme prešli niekoľko míľnikov, ktoré boli v starých textoch predpovedané ako katastrofické – vrátane „neuskutočneného“ konca sveta 2012. Treba nám vedieť, že „sekera je priložená na korene stromu“, ale čím viac ľudí sa prebudí do Starej Viery – teda pôvodného poznania – tým menej pravdepodobným sa stávajú násilné premeny – vrátane vojen. No národy, ktoré ostanú pod vplyvom náboženských ideológií sa násilným zmenám nevyhnú. Je to KON Vesmíru. Niet pred ním úniku. Aspoň teda nie v našej Galaxii.
Ak sa pozeráme na súčasný stav ľudí sivého druhu, tak dnes existuje:
Iránsko-arabský poddruh;
Juhoeurópsky poddruh;
Judský (hebrejský) poddruh;
Ugrofínsky poddruh;
Turkotatársky poddruh;
Hinduistický poddruh;
Latinskoamerický poddruh;.
Je potrebné podčiarknuť, že sivý druh je dnes na Zemi najpočetnejší. Za ním nasleduje žltý druh, potom čierny. Predposledný je biely druh, ktorý sa delí na:
Slovanský poddruh;
Severoeurópsky poddruh;
Severoamerický poddruh.
Celkovo predstavuje biely druh dnes iba 2,7% obyvateľstva Zeme, pričom pred 100 rokmi to bolo ešte 20%..!
Červený druh je dnes zastúpený rôznymi reliktami. Takáto štruktúra druhov obyvateľstva Midgard-Zeme neumožňuje optimisticky pozerať na budúcnosť bieleho druhu. Je sústavne a intenzívne likvidovaný a pohlcovaný ostatnými druhmi a poddruhmi. No v prípade prijatia náležitých opatrení – založených na poznaní – nie je situácia beznádejná. Musíme ešte aj doplniť, že u sivého druhu neexistuje jeden monolit. Jeho vývoj sa uberá smerom k jeho oddeleniu sa, premeny a vytvoreniu samostatných druhov, alebo asimilácie s druhými druhmi – hinduistickým, latinskoamerickým a ugrofínskym druhom. Treba povedať aj to, že „Vyvolených“ je medzi nimi – podľa Knihy Tanya– iba 600 000. Ostatní nie sú pre nich „rovní“, a teda sa často ocitajú v úlohe obetí, pričom elita potom hlása, že trpia „oni“. Nie jediným prípadom bolo ich prenasledovanie počas Druhej svetovej vojny.
My však musíme vedieť, že už nemožno váhať s prijímaním opatrení, ktoré smerujú k zachovaniu bieleho druhu, aby sme sa nedostali do situácie nevratného procesu.Preto je nevyhnutné pochopiť a prijať Starú Vieru Predkov, našich Predkov, nie cudzích, čo je zrada. No a medzi naše vlastné klenoty minulosti patrí určite aj Velesova Kniha.
Najrozšírenejším písmom našej minulosti bola medzi slovanskými národmi Svätoruská, Staroslovienska Bukvica. Používali ho žreci pri uzatváraní dôležitých medzirodových a medzinárodných dohovoroch. Jednou z foriem Svätoruskej Bukvice je aj polorunové písmo, ktorým bola napísaná aj Velesova kniha. Niekde sa preto nazýva aj Velesovica. Je typologicky oveľa staršia ako cyrilika, pričom predstavuje znakový systém, ktorý je prechodom medzi slabikovým písmom a abecedou. V texte Velesovej knihy bola napríklad objavená taká fonetická osobitosť, ktorá sa nazýva „cokanie“, t.j. zámena „Č“ za „C“ (pomoč – pomoc). S týmto sa stretávame často v novgorodských gramotách na brezových kôrach. Je to typické pre novgorodskú hovorovú reč, t.j. pre reč Slovienov.
Jednou z foriem Bukvice je aj písmo zvané „Slovieni“, v ktorom sa – presne ako v sanskrite – používajú ešte slovesné štruktúry „tcha“ („tha“) a „bcha“ („bha“). Písmo „Slovieni“ však bol veľmi zložitý systém na používanie v dennom živote, preto bol neskôr zjednodušený na jednoduchšiu formu „Slovieni“, ktorú dnes poznáme ako objemovú, všeobsažnú Starosloviensku Bukvicu. Pozostáva zo 49 znakov-obrazov, kde zápis odovzdáva nielen grafému vytvoreného slova, ale aj jeho obrazový zmysel.
Jedným z argumentov „odborníkov“ na Velesovu knihu je to, že písmo, ktorým je písaná je vymyslené, lebo sa „nikde inde neobjavilo“. Roku 2000 bola pri vykopávkach v Novgorode nájdená kniha, ktorá pozostáva z drevených strán – akási obdoba Velesovej knihy čo do formy. Dostala názov „Novgorodský Žaltár“, keďže obsahuje známe texty troch žalmov kráľa Dávida. Kniha bola zostavená na rozhraní 10. a 11. storočia a je najstaršou slovanskou knihou medzioficiálnou vedou uznanými knihami. My len poznamenajme, že presne takto je napísaná aj Velesova kniha. Túto však – z pochopiteľných dôvodov – uznať zabudli. No nedivme sa, sú to cudzinci.
Ak už sme spomenuli Novgorod, tak si zopakujme, že to znamená „Nové Mesto“. V niektorých starých textoch sa môže spomínať ako „Neapolitana“, inde ako „Cartagena“. To, čo dnes pripisujú mestám, ktoré oficiálne uznala oficiálna veda neznamená, že v starom texte ide vždy o to, čo „posvätili“ vedci. Okrem toho však vieme, že pred tým, ako bolo na mieste iného mesta postavené Nové Mesto, bolo tam pôvodné mesto. To založil knieža Slovien v Lete 1331 od UMHCH a volalo sa SLOVIENSK. Hovorí nám to niečo? Malo by… veď jeho vplyv siahal až po naše Sloviensko, čo je skôr reliktný názov a nie výmysel akýchsi dnešných Slovenov.
A čo vieme o osude Velesovej knihy? Po knihe pátrali tajné spoločnosti a vplyvní a na všetko odhodlaní zberatelia starých relikvií veľmi dlho. Jej drevené strany už viac ako 1 000 rokov uchovávajú poznanie našich Predkov o tom, ako je zostavený Svet. Kto ju má v ruke a vie ju aj čítať – je to, našťastie, obrazový zápis – ten dokáže ovládať Vesmír. Je to nielen opis udalostí, ale aj súhrn magických textov, ktoré však neboli zahrnuté do dnes prístupného prekladu. Putuje už 1 000 rokov po rôznych krajinách a kontinentoch, ale zatiaľ ju nedokázali rozšifrovať, čo je určite aj dobre.
Na verejnosť sa dostala informácia o nej r. 1955, keď v emigrantskom časopise ЖАР ПТИЦА v San Franciscu vyšiel preklad niekoľkých doštičiek spolu s ich fotkami. Článok mal skromný nadpis: Velesova Kniha, pamätník staroslovanskej písomnosti. Bola to skutočná senzácia. Kniha pochádza z 8. až 9. storočia n. l. a bola napísaná žrecmi slovanského Boha Velesa. Ako a kde začal jej príbeh v novoveku?
Knihu zostavil Jagailo Gan počas niekoľkých desaťročí. Pôvodné doštičky boli z posvätného buka, ktoré najskôr vyleštili z oboch strán a natreli tenkou vrstvou vosku. Potom na ne písal ostrým rydlom. Na popísané doštičky použili odvar z cibuľových šupiek a nejakej hrdze, čím dosiahli tmavú, hnedú farbu. V niektorých opisoch sa hovorí o tom, že doštičky boli brezové a potreté akýmsi lakom. Nie je vylúčené, že obe podania sú pravdivé, lebo mohlo dôjsť k vytvoreniu ich kópií v 19. storočí. Kde a ako uvidíme z opisu udalostí. V každom prípade vieme, že celkový počet drevených tabuliek bol 83.
Jagailo Gan zahynul v boji r. 878 a rukopis sa dostal do knižnice pri hlavnom chráme Kyjeva. Túto Svätyňu ochraňoval sám legendárny Oleg Veštec, neskôr Jaroslav Múdry. No v polovici 11. storočia sa doštičky dostali nebezpečenstva. Po pokrstení Rusi sa hlásatelia kresťanstva začali systematicky zbavovať nepohodlných kníh, nielen ľudí. Všetko pohanské, predkresťanské fyzicky a neľútostne likvidovali. Búrali chrámy, ničili Svätilištia. O Velesovej knihe vedeli a chceli ju zničiť. Staré poznanie bránilo šíreniu kresťanstva.
Jaroslav Múdry síce kresťanstvo formálne prijal, ale dobre vedel, že dedičstvo Predkov musí ochrániť pred zničením a aj našiel spôsob ako. R. 1044 dal svoju dcéru za ženu francúzskemu kráľovi Henrichovi I. Kapetovi. Dcéra Anna Jaroslavna si ako veno odniesla so sebou okrem iného najmä najväčšiu drahocennosť – prastaré knihy a letopisy. Celú knižnicu. Knihy boli uložené do kráľovskej knižnice, ale katolícka cirkev sa neraz pokúšala ich zničiť a žiadala o odstránenie „herézy“. No kráľovná a neskôr vyššia šľachta vo Francúzsku to nikdy nedopustili. Opátstvo Sanders uchovávalo vo svojich knižniciach spoľahlivo celú slovanskú bibliotéku.
Keď otec Benedikt z opátstva Saint Lisse dostal správu, že sa ho rozhodla navštíviť samotná kráľovná Francúzska, Anna Jaroslavna, ostal celý deň vo svojej cele a modlil sa. Spolu s kráľovnou prišiel kráľovnin spoľahlivý sprievodca, ktorý niesol v rukách akýsi balík. Kráľovná povedala mníchovi, že sa rozhodla mu zveriť do ochrany a opatery veľkú relikviu svojej vlasti a ukázala mu drevné doštičky popísané neznámymi symbolmi. Podala mu ich a povedala, že ide o Velesovu Knihu, tajnú knihu Slovanov. Požiadala ho, aby ju chránil ako oko v hlave, a aby sa nikto viac nedozvedel, kde sa táto relikvia nachádza. Benedikt sľúbil, že mnísi opátstva urobia všetko pre to, aby splnili vôľu jej veličenstva.
Opát zostavil tajnú spoločnosť „Sila Velesa“. Vždy pozostávala z troch ľudí, pričom každý jej člen mal na zápästí vypálený znak – symbol Sily Boha Velesa. Všetci prisahali, že knihu budú chrániť, aby nikto nikdy neuvidel tajné poznanie uložené na doštičkách, na čom kráľovná mimoriadne nástojila.
Kniha Velesa bola spoľahlivo uchránená v opátstve vyše 700 rokov, no tento stav narušila Veľká francúzska revolúcia. Odvtedy kniha začína svoju veľkú púť po krajinách a kontinentoch.
Dňa 15. júla 1789, deň po páde Bastily vošli do cely opáta kláštora sv. Vincenta v Saint Lisse traja mnísi. Opát bol veľmi rozrušený a na stole pred ním ležali štyri stĺpiky drevených doštičiek. Tabuľky boli pokryté neznámymi nápismi. Opát sa obrátil na svojich bratov a oznámil im, že ich zavolal preto, aby im povedal o tajomstve, ktoré už po stáročia ochraňuje ich opátstvo. Pred 700 rokmi im kráľovná Anna Jaroslavna zverila do ochrany svätú slovanskú knihu. Učinil ich ochrancami tejto svätosti a na zápästia im všetkým vypálil znak Sily Boha Velesa. Od toho okamihu – nech by sa stalo čokoľvek – sa nikto nesmie dostať k týmto doštičkám. Oznámil im, že v ich rukách je osud Sveta.
Po páde Bastily sa opátstvo sv. Vincenta, kde sa uchovával rukopis, rozhodli vyrabovať banditi. Pozabíjali mníchov a hľadali zlato a drahé kovy. Nikoho neľutovali, unikátne, prastaré rukopisy boli povyhadzované na dvor, hľadali len zlato. O tomto rabovaní sa dozvedel pracovník ruského veľvyslanectva, Piotr Petrovič Dubrovskyj, ktorý vedel, že v knižnici opátstva sv. Vincenta sa uchovávajú cenné rukopisy. Okamžite sa vybral do Saint Lise. To, čo uvidel ho otriaslo. Prastaré rukopisy sa váľali v blate. Banditi používali rukopisy na zapaľovanie ohňov. Dubrovský za pár grošov odkúpil od nich rukopisy a zozbieral ich vyše 200 zo zeme. Boli to staré grécke, latinské, egyptské a iné originály. Pri bráne kláštora už za noci uvidel ležať raneného mnícha, ktorý ho oslovil, že videl, ako zbiera staré rukopisy z ich knižnice. Opýtal sa z posledných síl Dubrovského, prečo to robí. Ten odpovedal, že ich chce zachrániť. Mních len veľmi ťažko premáhal bolesť a povedal: „Umieram a chcem vás poprosiť, aby ste zachránili tieto doštičky. Sú neoceniteľné…“ Ranený nedokončil ani vetu a stratil vedomie. Dubrovský od rozrušenia nedokázal povedať ani slovo. Nebolo pochýb, v rukách ruského diplomata sa ocitla legendárna Velesova Kniha.
Dubrovský starostlivo pobalil všetky získané rukopisy a odcestoval do Ruska. V Petrohrade odovzdal väčšinu svojej zbierky ako dar cárovi Alexandrovi I. Ten vydal príkaz zostaviť štátne „Depo Manuskriptov“, v ktorom boli aj egyptské papyrusy, diela antických autorov, listy francúzskych kráľov od 5. storočia a mnoho iných cenností.
Dubrovský bol vymenovaný za riaditeľa tohto múzea, no Knihu Velesa si nechal pre seba. Každý deň po nociach v tajnosti študoval prastaré texty, ktoré chcel rozšifrovať. Tajné znaky mu nedávali spať, ovládla ho akási tajomná sila.
Reči o tom, že Dubrovský po nociach sám študuje akési prastaré texty sa začali šíriť po Petrohrade. Správa zaujala nielen vplyvných zberateľov, ale najmä tajné spoločenstvá, ktoré sa všetky chceli dostať k tajným dokumentom, vrátane slobodomurárov. Dubrovský často dostával listy od nich, kde žiadali, aby im ukázal drevené doštičky. Nikdy na ne nereagoval. Už dokázal veľa prečítať sám a pochopil, aká sila je za starými textami. Bolo mu jasné, že toto poznanie musí zostať utajené.
No slobodomurári našli spôsob, ako odstaviť Dubrovského a zmocniť sa Velesovej Knihy. Tajnej polícii poslali udanie, v ktorom obvinili Dubrovského, že nejako podozrivo manipuluje s cárskymi rukopismi a možno ich aj predáva. Začalo sa vyšetrovanie, Dubrovský bol odvolaný z pozície riaditeľa. Keď tento pokus neumožnil slobodomurárom sa zmocniť rukopisu, tak sa mu začali vyhrážať a niekoľkokrát mu podpálili dvere domu. Dubrovskému bolo jasné, že tajnú knihu musí pred nimi uchrániť. Preto sa rozhodol ju odovzdať inému človeku. Existovalo niekoľko priateľov, ktorým dôveroval a mohli sa postarať o prastarý rukopis. Boli to napríklad predstavitelia starých ruských dynastií – Alexander Stroganov či Gavrila Deržavin. On sa však obrátil na Alexandra Ivanoviča Sulakadzeva, ktorý mal unikátnu zbierku starých dokumentov a veľmi úctivý vzťah k starým relikviám. Dal ho zavolať uprostred noci k sebe domov. Tým chcel zabezpečiť čo najväčšiu bezpečnosť odovzdania prastarej relikvie do rúk priateľa. Tento síce pri príchode najskôr hundral, že prečo ho musel jeho sluha zobudiť uprostred noci, no čoskoro pochopil, že ide naozaj o veľa.
Dubrovský zomrel v januári 1816. Po smrti bol zostavený katalóg jeho súkromnej knižnice, no Kniha Velesa tam nebola. Doštičky bez stopy zmizli a nasledujúcich 10 rokov nebolo o nich ani chýru ani slychu.
Koncom dvadsiatych rokov devätnásteho storočia sa začali po Petrohrade šíriť zvesti, že nejaké staroslovanské spoločenstvo sa zaoberá skúmaním staroslovanských rún a že dokonca vykonáva aj nejaké staroslovanské obrady pri ohni v blízkych lesoch. Organizáciu viedol A. Sulakadzev. Spoločenstvo si postavilo Svätilište neďaleko cárskeho dvorca v lese. Počas obradov čítal Sulakadzev výňatky zo staroslovanského manuskriptu – Velesovej Knihy. Neraz sa nad ich hlavami počas takýchto obradov objavovali blesky. Znamenalo to, že Sulakadzev sa v pochopení textov ozaj ďaleko.
Raz sa Sulakadzev rozhodol predemonštrovať svojim priateľom skutočnú silu rukopisu. V jeho dome sa stretli dvaja z jeho najbližších priateľov: už spomínaný Stroganov a Nikolaj Nekľudov. V pološere izby mal Sulakadzev pripravenú figurínu v ľudskej veľkosti a z horľavého materiálu. Svojim priateľom sľúbil, že do 30 sekúnd po tom, ako prečíta staré zaklínadlo figurína začne horieť a predniesol nezrozumiteľné slová.
No prešlo viac ako 5 minút a nedialo sa nič, figurína bez poškodenia stála na mieste. Ale tu zrazu cez pootvorené okno začuli výkriky na ulici: Požiar, horí! Sulakadzev sa vyklonil z okna a uvidel, že na susednej ulici začal horieť dom. Zaklínanie zabralo, no Sulakadzev očividne urobil niečo nesprávne alebo niečo nepochopil. Namiesto figuríny tak zaklínanie, ktoré vyvolalo oheň si vybralo obeť samo. Zhorela celá ulica.
Treba nám vedieť, že ak niečo začne horieť preto, lebo to zasiahol blesk Perúna, tak takýto oheň sa nesmie hasiť vodou, lebo účinok bude presne opačný. Kto sa môže postaviť vôli Perúna? Na druhej strane takýto oheň určite aj niečo „opravil“…
Sulakadzev zomrel r. 1830. Po jeho smrti začala jeho manželka rozpredávať kolekciu, ale Velesova Kniha nebola ani v archíve, ani na zozname. Prečo?
Sulakadzev sa rozhodol odovzdať Knihu ďalej ešte pred svojou smrťou. Viedli ho k tomu aj obavy o svoju aj jej bezpečnosť. Po jednom z obradov, ktoré vykonávalo jeho slovanské spoločenstvo v lesoch v blízkosti cárskeho dvorca jeden z bleskov zasiahol pamätník cára Pavla I. čo upútalo pozornosť, ktorej sa Sulakadzev obával. Hrozila reálna možnosť, že tajná polícia ho začne upodozrievať z prípravy atentátu na cára, preto knihu odovzdal svojmu priateľovi, Nikolajovi Vasilievičovi Nekľudovi, ktorý takto stal novým ochrancom tajomnej knihy Starých Slovanov.
Ochrancovia prastarej Knihy sú vždy v smrteľnom nebezpečenstve, ale vždy sa im nejakým spôsobom podarí ochrániť starý rukopis, aj keď neraz za cenu vlastného života.
V Rusku začala občianska vojna a následkom nej sa kniha znovu dostala do Európy. Stalo sa to takto. Nekľudov bol opatrný, a preto sa rozhodol Knihu odniesť z horúcej pôdy hlavného mesta a odviezol ju z Petrohradu na svoju usadlosť v Charkovskej gubernii. Spolu s ňou odniesol aj zápisky a preklad, ktoré vyhotovil ešte Sulakadzev. Jeho vnučka si neskôr spomínala na zvláštne udalosti, ktoré spolu s dedkom neraz zažila, ale ktoré si ešte ako malé dievčatko nevedela vysvetliť. Dedko jej z času na čas ukazoval neskutočné veci. Raz napríklad Nikolaj Nekľudov vzal svoju maličkú vnučku Kaťu na prechádzku do lesa. Ostali však dlhšie ako pôvodne plánovali a zablúdili. Sadla noc a dievčatko sa vystrašilo. Dedko ju vzal na ruky a čosi začal šeptať. Do niekoľkých minút sa vôkol nich rozsvietili maličké, zelenkavé svetielka. Bolo to desiatky tisíc mušiek svetlušiek. Nikolaj Vasilievič pokračoval v šeptaní. Mušky sa rozleteli a v temnote sa následne vytvorili dve svetelné línie z maličkých svetielok po oboch stranách cestičky. Po tomto chodníčku dedko so svojou vnučkou prišli do 10 minút k svojej usadlosti.
Ak sa niekto stratí v lese, tak najlepšie je obrátiť sa k Velesovi, lebo jedno z jeho prejavení je dedko Lešej, správca lesa. Môžeme ho poprosiť, aby nám z lesa pomohol a vtedy sa nám ukážu nejaké znamenia.
V predvečer revolúcie sa nakoniec dostala do hlavného mesta správa o čudných veciach, ktoré konal Nekľudov vo svojej usadlosti. Predstavitelia jednej z tých tajných spoločností, ktoré sa zaoberajú mágiou – samozrejme čiernou – sa rozhodli zistiť, čo sa za týmito udalosťami skrýva. Do osady Veliký Borluk prišli na návštevu k Nekľudovi piati neznámi ľudia. Nekľudov ich síce prijal, ale hneď im oznámil, že im v ničom nemôže pomôcť, lebo žiadnu magickú knihu nemá. Návštevníci – ako takýto druh ľudí zvyčajne koná – sa nezmierili s odpoveďou a zaplatili miestnych roľníkov, ktorí za peniaze napadli Nekľovu usadlosť. Pogrom umožnil neznámym slobodomurárom vstup do jeho domu, ktorý celý prehliadli, no títo petrohradskí záškodníci knihu nenašli.
Treba povedať, že jestvuje viacero variantov lokalizácie tohto miesta. Hoci Charkovská gubernia sa javí ako najpravdepodobnejšia, niektoré zdroje uvádzajú dnešný Starický rajón Tverskej Oblasti. Podľa týchto zdrojov ide o osadu Konoplino alebo Čukavino. Tak či onak, Kniha Velesa bola znovu nájdená bielogvardejskými vojakmi, ktorí ustupovali pod tlakom červenoarmejcov. Začiatkom apríla 1919 našiel doštičky plukovník bielogvardejskej armády generála Denikina, Fiodor Arturovič Izenbek v jednom z vyrabovaných, bývalých dvoranských sídel. Pokračujme vo verzii, že nález sa odohral v osade Veliký Borluk. V blízkosti bývalého dvoranského sídla dal plukovník príkaz rozbiť tábor. Vyrabované sídlo poblíž tábora sa vybral si prezrieť plukovník so svojim pobočníkom. Bielogvardejci chodili po rozkradnutých sálach a izbách opusteného domu, pod nohami im škrípalo rozbité sklo. Izenbek nahliadol do jednej z polootvorených skríň, lebo vnútri čosi zahliadol. S búšiacim srdcom ju otvoril a vnútri nej ležali zvláštne doštičky, už na prvý pohľad veľmi staré. Podľa zachovaného opisu bola každá z nich dlhá 38 cm, vysoká 22 cm a hrúbka každej z nich bola 5 mm. Okrem toho mala každá doštička vyrezané dva otvory na to, aby sa dali spolu zviazať povrázkom. Na povrchu boli nápisy pokryté niečím ako lak. Okraje boli precízne rovno orezané nožom. V každom ľavom hornom rohu bol nezvyčajný znak – hlava nejakého zvieraťa. Tu koňa, tam psa.
Izenbek pred vojnou pracoval v archeologickom výskume v strednej Ázii a okamžite pochopil, že do rúk sa mu dostalo niečo veľmi cenné. Času však nazvyš nemali, preto vydal rozkaz svojmu pobočníkovi, aby všetky doštičky opatrne pobalil do mecha a starostlivo odniesol. Mech nesmel zahodiť v žiadnom prípade, ostatnú batožinu v prípade núdze mohol. Izenbek už na prvý pohľad zistil, že písmená nepozná, no podobali sa na škandinávske runy.
Plukovník sa nakoniec dostal cez Fínsko do Európy. Usadil sa v ruskej štvrti na predmestí Bruselu. Miešok s tajomnými doštičkami priniesol so sebou. Prenajal si malý ateliér a živil sa ako maliar. Doštičky držal pod posteľou, ale nikdy sa mu ich nepodarilo dešifrovať. Okrem toho chcel najmä zabudnúť na hrôzy vojny, preto sa dal na alkohol. Čoskoro sa stal ťažkým alkoholikom.
Neraz hodiny hľadel na neznáme doštičky a vo svojej fantázii umelca si vymýšľal rôzne vysvetlenia príbehov, opísaných prastarými runami. Jedno ráno sa po prepitej noci zobudil s ťažkými bolesťami hlavy. Nemal doma nič proti bolesti a ani žiadne víno, len prázdne fľaše. V zúfalstve sa rozhodol vybiť jednu bolesť druhou, a preto vzal nôž a na zápästie si vyrezal jednu z rún, ktorú videl na doštičkách. Krv tiekla po ruke a kvapkala na zem, no bolesť okamžite zmizla. Izenbek upadol do spánku. No nevedomky sa týmto označil za nového ochrancu svätého rukopisu.
Po nejakom čase sa v cudzej krajine ďaleko od vlasti Fiodor v Ruskom klube zoznámil so svojim krajanom, spisovateľom Jurijom Miroľubovom. Izenbek si pomyslel, že Miroľubov, ktorý sa zaoberal slovanskou minulosťou dokáže rozšifrovať staré runy, no zasvätiť zatiaľ málo známeho človeka do tajomstva prastarého rukopisu dlho váhal.
Roku 1924 raz obaja popíjali v jeho ateliéri medzi plátnami a farbami. Izenbek bol už veľmi opitý a ťažko chápal, čo jeho priateľ hovorí. Jurij sa sťažoval, že má málo materiálov o pohanstve na to, aby mohol napísať novú poému, ktorú chcel napísať v starom jazyku. Vtedy tackajúci sa Izenbek pristúpil k nemu a povedal, že niečo zaujímavé pre neho má. Kľakol na kolená a vytiahol spod postele jednu z doštičiek a hodil ju Juriovi k nohám so slovami: „čítaj, možno sa ti bude hodiť“.
Jurij okamžite rozpoznal, že ide o prastaré slovanské runy. Zdvihol zrak a uvidel, ako sa Izenbek v delíriu snaží na kolene zlomiť ďalšiu doštičku. Vrhol sa k nemu a doštičku my vytrhol. Izenbek padol v bezvedomí na zem a ostal ležať. Keď sa prebral, nič si nepamätal. Miroľubov ho požiadal o povolenie skúmať doštičky a pracovať s nimi. Ten mu to síce dovolil, ale iba pod podmienkou, že prastará relikvia neopustí jeho ateliér.
Miroľubov začal dochádzať do jeho dielne denne a na papier postupne presne, v detailoch prenášať nápisy so všetkých doštičiek, hoci väčšine z nich nerozumel. Robil to roky, dlho a postupne si vyrobil niekoľko rôznych kópií každej doštičky. V chode prác urobil aj fotokópie doštičiek, tie zubom času poškodené doštičky aj reštauroval.
Keď mal všetko prepísané a uložené, začal sa zaoberať prekladom tajných textov, ale časť symbolov dlho ostávala pre neho neznáma. No nepoľavoval a postupne chápal viac a viac. Raz sa dostal tak ďaleko, že sa rozhodol časť textu prečítať nahlas. Bolo v Izenbekovej dielni ako vždy. Izenbek spal a on začal šeptom recitovať text zo 17. doštičky. Po krátkej chvíli uvidel, ak osa mosadzný svietnik so zapálenými sviečkami sám zdvihol zo stola. Zo strachu ešte rýchlejšie dorecitoval neznáme slová. Mosadzný svietnik ostal visieť priamo nad spiacim Izenbekom. Text na doštičke sa skončil a Miroľubov stíchol. V tej istej sekunde svietnik padol na hlavu spiaceho Izenbeka. Tento od neočakávaného úderu vyskočil z postele z hlavy mu kvapkala krv. Nechápavo sa pozrel vôkol seba a uvidel Miroľubova ako leží v bezvedomí na podlahe.
V slovanských zápovediach sú mnohé zvuky zameniteľné, čo odlišuje náš systém od presných a strohých formulácií v Kabbale alebo iných systémoch čiernej mágie. Ak človek napríklad z celého srdca žiada od Perúna blesk, tak blesk sa určite objaví.
Po nehode sa Miroľubov obával sám pokračovať v takýchto experimentoch. Naivne sa však obrátil na cudziu pomoc. Na katolíckej univerzite v Bruseli oslovil profesora Ecka, aby mu pomohol s ďalším výskumom. No Izenbek nikdy nesúhlasil s tým, aby čo i len jediná doštička opustila jeho ateliér kvôli akémukoľvek výskumu. Táto spojitosť sa stala osudovou.
Do hry sa dostal pôvodne asistent profesora Ecka, neskôr sám profesor Scheftel. Ten nečakal, kým Izenbek niečo dovolí, ale zriadil sledovanie domu, v ktorom mal ateliér. Čakal na vhodný okamih, aby sa dostal k doštičkám sám. Scheftel už na pôde univerzity velil pobočke berlínskeho inštitútu Ahnenerbe, nám už známej fašistickej organizácii, ktorá sa zaoberala hľadaním archívov tajných spoločností, predmetov starých kultov a obradových kníh. Preto okamžite pochopil, aký dôležitý dokument objavil.
Fašista vedel, že čoskoro začne vojna a preto sa pripravoval na konfiškáciu drahocenností a prastarých relikvií u obyvateľov okupovaných území. Kniha, pomocou ktorej možno zničiť svet sa dostala v jeho zozname na prvé miesto.
Doštičky sa z dielne Izenbeka stratili r. 1941. Nemecko napadlo Sovietsky zväz, čo Izenbek veľmi ťažko niesol. V smútku a depresii zomrel. Miroľubov sa o smrti priateľa dozvedel, a chcel sa dostať do dielne, aby zachránil doštičky Velesovej Knihy. No fašisti mu zakázali sa čo aj len priblížiť k budove, kde bol ateliér. Ateliér zapečatilo Gestapo a Mark Sheftel ako jeden z prvých vošiel do neho po smrti majiteľa. Návšteva trvala veľmi krátko – vzal iba prastaré doštičky.
Tajné služby Nemecka sa snažili rozšifrovať staré slovanské zaklínadlá, ale to ich neuchránilo pred krachom a Velesova Kniha znovu zmizla. Niekoľko rokov ju starostlivo študovalo špeciálne oddelenie Ahnenerbe. Čo sa im naozaj podarilo rozlúštiť nie je známe. Sekretár Ahnenerbe, plukovník SS W. Sievers si počas Norimberského procesu šeptal akési neznáme a nekresťanské modlitby, no nezachránili ho.
Väčšinu archívu Ahnenerbe po vojne odviezli Američania . Roku 1955 sa niekoľko hláv z Velesovej Knihy v preklade J. MIroľubova ako aj fotka 16. doštičky objavili vo vyššie spomínanom emigrantskom časopise ЖАР ПТИЦА. Vydanie obsahuje asi polovicu všetkého textu Knihy Velesa. Ostatné je v archívoch. Tajných. Jedna doštička vytrhnutá z kontextu magickú silu nemá. Okrem toho, Miroľubov nepublikoval ani jedno zaklínanie, iba legendy a dejinné udalosti Starej Rusi, vrátane nášho územia.
Kde je teda Kniha Velesa dnes? Predpokladá sa, že nejaký odpis sa môže nachádzať v nejakom tajnom archíve víťazných mocností, ktoré vzali Ahnenerbe. Miroľubov tiež urobil kompletnú kópiu, o ktorej nevieme nič. Ďalej existuje predpoklad, že hoci pôvodné doštičky boli bukové tie, ktoré našiel Izenbek boli brezové. Pôvodné teda možno vôbec neopustili územia Rusi. No to, čo sa dostalo do rúk Ahnenerbe je s najväčšou pravdepodobnosťou dnes v tajnej vatikánskej knižnici.
V auguste 2003 sa kniha, resp. jej časť neočakávane objavila na jednej z uzavretých aukcií v New Yorku. Predložili výkričnú cenu 100 000 USD. Išlo o dve drevené doštičky pokryté neznámymi runami. Nebolo síce otvorene povedané o čo ide, teda ani to, že to časť Velesovej Knihy. Oznam hovoril iba to, že to je starý slovanský rukopis pravdepodobne z 12. storočia. Cena v priebehu niekoľkých minút stúpla trojnásobne. Aukcia bola do niekoľkých minút uzavretá a nový majiteľ si odniesol dve doštičky za 550 000 USD. Na aukcii sa teda objavili iba 2 doštičky z celkového počtu 83. Kniha je teda pravdepodobne rozdelená a doštičky sa nachádzajú u rôznych majiteľov.
V roku 2009 prehovoril bývalý bulharský spravodajský dôstojník Dičov o Velesovej Knihe, pričom oznámil neočakávané fakty. Podľa jeho tvrdenia Mark Scheftel Knihu odviezol do USA. Tam sa dostala k jednej z najbohatších a najtajnejších siekt na svete – k Mormónom. Načo bolo Mormónom treba pohanské doštičky? Nevedno. No čo sa môže stať, ak takéto sekty – „funguje“ tam aj Satanova cirkev – vylúštia čo i len časť zaklínaní Velesovej Knihy?
Odpovede sa núkajú rôzne, ale my už vieme dosť na to, aby bolo jasné, že ak sa aj dostane takáto Kniha do nepovolaných rúk, to ešte neznamená, že ten, kto sa jej zmocní ju bude vedieť použiť. Príkladom sú prastaré indické texty písané v Sanskrite. Obsahujú návody na lietajúce stroje, ktorých opisy ešte aj dnes potvrdzujú, že niečo také nemá ani súčasná civilizácia. Vieme o tom, že v 19. storočí došlo k postaveniu funkčného prototypu vimany, ktorá pred svedkami – ďaleko pred objavením lietadla – vzlietla. Prečo to nevedia západniari postaviť? Pretože ide o obrazové písmo. Fonetický obsah prenáša iba malú časť informácie. Oveľa viac je uložené v ďalších úrovniach čítania, pričom najdôležitejšie veci môžu byť prístupné iba pri prednesení špecifických zvukov – mantier – ktoré otvoria informačné kanály a zostúpi požadovaná informácia. Je jasné, že civilizácia, ktorá úmyselne skazila, t.j. skreslila pôvodný jazyk zabezpečila, že v podstate nikto nevie ako staré slová zneli. To je vlastne dobre, lebo k tejto informácii sa v žiadnom prípade nemôžu dostať nepovolaní. Odstáva už len dodať, že Sanskrit je iba hodne zjednodušená forma runových zápisov našich Predkov, takže ak nestačia na dešifrovanie sanskritu, o runách nemôžu ani len snívať. No a teraz si predstavte, k čomu sa asi môžu dopracovať tí naši premúdri tiežslovania, ktorí „prišli“ na to, že nie sme SLOVIENI, ale akýsi Sloveni… kto sa však sám chce zaradiť medzi Darwinových príbuzných, tomu netreba nijako brániť. Je to len dostatočne výrečné svedectvo stupňa jeho evolučného vývoja.
1 729 zobrazení

About doctor

doktor z hôr
This entry was posted in Filozofia. Bookmark the permalink.

Comments are closed.